Štatistiky a výzvy výsluhových dôchodcov na Slovensku

Asociácia policajtov vo výslužbe (APVV) je nezávislé občianske združenie, založené 6. marca 2006, ktoré združuje príslušníkov policajno-bezpečnostných služieb poberajúcich výsluhový dôchodok alebo invalidný výsluhový dôchodok. Táto organizácia rozvíja činnosť na celom území Slovenskej republiky prostredníctvom svojich 47 miestnych organizácií. Jej hlavným zameraním je profesijný vzťah k Policajnému zboru Slovenskej republiky, pričom sa riadi heslom „slúžili sme, chránili sme a teraz chceme pomáhať.“

Ciele a činnosť APVV

Cieľom činnosti APVV je združovanie bývalých príslušníkov policajno-bezpečnostných služieb, bez rozdielu hodnosti a služobného zaradenia, s cieľom vytvoriť spolupatričnosť a súdržnosť s príslušníkmi v aktívnej službe. Medzi kľúčové aktivity APVV patrí:

• Zvyšovanie sociálnych a kultúrnych aktivít, podpora výmeny profesionálnych skúseností a osobné stretnutia s funkcionármi a príslušníkmi policajno-bezpečnostných služieb.
• Zvyšovanie prestíže Policajného zboru, zlepšovanie vzťahov medzi políciou a obyvateľstvom a podpora úcty k zákonom a verejnému poriadku.
• Zjednocovanie a obhajoba záujmov svojich členov, spolupráca pri tvorbe a zmenách legislatívnych noriem týkajúcich sa výsluhového zabezpečenia príslušníkov Policajného zboru a ostatných policajno-bezpečnostných služieb.
• Zastupovanie členov vo vzťahoch najmä k štátnym orgánom SR a v zahraničí.
• Spolupráca so združeniami a združovanie občianskych združení v SR, ktorých členmi sú príslušníci Policajného zboru a ostatných policajno-bezpečnostných služieb na výsluhovom dôchodku.

Legislatívne iniciatívy a obhajoba práv výsluhových dôchodcov

APVV sa aktívne zapája do legislatívneho procesu s cieľom zlepšiť podmienky výsluhových dôchodcov. V posledných rokoch sa venovala viacerým kľúčovým témam:

Mimoriadna valorizácia dávok

Dňa 10. novembra 2025 predložilo Ministerstvo vnútra SR návrh zákona č. 328/2002 Z. z. do pripomienkového konania. Únia výsluhových dôchodcov Slovenskej republiky s podporou APVV uplatnila k návrhu zásadnú hromadnú pripomienku. Navrhla, aby bola v zákone ustanovená mimoriadna valorizácia dávok výsluhového zabezpečenia identicky tak, ako je upravené vo všeobecnom predpise o sociálnom poistení (zákon č. 461/2003 Z. z., § 82 ods. 2). Hromadná pripomienka bola uverejnená 14. novembra 2025.

Poskytovanie pôct zomretým policajtom

APVV taktiež navrhla, aby poskytovanie pôct policajtovi, ktorý zomrel počas trvania služobného pomeru, nebolo obmedzované v § 6 ods. 7 citovaného zákona (samovražda) a ani zomretému policajtovi po skončení služobného pomeru, ak bol poberateľom dávky výsluhového zabezpečenia a jeho služobný pomer neskončil podľa § 192 ods. 1 písm. e) a f) zákona č. 73/1998 Z. z. Ďalej žiadala, aby poskytovanie pôct zomretému policajtovi po skončení služobného pomeru bolo naďalej ponechané priamo v zákone a nebola delegovaná možnosť určovať rozsah a podmienky ich poskytovania ministrovi, ako to navrhujú v predkladanom zákone.

Zmeny v zákone o sociálnom poistení

Ministerstvo práce sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky predložilo 25. februára 2025 návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení. Únia výsluhových dôchodcov s podporou APVV uplatnila k návrhu zásadnú hromadnú pripomienku verejnosti s návrhom, aby:

• Bol návrh doplnený aj o ustanovenia k jeho zosúladeniu s ustálenou judikatúrou Najvyššieho súdu SR a aplikačnou praxou súdov SR vo veci posudzovania nárokov na priznanie dôchodkových dávok poistencov, ktorí sú poberateľmi dávok výsluhového zabezpečenia.
• Bolo precizované ustanovenie § 82 ods. 2 tak, aby sa zvyšovanie dôchodkových dávok pri viac ako 5 % inflácii vzťahovalo aj na poberateľov dávok výsluhového zabezpečenia (zákon č. 328/2002 Z. z.).

Na rokovanie so zástupcami Ministerstva práce sociálnych vecí a rodiny SR bolo potrebné získať minimálne 500 podporovateľov. Dňa 1. apríla 2025 sa uskutočnilo na MPSVaR SR rozporové konanie k uplatnenej hromadnej pripomienke, keďže bola preukázaná podpora viac ako 1500 osôb. Rozporové konanie viedol štátny tajomník Ing. Marián Valentovič, MBA.

