Oblasť kvality života seniorov v inštitucionálnej starostlivosti je ústrednou témou pre zainteresovaných odborných zamestnancov sociálnych služieb. Starnutie populácie predstavuje významnú demografickú výzvu, ktorá si vyžaduje zvýšenú pozornosť venovanú starostlivosti o seniorov, a to aj v inštitucionálnom prostredí. V súčasnosti rezonuje otázka udržateľnosti kvality života seniorov, s rešpektovaním ich optimálnych potrieb a akceptáciou zdravotného stavu ako dôsledku starnutia.
V zariadeniach sociálnych služieb, vrátane zariadení pre seniorov, sa uplatňujú štandardy kvality sociálnych služieb v zmysle platnej legislatívy. Tento posun predstavuje významný podnet pre skvalitňovanie poskytovaných sociálnych služieb, ktoré významne ovplyvňujú aj kvalitu života seniorov. Ako dosiahnuť optimálnu udržateľnosť, prípadne aj zvyšovanie kvality života seniorov, je častá otázka, ktorú si kladú odborní zamestnanci.

Teoretické východiská kvality života seniorov
Kvalita života je výsledkom vzájomného pôsobenia fyzických, zdravotných, sociálnych, psychologických, ekonomických, environmentálnych, morálnych a duchovných podmienok, týkajúcich sa ľudského a spoločenského rozvoja. S kvalitou života sa spája aj princíp rovnosti a nediskriminujúceho správania. Tento pojem môže zahŕňať otázky zmyslu života, charakteristiku prírodného a sociálneho prostredia človeka, fyzický a psychický stav človeka a taktiež subjektívne hodnotenie života - osobnú pohodu a spokojnosť.
V období starnutia dochádza k znižovaniu kvality života seniorov v oblasti fyzického, ako aj psychického zdravia. Kvalita života je širším pohľadom na zdravotnú stránku človeka, ktorý je chápaný nielen cez fyzickú stránku, ale aj na základe duševných pocitov a zvládania bežných činností každodenného života. K zásadným zmenám v živote seniorov dochádza vo chvíli, keď sú z rôznych príčin, vo väčšine prípadov kvôli sociálnej núdzi, dobrovoľne alebo nedobrovoľne umiestnení do zariadenia sociálnych služieb. Pre vstup do zariadenia sociálnych služieb má veľký vplyv zdravotný stav seniora, psychologické činitele, rodinné zázemie, sociálny status atď. Je to zlomový bod v živote starého človeka, ktoré nesie so sebou aj určité riziká.
Faktory ovplyvňujúce kvalitu života seniorov
Kvalita života seniorov je ovplyvnená celým radom faktorov, ktoré možno rozdeliť do niekoľkých oblastí:
- Zdravotný stav: Chronické ochorenia, obmedzená mobilita a zhoršujúce sa zmyslové funkcie môžu významne znižovať kvalitu života seniorov.
- Psychologické faktory: Depresia, úzkosť, osamelosť a strata sebaúcty sú časté psychologické problémy, ktoré ovplyvňujú kvalitu života seniorov.
- Sociálne faktory: Sociálna izolácia, nedostatok sociálnych kontaktov a strata blízkych osôb negatívne ovplyvňujú kvalitu života seniorov.
- Ekonomické faktory: Nedostatočné finančné zabezpečenie a obavy z budúcnosti môžu viesť k zníženiu kvality života seniorov.
- Prostredie: Kvalita bývania, dostupnosť služieb a bezpečnosť prostredia majú vplyv na kvalitu života seniorov.

Sociálna rehabilitácia ako nástroj zvyšovania kvality života
Predpokladom využívania terapeutických techník je podľa Zákona č. 448/2008 Z. z. o sociálnych službách definovanie pojmu sociálna rehabilitácia, ktorá sa zameriava na podporu samostatnosti, nezávislosti a sebestačnosti jednotlivca prostredníctvom rozvoja zručností a aktivácie schopností v rámci sociálnej práce. Sociálna rehabilitácia je odborná činnosť, ktorej cieľom je pomáhať jednotlivcom, ktorí majú rôzne typy obmedzenia, ktoré im neumožňujú dosiahnuť alebo udržať optimálnu úroveň ich telesných, zmyslových, rozumových, duševných alebo sociálnych funkcií.
