Bývalý premiér Robert Fico navrhol významný zásah do systému dôchodkového zabezpečenia na Slovensku, ktorý by v prípade realizácie vyžadoval už budúci rok úspory prevyšujúce všetky výplaty zdravotných sestier. Tento návrh predstavuje snahu o budovanie centra výkonnej moci v parlamente po strate vládnej pozície.
Obchádzanie vlády a politická zodpovednosť
Návrh zmeny Ústavy s takýmito strategicky dôležitými dopadmi nemôže predkladať zopár poslancov. Podľa zvyklostí ho predkladá vláda, ktorá je podľa Ústavy vrcholným orgánom výkonnej moci s definovanými cieľmi v Programovom vyhlásení vlády. Vláda má k dispozícii dáta, ich analýzy, informácie o zahraničných trendoch a masívne verejné pripomienkové konanie. Nesie tiež politickú zodpovednosť neporovnateľne väčšiu, než skupinka poslancov. Úspešné štáty sú spravované nejakou formou ústrednej vlády, nie skupinkami jednotlivcov.
Reálne teda hrozí, že v parlamente budú prechádzať zásadné zákony bez seriózneho zdôvodnenia, zato s podporou politikov, ktorých do parlamentu väčšina ich voličov zrejme neposlala s cieľom zlepšiť demokraciu, ale rozbiť systém na nej založený. Prípadne rozbiť aspoň vládu a ostať v opozícii. Teda s podporou politikov, ktorí nemajú reálne šancu spravovať Slovensko vo vláde, majú iba šancu bez zodpovednosti sabotovať najlepšie z reálne možných systémov.
Dopady na výšku dôchodkov a verejné financie
Dnešný dôchodkový systém ponúka oproti Ficovmu návrhu vyšší dôchodok, a to až o 9,5 percenta. Podľa nezávislej Rady pre rozpočtovú zodpovednosť (RRZ) by strop 65 rokov spôsobil pokles novopriznaných dôchodkov v roku 2066 o 7,6 percenta, strop 64 rokov až o 9,5 percenta. Mnoho ľudí by sa v dôchodku prepadlo do pásma chudoby.
Porovnanie so situáciou v Poľsku
Vládny Inštitút finančnej politiky (IFP) vo svojej analýze o dôsledkoch zastropovania veku odchodu do dôchodku v Poľsku uvádza: „V roku 2016 bol priemerný dôchodok v Poľsku približne na úrovni polovice priemernej mzdy. V roku 2070 však nebude dosahovať ani jej štvrtinu. Miera náhrady poklesne pre starobných dôchodcov o 30 percentuálnych bodov medzi rokmi 2016 a 2070, čo predstavuje druhý najväčší pokles v EÚ, hneď po Grécku.“
Budúci vývoj dôchodkov na Slovensku
Dnes je priemerná hrubá mzda asi 1000 eur, minimálna je 480, teda asi 48 percent priemernej. Podľa bruselského Ageing Reportu 2018 bol priemerný dôchodok v roku 2016 na úrovni 46,6 percenta priemernej mzdy. Teda dôchodcovia dostávajú v priemere peniaze približne na úrovni minimálnej mzdy. V roku 2040 to ale bude len 35 percent, čo je výrazne menej. Väčší prepad čaká v EÚ už len nešťastné Grécko, Poľsko a Španielsko. Po zastropovaní to bude ešte horšie a veľký počet dôchodcov sa môže dostať do pásma chudoby.
Vyššie minimálne dôchodky
Navyše už teraz platí, že ak nezačneme hospodáriť rozumnejšie, v roku 2067 bude mať Slovensko verejný dlh na úrovni 131,6 percenta. Fico však navrhuje hospodáriť ešte menej zodpovedne.
| Rok | Verejný dlh (% HDP) - súčasný stav | Verejný dlh (% HDP) - s Ficovým návrhom (odhad) |
|---|---|---|
| 2065 | 109,1 | 131,6 |
| 2067 | 131,6 | 154,1 |
| 2080 | - | 175,7 |
| Zdroj: Rada pre rozpočtovú zodpovednosť, výpočty pre ilustratívne účely | ||
Vplyv na hospodársky rast, dane a verejný dlh
V čase zavedenia stropu budú do dôchodku odchádzať silné ročníky (Husákove deti). Podľa RRZ sa pokles pracovnej sily odchodom prevažnej časti populácie po dosiahnutí veku 65 rokov do neaktivity prejaví v spomalení potenciálneho ekonomického rastu o 0,2 až 0,3 percentuálneho bodu. V roku 2066 by tak potenciálne HDP bolo nižšie o 6,2 percenta a v roku 2080 o 9,6 percenta.
