Príspevok na bývanie a súvisiace odvody: Komplexný pohľad na štátnu podporu a zamestnanecké benefity

Zabezpečenie primeraného bývania predstavuje pre mnohé domácnosti značnú finančnú záťaž. Štát Slovenská republika si je vedomý týchto výziev a preto poskytuje rôzne formy finančnej podpory s cieľom pomôcť svojim občanom. Tento článok sa detailne zameriava na príspevky na bývanie, ich podmienky nároku, proces podávania žiadostí a daňové a odvodové aspekty.

V tomto článku sa tiež bližšie pozrieme na príspevok na bývanie ako benefit poskytovaný zamestnávateľom, pričom detailne preskúma jeho daňové a odvodové aspekty, ako aj jeho vzťah k štátom podporovanému nájomnému bývaniu a sociálnej pomoci v hmotnej núdzi.

Príspevok na bývanie v kontexte pomoci v hmotnej núdzi

Bývanie je jednou zo základných ľudských potrieb a jeho zabezpečenie predstavuje pre mnohé domácnosti, najmä tie s nízkymi príjmami, značnú finančnú záťaž. Štát preto prostredníctvom systému pomoci v hmotnej núdzi poskytuje príspevok na bývanie. Jeho hlavným cieľom je pomôcť najzraniteľnejším skupinám obyvateľstva prekonať náročné finančné obdobie a zabezpečiť si základné životné potreby súvisiace s bývaním. Tento príspevok nie je len sociálnou dávkou, ale predovšetkým nástrojom, ktorý má za cieľ predchádzať sociálnemu vylúčeniu a bezdomovectvu, a zároveň zabezpečiť stabilitu domácností v kritickej životnej situácii.

Kto má nárok na príspevok na bývanie?

Nárok na príspevok na bývanie má občan, ktorý sa nachádza v hmotnej núdzi, alebo niektorá z fyzických osôb, ktoré sú s ním na účely hmotnej núdze spoločne posudzované. Zároveň musí spĺňať ďalšie špecifické podmienky týkajúce sa jeho vzťahu k nehnuteľnosti určenej na bývanie.

Domácnosť má nárok na príspevok na bývanie, ak spĺňa nasledujúce kritériá:

• Hmotná núdza: Domácnosť sa musí nachádzať v hmotnej núdzi v zmysle zákona č. 417/2013 Z. z. o pomoci v hmotnej núdzi. Hmotná núdza je definovaná ako stav, kedy príjem členov domácnosti nedosahuje sumu životného minima a členovia domácnosti si vlastnou činnosťou, výkonom vlastníckeho práva k majetku alebo iným spôsobom nemôžu zabezpečiť alebo zvýšiť svoj príjem. Základné životné podmienky sú nevyhnutná strava a ošatenie.
• Trvalý pobyt: Žiadateľ a spoločne posudzované osoby musia mať trvalý pobyt na území Slovenskej republiky. Nehnuteľnosť určená na bývanie sa musí taktiež nachádzať na Slovensku.
• Náklady na bývanie: Domácnosť musí preukázať existenciu preukázateľných nákladov spojených s bývaním. Tieto môžu zahŕňať napríklad nájomné, faktúry za energie (elektrina, plyn, voda), poplatky za komunálny odpad, daň z nehnuteľnosti, alebo úhrady za služby spojené s bývaním (správa bytov, dodávka tepla). Pri nedoplatkoch je nevyhnutné predložiť dohodu o splátkach a potvrdenie o riadnom plnení splátkového kalendára.
• Právny vzťah k nehnuteľnosti: Žiadateľ musí preukázať, že je vlastníkom, spoluvlastníkom alebo nájomcom bytu či rodinného domu, alebo nájomcom obytnej miestnosti v zariadení určenom na trvalé bývanie. V prípade spoločného nájmu bytu, kde sa občania posudzujú samostatne na účely hmotnej núdze, patrí len jeden príspevok na bývanie pre celú nehnuteľnosť. Príspevok na bývanie v jednom byte, rodinnom dome alebo v obytnej miestnosti v zariadení určenom na trvalé bývanie patrí len raz bez ohľadu na počet domácností užívajúcich byt.

