V súčasnej dynamickej dobe, kedy sa ekonomické podmienky môžu rýchlo meniť, sa zamestnávatelia aj zamestnanci stretávajú s rôznymi výzvami. Jednou z nich je situácia, keď zamestnávateľ nemôže prideľovať prácu a navrhne zamestnancovi neplatené voľno. Je dôležité poznať svoje práva a povinnosti, najmä pokiaľ ide o vplyv neplateného voľna na sociálne a zdravotné poistenie a v konečnom dôsledku aj na budúci dôchodok.
Čo je neplatené voľno a kedy môže nastať?
Neplatené voľno je v zmysle Zákonníka práce pracovné voľno bez náhrady mzdy. Zamestnávateľ nemá právo poslať zamestnanca na neplatené voľno jednostranne. Neplatené voľno je možné so zamestnancom len dohodnúť (§ 141 ods. 3 písm. c) Zákonníka práce). Zákonník práce priznáva zamestnancovi možnosť požiadať o neplatené voľno, a zamestnávateľ ho na základe tejto žiadosti môže poskytnúť. Zároveň v § 141 ods. 3 Zákonníka práce sa uvádza, že zamestnávateľ môže pracovné voľno bez náhrady mzdy poskytnúť zamestnancovi aj z ďalších dôvodov presne definovaných v predmetnom ustanovení, z čoho vyplýva, že pracovné voľno bez náhrady mzdy nemá zamestnávateľ právo určiť z iných dôvodov, ako sú zadefinované. V žiadnom prípade nie je oprávnený určiť ho z dôvodov definovaných na strane zamestnávateľa, ako sú napr. zastavenie alebo obmedzenie činnosti.
V praxi sa neplatené voľno často rieši v situáciách, keď zamestnávateľ musí mať zatvorenú prevádzku a zamestnancovi nemôže prideľovať prácu. Podľa Zákonníka práce ide v takomto prípade o prekážku v práci na strane zamestnávateľa podľa § 142. Ak zamestnanec nemôže vykonávať prácu pre zastavenie alebo obmedzenie činnosti zamestnávateľa na základe rozhodnutia príslušného orgánu alebo pre zastavenie alebo obmedzenie činnosti zamestnávateľa v dôsledku vyhlásenia mimoriadnej situácie, núdzového stavu alebo výnimočného stavu, môže mu zamestnávateľ podľa novely Zákonníka práce vyplácať náhradu mzdy v sume najmenej 80% priemerného zárobku. Náhrada mzdy u zamestnanca však nesmie byť nižšia ako minimálna mzda.
Výnimkou je situácia podľa § 142 ods. 4 Zákonníka práce, ak zamestnávateľ vymedzil v písomnej dohode so zástupcami zamestnancov vážne prevádzkové dôvody, pre ktoré zamestnávateľ nemôže zamestnancovi prideľovať prácu, ide o prekážku v práci na strane zamestnávateľa, pri ktorej patrí zamestnancovi náhrada mzdy v sume určenej dohodou najmenej 60 % jeho priemerného zárobku. Zároveň upozorňujeme, že v podnikoch, kde pôsobia odbory, môžu byť aj ďalšie dohody ako riešiť uvedenú situáciu, napr. aplikácia konta pracovného času (§ 87a Zákonníka práce), prípadne po čase aj nariadenie čerpania dovolenky (§ 111 Zákonníka práce).
Rozdiel medzi neplateným voľnom a inými formami absencie
Je dôležité rozlišovať neplatené voľno od iných typov absencie:
- Platené voľno: Zamestnanec a zamestnávateľ sa môžu dohodnúť na platenom voľne, ktoré zamestnanec neskôr odpracuje (§ 141 ods. 3 písm. d) Zákonníka práce). V takom prípade mu za tento čas zamestnávateľ vyplatí odmenu.
- Dovolenka: Zamestnávateľ nemôže zamestnancovi jednostranne určiť okamžité čerpanie dovolenky. Podmienky určenia čerpania dovolenky upravuje § 111 Zákonníka práce. Podľa § 111 ods. 1 určuje čerpanie dovolenky zamestnávateľ po prerokovaní so zamestnancom podľa plánu dovoleniek určeného s predchádzajúcim súhlasom zástupcov zamestnancov tak, aby si zamestnanec mohol dovolenku vyčerpať spravidla vcelku a do konca kalendárneho roka.
- Prekážky v práci na strane zamestnanca (PN, OČR, karanténa): V tomto prípade ide o tzv. dôležitú osobnú prekážku v práci (§ 141 ods. 1 Zákonníka práce). Zamestnávateľ je povinný ospravedlniť neprítomnosť zamestnanca v práci z tohto dôvodu na čas, po ktorý bude trvať uvedená prekážka v práci. Zamestnávateľ za tento čas neposkytuje náhradu mzdy, ale zamestnanec má po splnení podmienok nárok na nemocenské, resp. ošetrovné.
Vplyv neplateného voľna na sociálne a zdravotné poistenie
V súvislosti s čerpaním neplateného voľna (pracovného voľna bez náhrady mzdy) sú dotknuté aj povinnosti zamestnanca v súvislosti s poistením a platením poistného na základe zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov.
