Príspevok na bývanie od zamestnávateľa a exekúcia: Kompletný prehľad

Ponuka atraktívnych zamestnaneckých benefitov je v dnešnej dobe kľúčová nielen pre prilákanie špičkových talentov, ale aj pre udržanie si súčasných zamestnancov. Zaujímavé a praktické benefity dokážu výrazne odlíšiť spoločnosť od konkurencie na trhu práce a zároveň ju urobiť atraktívnejšou pre potenciálnych zamestnancov. Prispievajú tiež k celkovej spokojnosti a angažovanosti zamestnancov. Keď sa zamestnanci cítia ocenení a podporovaní, ich spokojnosť s prácou sa prirodzene zvyšuje, čo sa následne prejavuje vo vyššej angažovanosti a produktivite. Angažovaní zamestnanci sú zvyčajne lojálnejší a je menej pravdepodobné, že si budú hľadať zamestnanie inde. Medzi najatraktívnejšie benefity, ktoré podľa portálu Profesia patria k vyhľadávaným, sa radí aj príspevok na bývanie. Štátom podporované nájomné bývanie predstavuje nový model dostupného bývania, ktorý má za cieľ zaplniť medzeru medzi sociálnymi bytmi a komerčným nájmom či hypotékou. Cieľom je poskytnúť cenovo dostupné bývanie pre ľudí s dostatočným príjmom na platenie nájomného, ale bez nutnosti dlhodobého úveru. Zamestnávatelia môžu svojim zamestnancom poskytovať príspevok na štátom podporované nájomné bývanie, čo prináša výhody pre obe strany. Avšak, v prípade exekúcie je dôležité vedieť, ako sa táto situácia rieši a aké sú práva a povinnosti dlžníka. Tento článok sa bližšie zameria na príspevok na bývanie v kontexte benefitu poskytovaného zamestnávateľom, pričom detailne preskúma jeho daňové a odvodové aspekty, ako aj jeho vzťah k štátom podporovanému nájomnému bývaniu a sociálnej pomoci v hmotnej núdzi.

Príspevok na štátom podporované nájomné bývanie

Legislatívny rámec a definícia

Dňa 1. januára 2023 nadobudla účinnosť nepriama novela Zákonníka práce (zákon č. 311/2001 Z. z.) prostredníctvom zákona č. 222/2022 Z. z. o štátnej podpore nájomného bývania a o zmene a doplnení niektorých zákonov. Tento zákon schválila Národná rada SR dňa 25. mája 2022. S účinnosťou od 1. januára 2023 sa do Zákonníka práce doplnil nový § 152c, ktorý upravuje príspevok na štátom podporované nájomné bývanie. Zákon č. 222/2022 Z. z. definuje štátom podporované nájomné bývanie ako nadobúdanie a prevádzku bytových domov spôsobom ustanoveným týmto zákonom s využitím podporných nástrojov sociálnej politiky štátu. Cieľom je dosiahnuť dostupnosť bývania pre širokú verejnosť.

Podmienky a výška príspevku

Zamestnávateľ môže poskytnúť zamestnancovi, ktorý je nájomcom bytu štátom podporovaného nájomného bývania na základe nájomnej zmluvy podľa osobitného predpisu, príspevok na štátom podporované nájomné bývanie. V zmysle súčasnej právnej úpravy Zákonníka práce má zamestnávateľ možnosť poskytnúť zamestnancovi príspevok na štátom podporované nájomné bývanie. Avšak dávame do pozornosti, že ide o možnosť zamestnávateľa a nie o jeho povinnosť poskytovať takýto príspevok zamestnancom. Vzhľadom na možnosť zamestnávateľa poskytnúť príspevok na štátom podporované bývanie je nevyhnutné, aby si každý zamestnávateľ sám najprv rozhodol, či bude využívať daný inštitút zakotvený v Zákonníku práce, a to buď priamo v kolektívnej zmluve alebo vo svojom internom predpise. Pri všetkých vyššie uvedených kategóriách zamestnancov však musí ísť o zamestnanca, ktorý je nájomcom bytu štátom podporovaného nájomného bývania na základe nájomnej zmluvy podľa zákona č. 222/2022 Z. z.