Kedy spĺňate kritériá automaticky?

Existujú situácie, kedy sa žiadosť o príspevok na bývanie nemusí detailne skúmať a podmienky sú splnené automaticky. Ide najmä o prípady, kedy žiadateľ:

• Poberá starobný dôchodok.
• Poberá inú dôchodkovú dávku alebo sociálny dôchodok a dovŕšil 62 rokov veku.
• Je mu poskytovaná celoročná starostlivosť v sociálnom zariadení s poskytnutím bývania.

Ako preukázať úhradu nákladov na bývanie?

Okrem preukázania právneho vzťahu k nehnuteľnosti musí domácnosť alebo jej člen preukázať, že uhrádza všetky súvisiace náklady.

• V prípade vlastníctva bytu: Domácnosť musí preukázať úhradu nákladov za služby spojené s bývaním a dane z nehnuteľnosti. V prípade existencie nedoplatkov je potrebné predložiť dohodu o splátkach a potvrdenie o riadnom plnení splátkového kalendára.
• V prípade nájmu: Domácnosť musí preukázať úhradu nájomného a nákladov za služby spojené s bývaním podľa nájomnej zmluvy. Pri nedoplatkoch platí rovnaká podmienka ako pri vlastníctve - dohoda o splátkach a jej riadne plnenie.
• V prípade pobytu v zariadení sociálnych služieb: Je potrebné preukázať úhradu za poskytovanú sociálnu službu alebo starostlivosť v zariadení.

Ako požiadať o príspevok na bývanie?

O príspevok na bývanie je potrebné požiadať písomne na príslušnom Úrade práce, sociálnych vecí a rodiny (ÚPSVaR) podľa miesta trvalého pobytu žiadateľa. Žiadosť sa podáva osobne alebo elektronicky, ktorá musí byť podpísaná elektronickým podpisom. K žiadosti o dávku v hmotnej núdzi, ktorá zahŕňa aj žiadosť o príspevok na bývanie, je potrebné priložiť nasledovné dokumenty:

• Platný občiansky preukaz.
• Doklad o nákladoch na bývanie (napr. nájomná zmluva, faktúry za energie, vyúčtovanie služieb, potvrdenie o daňových nedoplatkoch).
• Doklad o právnom vzťahu k nehnuteľnosti (napr. list vlastníctva, nájomná zmluva).
• Čestné vyhlásenie o splnení podmienky podľa § 5 ods. 1 písm. f) zákona č. 526/2023 Z. z. (týka sa dodržiavania splátkových kalendárov pri nedoplatkoch).

V žiadosti musia byť uvedené presné identifikačné údaje žiadateľa a všetkých spoločne posudzovaných osôb, ako aj adresa užívanej nehnuteľnosti. Na úrade sa budete musieť preukázať, že ste vlastníkom alebo nájomcom a že ste uhradili všetky náklady spojené s bývaním za posledných šesť mesiacov.

Výška príspevku na bývanie

Výška príspevku na bývanie nie je priamo viazaná na konkrétnu výšku nájomného či účtov za energie. Je určená najmä počtom osôb žijúcich v domácnosti. Pre domácnosť s jedným členom je mesačný príspevok vo výške 95,20 eura. Pri dvoch osobách je to 161,60 eura, pri troch 205,10 eura, pri štyroch 248,60 eura a päť a viac osôb dostane 291,90 eura. Táto suma sa môže zvýšiť až na 308,40 € mesačne pre domácnosti s viac ako štyrmi členmi, alebo pri nájme bytu či rodinného domu viacerými nájomcami, ktorí sú členmi domácnosti poberajúcej pomoc v hmotnej núdzi. Je dôležité si uvedomiť, že príspevok na bývanie v jednom byte, rodinnom dome alebo obytnej miestnosti v zariadení určenom na trvalé bývanie patrí len raz, bez ohľadu na počet domácností užívajúcich daný priestor.

