Podvrtnutie členka, odborne známe ako distorzia, je veľmi časté zranenie, ktoré postihuje nielen športovcov, ale môže sa stať aj pri bežnej chôdzi. Stačí chvíľa nepozornosti, chybný došľap alebo úraz a nepríjemná komplikácia je na svete. Ide o zranenie, ktoré nastáva, keď sú väzy a kĺbové puzdro obklopujúce členok preťažené alebo natrhnuté. Chodidlo sa dostane do neprirodzenej polohy smerujúcej dovnútra, čím dochádza k natiahnutiu väzov nad rámec ich možností, čo môže znamenať ich natiahnutie alebo pretrhnutie. V priebehu krátkej doby sa na nohe objaví zmodranie, čiastočná strata pohyblivosti v členku a silná bolesť.
Čo robiť bezprostredne po úraze? Prvá pomoc a liečba
Bezprostredne po vyvrtnutí členka je dôležité okamžite ukončiť vykonávanú pohybovú aktivitu. Ak totiž aj napriek bolesti naďalej budete pohybovať chodidlom, riskujete ešte väčšie poškodenie väzov.
V akútnej fáze, teda približne 24-48 hodín po úraze, platí zásada PRICE:
- Rest (kľud): Noha by mala oddychovať a nemalo by sa na ňu našľapovať. Je vhodné ju nechať vo vyvýšenej polohe nad úroveň srdca. Kľudový režim na lôžku by mal trvať aspoň 7 dní.
- Ice (ľad): Na boľavé miesto si priložte studený obklad. Najideálnejšie je miesto schladiť ľadom, mrazenými gélovými vreckami alebo vreckom s mrazenou zeleninou. Mrazené veci si ale neprikladajte bezprostredne na poranené miesto, aby ste sa vyhli omrzlinám. Použite radšej uterák alebo inú textíliu, do ktorej ich zabalíte. Avšak podľa najnovších štúdií sa neodporúča pomliaždené a natiahnuté mäkké tkanivá chladiť, pretože výrazný chlad síce môže pomôcť od bolesti, ale tiež môže narušiť prirodzený proces hojenia tkaniva.
- Compression (kompresia): Zafixujte nohu sťahujúcim obväzom alebo kompresnou bandážou. Ten však nesmie škrtiť ani obmedzovať prekrvenie.
- Elevation (elevácia): Dvihnite nohu nad úroveň tela.
Na ranené miesto môžete aplikovať rôzne krémy na odstránenie opuchu alebo proti bolesti a zápalu (napr. flector, ibuprofen gél či voltaren) tri až štyrikrát denne. Tieto krémy prinášajú svalom, kĺbom a väzom úľavu, pomáhajú urýchliť regeneráciu tkanív a vstrebávaniu krvných podliatin. So zmiernením výronu pomáhajú aj lieky a masti s obsahom octanu a vínanu hlinitého. Dôležité je tiež poranenú nohu nadmerne nezaťažovať aspoň po dobu niekoľkých nasledujúcich dní a vyhýbať sa došľapovaniu na ňu.
Alternatívne pomôcky a domáce tipy
Existujú aj rôzne domáce tipy a triky na zmiernenie bolesti a opuchu:
- Bylinky: Lopúch alebo kostihoj prikladajte na postihnuté miesto na niekoľko hodín.
- Vlažné kúpele s epsomskou soľou: V kúpeli nohu udržte aspoň 20 minút.
- Kurkumová pasta: Vytvoríte ju zmiešaním približne jednej lyžice kurkumy s trochou vody a aplikujte na poranený členok.
- Cibuľa: Kúsky cibule si môžete priložiť na opuch a pripevniť obväzom.
Pokiaľ v členku pociťujete veľmi silnú bolesť, pretrvávajúci opuch a výrazný krvný výron, je potrebné navštíviť úrazovú ambulanciu. Dĺžka liečby vyvrtnutého členka závisí od závažnosti poranenia. Ľahké až mierne podvrtnutie sa môže zahojiť do niekoľkých dní až týždňov.