Ide o multidimenzionálny proces, ktorý sa zameriava na zlepšovanie kvality života jednotlivcov v jej komplexnosti v rámci rozvoja alebo udržateľnosti bio-psycho-sociálnej, ale aj spirituálnej integrity jedinca. Sociálna rehabilitácia v sebe zahŕňa rôzne stratégie, zásahy a podporné opatrenia na dosiahnutie sociálnej inklúzie, participácie a zvýšenia kvality života. Sociálna rehabilitácia je teda proces, v ktorom sa umožňuje klientovi - teda aj seniorovi - udržať si dobrý zdravotný stav a sociálne fungovanie.
V rámci sociálnych služieb sa sociálna rehabilitácia realizuje prostredníctvom nácviku rôznych zručností na prípadné používanie pomôcok, na sebaobslužné činnosti, priestorovú orientáciu a samostatný pohyb. Formy sociálnej rehabilitácie môžu v sebe zahŕňať socioterapiu, prípadovú sociálnu prácu a terapie ako napr. ergoterapiu, muzikoterapiu a arteterapiu. Metódy sociálnej rehabilitácie sú zamerané na reedukáciu smerom k zlepšeniu jednotlivých funkcií, kompenzáciu, rozvoj nepoškodenej oblasti a schopností jednotlivca, spôsobov vyrovnávania sa so zmenami v súvislosti so starnutím.
Techniky, ako je hovorené slovo, podpora a rozvoj motorických funkcií a orientácie, rehabilitácia pracovných a sebaobslužných zručností, relaxácia a povzbudzovanie súťaživosti, sú tiež súčasťou sociálnej rehabilitácie. Sociálnu rehabilitáciu v zariadeniach sociálnych služieb spravidla poskytujú sociálni pracovníci, asistenti sociálnej práce, špeciálni pedagógovia a inštruktori sociálnej rehabilitácie. Je dôležité, aby pracovník v oblasti sociálnej rehabilitácie bol vyškolený v konkrétnej činnosti - terapii. Sociálna rehabilitácia je dôležitou súčasťou sociálnej práce, ktorej cieľom je zlepšiť životy jednotlivcov, posilniť ich schopnosti a umožniť im plnohodnotnú integráciu do spoločnosti.
99% Seniorov Robí Túto Chybu! Jedz Týchto 6 Potravín a Choď Ako V 40
Jej dôležitosť spočíva v tom, že ponúka klientom prostriedky a podporu na prekonanie ich obmedzení a rozvoj ich potenciálu. Sociálna rehabilitácia je súčasťou inkluzívneho a podporného prostredia, kde sa jednotlivci cítia akceptovaní, rešpektovaní a majú možnosť rozvíjať alebo udržiavať svoje schopnosti a talent. Vzhľadom na rôznorodosť a komplexnosť klientov, ktorí vyhľadávajú, alebo im je poskytovaná sociálna rehabilitácia, je dôležité, aby sa prístupy a metódy prispôsobili individuálnym potrebám a situáciám. Nástrojom pre dosiahnutie týchto cieľov sú aj samotné terapeutické techniky.
Terapeutické techniky v sociálnej praxi
Pojmové vymedzenie terapeutických techník nie je ujasnené a aj v tomto príspevku priznávame určitú nejednotnosť vo vymedzení tohto pojmu na Slovensku. V praxi sa často vyskytujú aj v súvislosti s využívaním terapií v sociálnej oblasti pojmy ako expresívne terapie, projektívne techniky, činnostné terapie, podporné terapie, terapeutické metódy, terapie v pomáhajúcich profesiách, pričom ide o identický charakter, spoločný obsah a cieľ. Princíp terapie nie je v sociálnej praxi vnímaný komplexne, teda nie ako liečba napr. v psychoterapii a alebo v psychiatrickej praxi. Nie je teda možné hovoriť o liečbe prostredníctvom terapie, ale o technikách, ktoré sa v terapeutickej praxi používajú, ale bez vytvorenia terapeutického vzťahu (môže ísť skôr o dôveru) a liečebného efektu.
