Príspevok kňazovi za pohreb: Rozsiahly sprievodca cirkevnými a štátnymi poplatkami

Fyzická rozlúčka so zosnulým predstavuje jeden z najťažších momentov v živote človeka. Podobne ako narodenie či svadba, ide o neopakovateľný akt sprevádzaný silnými emóciami. Často si až na pohrebe pozostalí uvedomia, že zosnulého už nikdy neuvidia, nestretnú a jeho život sa uzavrel. Na Slovensku sa viac ako 80 percent obyvateľstva hlási k viere v Boha, čo sa odráža aj v počte cirkevných pohrebov. Ročne zomrie približne 52 tisíc obyvateľov, pričom na katolícku cirkev pripadá približne 38 tisíc obradov a na evanjelickú cirkev asi 5 tisíc.

Tento článok sa zameriava na podmienky cirkevných pohrebov, príspevky spojené s nimi a štátnu podporu pozostalým.

Cirkevný pohreb: Katolícka a Evanjelická cirkev

Najväčšia, Katolícka cirkev (KC), spolupracuje s pohrebnými službami, čo umožňuje pozostalým objednať si cirkevný pohreb priamo u nich. Iné cirkvi, ako napríklad Evanjelická cirkev augsburského vyznania (ECAV), vyžadujú osobnú návštevu pozostalých alebo osoby, ktorá pohreb vybavuje. Táto osoba musí mať fyzicky k dispozícii List o prehliadke mŕtveho a štatistické hlásenie o úmrtí. Na základe týchto dokladov a overenia zosnulého v registri cirkvi sa dohodnú ďalšie podmienky pohrebu.

Úprava na konanie evanjelických pohrebov vychádza zo zásadného teologického stanoviska a poznania, kto je subjektom a objektom pohrebu. Subjektom je cirkevný zbor, ktorý vykonáva pohreb, a nie rodina, ktorá len požiada o jeho konanie. Keďže cirkevný zbor vykonáva pohreb, zásadne pohreb nemožno odmietnuť žiadnemu členovi cirkvi.

Postup pri vybavovaní pohrebu v ECAV

V prípade úmrtia odporúčame sa spojiť čo najskôr so zborovým farárom alebo kaplánom (duchovným) a dojednať si podrobnosti pohrebu, hlavne termín. Upozorňujeme hlavne na fakt, že cirkevný pohreb sa koná na základe žiadosti a osobnej návštevy zarmútenej rodiny na farskom úrade a nie na základe sprostredkovania pohrebnou spoločnosťou!

Postup pozostalých pri vybavovaní pohrebu:

• príbuzní zomrelého oznámia túto skutočnosť najprv kňazovi a dohodnú si termín pohrebu;
• s dokladmi: List o prehliadke mŕtveho (od lekára) a Úmrtný list (z matriky) idú do pohrebnej služby, kde vybavia pohreb;
• ak pohrebná služba nemá voľný termín, aký si dohodli s kňazom, zavolajú kňazovi a dohodnú si nový termín (aby vyhovoval obom stranám);
• následne prídu na farský úrad a prinesú kópiu Listu o prehliadke mŕtveho a Úmrtného listu. Vhodné je priniesť stručný životopis zosnulého a menovite rodinu, ktorá sa so zosnulým lúči (odobierka).

Žiadosť o pohreb vypĺňa pozostalá rodina spolu s farárom pri 1. stretnutí.

Miesto a priebeh cirkevného pohrebu

Cirkevný pohreb sa zvyčajne koná v priestoroch určených na tento účel, ako je Dom smútku, alebo priamo na cintoríne pri uložení do zeme, prípadne v obradnej miestnosti krematória. Vo výnimočných prípadoch sa môže cirkevný obrad konať v kostole (v prípade KC), pričom v ECAV sa rozlúčka často realizuje formou vopred vyslúženej zádušnej omše. Takmer vo všetkých prípadoch sa pozostalým účtuje prenájom príslušných priestorov.

