Odchod zamestnanca do dôchodku je významným míľnikom v jeho živote, ktorý si zaslúži patričné ocenenie a poďakovanie za roky odvedenej práce. Stalo sa už milou tradíciou, že so zamestnancami odchádzajúcimi do dôchodku sa dôstojným spôsobom rozlúči, ale predovšetkým poďakuje za ich dlhoročnú svedomitú prácu.
Takéto momenty sú príležitosťou nielen na vyjadrenie vďaky, ale aj na zaspomínanie si na spoločné chvíle a na ocenenie prínosu odchádzajúcich kolegov. Je to čas, kedy sa zhodnocuje odvedená práca a zároveň sa želá úspešný a naplnený život v novej životnej etape.
Rozlúčka s odchádzajúcimi zamestnancami
Predovšetkým poďakovanie za dlhoročnú svedomitú prácu je dôležité pri odchode zamestnancov do dôchodku. Rektor univerzity často pri takýchto príležitostiach zdôrazňuje:
„Dovoľte mi, aby som sa Vám poďakoval za roky, desaťročia strávené na našej univerzite, za Vašu prácu, aj vďaka ktorej mohla univerzita prosperovať a posúvať sa vpred.“
Pri odovzdaní ďakovného listu sa zvyčajne želá predovšetkým pevné zdravie a zaslúžený oddych. Tieto slová sú vyjadrením úcty a uznania za odvedenú prácu a oddanosť inštitúcii.
Pre odchádzajúcich zamestnancov je takéto morálne ocenenie často omnoho cennejšie ako akákoľvek iná forma odmeny. Ako uviedla jedna z ocenených:
„Veľmi si vážim pozvanie pána rektora, beriem to ako zadosťučinenie za našu prácu. Morálne ocenenie je pre mňa omnoho viac ako nejaká iná odmena.“
Príbehy a skúsenosti odchádzajúcich
Odchádzajúci zamestnanci často zdieľajú svoje spomienky a skúsenosti z dlhoročného pôsobenia na univerzite. PhDr. Marta Jakubíková, PhD., z Fakulty zdravotníckych odborov (FZO) uviedla:
„Na FZO pracuje od jej založenia a nikdy to neoľutovala. Bolo to moje vysnívané povolanie a považujem to za najlepšiu skúsenosť v mojom živote, preto sa mi ťažko odchádza.“
Po odchode do dôchodku sa plánuje venovať predovšetkým svojej rodine, ktorej je podľa jej slov dlžná za pomoc a podporu počas celého obdobia.
Kolega z FZO, dr. Sýkora, doplnil:
„Pôsobenie na FZO naplnilo moje očakávania v zmysle môjho kariérneho rastu, nakoľko som predtým pôsobil ako učiteľ na gymnáziu.“
Dr. Alena Longauerová, PhD., ktorá tiež pôsobila na FZO od jej založenia, zaspomínala na začiatky:
„Keď v akademickom roku 2002/2003 prišla na Prešovskú univerzitu malá nadšená skupina kolegov, aby tu začali písať históriu novej fakulty, bola som jednou z nich. Mali sme guráž. Prijali sme náročnú výzvu dokázať, že vzdelávanie sestier a pôrodných asistentiek na akademickej pôde má svoje opodstatnenie i perspektívu.“
Dodala, že to nebola jednoduchá úloha:
„V tomto duchu sa niesli aj moje osobné kroky. Pracovala som, študovala, publikovala, „vyhodila“ som zo skúšky prvého študenta (a Boh mi je svedkom, že to bolo pre mňa naozaj ťažké), zapojila som sa do prvého projektu, prihlásila som sa na angličtinu, absolvovala som prvú konferenciu, zahraničný študijný pobyt, zvládla som IKT, napísala prvú učebnicu... V rámci klinických cvičení som so študentmi prešla takmer všetky oddelenia prešovskej nemocnice a naučila som sa pokore voči životu ale aj voči prírode v nás. Viedla som katedru aplikovaných humanitných vied, pomáhala som rozbehnúť katedru dentálnej hygieny, bola som členkou akademického senátu. Pribúdali študijné odbory, predmety, kolegovia, študenti, denní aj externí... Pätnásť rokov. Veľa? Málo? Straty? Nálezy? Bol to predovšetkým čas, v ktorom sa pôvodná neistota menila na skúsenosti, sebavedomie ale aj na radosť a spokojnosť, že sme obstáli, že sme nesklamali. A na vďaku. Vďaku za všetkých, ktorí sa dotkli môjho srdca, za študentov a kolegov. A za moje skvelé kolegyne z katedry ošetrovateľstva, ktoré ma podržali v časoch najťažších.“
Svoje ďalšie plány prezradila:
„Chcem sa slobodne venovať sebe a svojej rodine, chcem konečne dočítať Perzský oheň... Nechcem sa nudiť. Preto sa učím po francúzsky, absolvujem kondičné jazdy v autoškole, snažím sa minimalizovať prípadné zdravotné obmedzenia.“
Na svoje pôsobenie na Prešovskej univerzite si zaspomínala aj doc. Babčáková, ktorá na univerzitu nastúpila 1. decembra 1970:
„Do Prešova som prišla ako hráčka basketbalu do družstva TJ Slávia UPJŠ Prešov, ktoré v roku 1970 postúpilo do 1. československej basketbalovej ligy a nepretržite v nej hralo do roku 1979. Okrem toho, že som sa dostala medzi vynikajúce basketbalistky, aj na katedre som spoznala vynikajúcich kolegov - učiteľov, ktorí ako učitelia a zároveň vrcholoví športovci, do značnej miery ovplyvnili môj športový i profesijný život. Práca so študentmi na katedre telesnej výchovy splnila moje očakávania. Boli to naozaj krásne a nezabudnuteľné zážitky.“
Po odchode do dôchodku plánuje aj ďalej spolupracovať s bývalými kolegami, najmä na poli olympijskej výchovy:
„Na ktorom som určite ako členka Slovenskej olympijskej akadémie a čestná členka Slovenského olympijského výboru vyorala aspoň malú brázdu medzi učiteľmi - kolegami i medzi študentmi, z ktorých už mnohí mali možnosť prežiť nezabudnuteľné chvíle priamo v kolíske olympijských hier v gréckej Olympii.“
Formy poďakovania učiteľovi
Poďakovanie učiteľovi pri odchode do dôchodku môže mať rôzne formy, od osobných listov až po slávnostné prejav. Tu sú niektoré príklady a nápady:
Osobný list od žiaka
„Ďakujem, že ste mi verili aj vtedy, keď som si neveril/a ja sám/a. Bola ste viac než len učiteľka - bola ste opora. Ďakujem!“
„Vaše slová si budem pamätať dlhšie ako učivo.“
Univerzálne poďakovanie (na koniec roka alebo k sviatku učiteľov)
„Ďakujeme za všetko, čo robíte. Má to zmysel.“
„Nie každý hrdina nosí plášť - niektorí nosia kriedu.“
„Vaša práca je vidieť na nás.“
Formálny a úctivý list
„Vážená pani učiteľka, dovoľte mi z celého srdca poďakovať za všetko, čo ste pre našu triedu urobili. Počas všetkých spoločných rokov ste neboli len učiteľkou, ale aj sprievodkyňou, oporou a vzorom. Vždy ste vedeli, ako nás povzbudiť, pochopiť a motivovať.“
Úprimný a osobný list od žiaka/žiačky
„Milá pani učiteľka, nikdy nezabudnem na tie chvíle, keď ste nás v triede dokázali rozosmiať, aj keď bol pondelok ráno a nikomu sa nechcelo. Bolo mi cťou byť vaším žiakom.“
List od rodičov celej triedy
„Vážená pani učiteľka, v mene všetkých rodičov vám chceme úprimne poďakovať za vašu výnimočnú prácu, ktorú ste odviedli s našimi deťmi. Vaša práca je vidieť na deťoch. Vďaka vám sa do školy tešili, cítili sa prijatí a mali v niekom oporu.“
Slávnostné poďakovanie od maturantov alebo deviatakov
„Milá pani učiteľka, dnes sa s vami lúčime ako žiaci, ktorí odchádzajú na novú cestu. Ďakujeme vám, že ste nás sprevádzali počas týchto dôležitých rokov. Neboli ste len učiteľkou - boli ste hlasom rozumu, radou v ťažkých chvíľach, a neraz aj psychológom.“
Kreatívny list so spomienkami (ideálny do fotoknihy alebo prezentácie)
„Spomíname si na ten prvý deň, keď sme vás stretli. Boli sme plní očakávaní a vy ste nás prijali s otvorenou náručou. Ďakujeme za každý úsmev, za každé povzbudenie, za každé „to zvládneš“.“
Poďakovanie učiteľke od rodičov je veľmi silné gesto, oceňuje nielen učiteľskú prácu, ale aj ľudský prístup, komunikáciu a starostlivosť o deti.
- Krátky univerzálny text: „Pani učiteľka, ďakujeme za vašu trpezlivosť, starostlivosť a srdce, ktoré vkladáte do práce s našimi deťmi. Sme vďační, že ich vediete s takým pokojom, pochopením a ľudskosťou.“
- O niečo osobnejší text: „Ďakujeme, že ste nášmu synovi/dcére pomohli rozkvitnúť - aj v učení, aj ako osobnosť. Vidíme na ňom/nej pokroky nielen vo vedomostiach, ale aj v sebavedomí. Ste pre neho/ňu veľkým vzorom.“
- Formálnejší text vhodný pre spoločné rodičovské poďakovanie: „V mene všetkých rodičov vám ďakujeme za váš profesionálny aj ľudský prístup. Vaša práca, trpezlivosť a pozitívna energia robia z triedy miesto, kde sa deti cítia dobre, motivovane a v bezpečí.“
- S pridanou emóciou (napr. na rozlúčku): „Odchádzame s vďakou. Ďakujeme, že ste bola viac než len učiteľkou - že ste naše deti viedli s láskou, porozumením a rešpektom.“
Darčeky a gestá
Okrem slovných poďakovaní sú často súčasťou rozlúčky aj darčeky. Môžu to byť:
- Personalizovaný darček
- Video (napr. krátke video s odkazmi od každého žiaka, zostrih fotiek s hudbou)
- Náramok alebo kľúčenka s gravírovaným odkazom
- Ručne vyrobený darček od detí
- Kvety sú klasický, vďačný a elegantný darček, symbolizujú úctu, vďačnosť a krásu spoločných chvíľ.
