Štatistika osôb s ŤZP na Slovensku: Komplexný pohľad na podporu a výzvy

Slovensko, podobne ako ostatné krajiny Európskej únie, čelí výzvam spojeným s inklúziou a podporou občanov so zdravotným postihnutím (ZŤP). Táto skupina obyvateľstva sa stretáva s prekážkami v rôznych oblastiach života, od prístupu k zdravotnej starostlivosti a zamestnaniu až po účasť na spoločenskom a kultúrnom živote. Na Slovensku žije približne 400-tisíc osôb s preukazom ŤZP, čo predstavuje viac ako 7 % populácie. Tieto osoby čelia rôznym obmedzeniam a prekážkam v každodennom živote, ktoré ovplyvňujú ich začlenenie do spoločnosti. Štát sa snaží túto situáciu riešiť prostredníctvom rôznych foriem podpory a kompenzácií, avšak stále existujú oblasti, ktoré si vyžadujú zlepšenie.

Definícia a posudzovanie ŤZP

Za fyzickú osobu s ŤZP sa považuje osoba, ktorá má ťažké zdravotné postihnutie uvedené v prílohe č. 1 zákona č. 376/2024 Z. z. o integrovanej posudkovej činnosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov, ktoré z hľadiska predpokladaného vývoja bude trvať dlhšie ako 12 mesiacov. Sociálny dôsledok ŤZP je znevýhodnenie, ktoré má fyzická osoba z dôvodu jej ŤZP v porovnaní s fyzickou osobou bez zdravotného postihnutia rovnakého veku, pohlavia a za rovnakých podmienok, a ktoré nie je schopná z dôvodu ŤZP prekonať sama. Rozsah nedostatku telesných, duševných alebo zmyslových schopností určuje miera funkčnej poruchy, ktorá sa priraďuje každému ochoreniu individuálne a vyjadruje sa v percentách. Ošetrujúci lekár ju podľa ochorenia priraďuje každej osobe individuálne. Kombinované zdravotné postihnutia znamenajú prítomnosť viacerých druhov postihnutia naraz. Zdravotné postihnutie a invalidita sú dva rozdielne pojmy, ktoré sa často pletú a nie je možné ich stotožňovať.

Integrovaná posudková činnosť

Hlavným cieľom reformy posudkovej činnosti je odstrániť nejednotnosť v posudzovaní zdravotného postihnutia a dlhodobých potrieb starostlivosti, zaviesť lepšiu koordináciu procesov posudzovania, ako aj zefektívniť posudzovanie klienta. Posudzovanie sa vykonáva nielen v oblasti ťažkého zdravotného postihnutia, sociálnych služieb ale aj na účely sociálnej ekonomiky a zabezpečujú ho po novom výlučne úrady práce, sociálnych vecí a rodiny na základe jednotných metodík (metodika k sociálnej posudkovej činnosti a metodika k lekárskej posudkovej činnosti). Jeden posudok bude slúžiť na viaceré účely. Podľa zákona o integrovanej posudkovej činnosti sa bude vždy vykonávať ako prvá sociálna posudková činnosť a až následne lekárska posudková činnosť. Sociálna posudková činnosť je zameraná na posúdenie sociálnej situácie človeka a jeho potrieb vo vlastnej domácnosti a jeho sociálnom prostredí, až následne lekárska posudková činnosť, v ktorej posudkový lekár posúdi zdravotný stav. Integrovaná posudková činnosť je upravená v zákone č. 376/2024 Z. z. o integrovanej posudkovej činnosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov. Podrobnosti výkonu posudkovej činnosti sú uvedené vo vyhláške Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky č. 51/2025 Z. z., ktorou sa vykonávajú niektoré ustanovenia zákona č. 376/2024 Z. z. o integrovanej posudkovej činnosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov a zákona č. 447/2008 Z. Lekársku posudkovú činnosť vykonáva posudkový lekár príslušného úradu práce, sociálnych vecí a rodiny, a to podľa zákona č. 376/2024 Z. z. o integrovanej posudkovej činnosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov a podľa zákona č. 447/2008 Z. z. Lekárska posudková činnosť na účely poskytovania peňažných príspevkov na kompenzáciu sa vykonáva v konaní o integrovanom posudku podľa zákona č. 376/2024 Z. z. o integrovanej posudkovej činnosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov. V konaní o preukaze fyzickej osoby s ťažkým zdravotným postihnutím a o preukaze fyzickej osoby s ťažkým zdravotným postihnutím so sprievodcom podľa zákona č. 447/2008 Z. z. V konaní o parkovacom preukaze pre fyzickú osobu so zdravotným postihnutím posudkový lekár posudzuje, či osoba je fyzickou osobou s ťažkým zdravotným postihnutím a či má zdravotné postihnutie uvedené v prílohe č. 1 zákona č. 447/2008 Z. z. v znení neskorších predpisov. Sociálna posudková činnosť na účely poskytovania peňažných príspevkov na kompenzáciu sa vykonáva výlučne v rámci integrovanej posudkovej činnosti podľa zákona č. 376/2024 Z. z. o integrovanej posudkovej činnosti. Závery vyplývajúce zo sociálnej posudkovej činnosti sú obsiahnuté v integrovanom posudku.