Výška príspevku je najviac 4 eurá na meter štvorcový podlahovej plochy bytu, maximálne však 360 eur za kalendárny mesiac. Dňa 17. apríla 2025 vstúpil do platnosti Zákon č. 77/2025 Z. z., ktorý novelizoval Zákonník práce a zvýšil maximálnu sumu príspevku na 5,23 eura na meter štvorcový podlahovej plochy nájomného bytu za kalendárny mesiac. Zároveň sa ustanovuje pravidelné automatické zvyšovanie maximálnej sumy príspevku podľa miery inflácie.

Podmienkou je, aby bol zamestnanec v pracovnoprávnom vzťahu so zamestnávateľom k poslednému dňu kalendárneho mesiaca, za ktorý sa príspevok poskytuje. V prípade, že zamestnanec nastúpi do zamestnania v priebehu kalendárneho mesiaca, suma príspevku sa zníži v pomere zodpovedajúcom počtu kalendárnych dní od začatia pracovného pomeru k poslednému dňu kalendárneho mesiaca a počtu kalendárnych dní v danom mesiaci. Ak byt štátom podporovaného nájomného bývania užíva viacero zamestnancov, ktorí sú nájomcami, o príspevok môže požiadať len jeden z nich. Zamestnanca, ktorý požiada o príspevok na štátom podporované nájomné bývanie, nemožno žiadnym spôsobom znevýhodniť v porovnaní so zamestnancom, ktorý o tento príspevok nepožiada.

Zmeny v legislatíve v roku 2025

Zákon č. 77/2025 Z. z., ktorý bol schválený 10. apríla 2025 a účinný od 17. apríla 2025, posunul systém štátom podporovaného nájomného bývania o krok ďalej. Spresnil definície, rozšíril okruh vhodných budov a upravil zamestnanecký benefit. Pre zamestnávateľov to znamená možnosť cielene podporiť bývanie svojich zamestnancov daňovo efektívnym a administratívne zvládnuteľným spôsobom. Novela zákona umožnila zaradiť aj bytové domy vzniknuté prestavbou nebytových budov a, za splnenia prísnych podmienok, aj projekty, v ktorých sa menšinovo nachádzajú nebytové priestory určené rozhodnutím stavebného úradu na funkciu bývania alebo ubytovania. Dôležitou zmenou je, že projekty s bytmi vzniknutými z nebytových priestorov možno schvaľovať len do 31. decembra 2027.

Príspevok na bývanie ako súčasť zamestnaneckých benefitov

Príspevok na bývanie, ako jeden z mnohých zamestnaneckých benefitov, môže mať rôznu podobu a pravidlá poskytovania. Je dôležité rozlišovať medzi príspevkom, ktorý zamestnávateľ poskytuje v rámci svojho interného systému benefitov, a príspevkom na bývanie ako formou štátnej podpory. Všeobecne môžeme benefity rozdeliť na peňažné a nepeňažné. Pre zamestnanca môžu predstavovať buď zdaniteľný príjem, alebo príjem, ktorý zdaneniu nepodlieha. Rozhodujúce pre to, či je takýto príjem zdaniteľný alebo nie, nie je forma jeho poskytnutia (peňažná či nepeňažná), ale jeho charakter a zadefinovanie v zákone o dani z príjmov.

Zdaňovanie a odvody zamestnaneckých benefitov

Príjmy, ktoré zamestnávateľ poskytne zamestnancovi a ktoré podľa § 5 ods. 1 - 4 Zákona o dani z príjmov patria do príjmov zo závislej činnosti, predstavujú pre zamestnanca zdaniteľný príjem. Toto platí bez ohľadu na ich právny dôvod, pravidelnosť a poskytnutie v peňažnej alebo nepeňažnej forme, s výnimkou prípadov špecifikovaných v zákone. Za zdaniteľný príjem sa za bežných okolností nepovažujú príjmy vymedzené v § 5 ods. 5 Zákona o dani z príjmov, ktoré nie sú predmetom dane a príjmy vymedzené v § 5 ods. 7 Zákona o dani z príjmov, ktoré sú od dane oslobodené.

