Strata zamestnania je nepríjemná životná situácia, ktorá prináša finančnú neistotu. Našťastie existuje systém dávok v nezamestnanosti, ktorý má občanom pomôcť preklenúť toto obdobie. Ukončenie pracovného pomeru je vo väčšine prípadov spojené aj s nárokom na odstupné. Ide o finančnú kompenzáciu, na ktorú má v prípade nezavineného ukončenia pracovného pomeru zamestnanec nárok. Je nevyhnutné byť informovaný o tom, za akých podmienok a v akej výške je možné odstupné získať.
Skončenie pracovného pomeru podľa Zákonníka práce
Právna úprava skončenia pracovného pomeru je obsiahnutá v druhej časti zákona č. 311/2001 Z. z. Zákonník práce v znení neskorších predpisov. Tento zákon, účinný od 1. apríla 2002, plne nahradil predošlý Zákonník práce č. 65/1965 Zb. Základné spôsoby skončenia pracovného pomeru sú definované v § 59 Zákonníka práce. Ustanovenie § 59 Zákonníka práce má kogentný charakter, čo znamená, že neumožňuje iné spôsoby skončenia pracovného pomeru, ako sú v ňom uvedené. V porovnaní s právnym stavom podľa zákona č. 65/1965 Zb. sa zmenila terminológia, a to tak, že Zákonník práce č. 311/2001 Z. z. používa namiesto pojmov "rozviazanie pracovného pomeru" a "zrušenie pracovného pomeru" jednotný pojem "skončenie pracovného pomeru".
Spôsoby skončenia pracovného pomeru
Medzi spôsoby skončenia pracovného pomeru patrí:
- Dohoda zamestnanca a zamestnávateľa (§ 60 ZP)
- Výpoveď daná zamestnávateľom (§ 63 ZP)
- Výpoveď daná zamestnancom (§ 67 ZP)
- Okamžité skončenie pracovného pomeru zo strany zamestnanca (§ 69 ZP)
- Okamžité skončenie pracovného pomeru zo strany zamestnávateľa (§ 68 ZP)
- Skončenie pracovného pomeru v skúšobnej dobe (§ 72 ZP)
- Uplynutie doby, na ktorú bol pracovný pomer dojednaný
Okrem týchto taxatívne stanovených spôsobov, Zákonník práce v § 59 ods. 3 a 4 upravuje aj špecifické situácie, ako napríklad skončenie pracovného pomeru u osôb bez štátnej príslušnosti a cudzincov, alebo u učiteľov a vedeckých pracovníkov vysokých škôl (§ 77 ods. 6 zákona č. 131/2002 Z. z. o vysokých školách).
Dohoda o skončení pracovného pomeru
Ak sa zamestnávateľ a zamestnanec dohodnú na skončení pracovného pomeru, pracovný pomer sa skončí dohodnutým dňom. Technika vzniku takejto dohody sa spravuje ustanoveniami § 43 a nasl. Občianskeho zákonníka. Deň skončenia pracovného pomeru je dôležitý pre určenie nároku na odstupné, ak to zamestnanec vyžaduje alebo sa pracovný pomer končí z dôvodov organizačných zmien. Uvedenie dôvodu skončenia pracovného pomeru je dôležité z hľadiska možnosti poskytnutia odstupného podľa § 76 Zákonníka práce. Nedodržanie písomnej formy dohody o skončení pracovného pomeru nepostihuje zákon sankciou neplatnosti. Pri skončení pracovného pomeru s mladistvým zamestnancom sa vyžaduje vyjadrenie jeho zákonného zástupcu. Nedodržanie tejto podmienky nespôsobuje neplatnosť skončenia pracovného pomeru, ale zakladá pracovnoprávnu zodpovednosť zamestnávateľa.
Výpoveď
Výpoveď je jednostranný právny úkon zamestnanca alebo zamestnávateľa smerujúci k skončeniu pracovného pomeru. Pracovný pomer skončí uplynutím výpovednej doby, bez súhlasu druhého účastníka. Výpoveď musí obsahovať náležitosti subjektu (zamestnanca alebo zamestnávateľa) a dôvod výpovede (pri výpovedi zo strany zamestnávateľa). Zákon nevyžaduje, aby bol prejav vôle výslovne označený ako výpoveď, musí byť však dostatočne jasné a bez pochybností, že nejde o návrh na skončenie pracovného pomeru dohodou.