Príklad posudzovania príjmu

Osoba s ŤZP žije iba s manželom. Jej priemerný mesačný príjem je 777 €, priemerný mesačný príjem jej manžela je 333 €. Príjem sa zisťuje ako priemerný mesačný príjem za kalendárny rok, ktorý predchádza kalendárnemu roku, v ktorom fyzická osoba požiadala o peňažný príspevok na kompenzáciu. Fyzická osoba, ktorá žiada o peňažný príspevok na kompenzáciu, okrem fyzickej osoby, ktorá žiada o peňažný príspevok na opatrovanie a fyzická osoba, na ktorej opatrovanie sa príspevok žiada, vyhlasuje na osobitnom tlačive či hodnota majetku, ktorý vlastní, je vyššia ako 50 000 €. Peňažný príspevok na kompenzáciu sa neposkytne, ak je hodnota majetku osoby s ŤZP vyššia ako 50 000 €.

Formy podpory a kompenzácie pre osoby s ŤZP

Štát poskytuje rôzne formy podpory a kompenzácie osobám s ŤZP, ktoré im majú pomôcť zmierniť sociálne dôsledky ich postihnutia. Podpora zo strany úradov práce, sociálnych vecí a rodiny sa dotýka niekoľkých oblastí: Pomoc v hmotnej núdzi, podpora rodiny, peňažné príspevky na kompenzáciu ťažkého zdravotného postihnutia a peňažných príspevkov na opatrovanie. Asociácia organizácií zdravotne postihnutých občanov združuje 140-tisíc poberateľov pravidelných príspevkov od štátu a 71-tisíc opatrovateľov.

Peňažné príspevky na kompenzáciu

• Poskytujú sa fyzickým osobám s ťažkým zdravotným postihnutím na zmiernenie alebo prekonanie sociálneho dôsledku ŤZP.
• Kompenzácia sociálneho dôsledku ŤZP je zmiernenie alebo prekonanie sociálneho dôsledku ŤZP poskytovaním peňažných príspevkov na kompenzáciu alebo poskytovaním sociálnych služieb.
• Za kompenzáciu sa považuje aj osobitná starostlivosť podľa zákona č. 305/2005 Z. z.
• Zákon pozná až 17 druhov jednorazových aj opakovaných príspevkov.
• Na priznanie a poskytovanie peňažných príspevkov na kompenzáciu neexistuje právny nárok. Možno ich priznať a poskytovať len v prípade splnenia všetkých podmienok stanovených zákonom.
• Nevidiaci najčastejšie žiadajú o príspevok na kúpu alebo opravu kompenzačnej pomôcky. Sú to pomôcky, ako telefón alebo počítač s hlasovým alebo zväčšovacím programom či hodinky pre nevidiacich.