Zamestnávatelia často poskytujú rôzne finančné príspevky, ako napríklad pri narodení dieťaťa, príspevok na podporu bývania, príspevok na dopravu alebo finančný príspevok k svadbe. Všetky takéto príspevky sú pre zamestnanca považované za zdaniteľný príjem a podliehajú všetkým príslušným odvodom. Konkrétny príklad ilustruje, že ak zamestnávateľ poskytol zamestnancovi príspevok na nájomné bývanie vo výške 400 €, a zamestnanec pracuje u zamestnávateľa od roku 2005, tento príjem sa zdaňuje. V prípade, ak by hodnota príspevku bola oslobodená v sume najviac 350 € mesačne, zdaňuje sa len rozdiel medzi poskytnutým príspevkom a oslobodenou sumou, teda v tomto prípade 50 €.

V situácii, keď zamestnávateľ poskytuje zamestnancovi benefit, ktorý nie je oslobodený od dane, zamestnávateľ je povinný zraziť zamestnancovi príslušné odvody a preddavok na daň. Tieto benefity môžu mať formu peňažnú aj nepeňažnú. Benefity zamestnancov bývajú financované z viacerých zdrojov, ako sú: prevádzkové prostriedky (výdavky/náklady), zisk, alebo sociálny fond.

Daňové hľadisko pri poskytovaní benefitov

Pri poskytovaní benefitov zamestnancom je nevyhnutné zohľadniť daňové hľadisko. Za zamestnanecký benefit je možné považovať čokoľvek, čo je poskytnuté zamestnancovi nad rámec jeho bežnej mzdy. Určité výdavky zamestnávateľa na poskytnutie benefitov zamestnancom sú limitované osobitným predpisom a tieto výdavky sú potom pre zamestnávateľa daňovo uznateľné do výšky tohto limitu. Príkladom sú cestovné náhrady do výšky, ktorú umožňuje príslušný zákon.

Avšak, zákon o dani z príjmov povoľuje zahrnúť určité benefity do daňových výdavkov aj vtedy, ak presahujú stanovené limity podľa § 19 ods. 1 zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov. Toto platí za podmienky, že boli dojednané v pracovnej zmluve, kolektívnej zmluve alebo internom predpise zamestnávateľa a zamestnancovi boli zdanené ako príjem zo závislej činnosti. Ide najmä o výdavky podľa § 5 ods. 1 a ods. 3 písm. d) zákona o dani z príjmov, napríklad finančný príspevok na stravovanie nad zákonom stanovený limit. Z tohto dôvodu je podstatné, aby mal zamestnávateľ k dispozícii, napríklad pre účely daňovej kontroly, vypracovaný interný predpis, alebo aby bol benefit explicitne uvedený v pracovnej či kolektívnej zmluve.

Pokiaľ je poskytnutý benefit nad rámec stanovených limitov, zamestnávateľ si tento výdavok môže uznať ako daňový náklad len vtedy, ak tento príjem bol pre zamestnanca zdaniteľným príjmom. Poskytnutie benefitu musí byť zároveň upravené v kolektívnej zmluve, internom predpise zamestnávateľa, v pracovnej alebo inej zmluve uzatvorenej medzi zamestnancom a zamestnávateľom v súlade s možnosťami uvedenými v Zákonníku práce. Ak však výšku výdavku limituje zákon o dani z príjmov (okrem výdavku vynaloženého zamestnávateľom na poskytnutý zdaniteľný príjem podľa § 5 ods. 1 a ods. 3 písm. d) zákona o dani z príjmov), preukázaný výdavok možno zahrnúť do daňových výdavkov len v rozsahu a za podmienok ustanovených v zákone o dani z príjmov.

Exekúcia a príspevok na bývanie

Všeobecné informácie o exekúcii

Súdny exekútor má zo zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) priznané značné možnosti postihnutia majetku dlžníka (povinného). Z vyššie uvedeného vyplýva, že exekúcia môže postihnúť naozaj takmer celý majetok povinného. Zákonodarca myslel však aj na tieto prípady a snaží sa ich zmierniť vylúčením niektorých vecí z exekúcie. Exekučné konanie upravuje zákon č. 233/1995 Z.z.