Skončenie pracovného pomeru na kratší pracovný čas
Podľa § 49 Zákonníka práce je možné uzavrieť pracovný pomer na kratší pracovný čas. Ak je dohodnutý kratší pracovný čas menej ako 20 hodín týždenne, platia odlišné pravidlá pre skončenie pracovného pomeru. V takom prípade je možné dať výpoveď z akéhokoľvek dôvodu alebo bez uvedenia dôvodu s 15-dňovou výpovednou dobou, ktorá začína plynúť dňom doručenia výpovede druhej zmluvnej strane. Pri kratšom pracovnom čase menej ako 20 hodín týždenne neplatí ochranná doba pred zákazom výpovede podľa § 64 ods. 1 písm. a), b), d) a e), ustanovenia o hromadnom prepúšťaní a zamestnancovi nepatrí odstupné.
Dohoda o brigádnickej práci študentov
Hoci dohoda o brigádnickej práci študentov nevytvára pracovný pomer, je dôležité sa ňou zaoberať, pretože § 228 ods. 2 Zákonníka práce odkazuje na niektoré ustanovenia o pracovnom pomere. V dohode je možné dohodnúť spôsob jej zrušenia, a to aj jednostranným právnym úkonom, písomnou výpoveďou s 15-dňovou výpovednou dobou. Analogicky sa použijú ustanovenia o okamžitom skončení pracovného pomeru.
Odstupné: Finančná kompenzácia pri strate zamestnania
Odstupné je finančná kompenzácia, na ktorú má zamestnanec nárok pri skončení pracovného pomeru za určitých podmienok. Nárok na odstupné primárne závisí od dĺžky trvania pracovného pomeru a tiež aj od dôvodu a spôsobu ukončenia pracovného pomeru. Ako postupovať pri žiadosti o odstupné? Na aké odstupné má zamestnanec nárok? Kedy naopak nie je nárok na odstupné?
Kedy vzniká nárok na odstupné?
Zamestnanec má nárok na odstupné, ak je jeho pracovný pomer ukončený z dôvodov uvedených v § 63 ods. 1 písm. a), b) alebo c) Zákonníka práce, teda:
- Ak sa zamestnávateľ alebo jeho časť zrušuje.
- Ak sa zamestnávateľ alebo jeho časť premiestňuje a zamestnanec nesúhlasí so zmenou dohodnutého miesta výkonu práce.
- Ak zamestnanec stratil vzhľadom na svoj zdravotný stav podľa lekárskeho posudku dlhodobo spôsobilosť vykonávať doterajšiu prácu.
Nárok na odstupné vzniká aj v prípade, ak zamestnanec skončí pracovný pomer dohodou z tých istých dôvodov. Dôchodcovia, ktorí sú stále zamestnaní, či už na plný alebo skrátený úväzok, môžu mať nárok na odstupné rovnakým spôsobom ako ostatní zamestnanci. Ak je pracovný pomer ukončený zo strany zamestnávateľa z organizačných dôvodov, zamestnávateľ môže z dobrej vôle výšku odstupného zvýšiť. Dohodnuté odstupné: Niektorí zamestnávatelia dohodnú odstupné vo svojich pracovných zmluvách alebo kolektívnych dohodách. Dôvody ukončenia: Ak je prepustenie z dôvodu organizačných zmien, nárok na odstupné pravdepodobne existuje.
Výška odstupného
Výška odstupného závisí od dĺžky trvania pracovného pomeru. Zamestnancovi patrí:
- Jednonásobok jeho priemerného mesačného zárobku, ak pracovný pomer trval najmenej dva roky a menej ako päť rokov.
- Dvojnásobok jeho priemerného mesačného zárobku, ak pracovný pomer trval najmenej päť rokov a menej ako desať rokov.
- Trojnásobok jeho priemerného mesačného zárobku, ak pracovný pomer trval najmenej desať rokov a menej ako dvadsať rokov.
- Štvornásobok jeho priemerného mesačného zárobku, ak pracovný pomer trval najmenej dvadsať rokov.
Ak zamestnanec skončí pracovný pomer dohodou z dôvodov uvedených v § 63 ods. 1 písm. a), b) alebo c) Zákonníka práce, patrí mu odstupné v rovnakej výške.