Preukaz fyzickej osoby s ŤZP

Umožňuje uplatňovať zľavy a výhody určené osobám s ŤZP. Preukaz sa vydáva príslušným orgánom na základe právoplatného rozhodnutia o peňažnom príspevku alebo o preukaze (v prípade potreby sprievodcu sa preukaz vydáva aj v podobe preukazu fyzickej osoby s ťažkým zdravotným postihnutím so sprievodcom, ktorý je označený červeným pruhom). Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny nevedie zoznam konkrétnych zliav pre osoby s ťažkým zdravotným postihnutím. Ide napríklad o oslobodenie od koncesionárskych poplatkov, zníženie dane, resp. a ďalšie zľavy konkrétne upravené podľa platných právnych predpisov.

Európsky preukaz pre ŤZP

Ešte v marci ministerstvo práce oznámilo, že ťažko zdravotne postihnuté osoby dostanú európske preukazy. Zavádzať sa budú európsky preukaz pre ťažko zdravotne znevýhodnených občanov a európsky parkovací preukaz pre osoby so zdravotným postihnutím. Zmena sa dotkne viac ako 180-tisíc Slovákov, keďže k marcu bolo na Slovensku vydaných približne 183-tisíc preukazov pre ŤZP osoby, takmer 160-tisíc pre ľudí s asistenciou a parkovacích preukazov je takmer 125-tisíc. Vtedajší štátny tajomník Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny Branislav Ondruš priblížil ešte v marci detaily. QR kód pritom slúži aj na potvrdenie, že preukaz je pravý, keďže v minulosti veľa ľudí preukazy falšovalo, a to nielen na Slovensku, ale aj v iných členských krajinách EÚ. Preukaz bude obsahovať údaje v slovenčine aj angličtine, čo umožní jeho použitie v celej EÚ. Podľa webovej stránky Európskej komisie predložila EK návrh na vytvorenie týchto nových preukazov ešte v septembri minulého roka. O návrhu budú rokovať Rada EÚ a Európsky parlament. Slovenský rezort práce chce v rámci zavedenia preukazov pripraviť novelu príslušného zákona. Následne by mali úrady práce začať tieto preukazy vydávať najneskôr v januári 2026. V návrhu EK sú aj pravidlá pre preukazy, ktoré sa týkajú nielen fyzického formátu, ale aj procesu dohody na digitálnom formáte, podmienok, pravidiel a postupov vydávania alebo odoberania preukazov. Pokiaľ ide o digitálnu formu, podľa ministerstva práce pôjde o štátnu aplikáciu, ako napríklad pri covid pasoch. Nárok na európsky preukaz pritom bude mať každý, kto preukaz ŤZP vlastní. Pre Slovákov to znamená žiadne dodatočné náklady, preukazy budú vydané do 90 dní od požiadania a bez poplatkov. Zároveň nebude povinné vymeniť si súčasný preukaz za ten európsky.

Invalidný dôchodok

Je určený pre osoby, ktoré v dôsledku zdravotného stavu nemôžu vykonávať zárobkovú činnosť. Nemožnosť ostať v práci a nutnosť nastúpiť na invalidný dôchodok vedie k zníženým finančným príjmom invalidných občanov, ktorí však majú nárok na finančnú kompenzáciu od štátu v podobe invalidného dôchodku. Vznik nároku na priznanie invalidného dôchodku má svoje podmienky. Ide o časové lehoty a rozsah poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť.

Pomoc v hmotnej núdzi

Je určená pre osoby, ktoré sa nachádzajú v zložitej finančnej situácii.

Aktuálne štatistiky pomoci v hmotnej núdzi

V máji 2024 sa počet poberateľov pomoci v hmotnej núdzi na Slovensku znížil na 63 204 osôb, čo je najnižšia hodnota od septembra 2022. Medziročne, v porovnaní s májom 2023, klesol počet poberateľov o 2 092 osôb. Najviac poberateľov evidovali v Košickom kraji (15 772), najmenej v Trenčianskom kraji (2 499). Viac ako polovicu poberateľov pomoci tvorili nezamestnaní evidovaní na úradoch práce. Výskumný pracovník Inštitútu pre výskum práce a rodiny Rastislav Bednárik zhodnotil, že v máji 2024 bol zaznamenaný pokles pomoci v hmotnej núdzi v porovnaní s januárom 2024, pričom klesli aj výdavky štátu na tento účel z januárových 12,6 milióna eur na 12,2 milióna eur. Medzi poberateľmi pomoci sa udržuje relatívne stabilný počet domácností tvorených dvojicou s deťmi, zatiaľ čo mierne klesá počet poberateľov pomoci jednotlivcov. Minister práce, sociálnych vecí a rodiny Erik Tomáš pozitívne hodnotí, že na Slovensku nepribúda počet dlhodobých poberateľov pomoci v hmotnej núdzi. Od apríla bol spustený projekt Podpora udržania pracovných návykov - PUPN 2, ktorý má poberateľom pomôcť získať pracovné príležitosti a aktivačný príspevok.