Tabuľka: Výška príspevku na bývanie v roku 2024

Dôležité informácie o príspevku na bývanie

• Podmienky nároku na príspevok sa prehodnocujú po uplynutí 12 po sebe nasledujúcich mesiacov od predchádzajúceho preukázania splnenia podmienok.
• Príspevok na bývanie je neoddeliteľnou súčasťou dávky v hmotnej núdzi. Ak žiadateľ prestane byť poberateľom dávky v hmotnej núdzi, automaticky zaniká aj nárok na príspevok na bývanie.
• Úradu je potrebné bezodkladne oznámiť akúkoľvek zmenu, ktorá by mohla ovplyvniť nárok na príspevok alebo jeho výšku (napr. zmena príjmu, zmena počtu členov domácnosti, zmena výšky nákladov na bývanie).
• Nárok na príspevok môže zaniknúť, ak úrad zistí, že občan v hmotnej núdzi nespláca dohodnuté splátky súvisiace s nedoplatkami za bývanie.

Príspevok na bývanie ako súčasť zamestnaneckých benefitov

Ponuka atraktívnych zamestnaneckých benefitov je v dnešnej dobe kľúčová nielen pre prilákanie špičkových talentov, ale aj pre udržanie si súčasných zamestnancov. Zaujímavé a praktické benefity dokážu výrazne odlíšiť spoločnosť od konkurencie na trhu práce a zároveň ju urobiť atraktívnejšou pre potenciálnych zamestnancov. Prispievajú tiež k celkovej spokojnosti a angažovanosti zamestnancov. Keď sa zamestnanci cítia ocenení a podporovaní, ich spokojnosť s prácou sa prirodzene zvyšuje, čo sa následne prejavuje vo vyššej angažovanosti a produktivite. Angažovaní zamestnanci sú zvyčajne lojálnejší a je menej pravdepodobné, že si budú hľadať zamestnanie inde. Medzi najatraktívnejšie benefity, ktoré podľa portálu Profesia patria k vyhľadávaným, sa radí aj príspevok na bývanie.

Peňažné a nepeňažné zamestnanecké benefity

Všeobecne môžeme benefity rozdeliť na peňažné a nepeňažné. Pre zamestnanca môžu predstavovať buď zdaniteľný príjem, alebo príjem, ktorý zdaneniu nepodlieha. Rozhodujúce pre to, či je takýto príjem zdaniteľný alebo nie, nie je forma jeho poskytnutia (peňažná či nepeňažná), ale jeho charakter a zadefinovanie v zákone o dani z príjmov.

Medzi najčastejšie peňažné (finančné) benefity patria okrem iných aj:

• Kvartálne odmeny či ročné odmeny
• 13. a 14. plat (od 1.1.2021 už nie sú oslobodené od dane z príjmov, ani od zdravotných a sociálnych odvodov)
• Príspevok pri narodení dieťaťa
• Finančný príspevok na stravovanie (nad rámec zákona)
• Stravné a vreckové pri pracovnej ceste
• Príspevok na rekreáciu
• Príspevok na šport a pod.

Medzi nepeňažné benefity patria napríklad:

• Využívanie automobilu aj na súkromné účely
• Mobilný telefón
• Zamestnanecká pôžička s nižším úrokom
• Rekondičné a rehabilitačné pobyty
• Vzdelávanie a školenia
• Zabezpečenie dopravy do zamestnania
• Ubytovanie a pod.

Benefity zamestnancov bývajú financované z viacerých zdrojov, ako sú: prevádzkové prostriedky (výdavky/náklady), zisk, alebo sociálny fond.

