Zamestnávanie občanov so zdravotným postihnutím (ZŤP) je dôležitou súčasťou sociálnej politiky štátu a má určité osobitné pravidlá. Pracovné a životné podmienky zamestnancov so zdravotným postihnutím sú v právnej úprave významne ovplyvnené medzinárodným sociálnym právom, najmä Dohovorom Organizácie Spojených národov o právach osôb so zdravotným postihnutím. Súčasne aj Ústava Slovenskej republiky v čl. 38 ods. 3 hovorí, že osoby so zdravotným postihnutím majú právo na osobitnú ochranu v pracovnoprávnych vzťahoch a na pomoc pri príprave na povolanie.
Kto je občan so zdravotným postihnutím?
Pojem občan so zdravotným postihnutím upravuje zákon č. 5/2004 Z.z. o službách zamestnanosti. Občanom so zdravotným postihnutím sa rozumie občan, ktorý je uznaný za invalidného občana podľa zákona č. 461/2003 o sociálnom poistení.
Za občana so zdravotným postihnutím sa podľa § 9 ods. 1 písm. a) zákona č. 5/2004 Z. z. o službách zamestnanosti považuje občan, ktorý má pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 40 % v porovnaní so zdravou fyzickou osobou.
Je dôležité si uvedomiť, že pojmy občan so zdravotným postihnutím a zdravotne ťažko postihnutý nie sú totožné, t. j. nejde o synonymá. Občania so zdravotným postihnutím si spravidla vyžadujú osobitný prístup a vytvorenie mimoriadnych podmienok (napr. bezbariérové architektonické prostredie, prístupné informácie a pod.), bez ktorých nie je pre nich možné plne sa začleniť do spoločnosti a do pracovného procesu.
Právne povinnosti zamestnávateľa
Právne povinnosti zamestnávateľa vo vzťahu k týmto osobám sa vzťahujú nielen na zamestnávateľov štátneho, ale aj súkromného sektora. Ich cieľom je vytvoriť priaznivé pracovné podmienky a zamedziť akejkoľvek diskriminácii týchto zamestnancov.
Medzi tieto povinnosti patrí:
- Viesť evidenciu zamestnancov, ktorí sú občanmi so zdravotným postihnutím, ktorá obsahuje údaje v rozsahu ustanovenom v prílohe č. 1 písm. c) zákona č. 5/2004 Z. z. o službách zamestnanosti.
- Poskytovať úradu práce, sociálnych vecí a rodiny na základe jeho žiadosti údaje z evidencie podľa vyššie uvedeného písmena c). Uvedená povinnosť vznikla až od 1. 1. 2013.
- Zamestnávať občanov so zdravotným postihnutím, ak zamestnáva najmenej 20 zamestnancov a ak úrad v evidencii uchádzačov o zamestnanie vedie občanov so zdravotným postihnutím, v počte, ktorý predstavuje 3,2 % z celkového počtu jeho zamestnancov.
Zákon o službách zamestnanosti stanovuje povinnosť zamestnávať občanov so zdravotným postihnutím v prípade, ak zamestnávateľ zamestnáva najmenej 20 zamestnancov a ak úrad práce, sociálnych vecí a rodiny v evidencii uchádzačov o zamestnanie vedie občanov so zdravotným postihnutím, v počte, ktorý predstavuje 3,2 % z celkové počtu jeho zamestnancov.
Kontrola zamestnancov počas práce z domu
Sankcie za nesplnenie povinnosti
V prípade nesplnenia predmetnej povinnosti, t. j. zamestnávateľa bude nasledovať sankcia v podobe odvodu podľa § 65 zákona o službách zamestnanosti. Výška odvodu za každého chýbajúceho zamestnanca so zdravotným postihnutím je trojnásobok minimálnej mzdy platnej k 1. januáru kalendárneho roka, za ktorý zamestnávateľ tento odvod odvádza. Tento odvod sa platí úradu práce, sociálnych vecí a rodiny v lehote do 31. marca nasledujúceho kalendárneho roka.
