Príspevok zamestnávateľa na stravovanie zamestnancov

Zamestnávatelia na Slovensku majú povinnosť zabezpečiť stravovanie pre svojich zamestnancov, ktorí pracujú na pracovný pomer, ak sú splnené podmienky stanovené v Zákonníku práce. Táto povinnosť sa týka aj zamestnancov pracujúcich na skrátený úväzok. Základnou podmienkou pre vznik nároku na stravovanie je odpracovanie viac ako štyroch hodín v priebehu jedného pracovného dňa v rámci príslušnej pracovnej zmeny. To znamená, že ak pracovník zamestnaný na skrátený úväzok pracuje viac ako 4 hodiny denne, má nárok na stravné. Nárok na stravovanie majú nielen tí zamestnanci, ktorí pracujú na základe pracovnej zmluvy na plný úväzok, ale aj tí zamestnanci, ktorí majú nižší úväzok, napríklad pracujú 5 či 6 hodín v rámci pracovnej zmeny. Ak vykonávate prácu v rámci jednej pracovnej zmeny 4 hodiny a menej, nárok na stravné zo zákona nemáte.

Podmienky nároku na stravovanie pri skrátenom úväzku

Podľa § 152 Zákonníka práce je zamestnávateľ povinný zabezpečiť zamestnancom vo všetkých zmenách stravovanie zodpovedajúce zásadám správnej výživy priamo na pracoviskách, prípadne v ich blízkosti. Zákon presne vymedzuje, ktorým zamestnancom musí zamestnávateľ stravovanie zabezpečiť a ktorým nemusí, kedy má zamestnanec nárok na stravné a kedy zo zákona nárok na stravovanie nemá.

Zamestnanec má nárok na zabezpečenie stravovania len vtedy, ak v rámci pracovnej zmeny vykonával prácu viac ako štyri hodiny (a aj keď bol vyslaný na pracovnú cestu, ale na svojom pravidelnom pracovisku odpracoval viac ako štyri hodiny). Zamestnávateľ má povinnosť zabezpečiť stravovanie len zamestnancom v pracovnom pomere, teda pracujúcim na základe pracovnej zmluvy.

V prípade pracovnej zmeny trvajúcej viac ako 11 hodín zamestnávateľ môže (nemá však zákonnú povinnosť) zabezpečiť zamestnancom aj ďalšie stravovanie.

Viacero pracovných pomerov

Ak máte uzatvorených viac pracovných pomerov súčasne, posudzuje sa každý pracovný pomer samostatne. Príklad: Máte uzatvorený jeden pracovný pomer na plný úväzok a druhý pracovný pomer na 4 hodiny denne. Nárok na stravné máte len z prvého pracovného pomeru. Ak by ste mali druhý pracovný pomer napríklad na 6 hodín denne, nárok na stravné by vám vznikol z oboch pracovných pomerov bez ohľadu na to, či ich máte uzatvorené u toho istého zamestnávateľa alebo u dvoch rôznych zamestnávateľov. V oboch pracovných pomeroch by bola splnená podmienka vykonávania práce viac ako 4 hodiny v rámci pracovnej zmeny.

Formy zabezpečenia stravovania

Zamestnávateľ môže zabezpečiť stravovanie pre svojich zamestnancov nasledujúcimi spôsobmi:

• Vo vlastnom stravovacom zariadení (firemná kantína).
• V blízkom stravovacom zariadení iného zamestnávateľa.
• Prostredníctvom právnickej osoby alebo fyzickej osoby, ktorá má oprávnenie sprostredkovať stravovacie služby (napr. gastrolístky).
• Formou elektronických stravných lístkov (stravovacia karta).
• Prostredníctvom finančného príspevku ku mzde.

Zamestnávateľ zabezpečuje stravovanie poskytovaním jedného teplého hlavného jedla vrátane vhodného nápoja. Forma zabezpečenia stravovania určuje zamestnávateľ. Výnimkou je, ak forma zabezpečenia stravovania sa stala súčasťou kolektívnej zmluvy platnej medzi zamestnávateľom a zástupcami zamestnancov.

Od 1.1.2023 sa stravné lístky vydávajú už len ako elektronické stravné lístky, a to formou stravovacej karty. Zamestnanci majú na výber medzi gastrokartou a finančným príspevkom na stravovanie, ktorý je podľa zákonného znenia účelovo viazaný na stravovanie.

Ak zamestnávateľ nezabezpečuje stravovanie vo vlastnom stravovacom zariadení alebo v stravovacom zariadení iného zamestnávateľa, prichádza na rad zamestnancov výber medzi gastrolístkom a finančným príspevkom na stravovanie. Z finančného hľadiska ide pre zamestnanca o rovnocenné alternatívy.

Splnenie povinnosti zabezpečenia stravovania cez stravovanie prostredníctvom inej osoby, ktorá má oprávnenie sprostredkovať stravovacie služby, sa realizuje formou stravovacej poukážky (tzv. gastrolístka).

Zamestnávateľ má povinnosť zabezpečiť zamestnancom stravovanie. V akej forme a aká výška stravného platí od 1. stravného zákona č. 311/2001 Z. z. súvislostiach.

Finančný príspevok na stravovanie

Zamestnávateľ v zmysle § 152 ods. 3 Zákonníka práce prispieva na stravu v sume najmenej 55 % ceny jedla, najviac však na každé jedlo do sumy 55 % stravného poskytovaného pri pracovnej ceste v trvaní 5 až 12 hodín podľa zákona č. 283/2002 Z. z.