Pojmová nejednotnosť a využívanie terapií v sociálnej praxi by si vyžadovalo precízne zadefinovanie a zjednotenie vzhľadom k teoretickému vymedzeniu, ako aj k samotnej sociálnej praxi. Aj z tohto dôvodu sa v súčasnosti prikláňame k pojmu terapeutické techniky. Medzi najčastejšie používané terapeutické techniky v rezidenciálnej sociálnej starostlivosti o seniorov patria tie, ktoré sa využívajú napr. v reminiscenčnej terapii, ergoterapii, terapii hrou, arteterapii, muzikoterapii a pohybovej terapii.

V období starnutia má svoje postavenie aj umenie (v našom prípade najmä využitie prvkov arteterapie alebo napr. muzikoterapie), ktoré je jednou z ciest udržiavania sociálnych a spoločenských väzieb. Každý druh umenia má svoje špecifiká, spôsob kontaktu s človekom a okruh svojich účastníkov. Oblasti terapií, ako aj koncepty sociálnej práce sú často motivované či už liečebnou pedagogikou, psychoterapiou, psychológiou, ako aj medicínou. Ich zahrnutím do sociálnej práce tak získavajú novú podobu, prispôsobenú na priamy výkon, ktoré sa ukazujú, ako efektívne a inšpirujúce. Nejedná sa o štandardné formy psychoterapeutických intervencií, napriek tomu, že sa ukazujú byť čoraz účinnejšími pri práci s klientom.
Dôležitosť vzťahu a komunikácie
Samotná terapia je jedinečná v tom, že je orientovaná na proces, v ktorom jeden človek odovzdáva postoje kongruencie, empatie a kladného prijímania a druhý človek tieto postoje prijíma. Terapia sa začína dôverou medzi odborníkom a klientom. Klient, aby mohol začať dôverovať odborníkovi, potrebuje cítiť záujem pracovníka o neho, a to prejavom uznania a rešpektu. V sociálnej práci tento terapeutický prvok je vyjadrený najmä tým, že sa odborný zamestnanec zameriava najmä na posilnenie individuálnych zdrojov klienta, ako aj potenciálnych zdrojov, ktorých cieľom je získavanie nových, predovšetkým pozitívnych zážitkov.
Obdobie adaptácie seniora v inštitucionálnej starostlivosti má byť pre odborných zamestnancov výzvou uľahčiť mu túto cestu a pomôcť mu prispôsobiť sa novým životným podmienkam. Dôležité je dbať na to, aby sa nevytratila láska k človeku, neprehlbovala sa ich osamelosť a sociálna izolácia. Ku každému klientovi je potrebné správať sa s úctou a rešpektom. Pri využívaní terapeutických techník je nevyhnutné, aby sa medzi odborným zamestnancom a seniorom vytvoril pozitívny vzťah. Základom vzťahu je efektívna komunikácia verbálna, ako aj neverbálna, prezentovaná primeraným tónom hlasu, pohľadom, gestami či mimikou, ktoré vypovedajú o vzťahu často viac než slovo. Medzi základné zásady efektívnej komunikácie so seniorom môžeme zaradiť uvedomenie - prijatie, pozdrav a oslovenie, vytvorenie vzťahu láskavosti a dôvery.
Problémy a výzvy pri využívaní terapeutických techník
Terapeutické techniky si nepochybne zaslúžia oveľa väčšiu pozornosť nielen z teoretického, ale aj praktického hľadiska. Dostatočný počet vyškolených odborných zamestnancov v týchto technikách, stanovené jasné štandardy vykonávania týchto terapeutických techník by umožňovalo efektívnejšie vykonávanie činnosti a dovolilo by lepšie porozumieť klientovým potrebám. Zariadenia sociálnych služieb na Slovensku ich čoraz viac implementujú do svojho procesu, avšak pri ich samotnej realizácii narážame na niekoľko problémov, medzi ktoré môžeme zaradiť nedostatočné legislatívne ukotvenie, ktoré nešpecifikuje ich presné zaradenie a ich detailný popis. Zákon o sociálnych službách ich spomína iba okrajovo a definuje ich ako doplnkové činnosti.