Primerané úpravy a rekvalifikácia
Osoby so zdravotným postihnutím často vyžadujú primeranú formu pomoci alebo osobitný prístup, aby mohli vykonávať svoju prácu, t.j. primerané úpravy. Pri zamestnávaní zdravotne znevýhodnených ľudí je vhodné dohodnúť sa, aby títo sami uviedli, aké úpravy považujú pre seba za nevyhnutné. Ako príklad môže slúžiť vytvorenie podmienok, akými sú úprava pracovnej doby, zamestnanie na čiastočný úväzok, práca z domu, telepráca.
Zamestnávateľ je povinný pri prijímaní zamestnancov so zdravotným postihnutím, ako aj počas trvania pracovného pomeru zabezpečovať vhodné podmienky na výkon práce, vykonávať potrebné úpravy pracoviska, zriaďovať chránené dielne a chránené pracoviská, aby mali možnosť pracovného uplatnenia. Zamestnanci so zdravotným postihnutím majú rovnaké právo na vzdelávanie ako ostatní. Zamestnávateľ je povinný utvárať im podmienky na získanie potrebnej kvalifikácie, ako aj starať sa o jej zvyšovanie. Zmluvné strany musia pracovnú zmluvu prispôsobiť technickému rozvoju na udržanie zamestnanca v pracovnom pomere.
Rekvalifikácia zamestnanca so zdravotným postihnutím sa uskutočňuje v pracovnom čase a je prekážkou v práci na strane zamestnanca. Za tento čas patrí zamestnancovi náhrada mzdy vo výške jeho priemerného zárobku.
Príspevky na podporu zamestnávania ZŤP
Štátna podpora zamestnávania občanov so zdravotným postihnutím je upravená vo viacerých osobitných predpisoch, napríklad v zákone č. 5/2004 Z. z. o službách zamestnanosti. Zákon o službách zamestnanosti upravuje poskytovanie viacerých príspevkov na podporu zamestnávania občanov so zdravotným postihnutím v zamestnaní. Medzi ne patria:
- Príspevok na zriadenie chránenej dielne alebo chráneného pracoviska (podľa § 57 zákona o službách zamestnanosti).
- Príspevok na úhradu prevádzkových nákladov chránenej dielne alebo chráneného pracoviska a na úhradu nákladov na dopravu zamestnancov (podľa § 58 zákona o službách zamestnanosti).
- Príspevok občanovi so zdravotným postihnutím na samostatnú zárobkovú činnosť (podľa § 57 zákona o službách zamestnanosti).
- Príspevok na udržanie občana so zdravotným postihnutím v zamestnaní (podľa § 59 zákona o službách zamestnanosti).
- Príspevok na činnosť pracovného asistenta (podľa § 60 zákona o službách zamestnanosti).
- Príspevok na úhradu nákladov na dopravu do zamestnania a späť (podľa § 61 zákona o službách zamestnanosti).
Uvedených príspevkov sa s účinnosťou od 1. 1. 2013 maximálna výška príspevku za kalendárny štvrťrok podľa § 60 ods. 3 zákona č. 447/2008 Z. z. o peňažných príspevkoch na kompenzáciu ťažkého zdravotného postihnutia v znení neskorších predpisov a o poskytnutie príspevku. Maximálna výška príspevku na činnosť pracovného asistenta je 100 % celkovej ceny práce vypočítanej z priemernej mzdy zamestnanca v národnom hospodárstve za prvý až tretí štvrťrok kalendárneho roka, ktorý predchádza kalendárnemu roku, za ktorý sa príspevok poskytuje.
Jedným zo zvýhodnení pre zamestnávateľa je aj príspevok na udržanie občana so zdravotným postihnutím v zamestnaní, ktorý poskytuje úrad práce, sociálnych vecí a rodiny zamestnávateľovi, ktorý zamestnáva viac ako 25 % občanov so zdravotným postihnutím z priemerného evidenčného počtu svojich zamestnancov a ktorý nemá priznané postavenie chránenej dielne alebo chráneného pracoviska.
Ochrana zamestnancov so zdravotným postihnutím pri skončení pracovného pomeru
Zákonník práce je vo všeobecnosti nastavený viac na ochranu zamestnanca ako zamestnávateľa a obzvlášť pri osobitných kategóriách zamestnancov, ktorých zdravotný stav si vyžaduje ochranu spoločnosti. Zvýšenú ochranu občanov so zdravotným postihnutím v pracovnoprávnych vzťahoch zabezpečuje Zákonník práce.