Pri prevoze mŕtveho tela do iného cirkevného zboru na pochovanie, koná sa len jeden pohreb. Na druhom mieste má byť len krátka pobožnosť, prípadne liturgia nad hrobom.

Úloha farára pri pohrebe v ECAV

Funkciou kňazov je ochotne spojiť pohrebné obrady so svätou omšou. Pri pohrebe samovrahov, resp. ťažkých prípadoch ľudí, ktorí žili pohoršlivo, vzhľadom na charakter a podstatu evanjelického pohrebu, treba konať pohreb normálnym spôsobom. V takomto prípade je však nutný diferencovaný výber liturgických textov (žalmu, modlitieb), primeraný obsah kázne a odobierky. Pri liturgii (záverečnej) nad hrobom, použije sa upravené slovo požehnania - prežehnania: "Trojjediný Bože, Otče, Synu, Duchu Svätý, do Tvojich milostivých rúk porúčame tohto brata (sestru). Tvojmu svätému menu buď česť a sláva na veky." Farár by mal pristupovať k tejto situácii citlivo a s porozumením.

Evanjelický cirkevný pohreb možno vykonať aj inoveriacemu na žiadosť rodiny, ktorá predtým o pohrebe upovedomila kňaza patričnej cirkvi. Pokiaľ kňaz inej cirkvi odmietol pochovať člena svojej cirkvi, môže tak urobiť na požiadanie rodiny evanjelický farár v prípade, že tým nespôsobí verejné pohoršenie a ujmu vlastnej cirkvi, resp. zboru.

Zvonenie pri pohrebe

Zvonenie pri pohrebe nie je poctou mŕtvym. Zvonením cirkevný zbor oznamuje, že zomrel člen zboru. Používanie zvonov pri pohreboch členov iných cirkví je vecou dohody príslušných cirkevných zborov.

Príspevky a poplatky za cirkevný pohreb

Oficiálne cirkvi poplatky za vykonanie pohrebu nevyberajú. Podľa hovorcu Konferencie biskupov Slovenska (KC), CSILic. Jozefa Kováčika, ide o dobrovoľný príspevok a možnosť objednania ďalších posmrtných bohoslužieb. V ECAV je podľa tajomníka Generálneho biskupského úradu, Mgr. Štefana Kissa, potrebné doplatiť členské za zosnulého člena cirkvi (ak nie je uhradené), ktoré sa pohybuje vo výške 10,- € za rok (maximálne však 5 rokov dozadu).

Ak zosnulý člen zboru z akýchkoľvek dôvodov neprispieval na cirkevno-zborové potreby (cirkevný príspevok), upozorní duchovný pastier v pastorálnom rozhovore pozostalých na potrebu splniť tieto povinnosti - vyrovnať cirkevný príspevok za posledných 5 rokov (cca 135 €).

Kto chce, nech prispieva, je to každého osobná vec, aj keď väčšina ľudí prispieva len preto, lebo sa to patrí a aby ich neohovárali, hlavne na dedine je to citlivá záležitosť. ZUZX má asi na mysli milodar, ktorý teda nemá s úplatkom nič spoločné. Je úplne normálne, že sa vyberá napr. v kostole pri omši. Kňaz predsa nie je verejný činiteľ, takže sa smejem pri pomyslení nad dokazovaním úmyslu. Pekne povedané, naučili ľudí dávať úplatky automaticky. Nazyvajú to rôzne: všimné, dar, poplatok za služby. Pritom kňazi skladajú sľub chudoby a služby božie sú pre kresťanov vykonávané z lásky Bohu a na šírenie božieho slova, nie preto, aby ľudia za to ešte platili. Kvôli tejto neznalosti cirkevného sveta alebo vlastnej naivite sa "poplatky za služby" čím ďalej tým zvyšujú. A čím viac budú dobrovoľné darkyne zvyšovať taxu, tým viac si bude pažravá cirkev pýtať. Kedysi sa prispievalo iba na kostol, no časom už pribudlo, že aj farárovi, kostolníčke, zboru, organistke a ja neviem komu ešte. Všimné bolo naozaj ako poďakovanie, no dnes je to brané ako povinnosť, čiže celkový úplatok je braný ako bežná vec a nik to nerieši, lebo "to sa patrí".

