Po strate blízkeho človeka prichádza okrem smútku aj potreba vysporiadať dedičstvo. Dedičské konanie je proces, ktorý sa môže zdať zložitý a vyvoláva mnohé otázky: Ako dlho to potrvá? Koľko to bude stáť? Kto to vlastne začne a čo všetko sa bude dediť?
V tomto článku vám prinášame odpovede na najčastejšie praktické otázky týkajúce sa dedičských konaní na Slovensku. Porozumenie tomuto procesu je dôležité, najmä ak je súčasťou dedičstva nehnuteľnosť.
Začiatok a priebeh dedičského konania
Dedičské konanie sa začína automaticky, z úradnej povinnosti (ex offo), bez potreby podania žiadosti. Nemusíte ako dedič podávať žiadnu špeciálnu žiadosť či podnet.
Proces funguje nasledovne:
- Matričný úrad, ktorý zaznamenal úmrtie, informuje príslušný okresný súd (podľa posledného trvalého bydliska zosnulého).
- Súd následne poverí vedením dedičského konania notára ako súdneho komisára. Notári sú prideľovaní podľa vopred stanoveného rozvrhu práce.
- Notár si potom sám zisťuje okruh dedičov a kontaktuje ich (zvyčajne poštou) s predvolaním na prvé informatívne stretnutie alebo priamo na prejednanie dedičstva.
Ak máte pocit, že od úmrtia uplynula neprimerane dlhá doba (napríklad niekoľko mesiacov) a nikto vás nekontaktoval, môžete sa informovať na príslušnom okresnom súde, či už bolo konanie začaté a ktorý notár bol poverený. Vo výnimočných prípadoch (napr. úmrtie v zahraničí) môže byť vhodné súd na úmrtie upozorniť, ale štandardne podnet na začatie dedičského konania zo strany dedičov nie je potrebný.

Na otázku, ako dlho trvá dedičské konanie, neexistuje jednoznačná odpoveď, pretože zákon nestanovuje presnú lehotu na ukončenie dedičského konania. Dĺžka závisí od mnohých faktorov:
- Jednoduché prípady: Ak je okruh dedičov jasný, nedochádza k sporom a majetok nie je rozsiahly, konanie môže trvať len niekoľko mesiacov.
- Zložitejšie prípady: Konanie sa môže výrazne predĺžiť (aj na rok alebo dlhšie), ak je potrebné zisťovať alebo dohľadávať majetok (napr. v zahraničí), existujú spory medzi dedičmi, alebo ak je predmetom dedičstva rozsiahly majetok s mnohými položkami.
Buďte preto trpezliví, no zároveň aktívne spolupracujte s notárom a dodávajte požadované dokumenty včas.
Miestna príslušnosť súdu a úloha notára
Miestne príslušným na konanie o dedičstve je v zmysle § 158 CMP súd, v ktorého obvode mal poručiteľ v čase smrti adresu trvalého pobytu. Ak však nie je príslušnosť daná uvedeným spôsobom, tak sa určí podľa miesta, kde sa nachádza majetok poručiteľa. CMP taxatívne zakotvuje, v ktorých prípadoch súd nariadi pojednávanie. V právnej úprave CMP sa celé prvoinštančné konanie o dedičstve vrátane vydávania všetkých rozhodnutí zverilo notárom ako súdnym komisárom. Rozšírila sa pôsobnosť notára v konaní o dedičstve zásadne na všetky procesné úkony okrem úkonov vymedzených v § 161 ods. Notár koná v mene súdu, zisťuje okruh dedičov, hodnotu majetku a v závere vydáva rozhodnutie. Za svoju činnosť však nie je odmeňovaný zo štátneho rozpočtu, ale formou notárskej odmeny. Jej výška závisí od všeobecnej hodnoty majetku poručiteľa, ktorý je predmetom dedičstva. Preto v praxi platí, že čím viac majetku poručiteľ zanechal, tým vyššia bude odmena notára.
Notár má nárok na odmenu, ktorú uhrádzajú dedičia z majetku patriaceho do dedičstva. Výška notárskej odmeny sa určuje podľa vyhlášky o odmenách a náhradách notárov. Sadzby odmeny notára sú určené pevnými sumami alebo percentom z ceny predmetu notárskeho úkonu, a to za jednotlivé notárske úkony, alebo za súhrn notárskych úkonov. Odmena notára ako súdneho komisára za úkony vykonané v konaní o dedičstve, ktoré bolo zastavené alebo v ktorom bolo odmietnuté podanie vo veci samej je 13 eur. Základom odmeny za iné úkony vykonané v konaní o dedičstve je všeobecná hodnota majetku poručiteľa, ktorý sa stal predmetom konania o dedičstve.