Príspevok na bývanie ako zdaniteľný príjem zamestnanca

Príjmy, ktoré zamestnávateľ poskytne zamestnancovi a ktoré podľa § 5 ods. 1 - 4 Zákona o dani z príjmov patria do príjmov zo závislej činnosti, predstavujú pre zamestnanca zdaniteľný príjem. Toto platí bez ohľadu na ich právny dôvod, pravidelnosť a poskytnutie v peňažnej alebo nepeňažnej forme, s výnimkou prípadov špecifikovaných v zákone.

Za zdaniteľný príjem sa za bežných okolností nepovažujú:

• Príjmy vymedzené v § 5 ods. 5 Zákona o dani z príjmov, ktoré nie sú predmetom dane.
• Príjmy vymedzené v § 5 ods. 7 Zákona o dani z príjmov, ktoré sú od dane oslobodené.

Zamestnávatelia často poskytujú rôzne finančné príspevky, ako napríklad pri narodení dieťaťa, príspevok na podporu bývania, príspevok na dopravu alebo finančný príspevok k svadbe. Všetky takéto príspevky sú pre zamestnanca považované za zdaniteľný príjem a podliehajú všetkým príslušným odvodom.

Konkrétny príklad ilustruje, že ak zamestnávateľ poskytol zamestnancovi príspevok na nájomné bývanie vo výške 400 €, a zamestnanec pracuje u zamestnávateľa od roku 2005, tento príjem sa zdaňuje. V prípade, ak by hodnota príspevku bola oslobodená v sume najviac 350 € mesačne, zdaňuje sa len rozdiel medzi poskytnutým príspevkom a oslobodenou sumou, teda v tomto prípade 50 €.

Zdaňovanie a odvody zamestnaneckých benefitov

V situácii, keď zamestnávateľ poskytuje zamestnancovi benefit, ktorý nie je oslobodený od dane, zamestnávateľ je povinný zraziť zamestnancovi príslušné odvody a preddavok na daň.

Daňové hľadisko pri poskytovaní benefitov

Pri poskytovaní benefitov zamestnancom je nevyhnutné zohľadniť daňové hľadisko. Za zamestnanecký benefit je možné považovať čokoľvek, čo je poskytnuté zamestnancovi nad rámec jeho bežnej mzdy. Určité výdavky zamestnávateľa na poskytnutie benefitov zamestnancom sú limitované osobitným predpisom a tieto výdavky sú potom pre zamestnávateľa daňovo uznateľné do výšky tohto limitu. Príkladom sú cestovné náhrady do výšky, ktorú umožňuje príslušný zákon.

Avšak, zákon o dani z príjmov povoľuje zahrnúť určité benefity do daňových výdavkov aj vtedy, ak presahujú stanovené limity podľa § 19 ods. 1 zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov (ďalej len „zákon o dani z príjmov“). Toto platí za podmienky, že boli dojednané v pracovnej zmluve, kolektívnej zmluve alebo internom predpise zamestnávateľa a zamestnancovi boli zdanené ako príjem zo závislej činnosti. Ide najmä o výdavky podľa § 5 ods. 1 a ods. 3 písm. d) zákona o dani z príjmov, napríklad finančný príspevok na stravovanie nad zákonom stanovený limit. Z tohto dôvodu je podstatné, aby mal zamestnávateľ k dispozícii, napríklad pre účely daňovej kontroly, vypracovaný interný predpis, alebo aby bol benefit explicitne uvedený v pracovnej či kolektívnej zmluve.

Príspevok na bývanie v kontexte štátom podporovaného nájomného bývania

V súlade s platnou právnou úpravou Zákonníka práce má zamestnávateľ možnosť poskytnúť zamestnancovi príspevok na štátom podporované nájomné bývanie. Je však dôležité zdôrazniť, že ide o možnosť zamestnávateľa, nie o jeho povinnosť. Vzhľadom na túto možnosť je nevyhnutné, aby si každý zamestnávateľ sám najprv rozhodol, či bude daný inštitút zakotvený v Zákonníku práce využívať, a to buď priamo v kolektívnej zmluve alebo vo svojom internom predpise.