Na konci januára 2024 sa počet poberateľov pomoci v hmotnej núdzi ustálil na počte 63 996. V porovnaní s decembrom 2023 je to nárast o 49 osôb. Napriek tomu klesol počet osôb poberajúcich pomoc dlhodobo, teda 85 a viac mesiacov. Najviac poberateľov pomoci v hmotnej núdzi bolo v januári tohto roka v Košickom kraji (16 034), najmenej v Trenčianskom kraji (2 597). Pri medziročnom porovnaní januára 2024 a januára 2023 klesol počet poberateľov o 2 150 osôb. Mierne poklesol aj počet dlhodobých poberateľov, ktorí prijímajú pomoc v hmotnej núdzi 85 a viac mesiacov, tých bolo v januári 13 561.

Generálny riaditeľ a generálny tajomník služobného úradu Ústredia práce, sociálnych vecí a rodiny Peter Ormandy dodáva, že popri snahe o vytváranie príležitostí pre ľudí, aby sa vymanili z chudoby, zvyšuje rezort práce objem pomoci pre najzraniteľnejšie skupiny obyvateľov: „Podpora v nezamestnanosti aj poskytovanie dávok v hmotnej núdzi sú významnou časťou pomoci zo strany Ústredia a úradov práce, sociálnych vecí a rodiny. Je tu aj množstvo ďalších oblastí, v ktorých sme pre ľudí oporou. Čoraz viac pomáhame zraniteľným rodinám, ktoré z rôznych dôvodov nedostávajú výživné.“

Projekt Podpora udržania pracovných návykov - PUPN 2

Minister práce, sociálnych vecí a rodiny Erik Tomáš hodnotí pozitívne, že na Slovensku nepribúda počet dlhodobých poberateľov pomoci v hmotnej núdzi: „Počty sú dôležité, no rovnako nám záleží na rozvoji reálnej podpory pre ľudí v náročnej životnej situácií. Od apríla preto spúšťame projekt Podpora udržania pracovných návykov - PUPN 2, vďaka ktorému budú môcť mnohí poberatelia získať či naďalej poberať aktivačný príspevok. Zároveň môžu pomôcť svojej komunite a dostať sa k zaujímavej pracovnej príležitosti.“ Projekt PUPN 2 je pokračovaním končiaceho projektu Podpora udržania pracovných návykov - PUPN. Zabezpečí kontinuálne pokračovanie podpory ľudí bez práce pri zvyšovaní zamestnateľnosti, udržiavaní pracovných návykov a rozvoji zručností prostredníctvom vykonávania aktivačných prác pre obce, mestá a samosprávne kraje. Úrady práce, sociálnych vecí a rodiny budú v rámci projektu pokračovať v poskytovaní príspevku obciam a samosprávnym krajom na aktivačnú činnosť nezamestnaných, ktorí sú poberateľmi dávky v hmotnej núdzi alebo sú členmi domácnosti, ktorej sa poskytuje pomoc v hmotnej núdzi. Samotní poberatelia budú mať po odpracovaní aktivačných prác nárok na aktivačný príspevok vo výške 86,80 eura mesačne.