Čo všetko patrí do dedičského konania?
Predmetom dedičského konania je celý majetok a všetky dlhy, ktoré zanechal zosnulý (poručiteľ) ku dňu svojej smrti. Je dôležité si uvedomiť, že dedičia dedia majetok aj dlhy. Zodpovedajú však za dlhy poručiteľa len do výšky hodnoty nadobudnutého dedičstva.
Aktíva (majetok):
- Nehnuteľnosti (domy, byty, pozemky, chaty, garáže)
- Hnuteľné veci (auto, zariadenie domácnosti, šperky, umelecké diela)
- Peniaze (hotovosť, zostatky na bankových účtoch, vklady)
- Cenné papiere (akcie, dlhopisy)
- Pohľadávky (ak mal niekto dlh voči zosnulému)
- Obchodné podiely vo firmách
- Členské práva a povinnosti (napr. v bytovom družstve)
- Úspory v banke: Banka štandardne zablokuje účet, keď sa dozvie o smrti jeho majiteľa. K peniazom sa nikto nedostane, až kým neprebehne dedičské konanie, ktoré určí právoplatného dediča finančných úspor zosnulého. Všetky prostriedky, ktoré boli ku dňu smrti majiteľa na účte, sa dedia. Banka informáciu o stave účtu poskytuje aj notárovi, ktorý vedie dedičské konanie. Ak ich niekto vybral, či iným spôsobom použil ešte predtým, ako banke oznámil úmrtie, teda pred zablokovaním účtu, musí použitie zdôvodniť. Zodpovedá sa však len osobám, ktoré sú zahrnuté v dedičskom konaní, nie banke. Ak nepodá relevantné vysvetlenie, na čo peniaze použil, môže to byť považované za krádež či neoprávnené nakladanie s cudzím majetkom. Dátumom úmrtia sa pozastaví všetko úročenie a celý aktuálny majetok prechádza do dedičského konania. Zrušia sa aj všetky oprávnenia disponentov.

Pasíva (dlhy):
- Úvery (spotrebné, hypotekárne)
- Stavebné sporenie (ak je tam nedoplatok)
- Iné záväzky voči fyzickým alebo právnickým osobám
Banky dlhy neodpúšťajú ani po úmrtí. Tie prechádzajú na dedičov. Kým prebehne dedičské konanie, splátky treba platiť, hoci sa o dedičovi ešte nerozhodlo. Informujte sa v banke, či je možný odklad splátok.
Predmetom dedičského konania však nie je len dedenie peňazí na účte a plusové položky. Pokiaľ mal zosnulý dlh, na ktorom bol evidovaný spoludlžník, nedochádza k žiadnej zmene. Tento záväzok ostáva v platnosti a spoludlžník pokračuje ďalej v splácaní.
Dedičské konanie a dlhy poručiteľa 1 časť
Starobné dôchodkové sporenie
Ak si sporiteľ odkladal peniaze aj prostredníctvom starobného dôchodkového sporenia, tie si tiež nájdu svojich nových majiteľov. Najčastejšie je ním oprávnená osoba alebo osoby, ktorým sa nasporená čiastka vyplatí, určené už v zmluve o starobnom dôchodkovom sporení. Ak je v zmluve o starobnom dôchodkovom sporení určená oprávnená osoba, peniaze zo starobného dôchodkového sporenia nie sú predmetom dedičského konania.
Naopak, ak oprávnená osoba nie je v zmluve o starobnom dôchodkovom sporení určená, stáva sa nasporená čiastka predmetom dedičského konania a rozdelí sa medzi dedičov podľa zákona alebo závetu.
Životná poistka
Samotné poistenie nebýva predmetom dedičského konania. Predmetom dedenia však môže byť poistné plnenie pre prípad smrti poisteného, ak ten pri uzatvorení poistky neurčil oprávnenú osobu, t.j. meno, priezvisko a rodné číslo toho, komu vyplatí v prípade jeho smrti poisťovňa plnenie. Ak vás teda zmluva o životnom poistení uvádza ako oprávnenú osobu, dostanete sa k peniazom z poisťovne oveľa rýchlejšie ako pri dedičskom konaní.
Kto má nárok na dedičstvo?
Nárok na dedičstvo zo zákona môžu mať štyri dedičské skupiny.