Odstupné zo zdravotných dôvodov
Zamestnancovi patrí odstupné v prípade, že podľa lekárskeho posudku nesmie alebo nemôže vykonávať prácu z dôvodu zdravotného postihnutia, choroby z povolania alebo pracovného úrazu. Odstupné v tomto prípade predstavuje najmenej 12-násobok priemerného mesačného zárobku. Od januára 2025 nastáva jedna zásadná zmena. Ak zamestnanec ukončí pracovný pomer z dôvodu straty zdravotnej spôsobilosti (pracovný úraz, choroba spôsobená povolaním a pod.), odstupné bude po novom vyplácať priamo poisťovňa, u ktorej je zamestnávateľ zo zákona poistený. Výška odstupného bude predstavovať 12-násobok mesačného zárobku a tým pádom zostáva zachovaná.
Kedy nevzniká nárok na odstupné?
Zamestnanec nemá nárok na odstupné, ak:
- Dal výpoveď sám.
- Bol prepustený z dôvodov, ktoré vyplývajú z porušenia pracovných povinností.
- Pracovný pomer skončil uplynutím doby určitej.
Ak sa obe strany dohodnú na ukončení pracovného pomeru, nárok na odstupné nie je povinný. Väčšinou zamestnávateľ ponúka odstupné vo výške jedného základného platu. V tomto prípade sa prijaté finančné prostriedky skôr považujú za odmenu než za odstupné. Čo sa týka povinných odvodov, sú rovnaké ako pri akejkoľvek inej mzde.
Ako postupovať pri žiadosti o odstupné?
Žiadosť o odstupné by mala byť podaná písomne. Ak zamestnávateľ ani po dohode odstupné nevyplatí, skúste ho najprv písomne vyzvať na nápravu. Veľký dôraz by mal zamestnanec klásť na dôvod výpovede.
Podpora v nezamestnanosti
Podpora v nezamestnanosti je dávka poskytovaná štátom, ktorá má pomôcť ľuďom, ktorí stratili zamestnanie a aktívne hľadajú novú prácu. Je možné prihlásiť sa na úrad práce, keď ste stratili zamestnanie a poberáte odstupné od predošlého zamestnávateľa? Je možná podpora v nezamestnanosti a odstupné v súbehu? Na oboje otázky môžeme odpovedať áno. Na Slovensku sa v zmysle zákona neskúma dôvod ukončenia pracovného pomeru, ale iné podmienky. Nárok na dávku v nezamestnanosti vzniká bez ohľadu na to, či je pracovný pomer skončený výpoveďou zo strany zamestnanca alebo zamestnávateľa, alebo dohodou medzi zamestnávateľom a zamestnancom. Spôsob skončenia pracovného pomeru nemá vplyv na nárok na dávku v nezamestnanosti, jej výšku ani obdobie jej poskytovania. Výška podpory v nezamestnanosti sa tak určuje na základe príjmu, a nie na základe dôvodu skončenia pracovného pomeru. Sociálna poisťovňa priznáva nárok na dávku v nezamestnanosti na základe splnenia zákonných podmienok a nie podľa toho, či zamestnanec dostal výpoveď alebo skončil pracovný pomer dohodou. Vyplatenie odstupného zamestnancovi zo strany zamestnávateľa nemá vplyv na dĺžku (ani výšku) poskytovania dávky v nezamestnanosti.
Podmienky nároku na dávku v nezamestnanosti
Na to, aby občan mal nárok na dávku v nezamestnanosti, musí splniť niekoľko podmienok stanovených zákonom č. 5/2004 Z. z. o službách zamestnanosti a zákonom č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení.
- Evidencia na úrade práce: Uchádzač musí byť evidovaný na úrade práce, sociálnych vecí a rodiny v mieste svojho trvalého alebo obvyklého pobytu. Ak občan požiada o zaradenie do evidencie uchádzačov o zamestnanie do 7 kalendárnych dní odo dňa skončenia zamestnania, zaradí sa do evidencie uchádzačov o zamestnanie podľa § 34 ods. 3 písm. a) ZSZ. Ak občan požiada o zaradenie do evidencie uchádzačov o zamestnanie do 10 kalendárnych dní po ukončení pracovného pomeru, bude zaradený do evidencie nasledujúcim dňom po ukončení zamestnania. Ak sa prihlásite neskôr, evidencia začne až dňom podania žiadosti.