Sociálne poistenie
Ak zamestnávateľ poskytne zamestnancovi pracovné voľno bez náhrady mzdy, zamestnanec nemá voči Sociálnej poisťovni žiadne povinnosti - oznamovacie a ani povinnosť platiť poistné. Za obdobie neplateného voľna mu preto v žiadnom prípade dlh voči poisťovni vzniknúť nemôže. Všetky povinnosti v súvislosti s poskytnutím neplateného voľna plní za svojho zamestnanca zamestnávateľ.
Sociálnej poisťovni prostredníctvom Registračného listu fyzickej osoby (RLFO) oznámi prerušenie sociálneho poistenia zamestnanca a po opätovnom nástupe do práce obdobným spôsobom zasa ukončenie prerušenia. V § 26 ods. 1 zákona o sociálnom poistení je stanovené, že zamestnancovi sa prerušuje povinné nemocenské poistenie, povinné dôchodkové poistenie a povinné poistenie v nezamestnanosti v období, v ktorom čerpá pracovné voľno bez náhrady mzdy. Prerušenie oznamuje Sociálnej poisťovni zamestnávateľ a to elektronicky cez e-Služby Sociálnej poisťovne.
Počas čerpania pracovného voľna bez náhrady mzdy nie je teda zamestnanec poistený na nemocenské poistenie, na dôchodkové poistenie a ani na poistenie v nezamestnanosti, čo znamená, že v budúcnosti sa mu toto obdobie nezapočíta na účely dávok z poisťovne. Obdobie prerušenia sociálneho poistenia sa na Evidenčný list dôchodkového poistenia (ELDP) neuvádza.
Ak ide o dlhšie neplatené voľno a zamestnanec sa obáva jeho negatívneho vplyvu na priznanie dávok, má možnosť prihlásiť sa v Sociálnej poisťovni ako dobrovoľne poistená osoba a platiť si poistné sám. Má tiež možnosť kedykoľvek v budúcnosti si poistné za toto obdobie doplatiť.
Zdravotné poistenie
Odlišná situácia je pri platení zdravotného poistenia, ak sa čerpá neplatené voľno (pracovné voľno bez náhrady mzdy), keďže verejné zdravotné poistenie, ak ide o fyzickú osobu s trvalým pobytom na území Slovenskej republiky, vzniká narodením a zaniká smrťou alebo vyhlásením za mŕtveho. V dobe čerpania neplateného voľna sa zdravotné poistenie neprerušuje a zamestnávateľ je povinný zamestnanca odhlásiť zo zdravotnej poisťovne. Následne po skončení čerpania neplateného voľna je povinný ho opäť prihlásiť do zdravotnej poisťovne.
Prehľad vplyvu neplateného voľna na poistenie
Nižšie uvedená tabuľka sumarizuje hlavné aspekty vplyvu neplateného voľna na jednotlivé typy poistenia:
| Typ poistenia | Prerušenie/neprerušenie | Platenie poistného | Vplyv na budúce dávky/dôchodok | Oznamovacia povinnosť |
|---|---|---|---|---|
| Nemocenské poistenie | Prerušuje sa | Neplatí sa | Obdobie sa nezapočítava | Zamestnávateľ Sociálnej poisťovni (RLFO) |
| Dôchodkové poistenie | Prerušuje sa | Neplatí sa | Obdobie sa nezapočítava | Zamestnávateľ Sociálnej poisťovni (RLFO) |
| Poistenie v nezamestnanosti | Prerušuje sa | Neplatí sa | Obdobie sa nezapočítava | Zamestnávateľ Sociálnej poisťovni (RLFO) |
| Zdravotné poistenie | Neprerušuje sa | Zamestnanec si musí platiť sám (ak nie je štátnym poistencom) | Žiadny priamy vplyv, dôležité je platenie | Zamestnávateľ odhlási/prihlási zo/do zdravotnej poisťovne |
Ochranná lehota a neplatené voľno
Vznik prerušenia povinného nemocenského poistenia sa posudzuje rovnako ako zánik povinného nemocenského poistenia. Podľa § 32 ZSP je ochranná lehota 7 dní po zániku nemocenského poistenia, ak ZSP neustanovuje inak. Ak by zamestnanec bol v tomto čase dočasne práceneschopný, vznikne mu nárok na nemocenskú dávku.
Príklad: Zamestnanec požiadal zamestnávateľa o poskytnutie neplateného voľna v dňoch 1. 7. 2012 - 31. 7. 2012. Zamestnávateľ s poskytnutím tohto neplateného voľna súhlasil. V tomto období bude mať zamestnanec prerušené sociálne poistenie. Od 1. 7. 2012 do 7. 7. 2012 plynie tomuto zamestnancovi ochranná lehota.
Čo robiť v prípade nátlaku zamestnávateľa?
Ak sa zamestnanec domnieva, že zamestnávateľ nedodržiava zákon a robí na neho nátlak, aby podpísal dokumenty (napr. neplatené voľno, výpoveď, súhlas s dovolenkou), odporúča sa obrátiť na inšpekciu práce. Inšpekcia práce vykonáva dozor nad dodržiavaním pracovnoprávnych predpisov v zmysle zákona č. 125/2006 Z. z.