Odľahčovacia služba pre rodiny s ZŤP

Europoslankyňa Jana Žitňanská upozornila na problematiku odľahčovacej služby, ktorá má pomáhať rodinám starajúcim sa o dieťa alebo iného člena so zdravotným postihnutím. Cieľom je umožniť rodičom oddýchnuť si od starostlivosti a vybaviť si osobné záležitosti. Podľa skúseností rodičov je súčasné nastavenie odľahčovacej služby nefunkčné. Mária Filipová z Únie miest Slovenska uviedla, že počet poberateľov príspevku za opatrovanie je v tisícoch, ale počet žiadateľov o odľahčovaciu službu je nízky. Rodičia sa sťažujú na finančnú nedostupnosť, nedostatok informácií alebo nedostupnosť služby v ich obci. Anna Šmehilová, nitrianska mestská poslankyňa, zdôraznila, že rodičia si musia platiť plnú sumu poplatku za službu. Taktiež poukázala na problém samostatne zárobkovo činných rodičov, ktorí potrebujú zabezpečiť starostlivosť o svoje dieťa v čase choroby alebo pobytu v nemocnici.

Ďalšie formy podpory

Januárové štatistiky rezortu práce, sociálnych vecí a rodiny ukázali aj medzimesačný rast počtu poberateľov prídavkov na dieťa o 1 780 osôb. Ich počet dosiahol úroveň 661 802 osôb. Celková suma vyplatených príspevkov tesne prekročila hranicu 67 miliónov eur. Pokračoval aj vlaňajší rast v oblasti náhradného výživného. Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny aktívne hľadá možnosti, ako pomôcť ľuďom, ktorí sú vystavení ťažkým životným situáciám. Už minulý rok sme navýšili finančnú pomoc zo strany úradov práce, sociálnych vecí a rodiny. V najbližšom období možno očakávať stabilizáciu výdavkov na podporu rodiny, aj výdavkov na kompenzácie ťažkého zdravotného postihnutia a výdavkov na opatrovanie. U pomoci v hmotnej núdzi je vývoj menej predvídavý.

Bariéry a prístupnosť

Ľudia so zdravotným znevýhodnením čelia predsudkom spoločnosti a prekážkam v živote. Predseda paralympijského výboru Ján Riapoš upozornil, že ľudí so zdravotným znevýhodnením pribúda. Medzi prvé prekážky patria nerovný terén a nedostupnosť inštitúcií v starších budovách. Pozitívom je debarierizácia, ktorá prebieha vo verejnej doprave. V Bratislave sa zvyšuje počet nízkopodlažných električiek. Bezbariérové prístupy sa nachádzajú aj na Slovenských železniciach.

Sociálny cestovný ruch a integrácia ŤZP

Sociálna politika Európskej únie sa snaží o integráciu obyvateľov s handicapom do spoločnosti aj o zvýšenie ich sociálneho statusu. Rovnosť šancí a rovnaký prístup k hodnotám v spoločnosti pre obyvateľov s handicapom sú ukotvené vo viacerých dokumentoch a právnych normách Európskej únie, Organizácie spojených národov (OSN) a Svetovej organizácie turizmu (WTO). Európska únia považuje osoby so zdravotným postihnutím za dôležitý segment trhu cestovného ruchu. WTO vyzýva všetky zainteresované subjekty eliminovať bariéry v turizme a sociálny turizmus vníma ako prostriedok, ktorý uľahčuje rozšírený prístup k rekreácii, cestovaniu a dovolenkám. Na národnej úrovni zapracovala Slovenská republika v Štátnej politike cestovného ruchu výstupy z konferencie ministrov Európskej únie z roku 2001 v belgických Bruggách, kde sa hovorí, že každý štát sa bude snažiť vlastnou cestou implementovať myšlienku sociálneho cestovného ruchu, resp. „cestovného ruchu pre všetkých“ a umožniť handicapovaným občanom účasť na ňom.