Rehabilitácia členka po výrone: Návrat k plnej funkčnosti
Poúrazová rehabilitácia členka je mimoriadne dôležitá, keďže nohy používame dennodenne pri obyčajnej chôdzi, behu alebo športe. Hojenie mäkkých tkanív trvá minimálne 6 týždňov. To znamená, že počas tohto obdobia môže členok stále pobolievať, byť mierne opuchnutý alebo v ňom budete mať pocit stuhnutosti. Sú to úplne normálne prejavy po takomto úraze, preto sa netreba báť, len musíte byť trpezliví.
Ako má vyzerať rehabilitácia po vyvrtnutí členka?
Fázy rehabilitácie
1. Návrat hybnosti a rozsahu kĺbu
V prvom rade je potrebné v členkovom kĺbe a aj malých kĺboch nohy vrátiť plnú hybnosť. Fyzioterapeut vám vie pomôcť dosiahnuť plné rozsahy a zároveň vám ukázať cviky, ktorými si viete pomôcť aj v domácom prostredí. Veľmi dobré je po úrazoch takéhoto typu cvičenie alebo rozpohybovanie kĺbu vo vode. Ideálne je ísť do bazéna, v ktorom skúšame hýbať v členku do všetkých smerov, prípadne skúšať plný došľap, kde prenášame váhu tela na danú nohu (pokiaľ sú na to podmienky - výška bazéna a pod.). Teplota vody by nemala presahovať teplotu ľudského tela, to znamená, že nie sú vhodné žiadne termálne bazény alebo vírivky s vysokou teplotou vody. V začiatkoch rehabilitácie je možné využiť bandáže na členok, ktoré pomôžu so stabilitou, avšak cieľom je naďalej fungovať bez pomôcky.
2. Návrat sily a stabilizácie
Ďalšou zložkou rehabilitácie je navrátenie sily v danom kĺbe a posilnenie stabilizátorov členka. Používame rôzne balančné podložky, overbally, fitlopty, expandéry a iné pomôcky. Učíme nohu správne pracovať a aby sme ju vedeli dobre zaťažovať. Postupne pridávame ťažšie cviky ako je navažovanie až úplne postavenie na jednu nohu, drepy, výpady v kombinácii s balančnými pomôckami (bosu, fitlopta, posturomed a pod.). Následne, keď je členok dostatočne stabilný, je možné prechádzať v rámci cvičenia k náročnejším aktivitám, ako sú senzomotorické cvičenia s využitím balančných plôch, ježkov a šošoviek.
3. Miernenie bolestí a opuchu
Ako doplnok môžeme využiť prostriedky fyzikálnej terapie a kineziotaping. Z fyzikálnej terapie je vhodný ultrazvuk, ktorý napomáha vstrebávaniu opuchov a urýchleniu hojenia. Tiež tlmí bolesť. Veľmi podobné účinky má elektroliečba, napr. magnetoterapia, laseroterapia, ktorá sa tiež indikuje pri výronoch. Kineziotaping sa dá využiť pri návrate k športu, kde vieme členok tejpom pekne zafixovať a podporiť, aby ste v ňom mali väčšiu istotu. Na správnu aplikáciu tejpu sú potrebné skúsenosti, preto sa pri prvom použití obráťte na odborníka. S opuchom a hojením nám môže pomôcť aplikovanie lymfotejpu na postihnutú oblasť.
Fyzioterapeut/-ka po čase môže začať s mäkkými technikami, mobilizáciou a centráciou chodidla, cvičeniami a v prípade pretrvávajúceho opuchu aj s manuálnou lymfodrenážou. Na terapii sa pacient naučí, ako správne zaťažovať chodidlo, rôznymi cvičeniami spevniť členok a predchádzať opätovným zraneniam. Ak boli väzy spevňujúce členok iba natiahnuté, so športovaním a zaťažovaním postihnutého členka je možné začať najskôr po 3 týždňoch. Počas celej doby zotavovania je potrebné vyhnúť sa takej fyzickej aktivite, pri ktorej môže byť členok nadmerne namáhaný.