Zamestnávateľ poskytne podľa §152 ods. 6 zamestnancovi finančný príspevok v sume uvedenej najmenej 55% ceny jedla, najviac však na každé jedlo do sumy 55% stravného poskytovaného pri pracovnej ceste v trvaní 5 až 12 hodín podľa osobitného predpisu, len ak:

• Povinnosť zamestnávateľa zabezpečiť zamestnancom stravovanie vylučujú podmienky výkonu práce na pracovisku.
• Zamestnávateľ nemôže zabezpečiť stravovanie prostredníctvom vlastného alebo cudzieho stravovacieho zariadenia, prípadne prostredníctvom právnickej alebo fyzickej osoby, ktorá má oprávnenie sprostredkovať stravovacie služby.
• Zamestnanec na základe lekárskeho potvrdenia od špecializovaného lekára zo zdravotných dôvodov nemôže využiť žiadny zo spôsobov stravovania zamestnancov zabezpečených zamestnávateľom.

Čo však v prípade, ak u zamestnávateľa žiadny zamestnanec nepoberá stravné lístky a teda nie je možné od nikoho „prevziať“ spravodlivú výšku finančného príspevku na stravovanie? Vtedy je suma finančného príspevku na stravovanie najmenej 55 % minimálnej hodnoty stravného lístku, najviac 55 % stravného poskytovaného pri pracovnej ceste v trvaní 5 až 12 hodín.

Výška príspevku na stravovanie od 1.4.2025

Prispievanie zamestnávateľa na stravovanie upravuje § 152 ods. 3 Zákonníka práce. Táto jeho povinnosť tak zodpovedá sume najmenej 55 % ceny jedla, najviac však na každé jedlo do sumy 55 % stravného poskytovaného pri pracovnej ceste v trvaní 5 - 12 hodín.

Hodnotu stravného pri pracovnej ceste upravuje osobitný predpis, od 1.4.2025 konkrétne oznámenie Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky č. 39/2025 Z. z. Podľa tohto oznámenia pre pracovnú cestu v trvaní 5 - 12 hodín platí suma stravného vo výške 8,80 eur. Prispievanie na stravovanie musí preto zamestnávateľ zabezpečovať najviac do sumy 4,84 eur za každé jedlo (55 % zo sumy 8,80 eur).

Minimálna hodnota stravovacej poukážky je od 1.1.2024 5,85 €.

Podľa Zákonníka práce musí hodnota stravovacej poukážky predstavovať najmenej 75 % stravného poskytovaného pri pracovnej ceste v trvaní 5 až 12 hodín. To znamená, že minimálna hodnota gastrolístka od 1. apríla 2025 vo výške 6,60 eur (75 % zo sumy 8,80 eur).

Aj na stravný lístok je zamestnávateľ povinný zamestnancovi prispievať v sume najmenej 55 % ceny jedla, najviac však na každé jedlo do sumy 55 % stravného poskytovaného pri pracovnej ceste v trvaní 5 až 12 hodín. Pri stravných lístkoch je cenou jedla ich hodnota. Keďže minimálna hodnota stravného lístka je 6,60 eura, tak od 1. apríla 2025 zamestnávateľ prispieva zamestnancovi na stravný lístok sumou najmenej 3,43 eura (55 % z 6,60 eura).

Maximálna suma príspevku zamestnávateľa na stravný lístok je zase ohraničená sumou 55 % stravného poskytovaného pri pracovnej ceste v trvaní 5 až 12 hodín, čo je od 1. apríla 2025 suma 4,84 eura.

Z toho potom vychádza, že maximálna hodnota stravného lístku, pri ktorej je ešte celý príspevok zamestnávateľa daňovo uznaným výdavkom, je 8,80 eura.

Minimálna suma finančného príspevku na stravovanie od 1. apríla 2025 je 3,43 eura a maximálna suma je 4,84 eura.

Tabuľka: Prehľad vývoja súm stravného

Nasledujúca tabuľka znázorňuje prehľad vývoja súm stravného podľa § 5 ods. 2 zákona č. 283/2002 Z. z. (§ 8 ods. 1) pre rôzne dĺžky trvania pracovnej cesty.

Nad rámec zákona: Sociálny fond a benefity

Nad rámec príspevkov zamestnávateľa podľa Zákonníka práce môže prispievať zamestnávateľ na stravu zamestnancov aj zo sociálneho fondu, ktorého použitie upravuje zákon o sociálnom fonde. Výška príspevku zo sociálneho fondu nie je limitovaná, táto sa dohodne v kolektívnej zmluve a ak nie je uzavretá, o výške príspevku na stravovanie zo sociálneho fondu rozhodne zamestnávateľ.

Zamestnávateľ môže zamestnancovi prispievať na stravovanie alebo mu poskytovať finančný príspevok na stravovanie v sume vyššej ako je maximálna suma týchto príspevkov 4,84 eura platná od 1. apríla 2025 podľa Zákonníka práce aj z vlastných prostriedkov (nie zo sociálneho fondu) formou zamestnaneckého benefitu. Z pohľadu zamestnanca pôjde v každom prípade o zdaniteľný príjem. U zamestnávateľa bude tento zamestnanecký benefit daňovým výdavkom len po splnení podmienky, že bol dohodnutý so zamestnancom v pracovnej zmluve, v kolektívnej zmluve alebo v internom predpise zamestnávateľa.

tags: #pol #rocny #prispevok #nezamestanence