Ďalším problémom je nedostatok odborníkov, ktorí by zabezpečovali využitie terapeutických techník v praxi a samozrejme aj financovanie na vzdelávanie týchto aktérov. Vzdelávanie v podporných terapiách (z nášho pohľadu terapeutických technikách) na Slovensku nie je systémovo usporiadané ani pevne ukotvené. V oblasti ďalšieho vzdelávania je niekoľko akreditovaných subjektov, ktoré ponúkajú vzdelávanie v terapeutických technikách arteterapie, ergoterapie, psychomotorickej terapie, dramatoterapie, terapie hrou, tanečnej a pohybovej terapie, ako aj ďalších, ich obsahové zameranie, ale aj úroveň vzdelávania môže byť podľa nášho názoru rôzna.

Výskumná sonda: Možnosti využívania terapeutických techník
S cieľom zistiť možnosti využívania terapeutických techník sociálnymi pracovníkmi a inštruktormi sociálnej rehabilitácie v zariadeniach pre seniorov a ich prínos pre klientov, bola realizovaná výskumná sonda. Cieľom bolo preskúmať, aké sú možnosti využívania terapeutických techník sociálnymi pracovníkmi a inštruktormi sociálnej rehabilitácie v zariadeniach pre seniorov a akú hodnotu prinášajú tieto techniky klientom. Taktiež sme sa zaoberali legislatívnym ukotvením terapeutických techník v našich podmienkach.
Vychádzajúc z cieľa nášho výskumu sme si stanovili základnú výskumnú otázku zameranú na zistenie využívania terapeutických techník v zariadeniach pre seniorov, odbornú spôsobilosť sociálnych pracovníkov a inštruktorov sociálnej rehabilitácie pri realizácii týchto techník v praxi.
Metodológia výskumu
Pre užší výber participantov bol použitý náhodný výber, ktorý sa zameral na zariadenia pre seniorov v Bratislavskom a Nitrianskom kraji. Ako vzorka boli oslovené všetky typy zariadení pre seniorov, či už ide o verejných poskytovateľov, ako aj neverejných poskytovateľov sociálnych služieb. Z uvedených subjektov sa podarilo získať 14 participantov. Pri reinterpretácii získaných odpovedí sme v oblasti vzdelania zisťovali, aké majú naši participanti najvyššie dosiahnuté vzdelanie a ktorí z nich majú absolvovaný kurz inštruktora sociálnej rehabilitácie. Stredoškolské vzdelanie má ukončený jeden participant a to v zdravotníckom odbore. S ukončeným 1. stupňom vysokoškolského vzdelania je ďalší participant.
Zistenia z výskumu
Získané údaje poukázali na rôznu úroveň pripravenosti odborných zamestnancov na využívanie terapeutických techník. Zatiaľ čo niektorí mali absolvované špecializované kurzy a školenia, iní sa spoliehali skôr na vlastné skúsenosti a intuíciu. Legislatívne ukotvenie terapeutických techník bolo vnímané ako nedostatočné, čo komplikuje ich systematické využívanie v praxi. Respondenti sa zhodli na tom, že terapeutické techniky majú pozitívny vplyv na kvalitu života seniorov, najmä v oblasti zlepšenia nálady, kognitívnych funkcií a sociálnej interakcie.