Exekúcia na mzdu a dávku v nezamestnanosti

Exekúcia na mzdu je jedným z najčastejších spôsobov vymáhania dlhov. Ak má niekto nezaplatené záväzky, exekútor môže prikázať zrážať časť mzdy alebo peniaze na bankovom účte. Exekúcia na mzdu vzniká vtedy, keď existujú neuhradené pohľadávky, o ktorých právoplatne rozhodol súd alebo iný orgán. Na základe exekučného príkazu zamestnávateľ strháva zo mzdy dlžníka určitú časť, ktorá putuje k exekútorovi a následne k veriteľom, až kým nie je exekúcia vrátane príslušenstva uhradená. Exekútor upovedomuje povinného a oprávneného o tomto spôsobe výkonu exekúcie. Zároveň prikáže platiteľovi mzdy, aby odo dňa doručenia príkazu na začatie exekúcie zrážkami zo mzdy povinného vykonával zo mzdy povinného určené zrážky a nevyplácal zrazené sumy povinnému. Zrážky sa vykonávajú z čistej mzdy povinného. Exekučný poriadok umožňuje v tomto prípade, aby sa oprávnený s povinným dohodli na nižších zrážkach, ako by podľa zákona mali byť. Exekučný príkaz sa zasiela zamestnávateľovi, dlžníkovi aj veriteľovi. Ak si dlžník nepreberá poštu alebo sa k nemu exekučný príkaz nedostane včas, môže získať podrobnejšie informácie na Registri poverení na vykonanie exekúcie.

Dávka v nezamestnanosti je dávka vyplácaná po splnení zákonných podmienok. Exekútor môže exekučným príkazom postihnúť aj túto dávku.

Nepostihnuteľná suma

Pri exekúcii na mzde nie je nikdy zadržaná celá mzda. Výška zrážok je daná zákonom a počítajú sa z čistej mzdy. Zákon chráni dlžníka tým, že mu musí zostať tzv. nepostihnuteľná suma. Výška nepostihnuteľnej sumy závisí od výšky životného minima a normatívnych nákladov na bývanie, ktoré sa menia. Ak zvyšok čistej mzdy zamestnanca presahuje 376,43 eura (140 % životného minima), suma prevyšujúca túto hranicu najviac o 1129,29 eura (300% nepostihnuteľnej sumy) sa rozdelí na tretiny.

Môže exekútor siahnuť na rodičovský príspevok alebo prídavky na dieťa?

Rodičovský príspevok a prídavok na dieťa sú štátne sociálne dávky. Preto v zmysle vyššie uvedeného zákonného ustanovenia, nepodliehajú exekúcii. Avšak stáva sa, že rodič povinný z exekúcie si necháva zasielať štátne sociálne dávky na účet v banke. Ide o jeden zo spôsobov výkonu exekúcie. Exekútor v podstate prikáže banke, aby zablokovala účet povinného v tejto banke. Niektorí rodičia si preto nechávajú posielať štátne sociálne dávky poštovým poukazom.

Môže exekútor siahnuť na účet dieťaťa v banke?

Niekedy rodič, voči ktorému je vedená exekúcia, otvorí v banke účet svojmu dieťaťu. Nakoľko je dieťa majiteľom účtu a rodič iba disponent, exekútor nemôže siahnuť na finančné prostriedky vedené na účte. Pretože exekúcia je vedená voči rodičovi, a preto nemôžu byť jej predmetom peňažné prostriedky na účte dieťaťa. Stáva sa však, že dôjde k zámene (majiteľ účtu - disponent) a účet je zablokovaný na príkaz exekútora. V tomto prípade odporúčame kontaktovať exekútora a informovať ho o tom, že majiteľom bankového účtu, ktorý je blokovaný nie ste Vy ako povinný z exekúcie, ale Vaše dieťa.

Možnosti riešenia exekúcie

Dlžník má niekoľko možností, ako riešiť exekúciu:

• Dohoda s Veriteľom: Môže sa dohodnúť s veriteľom na splátkach alebo inej forme úhrady dlhu. Ak sa to podarí, je potrebné informovať exekútora, ktorý upovedomí zamestnávateľa.
• Splátkový Kalendár s Exekútorom: Môže sa pokúsiť dohodnúť s exekútorom na splátkovom kalendári.
• Iná Forma Úhrady: Dohoda s exekútorom na inej forme úhrady, ako sú zrážky zo mzdy, vedie k ukončeniu exekúcie na mzdu.

Po splatení dlhu je dôležité skontrolovať v Centrálnej evidencii exekúcií, či bol záznam o exekúcii vymazaný.