Poďakovanie pani učiteľke nemusí byť len formálnou povinnosťou, môže to byť krásne, úprimné gesto v rôznych životných momentoch.
Kedy poďakovať?
- Na konci školského roka: najčastejší čas na poďakovanie.
- Na Deň učiteľov (28. marec).
- Pri výnimočných príležitostiach (napr. odchod do dôchodku).
Príhovor na stužkovú : Poďakovanie učiteľom
Ako na to?
Najsilnejšie poďakovanie od žiaka je také, ktoré je písané vlastnými slovami, s dôrazom na osobné zážitky a emócie. Nemusí byť dlhé, dôležitá je úprimnosť. Príklad:
„Pani učiteľka, ďakujem vám za všetko, čo ste ma naučili. Nielen z učebníc, ale aj o živote. Vždy ste vo mne videli viac, než som videl(a) ja sám/sama. Vďaka vám odchádzam zo školy s pocitom, že na to mám.“
Spoločné poďakovanie má väčší dosah, keď kombinuje vážnosť a trochu nostalgie. Najkrajšie pôsobí, keď je sprevádzané kartičkami s podpismi, fotkami alebo videom. Príklad:
„Milá pani učiteľka, v mene celej triedy vám ďakujeme za každý jeden deň, ktorý ste nám venovali. Vaša trpezlivosť, spravodlivosť a srdce pre deti nás formovali viac, než si možno uvedomujeme. Vždy ste nás vedeli usmerniť, rozosmiať aj podporiť. Ďakujeme, že ste boli našou triednou mamou, poradkyňou, aj priateľkou.“
Poďakovanie od rodičov by malo byť láskavé, vyjadrujúce vďaku za starostlivosť, komunikáciu a osobný prístup k deťom. Príklad:
„Vážená pani učiteľka, v mene všetkých rodičov vám zo srdca ďakujeme za starostlivosť, ktorú ste našim deťom venovali. Videli sme, že trieda pre vás nie je len práca, ale srdcová záležitosť. Vaša trpezlivosť, otvorenosť a snaha porozumieť každému žiakovi si veľmi vážime. Ďakujeme aj za to, že ste s nami rodičmi vždy komunikovali s rešpektom a porozumením.“
Učiteľka nie je len osoba, ktorá stojí pred tabuľou a odovzdáva vedomosti. Je to sprievodkyňa, motivátorka, trpezlivá opora aj inšpirácia. Je to človek, ktorý vidí v deťoch potenciál ešte skôr, než ho objavia samy. Poďakovanie je uznanie za neviditeľnú prácu: učiteľky často pracujú ďaleko nad rámec svojich povinností - pripravujú sa po večeroch, rozmýšľajú, ako zaujať žiakov, riešia problémy, ktoré nie sú v žiadnej učebnici. Učiteľka formuje osobnosť. Práve takýto vplyv si učiteľka často ani neuvedomuje. Poďakovanie buduje vzťahy a úctu: učiť sa v prostredí, kde je rešpekt a vďačnosť, nie je len príjemnejšie - je to aj efektívnejšie. Každé „ďakujem“ sa počíta: nemusí to byť dlhý list či drahý dar. Niekedy stačí pár slov, pohľad do očí a úprimný tón hlasu.
Aj keď sú slová vďaky myslené úprimne, niektoré veci môžu pôsobiť nešikovne, neúprimne alebo nevhodne. Nie je to úradný list. Na konci roka je ideálne poďakovať za trpezlivosť, podporu a prácu s deťmi. Buďte úprimný/á a osobný/á. Nepoužívajte príliš veľké frázy. Jednoduché a srdečné slová majú často väčšiu váhu než dlhé básnické texty. Áno, darček ako doplnok je vítaný, najmä ak ide o niečo symbolické - ručne vyrobený predmet, knihu, kvety alebo spoločné foto s triedou.
Krátky text vlastnými slovami alebo obrázok s nápisom „Ďakujem, pani učiteľka“ má často väčší emocionálny účinok ako čokoľvek iné.
Na lúčenie sa môžeme pozerať dvoma spôsobmi a podľa toho ovplyvniť aj svoje prežívanie. Buď sa lúčime neradi, pretože máme pocit, že tým niečo (alebo niekoho) strácame, alebo sa síce lúčime neradi, ale zároveň si uvedomujeme, že naša rozlúčka prináša so sebou niečo nové, pekné, dobrodružné. Na odchod do dôchodku sa môžeme pozerať takto - s vedomím, že to prináša so sebou viac času na rodinu, vnúčatá a realizáciu dávnych nápadov.
