Zabezpečenie stravovania zamestnancov je kľúčovou povinnosťou každého zamestnávateľa na Slovensku, zakotvenou v Zákonníku práce. Táto povinnosť sa týka všetkých zamestnancov v pracovnom pomere, bez ohľadu na to, či ide o fyzickú alebo právnickú osobu. Cieľom je zabezpečiť, aby zamestnanci mali prístup k jednému teplému hlavnému jedlu počas pracovnej zmeny, ktoré zodpovedá zásadám správnej výživy.
Kto má nárok na stravovanie a za akých podmienok?
Nárok na stravovanie vzniká každému zamestnancovi, ktorý v rámci pracovnej zmeny vykonáva prácu viac ako štyri hodiny. Táto podmienka platí pre zamestnancov na plný úväzok, ako aj pre tých s nižším úväzkom, pokiaľ ich pracovná zmena presiahne štyri hodiny. Ak zamestnanec pracuje štyri hodiny alebo menej, zo zákona mu nárok na stravné nevzniká.
Špecifické situácie vzniku nároku:
- Viac pracovných pomerov: Ak má zamestnanec uzatvorených viac pracovných pomerov (či už u jedného alebo viacerých zamestnávateľov), každý pracovný pomer sa posudzuje samostatne. Nárok na stravné vzniká z každého pomeru, v ktorom je splnená podmienka odpracovania viac ako štyroch hodín.
- Nočná, víkendová práca: Zamestnanec pracujúci v noci, v sobotu či v nedeľu má nárok na zabezpečenie stravovania alebo poskytnutie finančného príspevku na stravovanie za rovnakých podmienok ako zamestnanec pracujúci počas pracovných dní - v rámci pracovnej zmeny musí vykonávať prácu viac ako štyri hodiny.
- Práca z domu (Home Office/Telepráca): Zamestnanci pracujúci z domu (tzv. home office, hoci tento pojem Zákonník práce nepozná) majú nárok na stravovanie rovnako ako ostatní zamestnanci, ak spĺňajú podmienku výkonu práce viac ako štyri hodiny v rámci jednej pracovnej zmeny. Vzhľadom na dostupnosť sa im často poskytujú stravné lístky, gastrokarty alebo finančný príspevok.
- Pracovná zmena nad 11 hodín: Ak pracovná zmena trvá viac ako 11 hodín, zamestnávateľ môže (ale nemusí) zabezpečiť poskytnutie ďalšieho teplého hlavného jedla alebo ďalšieho finančného príspevku.
Kedy nárok na stravovanie nevzniká?
- Prekážky na strane zamestnávateľa: Ak zamestnanec nepracuje z dôvodu prekážky na strane zamestnávateľa (napr. oprava prevádzky, výpadok elektriny), hoci má nárok na náhradu mzdy, nespĺňa podmienku odpracovania viac ako štyroch hodín. Preto mu za tento čas nárok na stravné nepatrí.
- Dovolenka, PN, OČR, sviatky: Zamestnanec nemá nárok na stravný lístok počas dovolenky, PN, OČR alebo sviatkov, ak v tieto dni nevykonáva žiadnu prácu. Výnimkou je, ak je to písomne dohodnuté v kolektívnej zmluve alebo vo vnútornom predpise.
- Dohodári, konatelia, spoločníci: Osoby pracujúce na základe dohôd (o pracovnej činnosti, o vykonaní práce, o brigádnickej práci študentov), konatelia a spoločníci s.r.o. nemajú zákonný nárok na stravovanie. Zamestnávateľ však môže rozšíriť okruh osôb, ktorým stravovanie zabezpečí, po prerokovaní so zástupcami zamestnancov alebo vo vnútornom predpise.
- Pracovná cesta: Zamestnávateľ nemá povinnosť zabezpečiť stravovanie alebo poskytnúť finančný príspevok zamestnancom vyslaným na pracovnú cestu. Počas pracovnej cesty môže vzniknúť nárok na cestovné náhrady (stravné).
Formy zabezpečenia stravovania
Zamestnávateľ zabezpečuje stravovanie rôznymi spôsobmi, ktoré sú definované v Zákonníku práce:
- Vo vlastnom stravovacom zariadení: Zamestnávateľ prevádzkuje vlastnú kantínu alebo jedáleň.
- V stravovacom zariadení iného zamestnávateľa: Zamestnávateľ zabezpečuje stravovanie prostredníctvom zmluvy s inou firmou.