Tabuľka: Prehľad príspevkov a poplatkov za cirkevný pohreb v ECAV

Občiansky pohreb ako alternatíva

Novela zákona č. 131/2010 Z. z. priniesla možnosť aj občianskeho pohrebu, ktorý sa svojím priebehom veľmi nelíši od cirkevného. Obstarávateľ pohrebu (s potrebnými dokladmi) komunikuje s vybranou pohrebnou službou, ktorá zabezpečí obrad v plnom rozsahu.

Porovnanie cirkevného a občianskeho pohrebu

• Pri cirkevnom pohrebe prichádza kňaz, vzdáva úctu pri zatvorenej rakve, vykonáva pokropenie, prednáša príhovor (ktorý môže obsahovať krátky životopis), spievajú sa cirkevné piesne, konajú sa spoločné modlitby, číta sa úryvok z Písma Svätého, poukazuje sa na nádej večného života v nebi a vyzýva sa k cnostnému životu. Na záver sa koná modlitba, pokropenie rakvy, vzdanie úcty a požehnanie prítomným. Pri uložení do zeme prítomní vhadzujú na rakvu hrsť zeminy alebo kvetiny.
• Pri občianskom pohrebe prichádza obradník, vzdáva úctu pri zatvorenej rakve, prednáša príhovor na úvod, zdôrazňuje smrteľnosť všetkých, ale nesmrteľnosť zosnulých v mysliach prítomných, prednáša krátky životopis, príhovory zamestnávateľa, spolupracovníkov, kolegov a rodiny. Tieto vstupy sú prekladané obľúbenými piesňami zosnulého, básňami, poukazuje sa na nádej trvalého prebývania spomienok na zosnulého v srdciach prítomných. Na záver nasleduje posledná rozlúčka s vymenovaním najbližších príbuzných, obľúbená skladba a spustenie katafalku v krematóriu alebo uloženie do zeme. Pri uložení do zeme prítomní vhadzujú na rakvu hrsť zeminy alebo kvetiny.

Príspevok na pohreb od štátu

Príspevok na pohreb je štátnou sociálnou dávkou, ktorou štát prispieva na úhradu výdavkov spojených so zabezpečením pohrebu zomretého. Je upravený zákonom č. 238/1998 Z. z. o príspevku na pohreb v znení neskorších predpisov. Oprávnenou osobou na uplatnenie nároku na príspevok je plnoletá fyzická osoba, ktorá spĺňa podmienky stanovené zákonom.

Podmienky nároku na príspevok

Podľa § 3 zákona, sú podmienky nároku na príspevok nasledovné:

• Zabezpečenie pohrebu oprávnenou osobou.
• Trvalý alebo prechodný pobyt oprávnenej osoby na území SR.
• Trvalý pobyt zomretého v čase smrti na území SR alebo prechodný pobyt zomretého v čase smrti na území SR a pochovanie zomretého na území SR, ak mal v čase smrti dlhodobý pobyt na území SR.

Príspevok na pohreb zomretého patrí iba raz. Výška príspevku pre jednu plnoletú fyzickú osobu je 2 300 Sk (suma platná od 1. 9. 2008 je 75,71 €).

Uplatnenie nároku na príspevok

Oprávnená osoba si môže, podľa § 5 zákona, uplatniť nárok na príspevok na úrade práce, sociálnych vecí a rodiny podľa miesta posledného trvalého alebo prechodného pobytu zomretého.