To by znamenalo, že by sme v dnešných časoch mali k dispozícii o necelých 9 miliárd eur viac, než máme. Okrem vyšších príjmov v súkromnom sektore by mohol štát rozdeliť zhruba tri miliardy eur sestričkám či učiteľom.
Dôsledky pre dane a odvody
Výnos dane z príjmu fyzických osôb by musel narásť takmer o desať percent. Stropy by tiež zrejme viedli k rastu daňovo-odvodového zaťaženia práce. Keďže už dnes ho máme jedno z najvyšších, hospodársky rast by sa spomalil ešte viac, než len v dôsledku poklesu počtu pracujúcich.
Pripomeňme, že zo Slovenska stále odchádza veľký počet šikovných ľudí za vyššími mzdami do zahraničia. Spomaľovanie hospodárskeho rastu preto neznamená len pomalší rast miezd, znamená aj významný dopad na budúci charakter slovenskej spoločnosti.
Rast verejného dlhu a úrokové sadzby
Ficov návrh by zvýšil verejný dlh o 22,5 percenta v roku 2065. Ak Slovensko vyšle signál, že má verejné financie dlhodobo dramaticky neudržateľné, prejaví sa to v nákladoch na financovanie dlhu. Môžeme tak prísť rádovo o stovky miliónov eur, ktoré by sa dali použiť rozumnejšie.
Dnes dlží rodina s dvoma deťmi 32-tisíc eur, v roku 2067 to bude 242-tisíc eur. Dnes máme dlh 50,8 percenta, v roku 2067 to bude 131,6 percenta. Teoreticky. Dovtedy by sme skrachovali.
Česko a Maďarsko ako príklady
Česko, podobne ako Poľsko, tiež nedávno stanovilo vek odchodu do dôchodku na 65 rokov. Nie ústavným, ale obyčajným zákonom. Vláda v ňom ale nič nevyriešila, iba posunula problém na budúce vlády. Správa o dôchodkovom systéme v roku 2019 bude veľmi pravdepodobne indikovať, že: „Dôchodkový vek .... by mal byť stanovený ..... na úrovni okolo 68,6 roku.“ Česko dôchodkový vek teda nezastropovalo nielen ústavne, ale vôbec. Bude ho postupne meniť. Rovnako, ako Maďarsko, ktoré má momentálne stanovený vek odchodu do dôchodku na 65 rokov pre tých, ktorí doňho odídu v roku 2022. Teda vek, ktorý chce Fico v roku 2038, má Maďarsko už na dohľad. Navyše, na jeho posun ani ono nepotrebuje zmeniť ústavu. Ak zavedieme ústavný strop na vek odchodu do dôchodku, tak nebudeme nasledovať svoje okolie z V4, ale práve naopak. Ak Ficov návrh nezavedieme, budeme podobní svojim susedom.
Možné riešenia a priority
Seriózny argument je, že automatické zvyšovanie stropu odchodu do dôchodku nemusia ľudia uniesť. Dnešný odchod do dôchodku (približne 62,5) sa v ekonomických prognózach predpokladá až v roku 2030. Podľa prognóz bude v roku 2030 skutočný vek odchodu do dôchodku teda zhruba na úrovni dnešného oficiálneho dôchodkového veku.
Ak sa ukáže, že ľudia, ktorým sa predĺžil vek odchodu do dôchodku, sa vo veľkom stávajú nezamestnanými, invalidnými a prepadávajú sa do sociálnej siete, bude to neudržateľné. Finančne aj ľudsky. Ak sa posúvanie veku odchodu do dôchodku ukáže ako neudržateľné, POTOM urobme takéto kroky. TERAZ môžeme brániť zbytočným výdavkom (alobalová podpora ťažby hnedého uhlia, byrokratické zákony, klientelizmus, zlé agrodotácie), čím získame peniaze aj pre prípad potreby stropu. Sústreďme sa na lepšie zdravotníctvo, tým sa predĺži vek dožitia v zdraví, uľahčime rodičom výchovu detí.