- Prostredníctvom subjektu oprávneného sprostredkovať stravovacie služby: Najčastejšie formou stravovacích poukážok (gastrolístkov) alebo elektronických stravovacích kariet. Od 1. marca 2021 si zamestnanci môžu vybrať medzi gastrokartou a finančným príspevkom na stravovanie.
- Finančný príspevok na stravovanie: Zamestnávateľ môže poskytnúť finančný príspevok na stravovanie namiesto zabezpečenia stravy, ak zamestnanec na základe lekárskeho potvrdenia nemôže využiť žiadny zo spôsobov stravovania zabezpečených zamestnávateľom, alebo ak je to dohodnuté.
Výška príspevku zamestnávateľa na stravovanie
Zamestnávateľ je povinný prispievať zamestnancovi na stravu sumou vo výške najmenej 55 % ceny jedla, najviac však na každé jedlo do sumy 55 % stravného poskytovaného pri pracovnej ceste v trvaní 5 až 12 hodín. Táto suma sa pravidelne aktualizuje.
Od 1. apríla 2025 platia nasledovné sumy stravného pre tuzemské pracovné cesty:
- 5 až 12 hodín: 8,80 eur
- nad 12 až 18 hodín: 13,10 eur
- nad 18 hodín: 19,50 eur
Z tohto vyplýva, že zamestnávateľ prispieva najviac do sumy 4,84 eur za každé jedlo (55 % z 8,80 eur).
Minimálna hodnota stravovacej poukážky
Minimálna hodnota stravovacej poukážky je od 1. januára 2024 stanovená na 5,85 €. Ak zamestnávateľ prispieva finančným príspevkom, minimálna výška tohto príspevku je od 1. apríla 2025 6,60 eur (75 % zo sumy 8,80 eur).
Neboli sme pripravení na slovenské jedlo…
Stravné počas pracovnej cesty
Zamestnancom na pracovnej ceste patrí tzv. stravné, ktoré predstavuje náhradu za vynaložené peňažné prostriedky za stravu počas trvania pracovnej cesty. Stravné sa neposkytuje, ak má zamestnanec na pracovnej ceste zabezpečené bezplatné stravovanie v plnom rozsahu.
Krátenie stravného:
Stravné sa kráti v prípade čiastočne zabezpečeného bezplatného stravovania (napr. len obed, len večera). Krátenie sa vypočítava z ustanovenej sumy stravného pre časové pásmo nad 18 hodín (alebo z najvyššej dohodnutej sumy v prípade špecifických povolaní):
- za bezplatne zabezpečené raňajky o 25 %
- za bezplatne zabezpečený obed o 40 %
- za bezplatne zabezpečenú večeru o 35 %
Ak zamestnanec nemohol stravovanie využiť z vážnych a opodstatnených dôvodov, ktoré nezavinil, stravné sa mu nekráti.
Zahraničná pracovná cesta:
Pri zahraničnej pracovnej ceste patrí zamestnancovi za každý kalendárny deň stravné v eurách alebo v cudzej mene, podľa krajiny, v ktorej strávil najviac hodín. Ak zamestnanec strávi rovnaký počet hodín vo viacerých krajinách, zamestnávateľ mu poskytne stravné, ktoré je pre zamestnanca výhodnejšie.
Vyplácanie a účtovanie stravného
Zamestnanci musia mať zabezpečené stravovanie od prvého dňa vzniku pracovného pomeru a už v čase, keď vykonávali prácu viac ako štyri hodiny. To znamená, že zamestnávateľ je povinný poskytnúť stravné lístky, gastrokartu alebo finančný príspevok vopred, ešte pred výkonom práce.
Ak zamestnávateľ poskytol stravné vo vyššej miere, ako vznikol nárok (napr. kvôli PN), preplatok sa zníži z ďalšieho stravného. Pri ukončení pracovného pomeru je zamestnanec povinný vrátiť preplatené stravné. Novela Zákonníka práce účinná od 1. novembra 2022 upravuje pravidlá vykonania zrážok zo mzdy v prípade stravného poskytnutého navyše.
Daňové aspekty:
Príspevok zamestnávateľa na stravovanie, vrátane finančného príspevku, je u zamestnávateľa považovaný za daňový výdavok. U zamestnanca sú príjmy poskytnuté ako hodnota stravy alebo finančný príspevok (ak sú splnené zákonné podmienky) oslobodené od dane z príjmov fyzických osôb.