Návrh ústavného zákona o primeranom hmotnom zabezpečení v starobe

Skupina poslancov Národnej rady Slovenskej republiky doručila 19. februára 2025 návrh na vydanie ústavného zákona o primeranom hmotnom zabezpečení v starobe. Tento návrh bol zaradený do programu 33. schôdze Národnej rady Slovenskej republiky so začiatkom 25. marca 2025 ako bod 68. Vzhľadom k tomu, že ide o poslanecký návrh a verejnosť ho nemala možnosť v legislatívnom procese pripomienkovať, APVV zaslala 8. apríla 2025 predsedovi Národnej rady SR k návrhu stanovisko. V stanovisku zdôraznila, že Ústava Slovenskej republiky zakotvuje prednosť medzinárodných zmlúv o ľudských právach a základných slobodách pred vnútroštátnou právnou úpravou. Spomenula napríklad Dohovor č. 128 o invalidných, starobných a pozostalostných dávkach, ktorý zakotvuje minimálny náhradový pomer starobného dôchodku vo výške 45 % voči príjmom pred dovŕšením dôchodkového veku pri minimálnom období 30 rokov dôchodkového poistenia. APVV upozornila, že odôvodnenia v dôvodovej správe a návrhy niektorých ustanovení v návrhu ústavného zákona vyvolávajú u poberateľov dávok z výsluhového zabezpečenia neistoty a vážne obavy z budúcnosti a ohrozenia ich práv a sociálnych istôt. Navrhla, aby boli všetky zásady a ciele navrhovaného Ústavného zákona nielen v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, ale aj s medzinárodnými zmluvami a dohovormi.

Národná rada Slovenskej republiky po prerokovaní uvedeného návrhu ústavného zákona v prvom čítaní rozhodla Uznesením č. 915 z 15. apríla 2025, že podľa § 73 ods. 4 zákona NR SR č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku NR SR nebude pokračovať v rokovaní o tomto návrhu ústavného zákona. Hlasovanie ukázalo, že za bolo 39 poslancov, proti 0 a zdržalo sa 98 poslancov zo 137 prítomných.

13. dôchodok

Národná rada SR dňa 18. apríla 2024 schválila novelu zákona o 13. dôchodku s účinnosťou od 1. júla 2024. Predkladateľ novely zákona akceptoval v medzirezortnom pripomienkovom konaní zásadnú hromadnú pripomienku APVV, a preto nárok na 13. dôchodok bol aktualizovaný.

Rodičovský dôchodok

Novela zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení (zákon č. 352/2022 Z. z.) schválila aj rodičovský dôchodok. Podľa tohto zákona má nárok na rodičovský dôchodok aj poberateľ starobného dôchodku alebo invalidného dôchodku, ktorý bol priznaný podľa zákona č. 100/1988 Zb. a o sociálnom zabezpečení a ktorý sa podľa zákona č. 328/2002 Z. z. o sociálnom zabezpečení policajtov a vojakov považuje za výsluhový dôchodok. Taktiež naň má nárok poberateľ výsluhového dôchodku vyplácaného po dovŕšení dôchodkového veku. Sociálna poisťovňa mala rozhodnúť o nároku na rodičovský dôchodok a vyplatiť ho do 30. septembra 2025.

Odobratie nezaslúžených benefitov predstaviteľom komunistického režimu

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí pléna 20. decembra 2023 rozhodol o návrhu skupiny 31 poslancov Národnej rady Slovenskej republiky. Ústavný súd rozhodol, že zákon č. 283/2021 Z. z. o odobratí nezaslúžených benefitov predstaviteľom komunistického režimu nie je v súlade s čl. 1 ods. 1, čl. 13 ods. 4, čl. 20 ods. 4 a čl. 39 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky a s čl. 1 Dodatkového protokolu k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd, a preto už nemá žiadne právne účinky. Nález ÚS SR číslo PL. ÚS 2/2022-119 bol zverejnený 6. marca 2024. Úlohou Národnej rady SR bolo do šiestich mesiacov od vyhlásenia nálezu uviesť napadnutý právny predpis do súladu s Ústavou SR a čl. 1 Dodatkového protokolu. Dňa 6. septembra 2024 uplynula 6-mesačná lehota od zverejnenia nálezu Ústavného súdu SR.

Budúce konsolidačné opatrenia a obavy výsluhových dôchodcov

Od 1. júla 2025 boli v médiách a na sociálnych sieťach prezentované návrhy opatrení k pripravovanému širšiemu balíku konsolidačných opatrení pre rok 2025 a ďalšie roky, ktoré mali byť predstavené v druhej polovici augusta. Podľa týchto informácií sa pripravujú aj zmeny v osobitnom systéme výsluhového zabezpečenia (výsluhové dôchodky) formou ich zdanenia, respektíve odvodov, pričom boli uvedené aj konkrétne informácie o výške zdanenia, respektíve odvodov.

Ministerstvo vnútra SR, ako gestor zákona č. 328/2002 Z. z. o sociálnom zabezpečení policajtov a vojakov, sa k týmto správam vyjadrilo. Ubezpečilo, že doposiaľ mu nebol predložený ani iným spôsobom odprezentovaný zo strany Ministerstva financií SR, ktoré je gestorom zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov, žiadny oficiálny ani neoficiálny návrh zmeny právnej úpravy predmetnej problematiky. Zároveň ministerstvo vnútra dementovalo informácie o navrhovanom percentuálnom podiele zdaňovania/odvodov z výsluhového dôchodku zo strany ministerstva vnútra. Ministerstvo vnútra vyjadrilo značné znepokojenie zo šírenia predmetných informácií, ktoré vyvolali pocit neistoty a obavy nielen v radoch poberateľov dávok výsluhového zabezpečenia, ale aj v radoch aktívnych príslušníkov ozbrojených zložiek. K 6. augustu 2025 ministerstvo vnútra nemalo vedomosť o legislatívnom návrhu, ktorý by mal za následok zmeny vo výplate výsluhových dávok v šíriacom sa kontexte.

tags: #pocet #vysluhovych #dochodcov