Ochrana zamestnancov so zdravotným postihnutím pri skončení pracovného pomeru zo strany zamestnávateľa spočíva v tom, že pre platné skončenie pracovného pomeru výpoveďou so zdravotne postihnutým zamestnancom zamestnávateľ potrebuje disponovať vopred udeleným súhlasom príslušného úradu práce, sociálnych vecí a rodiny. Zamestnávateľ môže dať zamestnancovi so zdravotným postihnutím výpoveď len s predchádzajúcim súhlasom príslušného úradu práce, sociálnych vecí a rodiny, inak je výpoveď neplatná. Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny rozhoduje o udelení predchádzajúceho súhlasu zamestnávateľovi na skončenie pracovného pomeru výpoveďou zamestnancovi, ktorý je občanom so zdravotným postihnutím podľa § 13 ods. 1 písm. e) zákona o službách zamestnanosti.
Absenciu uvedeného súhlasu spája Zákonník práce s relatívnou neplatnosťou podanej výpovede z pracovného pomeru so zdravotne postihnutým zamestnancom. V prípade súdneho konania nie je rozhodujúce, či zamestnávateľ v čase podania výpovede zamestnancovi vedel o tom, že ide o zamestnanca so zdravotným postihnutím.
Výnimky z potreby súhlasu
Zákonník práce v určitých prípadoch obmedzuje ochranu poskytovanú zdravotne postihnutým zamestnancom. V týchto prípadoch zamestnávateľ môže so zamestnancom so zdravotným postihnutím skončiť pracovný pomer výpoveďou aj bez súhlasu úradu práce, sociálnych vecí a rodiny. Tieto výnimky sú:
- Ak je výpoveď daná z organizačných dôvodov podľa § 63 ods. 1 písm. a) a b) Zákonníka práce.
- Ak sú dôvody na okamžité skončenie pracovného pomeru.
Zákonník práce chráni zamestnanca so zdravotným postihnutím iba pred podaním výpovede, nie pred inými spôsobmi skončenia pracovného pomeru zo strany zamestnávateľa. Predchádzajúci súhlas úradu práce, sociálnych vecí a rodiny nie je potrebný ani pri skončení pracovného pomeru dohodou, ani pri okamžitom skončení pracovného pomeru, ani pri skončení pracovného pomeru v skúšobnej dobe. Na zrušenie pracovného pomeru v skúšobnej dobe podľa § 58 ods. 1 ZP (teraz § 72 ods. 1 ZP) so zamestnancom so zmenenou pracovnou schopnosťou nie je potrebný súhlas príslušného orgánu štátnej správy (teraz úradu práce, sociálnych vecí a rodiny), tento súhlas sa výlučne vyžaduje len na výpoveď, a nie aj na ostatné spôsoby skončenia pracovného pomeru.
Povinnosť prerokovať výpoveď so zástupcami zamestnancov
S výpoveďou zo strany zamestnávateľa v prípade zamestnanca so zdravotným postihnutím je spojená aj povinnosť zamestnávateľa výpoveď vopred prerokovať aj so zástupcami zamestnancov, ak u zamestnávateľa pôsobia, inak je výpoveď neplatná.
V prípade, ak si zamestnávateľ nesplní povinnosť, ktorú mu v § 66 ustanovuje Zákonník práce a predtým, ako dá zamestnancovi so zdravotným postihnutím výpoveď, nezíska súhlas úradu práce, sociálnych vecí a rodiny, je výpoveď neplatná. V takom prípade sa zamestnanec môže obrátiť na príslušný súd s návrhom na vyslovenie neplatnosti skončenia pracovného pomeru výpoveďou z dôvodu nesplnenia uvedenej hmotnoprávnej podmienky výpovede z pracovného pomeru, a to v lehote dvoch mesiacov odo dňa, kedy sa mal pracovný pomer výpoveďou skončiť. Zamestnávateľovi s cieľom vyhnúť sa prípadnému súdnemu sporu možno odporučiť, aby si voči zamestnancovi so zdravotným postihnutím, s ktorým má v pláne skončiť pracovný pomer výpoveďou, splnil povinnosti, ktoré mu ukladá Zákonník práce v § 66.
tags: #podcenovanie #telesne #postihnutych #na #pracovisku