Exekúcia predajom hnuteľných a nehnuteľných vecí

Pri predaji hnuteľných vecí súdny exekútor upovedomí oprávneného aj povinného o začatí exekúcie a zároveň zakáže povinnému, aby nakladal s vecami, ktoré súdny exekútor spíše. Upovedomenie o začatí exekúcie predajom hnuteľných vecí doručuje exekútor povinnému až pri vykonávaní súpisu vecí podliehajúcich exekúcii. Ak povinný nie je pri vykonávaní súpisu prítomný, doručí sa mu upovedomenie o začatí exekúcie spolu s upovedomením o tom, že sa vykonal súpis a ktoré veci sa spísali. Na tento účel je exekútor oprávnený na osobnú prehliadku povinného a bytu a iných priestorov, kde sa majetok povinného nachádza. V prípade odmietnutia súčinnosti zo strany povinného pri vykonávaní prehliadky bytu a iných priestorov je exekútor oprávnený si vstup do týchto priestorov aj vymôcť.

Exekúciu predajom nehnuteľnosti možno vykonať len vtedy, ak oprávnený s exekúciou predajom nehnuteľnosti, ktorá je označená v upovedomení o začatí exekúcie predajom nehnuteľnosti súhlasí a ak sa preukázalo, že nehnuteľnosť je vo vlastníctve povinného. Blokácia nehnuteľnosti ešte neznamená aj jej predaj. Je to najmä nástroj, ktorým exekútor motivuje povinného predmetnú pohľadávku riešiť. Ak už ale v priebehu výkonu exekúcie zistí, že iný spôsob k vymoženiu pohľadávky nie je možné uplatniť, rozhodne exekútor o predaji nehnuteľnosti. Exekútor poverený vykonaním exekúcie upovedomí oprávneného i povinného o začatí exekúcie predajom nehnuteľnosti a označí nehnuteľnosť, ktorej sa exekúcia týka, zakáže povinnému, aby nehnuteľnosť previedol na niekoho iného alebo aby ju zaťažil a uloží povinnému, aby do troch dní od doručenia upovedomenia o začatí exekúcie oznámil exekútorovi, či a kto má k nehnuteľnosti predkupné právo. Exekúcia sa vykoná dražbou; vykoná ju exekútor. Cenu nehnuteľnosti určí exekútorom prizvaný súdny znalec. O rozvrhnutí výťažku dražby nehnuteľnosti spíše exekútor zápisnicu.

Zadržanie vodičského preukazu

V prípade vymáhania výživného je efektívnym spôsobom zadržanie vodičského preukazu povinného. Tento inštitút zabezpečenia pohľadávky výživného sa vzťahuje aj na vodičov z povolania, argumentácia povinných, že ho potrebujú k výkonu svojho povolania, neobstojí. Exekučný príkaz na zadržanie vodičského preukazu exekútor doručí orgánu Policajného zboru, príslušnému podľa miesta pobytu povinného, ako aj oprávnenému a povinnému. Ak pominú dôvody exekúcie (napríklad uspokojením pohľadávky z výživného), exekútor bezodkladne vydá príkaz na vrátenie vodičského preukazu.

Príspevok na bývanie v hmotnej núdzi

Príspevok na bývanie má svoj význam aj v rámci systému sociálnej pomoci, kde je určený na čiastočnú úhradu nákladov spojených s bývaním pre osoby v hmotnej núdzi. Výška tohto príspevku je tiež limitovaná a závisí od konkrétnych podmienok. Príspevok na bývanie sa poskytuje mesačne v sume 308,40 eura, ak ide o domácnosť s viac ako štyrmi členmi domácnosti, alebo ak ide o nájom bytu alebo rodinného domu viac ako štyrmi nájomcami, ktorí sú súčasťou domácnosti, ktorej sa poskytuje pomoc v hmotnej núdzi. Tento príspevok sa môže týkať aj bývania v byte alebo rodinnom dome na základe práva zriadeného vecného bremena doživotného užívania nehnuteľnosti. V takýchto prípadoch sa preukazovanie uhrádzania nákladov za služby spojené s bývaním nevyžaduje. Podmienky nároku na príspevok na bývanie sa opätovne prehodnocujú po uplynutí 12 po sebe nasledujúcich mesiacov od predchádzajúceho preukázania splnenia podmienok nároku na príspevok. Je dôležité poznamenať, že príspevok na bývanie v jednom byte, rodinnom dome alebo v obytnej miestnosti v zariadení určenom na trvalé bývanie patrí len raz, bez ohľadu na počet domácností užívajúcich daný byt.

tags: #podlieha #prispevok #na #byvanie #od #zamestnavatela