Komparácia kvality života seniorov v zariadeniach na Slovensku a v Rakúsku
Bol realizovaný prieskum, ktorý porovnával kvalitu života seniorov v domovoch sociálnych služieb na Slovensku a v Rakúsku. Na zistenie kvality života seniorov bol použitý medzinárodný dotazník Svetovej zdravotníckej organizácie WHOQOL-OLD. Dotazník sa skladal z dvoch častí. Prvá časť bola zameraná na zistenie demografických údajov, ako vek a pohlavie. Druhá časť obsahovala 24 otázok, ktoré poskytovali odpovede na 6 domén kvality života:
- Fungovanie zmyslov
- Nezávislosť
- Naplnenie
- Sociálne zapojenie
- Smrť a umieranie
- Blízke vzťahy
Prieskumnú vzorku tvorilo 76 seniorov (100 %), z toho 37 (49 %) v Slovenskej republike (20 seniorov zo zariadenia J. Schoppera a 17 seniorov zo zariadenia PATRIA) a 39 (51 %) v Rakúsku (20 seniorov z Hilfswerk Wiental a 19 seniorov zo zariadenia RENNWEG).
99% Seniorov Robí Túto Chybu! Jedz Týchto 6 Potravín a Choď Ako V 40
Výsledky porovnávacieho prieskumu
Pri analýze výsledkov sme spočítali jednotlivé skóre odpovedí na každú otázku v každom zariadení a následne sme vytvorili hrubé skóre jednotlivých domén. Z opačného konca Likertovskej škály sme hodnotili otázky, ktoré boli položené opačne, a to otázky č. 1, 2, 6, 7, 8, 9, 10.
| Doména kvality života | Skóre SR | Skóre Rakúsko | Rozdiel |
|---|---|---|---|
| Fungovanie zmyslov | Vyššie skóre (SR) | Nižšie skóre (RAK) | Nie významné rozdiely |
| Nezávislosť | 2,70 | 3,31 | Výrazný rozdiel (RAK vyššie) |
| Naplnenie | 2,81 | 3,71 | Výrazný rozdiel (RAK vyššie) |
| Sociálne zapojenie | 2,67 | 3,58 | Výrazný rozdiel (RAK vyššie) |
| Smrť a umieranie | 2,67 | 3,09 | Rakúski seniori majú menší strach |
| Blízke vzťahy | 3,36 | 3,99 | Rakúski seniori majú lepšie vnímanie |
Fungovanie zmyslov: V tejto doméne neboli zistené významné rozdiely medzi slovenskými a rakúskymi seniormi, aj keď seniori na Slovensku dosiahli o niečo vyššie skóre.
Nezávislosť: Respondenti na Slovensku dosiahli skóre 2,70 a seniori v Rakúsku 3,31. Znamená to, že odpovede slovenských respondentov cirkulovali v rozmedzí od 2,54 do 2,91, čo znamená, že vo väčšine prípadov odpovedali odpoveďou stredne alebo trochu. Seniori v rakúskych zariadeniach odpovedali v rozmedzí od 2,83 do 3,76, z čoho môžeme usudzovať, že väčšia časť respondentov odpovedala odpoveďami stredne alebo veľmi. V tomto smere môžeme na základe výsledkov nášho prieskumu usudzovať, že v tejto doméne je vnímaná lepšia kvalita života u respondentov v nami oslovených zariadeniach v Rakúsku.
Naplnenie: S podobnými výsledkami sa stretávame aj v doméne „Naplnenie“, kde priemerné hodnoty odpovedí na Slovensku boli 2,81 a v Rakúsku 3,71. Odpovede slovenských seniorov boli v rozmedzí 2,08 až 3,04, z čoho vyplýva, že vo väčšine prípadov odpovedali odpoveďami stredne a trochu. Pre seniorov v rakúskych zariadeniach bolo rozmedzie odpovedí od 3,49 do 4,02, čo nasvedčuje, že odpovedali predovšetkým veľmi a stredne. Aj tu môžeme uvažovať v tom zmysle, že v doméne „Naplnenie“ je vyššia kvalita života u seniorov umiestnených v rakúskych zariadeniach. Sú teda spokojní so svojimi možnosťami v živote ešte niečo dosiahnuť, dostáva sa im uznanie, ktoré si zaslúžia, sú spokojní s tým, čo v živote dosiahli, ako aj s vecami, na ktoré sa môžu tešiť.