Pre všetky kategórie zamestnancov, ktorým sa poskytuje tento príspevok, platí podmienka, že musia byť nájomcami bytu štátom podporovaného nájomného bývania na základe nájomnej zmluvy podľa zákona č. 222/2022 Z. z.

Výška tohto príspevku je limitovaná najviac na 4 eurá na meter štvorcový podlahovej plochy bytu. Zároveň je stanovená maximálna výška príspevku, bez ohľadu na rozlohu bytu, ktorá nesmie presiahnuť sumu 360 eur za kalendárny mesiac. Od 17. apríla 2025 bola táto právna úprava novelizovaná. Maximálna suma príspevku bola navýšená na 5,23 eura na meter štvorcový podlahovej plochy nájomného bytu mesačne. Zároveň sa zaviedlo automatické zvyšovanie maximálnej sumy príspevku podľa miery inflácie.

Dôležitým aspektom je, že zamestnanca, ktorý požiada o príspevok na štátom podporované nájomné bývanie, nemožno žiadnym spôsobom znevýhodniť v porovnaní so zamestnancom, ktorý o tento príspevok nepožiada.

Ak zamestnanec nastúpil do pracovného pomeru v priebehu kalendárneho mesiaca, suma príspevku na štátom podporované nájomné bývanie sa zníži v pomere zodpovedajúcom počtu kalendárnych dní od začatia pracovného pomeru k poslednému dňu kalendárneho mesiaca a celkovému počtu kalendárnych dní v danom mesiaci. V prípade, že zamestnanec pracuje na kratší pracovný čas, suma príspevku sa znižuje v pomere zodpovedajúcom kratšiemu pracovnému času. Príspevok na štátom podporované nájomné bývanie je splatný najneskôr posledný deň mesiaca nasledujúcom po mesiaci, za ktorý sa príspevok poskytuje. Tento príspevok je pre zamestnanca oslobodený od dane z príjmov.

Daňové a odvodové aspekty príspevku na bývanie zo sociálneho fondu

V prípade, že je príspevok na bývanie poskytovaný zo sociálneho fondu, je potrebné dodržať určité zásady. Tvorba sociálneho fondu musí byť v súlade so stanovenými pravidlami a v zákonom stanovenej výške. Príspevok zo sociálneho fondu môže byť poskytnutý len v súlade s ustanoveniami zákona o sociálnom fonde. Poskytovanie benefitov zo sociálneho fondu by malo byť riadne upravené v internom predpise zamestnávateľa. Tvorba sociálneho fondu predstavuje pre zamestnávateľa daňový výdavok, ak sú dodržané podmienky jeho tvorby podľa príslušného zákona.

Daňový výdavok zamestnávateľa a príspevok na bývanie

Pokiaľ je poskytnutý benefit nad rámec stanovených limitov, zamestnávateľ si tento výdavok môže uznať ako daňový náklad len vtedy, ak tento príjem bol pre zamestnanca zdaniteľným príjmom. Poskytnutie benefitu musí byť zároveň upravené v kolektívnej zmluve, internom predpise zamestnávateľa, v pracovnej alebo inej zmluve uzatvorenej medzi zamestnancom a zamestnávateľom v súlade s možnosťami uvedenými v Zákonníku práce.

Ak však výšku výdavku limituje zákon o dani z príjmov (okrem výdavku vynaloženého zamestnávateľom na poskytnutý zdaniteľný príjem podľa § 5 ods. 1 a ods. 3 písm. d) zákona o dani z príjmov), preukázaný výdavok možno zahrnúť do daňových výdavkov len v rozsahu a za podmienok ustanovených v zákone o dani z príjmov.

Príspevok na splácanie úveru na bývanie

V kontexte rastúcich úrokových sadzieb pri hypotekárnych úveroch sa zvyšuje finančné zaťaženie mnohých domácností, najmä tých nízkopríjmových. S cieľom zmierniť tento tlak štát zaviedol možnosť požiadať o príspevok na zvýšenú splátku úveru na bývanie. Právne vzťahy a podmienky poskytovania tejto pomoci sú upravené v zákone č. 526/2023 Z. z.