Prevencia opätovného zranenia a chronickej nestability
Najlepšou radou na záver je bezpochyby prevencia. Aby ste predišli vzniku výronu členka, je dôležité zabezpečiť stabilné postavenie nohy za každých okolností. To nám najlepšie zaistí obuv s pevným opätkom, na pevnej podošve s malým opätkom. Nestabilnou je naopak úzka topánka, na vysokom opätku a s voľnou pätou.
Výron členka patrí medzi najčastejšie poranenia pohybového aparátu, najmä v oblasti športu. Akútny výron laterálneho členku, najčastejšie spojený s poranením predného talofibulárneho väzu (ATFL), môže viesť k dlhodobým problémom, vrátane opätovných zranení a chronickej nestability členku (CAI). CAI nielenže zvyšuje riziko ďalších výronov, ale taktiež prispieva k rozvoju posttraumatickej osteoartrózy.
Priemerná doba návratu k športu po laterálnom podvrtnutí členku sa pohybuje medzi 16 až 24 dňami. U značnej časti športovcov však dochádza k opakovaným zraneniam alebo iným dlhodobým problémom. Epidemiologické štúdie ukazujú, že výskyt opakovaných podvrtnutí členku u športovcov sa pohybuje v rozmedzí od 12 % do 47 %. Najvyššia miera opakovaných zranení je zaznamenaná v juniorskom basketbale (47 %), volejbale (46 %) a americkom futbale (43 %).
Vplyv rehabilitácie na riziko opätovného výronu
Nový systematický prehľad s meta-analýzou sa zameral na to, či rehabilitácia založená na cvičení znižuje riziko opätovného výronu členka a aký vplyv má kvalita, obsah a objem cvičení na výsledky liečby. Štúdia zahrnula 14 randomizovaných kontrolovaných štúdií s celkom 2182 účastníkmi. Boli porovnané rôzne typy cvičebných programov a ich vplyv na výskyt opätovných zranení, klinické výsledky a výsledky hlásené pacientmi.
Meta-analýza ukázala, že rehabilitácia založená na cvičení znížila riziko opätovného výronu členka o 40 % v porovnaní s obvyklou starostlivosťou. Prevalencia opätovných zranení v kontrolnej skupine bola 22 %, zatiaľ čo v cvičebnej skupine klesla na 16 %. Tento rozdiel predstavuje významné zníženie rizika, ktoré je klinicky relevantné.
Napriek týmto pozitívnym výsledkom bol vplyv cvičenia na ďalšie premenné nejednoznačný. Napríklad výsledky týkajúce sa bolesti, svalovej sily, rozsahu pohybu a propriocepcie boli medzi jednotlivými štúdiami nekonzistentné. V niektorých štúdiách bolo zlepšenie výrazné, zatiaľ čo v iných neboli zaznamenané žiadne rozdiely medzi cvičebnou skupinou a skupinou s obvyklou starostlivosťou.
Ďalším dôležitým zistením bolo, že aktuálne neexistuje ideálny protokol alebo objem tréningu, ktorý by sme mali používať. Výsledky tejto štúdie potvrdzujú, že cvičenie je účinným prostriedkom na zníženie rizika opätovného podvrtnutia členka. Je však potrebné zdôrazniť, že budúci výskum by mal zahŕbať aj ďalšie premenné, ako je intenzita cvičenia a individuálne prispôsobenie programu pre daného športovca, a to predovšetkým v záverečných fázach rehabilitácie. Výsledky tiež podčiarkujú význam zahrnutia kritérií pre progresiu rehabilitácie, ktorá by mala byť založená na konkrétnych klinických parametroch, ako je to pri iných muskuloskeletálnych zraneniach.
tags: #podvrtnuty #clenok #rehabilitacia