Nárok sa uplatňuje podaním písomnej žiadosti, ktorú potvrdzuje pohrebná služba, ktorá poskytla služby spojené so zabezpečením pohrebu, a okresný úrad podľa miesta úmrtia. Nárok na príspevok zaniká uplynutím jedného roku od pohrebu zomretého (§ 10 zákona).

Právnické osoby a fyzické osoby oprávnené na podnikanie, ktoré poskytujú pohrebné služby alebo sú vecne príslušné na poskytovanie údajov potrebných na posúdenie nároku na príspevok, sú povinné spolupracovať a bezplatne poskytovať informácie na vznik nároku na príspevok a jeho výplatu (§ 12 zákona).

Ďalšie sviatosti a obrady v ECAV

Okrem pohrebu vykonáva farár aj ďalšie sviatosti a obrady, ktoré sú dôležité pre život kresťanského spoločenstva.

Krst

Krst dieťaťa sa vykonáva v krátkom čase po jeho narodení. V odôvodnených prípadoch možno dieťa pokrstiť aj v neskoršom veku. Duchovný pastier (farár) je povinný viesť s rodičmi a krstnými rodičmi pastorálny rozhovor o význame, zmysle a záväznosti krstu svätého.

Konfirmácia

Konfirmačná príprava je určená pre členov zboru vo veku nad 12 rokov. Konfirmačná príprava je dvojročná a prebieha pod vedením zborového farára.

Večera Pánova

Sviatosťou zmierenia je svätá Večera Pánova, ktorú evanjelická cirkev využíva ako prostriedok Božej milosti. Ustanovená bola Pánom Ježišom Kristom a On sám stanovil aj jej viditeľné znaky.

Sobáš

V ECAV je kresťanský sobáš doživotný sľub muža a ženy, pred Pánom Bohom a v prítomnosti kresťanských svedkov. ECAV uznáva každé manželstvo muža a ženy uzavreté v ktorejkoľvek kresťanskej cirkvi alebo pred štátnymi úradmi za plnohodnotné a plnoprávne.

Cirkevný sobáš sa neodporúča v advente a v pôste, v predvečer výročných slávností, kajúcich dní a pod. Ak bol sobáš vykonaný občianskym spôsobom, je možné po pastorálnej príprave požehnanie manželstva evanjelicko-kresťanským spôsobom.

Vybavenie sobáša na farskom úrade

Vybaviť sobáš na farskom úrade musia prísť snúbenci osobne. Aspoň jeden zo snúbencov musí byť členom Evanjelickej a.v. cirkvi. Snúbenci musia mať 18 rokov, platné občianske preukazy a rodné listy (originál, alebo overené kópie).

Sobáš je potrebné začať vybavovať minimálne 2 mesiace pred konaním sobáša. Počas týchto 2 mesiacov snúbenci chodia na prípravu k sobášu, čo je cca 5-6 stretnutí s farárom, ktorý ich bude sobášiť.

V prípade, že je niekto zo snúbencov rozvedený, treba prísť na farský úrad a najprv sa musí napísať žiadosť o udelenie dišpenzu. Dišpenz udeľuje dištriktuálny biskup. Preto je potrebné túto žiadosť napísať aspoň 3 mesiace pred plánovaným termínom sobáša.

Ďalšie podrobnosti o postupe vybavovania sobáša dostanú snúbenci pri osobnej návšteve farského úradu. Ak si chcete vybrať konkrétneho farára, môžete sa dohodnúť priamo s ním, kedy sa stretnete prvýkrát.

Spoveď

Spoveď (alebo aj sviatosť zmierenia, sviatosť pokánia) je sviatosť, pri ktorej veriaci ústne vyzná svoje hriechy spovedníkovi a prejaví nad nimi ľútosť a spovedník v mene Cirkvi udeľuje rozhrešenie.

tags: #pohreb #knaz #prispevok