Kto môže požiadať o príspevok na splácanie úveru?

Oprávneným žiadateľom môže byť dlžník alebo spoludlžník uvedený na zmluve o úvere na bývanie.

Podmienky pre poskytnutie príspevku

Príspevok je možné poskytnúť na dva hlavné typy úverov:

1. Zmluva „úver s refixom“: Ide o zmluvu uzatvorenú pred 1. januárom 2024, pri ktorej došlo k zvýšeniu úrokovej sadzby po 31. decembri 2022. Žiadateľ musí podať žiadosť najneskôr do 31. júla 2024. Príspevok je možné poskytnúť od januára 2024.
2. Zmluva „refinancovaný úver s refixom“: V tomto prípade ide o zmluvu uzatvorenú pred 1. júnom 2024, pri ktorej došlo k zvýšeniu úrokovej sadzby po 31. decembri 2022. Úver musel byť poskytnutý na splatenie jedného alebo viacerých predchádzajúcich úverov, pričom aspoň jeden z týchto pôvodných úverov bol použitý na nadobudnutie, výstavbu alebo zmenu tuzemskej nehnuteľnosti. Žiadateľ musí podať žiadosť najneskôr do 31. júla 2024. Príspevok je možné poskytnúť od februára 2024.

Pri refinancovaných úveroch je kľúčové, aby súčasná úverová zmluva mala preukázateľný súvis s predchádzajúcimi splatenými úverovými zmluvami, ktoré boli použité na účely súvisiace s nehnuteľnosťami. Príspevok nie je možné poskytnúť na úvery, ktoré boli refinancované výlučne z dôvodu spotrebiteľských úverov.

Posudzovanie príjmu

Na účely posúdenia nároku na príspevok sa zohľadňuje zdaniteľný príjem žiadateľa a spoludlžníka. V prípade, že priemerný mesačný príjem za kalendárny rok, ktorý dva roky predchádza podaniu žiadosti, prekročí stanovenú hranicu (2 288 eur pri žiadostiach podaných do konca roka 2024), bude sa pre posúdenie nároku zohľadňovať priemer za 6 kalendárnych mesiacov predchádzajúcich mesiacu podania žiadosti. Nárok na ďalšie poskytovanie príspevku sa u poberateľov prehodnocuje vždy v januári kalendárneho roka.

Výška príspevku na splácanie úveru

Výška príspevku je stanovená ako 75 % z kladného rozdielu medzi uhradenou mesačnou splátkou a referenčnou splátkou, maximálne však v sume 150 eur mesačne. Napríklad, ak sa mesačná splátka zvýši o 60 eur, príspevok bude 45 eur (75 % z 60 €). Ak by sa zvýšenie splátky rovnalo 300 eurám, príspevok by bol 150 eur (maximálna možná suma).

Ako sa príspevok vypláca?

Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny vypláca príspevok mesačne pozadu. Písomné rozhodnutie o priznaní príspevku nie je vydávané; samotné pripísanie sumy na účet príjemcu nahrádza toto rozhodnutie. Žiadosť sa podáva na predpísanom tlačive Ústredia práce, sociálnych vecí a rodiny na úrade práce v mieste trvalého pobytu žiadateľa.

Povinnosti poberateľa príspevku

Oprávnená osoba je povinná do ôsmich dní písomne oznámiť úradu akékoľvek zmeny v skutočnostiach, ktoré majú vplyv na nárok na príspevok alebo jeho výplatu (napr. zmena výšky splátky úveru). V prípade, že tieto zmeny neoznámi a príspevok bude vyplatený neoprávnene alebo vo vyššej sume, úrad má právo požadovať vrátenie neoprávnenej časti príspevku.

tags: #podliha #prispevok #na #byvanie #odvodom