Sociálne zapojenie: Aj v doméne „Sociálne zapojenie“ sme dospeli k obdobným výsledkom ako v predchádzajúcich dvoch prípadoch. Respondenti zo slovenských zariadení dosiali priemerné skóre 2,67 a seniori z rakúskych zariadení 3,58. Nakoľko odpovede seniorov na Slovensku sa pohybovali v rozmedzí od 2,56 do 2,84, môžeme konštatovať, že väčšina odpovedí znela stredne a trochu. Pre odpovede rakúskych respondentov bolo charakteristické rozpätie 3,24 až 3,76. Títo seniori použili vo väčšine prípadov odpoveď stredne, veľmi a v niektorých prípadoch dokonca maximálne.
Smrť a umieranie: Priemerné skóre pre seniorov zo Slovenska bolo 2,67 na pre seniorov z Rakúska 3,09. Odpovede respondentov umiestnených v slovenských zariadeniach sa pohybovali v rozmedzí 2,27 až 2,93. Znamená to, že frekventovanými odpoveďami bola odpoveď stredne a veľmi. Z čoho môžeme usudzovať, že seniori majú strach zo smrti, boja sa umierania, bolesť pri umieraní. U respondentov žijúcich v Rakúsku sa odpovede pohybovali medzi hodnotami 2,30 až 3,62, nakoľko títo respondenti na otázky týkajúce sa smrti odpovedali prevažne odpoveďou stredne.
Blízke vzťahy: Aj v rámci tejto domény bolo vyššie skóre zaznamenané medzi seniormi z Rakúska 3,99, nakoľko respondenti zo Slovenska skórovali nižšie t.j. 3,36. Rozdiely medzi oboma skupinami respondentov neboli obzvlášť veľké, vo väčšine prípadov seniori odpovedali odpoveďami stredne a veľmi. Predpokladáme, že s touto oblasťou života sú seniori, ktorí tvorili našu prieskumnú vzorku, spokojní, pociťujú dostatok lásky a priateľstva vo svojom živote.
V rámci prieskumu zameraného na zisťovanie kvality života seniorov, najnižšie skóre slovenskí respondenti dosiahli v doméne „Smrť a umieranie“ len 2,67. Táto doména bola najslabšia aj vo vzorke respondentov v Rakúsku. Rakúski seniori dosiahli priemerné skóre 3,09, z čoho vyplýva, že obe prieskumné vzorky pri porovnaní výsledkov Dragomerickej a Prajsovej (2009) o prieskume pražskej populácie nad 60 rokov veľmi zaostáva, úroveň našich respondentov je pod priemerom mierne zníženej kvality života.
Slovenskí respondenti získali rovnaké skóre aj v doméne „Sociálneho zapojenia“ ako v doméne „Smrť a umieranie“, a znamená to, že ľudia sa všeobecne boja umierania z nasledujúcich dôvodov ako ich uviedla aj Vránová (2013) vo svojej diplomovej práci na tému: Strach zo smrti u seniorov. Autorka dospela k záveru, že starí ľudia sa najviac boja, že zomrú v nemocniciach a v hospicoch. Ako ďalšími fenoménmi strachu z umierania uviedli respondenti strach z bolesti pri umieraní, strach zo straty sebestačnosti, straty dôstojnosti a strach zo straty blízkych. Autorka vo svojej práci uviedla, že existuje štatisticky významná negatívna korelácia medzi mierou sociálnej opory a mierou úzkosti z umierania.
S podobnými výsledkami sa stretávame aj u Sušinkovej (2016), ktorá svojim výskumom zistila, že najmenej vyhovujúce prostredie v ktorom by mali seniori prežívať posledné chvíle je inštitucionálne - nemocničné prostredie, nakoľko túto možnosť uviedlo 20 % respondentov. Doména „Sociálne zapojenie“ v slovenských zariadeniach v priemernom skóre 2,67, kde otázky boli zamerané na zistenie spokojnosti seniora s jeho schopnosťami a možnosťami zapojenia do sociálneho diania.