- Poistenie v nezamestnanosti: Základnou podmienkou, ktorá ovplyvňuje vznik nároku na dávku v nezamestnanosti je, aby poistenec v posledných štyroch rokoch pred zaradením do evidencie uchádzačov o zamestnanie bol poistený v nezamestnanosti najmenej 730 dní, teda 2 roky. Predpoklad nároku na dávku v nezamestnanosti je podmienený obdobím účasti na poistení v nezamestnanosti. Podmienka štyroch rokov platí od 1. januára 2018. Do 31.12.2017 platila podmienka troch rokov. Na to, aby ste mohli poberať dávky v nezamestnanosti aj pri 5 mesačnom odstupnom, prihláste sa na úrad práce. Ak chcete poberať podporu v nezamestnanosti a aj odstupné naraz, najlepšie je zaregistrovať sa na úrade práce hneď prvý pracovný deň. Dĺžka evidencie na úrade práce: Po skončení pracovného pomeru a vyplatení odstupného je potrebné sa zaregistrovať na úrade práce ako uchádzač o zamestnanie.
- Aktívne hľadanie zamestnania: Uchádzač musí aktívne hľadať zamestnanie a preukazovať túto aktivitu úradu práce. Osoba evidovaná na úrade práce si môže sama zvoliť, akou formou preukáže, že si prácu aktívne hľadá.
- Žiadna aktívna živnosť: Uchádzač nemôže mať aktívnu živnosť. Živnosť musí byť buď zrušená alebo pozastavená.
Povinnosti uchádzača o zamestnanie
Okrem splnenia podmienok pre nárok na dávku v nezamestnanosti má uchádzač o zamestnanie aj niekoľko povinností:
- Aktívne hľadanie zamestnania a preukazovanie tejto aktivity úradu práce.
- Dostavenie sa na úrad práce v stanovenom termíne. Ak sa uchádzač nemôže dostaviť na úrad práce, je povinný túto skutočnosť oznámiť (osobne, telefonicky, poštou) a ospravedlniť svoju neprítomnosť.
- Oznámenie práceneschopnosti. V prípade nemoci, ak sa uchádzač o zamestnanie nemôže dostaviť na úrad, je povinný túto skutočnosť oznámiť úradu (osobne, telefonicky, poštou) a následne je povinný dať si vystaviť doklad o dočasnej pracovnej neschopnosti.
- Preukazovanie skutočností rozhodujúcich pre nárok na dávku.
Vyradenie z evidencie uchádzačov o zamestnanie
Úrad práce má právo vyradiť uchádzača z evidencie, ak nastane niektorá zo skutočností vymedzených v § 36 ods. 1 Zákona o službách zamestnanosti. Medzi najčastejšie dôvody patria:
- Nástup do zamestnania.
- Začatie samostatnej zárobkovej činnosti.
- Nástup na sústavnú prípravu na povolanie.
- Nespolupráca s úradom.
- Nedodržanie liečebného režimu počas PN.
- Odchod do zahraničia na obdobie dlhšie ako 15 kalendárnych dní.
Možnosti privyrobenia si počas evidencie na úrade práce
Počas evidencie na úrade práce je možné privyrobiť si na dohodu o pracovnej činnosti alebo o vykonaní práce. Výška odmeny za vykonávanú činnosť nesmie presiahnuť v úhrne 273,99 eur (suma platná do 30.6.2025). Dôležité je, že kópiu dohody je potrebné predložiť na úrade práce najneskôr deň pred jej začiatkom. Uchádzač však nemôže mať uzatvorenú dohodu so zamestnávateľom, u ktorého bol bezprostredne pred zaradením do evidencie v pracovnom pomere na základe pracovnej zmluvy alebo na dohodu.
Výška a výpočet dávky v nezamestnanosti
Výška dávky v nezamestnanosti sa vypočíta z vymeriavacích základov zo všetkých zamestnaní v rozhodujúcom období (posledné dva roky), z ktorých bolo platené poistné v nezamestnanosti. Výška podpory v nezamestnanosti je 50 % z priemernej hrubej mzdy za posledné dva roky pred zaradením do evidencie uchádzačov o zamestnanie. Výška podpory v nezamestnanosti závisí od výšky platených odvodov. Počíta sa z denného vymeriavacieho základu (DVZ), čo je priemer vašich denných príjmov za posledné dva roky pred tým, ako sa zaregistrujete ako nezamestnaný. Maximálna dávka v nezamestnanosti je limitovaná a od 1. júla 2022 vo výške 1 234,30 eur pri 31-dňovom mesiaci a 1 194,50 eur pri 30-dňovom mesiaci. Maximálna výška dávky v nezamestnanosti v roku 2025 je 1 553,30 eur za 30-dňový mesiac a 1 503,20 eur za 31-dňový mesiac. Nová suma maximálnej výšky dávky v nezamestnanosti sa týka len nových dávok, t. j. dávok, ktoré vznikli po 1.7.2022.