Prvá skupina: Deti a manžel/manželka (každý rovnakým dielom). Ak nededí niektoré dieťa, nadobúdajú jeho dedičský podiel rovnakým dielom jeho deti.
Druhá skupina: Ak niet potomkov, dedí manžel/manželka, rodičia poručiteľa a tí, čo žili s poručiteľom aspoň rok pred smrťou v spoločnej domácnosti.
Tretia skupina: Ak niet manžela/manželky ani rodičov, dedia rovnakým dielom súrodenci poručiteľa a tí, čo žili s poručiteľom aspoň rok pred smrťou v spoločnej domácnosti.
Dedenie zo závetu: Ak poručiteľ zanechal platný závet (testament), dedí sa podľa jeho vôle uvedenej v závete. Aj pri závete však zákon chráni tzv. neopomenuteľných dedičov (potomkov poručiteľa). Okruh dedičov zisťuje a potvrdzuje notár v priebehu konania.
Právo pozná aj kategóriu tzv. neopomenuteľného dediča, ktorý je potomkom poručiteľa, ktorému právo poskytuje osobitnú ochranu. Táto ochrana spočíva v tom, že táto osoba musí dostať z dedičstva minimálne svoj zákonný podiel, pričom v zmysle ustanovenia § 469a Občianskeho zákonníka možno tomuto dedičovi odňať jeho zákonný podiel len zo závažných dôvodov uvedených priamo v Občianskom zákonníku.
Odmietnutie dedičstva
Každý z účastníkov dedičského konania sa môže dedičstva vzdať. Urobiť sa tak dá do jedného mesiaca od oboznámenia o smrti poručiteľa. Dedičstvo môžete odmietnuť buď ústne, na súde alebo u notára, alebo písomným vyhlásením o odmietnutí dedičstva. Vzdať sa dedičstva ale znamená, že sa ho dotyčná osoba vzdáva v plnom rozsahu a bez výhrad či podmienok. Na daného dediča sa následne prihliada, akoby v čase smrti poručiteľa neexistoval, a teda do priebehu dedičského konania nemôže nijako zasahovať. Ak matka zanechala po sebe nejaký majetok, ale dedičstvo je predĺžené (zanechané dlhy prevyšujú zanechaný majetok), potom dedičské konanie riadne prebehne. V takomto prípade môžete dedičstvo odmietnuť v lehote jedného mesiaca odkedy ste boli o tomto práve zo strany súdneho komisára (notára) upovedomená. Pokiaľ ide o odmietnutie dedičstva, je možné odmietnuť dedičstvo len ako celok, dôsledkom čoho nastane stav, že nebudete dediť ani aktíva ani pasíva.
Poplatky a náklady dedičského konania
Často kladenou otázkou sú náklady spojené s dedičským konaním. Neexistuje poplatok za "otvorenie" konania. Odmena notára: Jej výška je stanovená vyhláškou Ministerstva spravodlivosti SR a odvíja sa od všeobecnej hodnoty majetku poručiteľa, ktorý je predmetom konania.
Výpočet notárskej odmeny
Odmena notára sa vypočítava percentuálne z hodnoty majetku v klesajúcich sadzbách:
| Hodnota základu | Sadzba odmeny |
|---|---|
| z prvých 3 300 € | 2 % |
| z presahujúcej sumy až do 16 500 € | 1 % |
| z presahujúcej sumy až do 33 100 € | 0,7 % |
| z presahujúcej sumy až do 99 500 € | 0,1 % |
Minimálna odmena notára je 23 €. Ak sa konanie zastaví, lebo poručiteľ nezanechal žiadny majetok alebo len majetok nepatrnej hodnoty, odmena notára je paušálne určená (napr. 13 €).
Hotové výdavky notára: Patria sem napríklad poštovné, cestovné, telekomunikačné poplatky, ktoré notár účelne vynaložil.
Kto platí poplatky? Odmenu notára a hotové výdavky platia spravidla dedičia spoločne a nerozdielne, a to zvyčajne v pomere zodpovedajúcom ich dedičským podielom, pokiaľ sa nedohodnú inak.
Daň z dedičstva
Daň z dedičstva na Slovensku bola zrušená s účinnosťou od 1. januára 2004. To znamená, že pokiaľ zdedíte majetok po zosnulom, nebudete povinní platiť žiadnu daň z dedičstva. V prípade, že Vám bol povedané, aby ste si pripravili hotovosť v súvislosti so spisovaním dedičského konania u notára, je možné, že táto suma súvisí s inými poplatkami, napríklad s poplatkom za notárske služby. Nejde teda o daň.
