V roku 2023 priniesol slovenský Zákon o rodine významnú novinku v podobe inštitútu spoločnej osobnej starostlivosti oboch rodičov. Cieľom tejto zmeny bolo doplniť existujúce formy osobnej starostlivosti o dieťa (osobná starostlivosť jedného z rodičov a striedavá osobná starostlivosť) o možnosť, ktorá by lepšie vyhovovala potrebám konkrétneho dieťaťa a podporila zachovanie silných vzťahov s oboma rodičmi aj po ich rozchode alebo rozvode.
Čo je spoločná osobná starostlivosť oboch rodičov?
Spoločná osobná starostlivosť oboch rodičov je forma starostlivosti o dieťa, ktorá si kladie za cieľ zachovať režim starostlivosti, ktorý rodičia uplatňovali pred ich rozchodom či rozvodom. Predstavuje najprirodzenejšiu formu výkonu rodičovských práv a povinností s minimálnym zásahom zo strany štátu. Podstata tohto inštitútu spočíva v tom, že súd nezasahuje do toho, v akej miere a v akých časových úsekoch sa budú rodičia starať o dieťa.
Základné podmienky pre schválenie
Pre to, aby súd mohol zveriť dieťa do spoločnej osobnej starostlivosti obidvoch rodičov, je nevyhnutných niekoľko hmotnoprávnych podmienok:
- Obidvaja rodičia musia byť spôsobilí dieťa vychovávať.
- Obidvaja rodičia musia mať záujem o spoločnú osobnú starostlivosť o dieťa.
- Obidvaja rodičia musia súhlasiť (dohodnúť sa) s touto formou starostlivosti.
- Spoločná osobná starostlivosť musí byť v záujme dieťaťa a musia byť takto zaistené jeho potreby.
Súd môže schváliť rodičovskú dohodu o spoločnej osobnej starostlivosti len za predpokladu, že dohoda nebude odporovať zákonu. Dôležité je, aby sa rodičia vedeli vzájomne, bez konfliktov a bez zásahov súdu dohodnúť o všetkom podstatnom ohľadom ich dieťaťa. V prípade vážne naštrbených vzťahov, keď rodičia nie sú schopní spoločne komunikovať ani ohľadom starostlivosti o dieťa, táto forma starostlivosti nie je vhodná.
Prínosy spoločnej osobnej starostlivosti
Zavedenie tejto formy starostlivosti má niekoľko kľúčových cieľov:
- Podporiť zachovanie a rozvoj vzťahových väzieb dieťaťa s obidvomi rodičmi aj na čas po ich rozvode alebo rozchode.
- Zamedziť tomu, aby súd za každých okolností autoritatívne určoval, ktorému rodičovi maloleté dieťa zverí do osobnej starostlivosti, kto ho bude zastupovať, spravovať jeho majetok a ako má rodič prispievať na výživu dieťaťa.
- Urýchliť celý proces rozhodovania o úprave pomerov k maloletému dieťaťu, keďže súd môže schváliť dohodu rodičov namiesto autoritatívneho rozhodovania.
Rozhodovanie súdu a najlepší záujem dieťaťa
V rozhodnutí, ktorým sa rozvádza manželstvo rodičov maloletého dieťaťa, súd upraví výkon ich rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu na čas po rozvode. Súd určí, či maloleté dieťa zverí do spoločnej osobnej starostlivosti obidvoch rodičov, do striedavej osobnej starostlivosti obidvoch rodičov alebo do osobnej starostlivosti jedného z rodičov. Súčasne určí, kto ho bude zastupovať a spravovať jeho majetok, a ako má rodič, ktorému nebolo maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti, prispievať na jeho výživu, alebo schváli dohodu rodičov o výške výživného.
Pri rozhodovaní o forme osobnej starostlivosti je vždy podstatný najlepší záujem dieťaťa, ktorý má byť medzi inými záujmami zvažovaný na prvom mieste a má mu byť daný väčší význam než iným záujmom, viac-menej nemusí mať za všetkých okolností absolútnu prioritu. Rozhodovanie tretích osôb o najlepšom záujme dieťaťa vychádza z uspokojenia základných potrieb dieťaťa (výživa, bývanie), jeho rozvoja, názorov a priania dieťaťa, totožnosti dieťaťa, citového spojenia, jeho zdravia, bezpečia, ochrany, zaopatrenia, starostlivosti, súdržnosti rodiny, trvalosti domova, väzieb dieťaťa na kamarátov, zo školských vzťahov, rizík náhradnej starostlivosti, kultúrneho pozadia či náboženskej viery. Samotné rozhodnutie potom musí sledovať cieľ stabilného a nie prechodného riešenia, ktoré sleduje skutočne dlhodobé záujmy dieťaťa.
Výživné pri spoločnej osobnej starostlivosti
Súd môže schváliť dohodu rodičov o výške výživného alebo môže rozhodnúť aj tak, že počas trvania spoločnej osobnej starostlivosti obidvoch rodičov výživné neurčuje (§ 62 ods. 1). Toto ustanovenie zdôrazňuje flexibilitu a možnosť rodičov dohodnúť sa na finančnom zabezpečení dieťaťa bez nutnosti autoritatívneho určenia súdom.
Novelizácie súvisiacich zákonov
V súvislosti so zavedením novej formy starostlivosti o maloleté dieťa došlo aj k novelizácii zákona č. 561/2008 Z. z. o príspevku na starostlivosť o dieťa a zákona č. 571/2009 Z. z. o rodičovskom príspevku. Tieto zákony boli upravené tak, aby zohľadňovali vyplácanie týchto štátnych sociálnych dávok aj v prípade, ak súd zveril maloleté dieťa do spoločnej osobnej starostlivosti. V takomto prípade sa bude primárne vychádzať z písomnej dohody rodičov o tom, ktorému z nich má byť sociálna dávka štátom vyplatená.
tags: #podlady #na #osobnu #starostlivost