Ako si vybaviť podporu v nezamestnanosti?
Od 1. júla 2020 možno požiadať o dávky v nezamestnanosti aj na úrade práce. Spraviť tak môžete priamo pri prihlasovaní sa na úrad práce v tlačive Žiadosť o zaradenie do evidencie uchádzačov o zamestnanie, ktoré už slúži aj ako žiadosť o dávku v nezamestnanosti. Zamestnanec úradu pri podávaní žiadosti poskytne občanovi informácie o podmienkach evidencie na úrade a poučí ho, že žiadosť o zaradenie je zároveň žiadosťou o dávku v nezamestnanosti, ktorú posudzuje, priznáva a vypláca Sociálna poisťovňa. K žiadosti o dávku nie je potrebné priložiť žiadne iné doklady. To neplatí, ak ste policajt alebo vojak, ktorí k žiadosti o dávku v nezamestnanosti priložia aj tlačivo Potvrdenie o platení poistného na výsluhový príspevok na účely nároku na dávku v nezamestnanosti. Ak dávku v nezamestnanosti poberáte na účet, dostanete ju okolo 15. dňa v mesiaci (za predošlý mesiac). Prvú dávku v nezamestnanosti zvyčajne dostanete v polovici mesiaca nasledujúceho po zaradení do evidencie. Súbeh podpory v nezamestnanosti a odstupného je na Slovensku realita.
Doba poberania dávky v nezamestnanosti
Podporné obdobie v nezamestnanosti je šesť mesiacov. Dĺžka podpory je maximálne pol roka. Nárok na dávku vzniká odo dňa zaradenia do evidencie uchádzačov o zamestnanie a naopak, zaniká po šiestich mesiacoch (po uplynutí podporného obdobia). Ak dávku v nezamestnanosti poberáte na účet, dostanete ju okolo 15. dňa v mesiaci (za predošlý mesiac). Prvú dávku v nezamestnanosti zvyčajne dostanete v polovici mesiaca nasledujúceho po zaradení do evidencie.
Prerušenie poberania dávky v nezamestnanosti
Poberanie podpory v nezamestnanosti si viete aj prerušiť. Ak si po troch mesiacoch poberania dávky nájdete prácu, ale nie ste si istý či v nej vydržíte, zvyšné 3 mesiace dávky vás budú čakať. Po šiestich mesiacoch sa vyplácanie podpory v nezamestnanosti automaticky ukončí - aj v prípade, že si dovtedy nenájdete novú prácu. V evidencii uchádzačov o zamestnanie však môžete zostať aj naďalej. Úrad práce vám tak môže naďalej pomáhať s hľadaním zamestnania, no už bez nároku na dávku v nezamestnanosti.
Vplyv evidencie na úrade práce na dôchodok a zdravotné poistenie
Doba, počas ktorej ste evidovaný ako nezamestnaný, nie je obdobím dôchodkového poistenia. Nebude vám teda započítaná do výpočtu dôchodku. Evidencia na úrade práce sa nezapočítava ani do odpracovaných rokov. Medzi hlavné výhody registrácie na úrade práce patrí aj to, že uchádzač o zamestnanie nemusí platiť zdravotné poistenie, ale bude ho za neho platiť štát. Avšak úrad môže prerušiť vyplácanie dávky, ak uchádzač poberá nemocenské, materské, ošetrovné alebo rodičovský príspevok.
Časté chyby a omyly pri uplatňovaní nároku na dávku
- Ľudia častokrát nevedia, že pokiaľ majú príjmy z dohôd s nepravidelným príjmom, z ktorých sa poistenie v nezamestnanosti neplatí, nemajú nárok na získanie dávky v nezamestnanosti.
- Rovnako sa stáva, že SZČO si platia povinné poistné na sociálne poistenie, ktorého súčasťou nie je platba poistného v nezamestnanosti a pri ukončení podnikania sú prekvapení, že nemajú nárok na dávku v nezamestnanosti z dôvodu, že si toto poistenie neplatili.
- Rovnako ľudia častokrát nevedia, či majú nárok na dávku v nezamestnanosti ak pracovali na skrátený úväzok.
- Občania niekedy nevedia o možnosti, že vyplatenie dávky môže občan uplatniť spätne až do troch rokov od vzniku nároku na dávku. Musí byť ale splnená podmienka, že po strate zamestnania sa bol zaevidovať na úrade práce a má o tejto skutočnosti potvrdenie.
tags: #podpora #v #nezamestnanosti #a #odchodne