Podľa nášho názoru táto doména je značne ovplyvnená s možnosťami voľno časových aktivít zariadení, ako aj s funkčnými schopnosťami seniorov, čo potvrdili aj Hudáková, Pavelková, Fertáľová (2010), že funkčné obmedzenie seniorov vedie k ťažkostiam vo vykonávaní sociálnych rolí. O nízkej úrovni domény „Sociálneho zapojenia“ sa zmienili aj Dimunová, Dankulincová, Stropkaiová (2013), keď realizovali výskum v Košickom samosprávnom kraji na vzorke 100 respondentov, z ktorých 50 seniorov žilo v zariadeniach sociálnej starostlivosti a 50 sa nachádzalo v domácom prostredí. Výskum bol uskutočnený pomocou Floisteinovho testu kognitívnych funkcií a dotazníkom WHOQOL-OLD. Zámerom ich výskumu bolo zistiť a porovnať kvalitu života u seniorov v domácom a v ústavnom prostredí. Po analýze výsledkov dospeli k jednoznačnému záveru, že kvalita života seniorov v zariadeniach sociálnej starostlivosti nie je optimálna.
Ďalšia štúdia z Košického samosprávneho kraja bola od autorov Soósová a Gajdošová (2014), ktorej cieľom bolo zistiť kvalitu života seniorov. Prieskumný súbor tvorili hospitalizovaní respondenti, ktorí sa nachádzali vo Vojenskej leteckej nemocnici v Košiciach. Svojím prieskumom potvrdili, že seniori žijúci v Košickom samosprávnom kraji majú hodnoty kvality života na spodnej hranici intervalovej normy.
Jednou z možností zvýšiť kvalitu života seniorov sú aj humanoidné roboty, na ktoré poukazujú nové výskumy v oblasti starostlivosti o seniorov. Ako uvádzajú Štefková a Dimunová (2015), výsledky dokumentované videokamerami počas niekoľkých mesiacov ukázali pozitívne účinky na zlepšenie nálady seniorov, čo viedlo k aktívnej komunikácii a redukcii úzkosti. Kvalita života seniorov, ktorým bola poskytovaná ošetrovateľská starostlivosť v domácom prostredí, mala vyššie priemerné skóre takmer vo všetkých doménach kvality života, než seniori v ústavnej starostlivosti.

K podobným výsledkom dospeli aj Tabaková a Bušová (2007), keď zisťovali spokojnosť jedincov s poskytovanou ošetrovateľskou starostlivosťou v domácom prostredí u 67 klientov ADOS. S rovnakými výsledkami sa stretávame aj u autorov Dimunovej, Dankulicovej Veselskej a Stropkaiovej (2013), ktoré v rámci výskumu zameraného na zhodnotenie a porovnanie kvality života u seniorov žijúcich v domácom prostredí a v zariadeniach sociálnej starostlivosti zistili vyššiu kvalitu života v doméne „Sociálneho zapojenia“ u seniorov žijúcich v zariadeniach sociálnej starostlivosti, ako u seniorov žijúcich v domácom prostredí. Po dôkladnej analýze našich výsledkov sme dospeli k záverom, že seniori v Rakúsku žijúci v zariadeniach sociálnej starostlivosti, ako aj v domácom prostredí, hodnotia kvalitu života vyššie v porovnaní so seniormi na Slovensku. Na základe výsledkov prieskumu je zrejmé, že kvalita života sa odráža od viacerých aspektov a je potrebné si uvedomiť, že v tejto oblasti výskumu je potrebné venovať zvýšenú pozornosť. Hodnotenie kvality života sa stáva výsledkom záujmu o poskytovanie zdravotnej starostlivosti a zároveň prináša poznatky pre rozvoj v oblasti sociálnej starostlivosti. Starnutie je fenomén, ktorý so sebou prináša zmeny zdravotné, sociálne a ekonomické, ktoré vo veľmi veľkej miere determinujú kvalitu života tak jednotlivca, ako aj celej spoločnosti. Preto je veľmi potrebné vytvárať podmienky na komplexnú a multidisciplinárnu starostlivosť so zreteľom na prostredie, v ktorom seniori žijú a dať príležitosť jednotlivcom starnúť zdravo a viesť aktívny a zmysluplný život v období staroby.