V prípade zdedenej nehnuteľnosti sa platia dane iba v prípade predaja nehnuteľnosti, ktorá bola nadobudnutá dedením, pričom sa rozdeľuje, či ide o dedenie v priamom rade alebo v nepriamom rade. V prípade dedenia v priamom rade je príjem z predaja nehnuteľnosti, ktorá bola nadobudnutý dedením v priamom rade je od dane oslobodený, ak uplynulo aspoň 5 rokov odo dňa nadobudnutia nehnuteľnosti do vlastníctva alebo spoluvlastníctva poručiteľa.
Keď fyzická osoba nadobudne nehnuteľnosť v rámci dedičského konania a stane sa 50% vlastníkom tejto nehnuteľnosti, je potrebné nahlásiť túto nehnuteľnosť na úradoch za účelom platby dane za nehnuteľnosť.
Riešenie sporov a odvolanie
Ak je priebeh konania bez problémov, čiže sa medzi dedičmi nevedie žiadny spor, notár vydá osvedčenie o dedičstve. Sú to obvykle situácie, keď je dedičom jediná osoba alebo dedičstvo pripadlo štátu, prípadne sa dediči medzi sebou dohodli, či uzavreli s veriteľmi dohodu o prenechaní dedičstva na úhradu dlhov. Môžete sa však dostať aj do situácie, že nie ste s verdiktom dedičského konania spokojný. Vtedy máte zákonnú možnosť podať na príslušnom súde (do 15 dní od prevzatia osvedčenia o dedičstve) žiadosť o pokračovanie v konaní o dedičstve. V prípade, že to nestihnete, osvedčenie o dedičstve nadobudne právoplatnosť.
V prípade, ak sa dedičia ohľadom prerozdelenia dedičstva vedia dohodnúť a toto dedičské konanie sa začalo po 30. júni 2016, skončí sa uznesením, ktoré vydá notár, pričom rekodifikáciou občianskeho procesného práva. Po vydaní uznesenia majú dedičia dve možnosti: prvou je, že sa priamo na dedičskom pojednávaní, teda hneď pred notárom, vzdajú svojho práva na podanie žiadosti o pokračovanie v konaní o dedičstve (odvolanie). Druhou možnosťou je, že si dedičia svoje právo na podanie žiadosti o pokračovanie v konaní o dedičstve ponechajú, v takom prípade uznesenie o dedičstve nadobúda právoplatnosť uplynutím lehoty pätnástich dní od jeho vydania. Uznesenie o dedičstve po nadobudnutí právoplatnosti má účinky právoplatného uznesenia súdu.
JUDr. Peter Šulai: "Dedičia sa nie vždy dokážu dohodnúť. V prípade, ak takáto situácia nastane, predstavuje komplikáciu hlavne pre dedičov, pretože dochádza k neefektívnemu predlžovaniu dedičského konania. Notár má snahu dospieť k riešeniu, s ktorým budú všetci spokojní alebo rovnako nespokojní. Ale budú cítiť, že sa s nimi zaobchádza rovnako, pretože notár nezastupuje ani jednu zo strán, je medzi nimi. Za niektorú stranu „kope“ len advokát, ten sa nemusí pozerať doprava alebo doľava, on hľadí len na záujmy svojho klienta, pričom notár sa pozerá na dedičov súhrnne a nestranne. Dávať sa zastupovať advokátom na dedičské konanie má naozaj význam len vtedy, ak sú medzi dedičmi narušené vzťahy, a to až do tej miery, že nie je „bezpečné“, aby sa stretli osobne na notárskom úrade, lebo hrozí prípadný konflikt (niekedy dokonca fyzický). V osobe každého notára stretnete nielen erudovaného odborníka v oblasti dedenia a práva, ale aj v oblasti osobných vzťahov a diplomacie."
V prípadoch sporov o to, ak niekto tvrdí, že je dedičom a popiera dedičské právo iného dediča, súd vyšetrí podmienky dedičského práva a koná ďalej s tým, u koho sa domnieva, že je dedičom. Ak však rozhodnutie o dedičskom práve závisí od zistenia sporných skutočností, odkáže súd toho z dedičov, ktorého dedičské právo sa javí ako menej pravdepodobné, aby svoje právo uplatnil žalobou. Toto je prípad aj určenia neplatnosti závetov či listín o vydedení. Ak sú aktíva a pasíva medzi účastníkmi sporné, obmedzí sa súd len na zistenie ich spornosti; pri výpočte čistého majetku na ne neprihliada.