Príklady dobrej praxe zo zahraničia

V Nemecku žije okolo 6,5 milióna zdravotne postihnutého obyvateľstva, ktoré spadá do kategórie zdravotného postihnutia nad 50%. Pre túto skupinu obyvateľstva sú realizované mnohé úpravy smerom k samostatnému pohybu na cieľové miesto bez cudzej pomoci. Berlín zriadil priamo na svojej web stránke propagujúcej turizmus na území mesta priečinok s informáciami pre handicapovaných návštevníkov. Informácie reflektujú záujmy telesne, zrakovo, sluchovo a mentálne postihnutých, obsahujú odkazy na združenia a inštitúcie, ktoré sa venujú osobám s podobnými potrebami. Stránka tiež obsahuje samostatnú brožúru „Berlín bez bariér“ s informáciami o prispôsobených verejných dopravných službách a kontakty na súkromných dopravcov poskytujúcich prehliadky mesta v upravených dopravných prostriedkoch. Doprava po meste je uľahčená bezbariérovými vchodmi, rampami, výťahmi do staníc a zastávok. Pre uľahčenie pohybu nevidiacich návštevníkov v meste sú stanice mestskej dopravy vybavené vodiacimi zábradliami so štítkami v brailovom písme s informáciou o smere cesty. Od septembra 2008 môžu všetci záujemcovia o cestovanie verejnou dopravou využívať bezplatnú asistenčnú službu Dopravného podniku Berlín - Brandenburg, ktorá je prioritne zameraná na starších občanov a občanov s handicapom. V Nemecku existuje mnoho inštitúcii a združení, ktorých cieľom je šírenie a realizácia myšlienky turizmu bez bariér. Jednou z nich je organizácia NatKo, ktorá sa zaoberá poradenstvom a realizáciou bezbariérových návrhov budov, produktov a služieb pre všetky subjekty v cestovnom ruchu.

Situácia na Slovensku v oblasti sociálneho cestovného ruchu

Na Slovensku sa v oblasti sociálneho cestovného ruchu aktivizujú Slovenský zväz telesne postihnutých (SZTP) a Národná rada občanov so zdravotným postihnutím v Slovenskej republike (NROZP). Prieskumy SZTP z rokov 2005 a 2006 poskytujú prehľad o stave verejných, kultúrnych a iných inštitúcií z hľadiska ich prístupnosti pre handicapovaných občanov. Z kúpeľov podrobených prieskumu sú bezbariérové len kúpele Smrdáky, Štós, Bardejov a liečebné domy v Piešťanoch. Spolupráca združení osôb so zdravotným postihnutím a turisticko-informačných kancelárií miest a obcí sa javí ako praktické riešenie problematického prístupu k informáciám. Absentuje tiež internetový portál, alebo iným spôsobom prístupná databáza, zameraná na všeobecné mapovanie stavu bezbariérových zariadení cestovného ruchu. Priekopníkom v oblasti sociálneho cestovného ruchu na Slovensku je Národná rada občanov so zdravotným postihnutím v Slovenskej republike, ktorá v roku 2009 zrealizovala pilotný projekt Okná múzeí dokorán. Výstupom je Manuál sprístupňovania múzejných zbierok pre osoby so zdravotným postihnutím. Postupne sa vytvára infraštruktúra, ktorá podmieňuje existenciu sociálneho cestovného ruchu. Jedným z príkladov je vytvorenie siete značkovaných turistických chodníkov pre ľudí so zníženou schopnosťou pohybu v Tatranskom národnom parku.

Alarmujúce dáta a štrukturálne problémy

Podľa dát z Eurostatu, 55% ľudí vo veku 50 až 74 rokov poberá na Slovensku starobný a/alebo invalidný dôchodok, čo je o 22% viac ako priemer v EÚ. To naznačuje, že na Slovensku veľká skupina ľudí poberá invalidný/predčasný/riadny/výsluhový/starobný dôchodok a menej pracuje. Druhý graf z materiálu rozpočtu SR hovorí o tom, že z €15 miliárd ročných výdavkov v sociálnej oblasti/pomoci, ide o 10 percentuálnych bodov (25% namiesto 15%) pre chorých/ZŤP/Invalidov. To predstavuje €1,5 miliardy naviac oproti „susedom“ a EÚ. Ak by niekto chcel konsolidovať-šetriť, tak musí začať dátami, ich správnou interpretáciou a porovnaním s okolitým svetom. Svet to robí inak: má menej papierových invalidov, má nižší objem platených PN s OČR a neskôr sa ide do dôchodku. Máme zásadné štrukturálne problémy. Podiel osôb so zdravotným postihnutím na Slovensku dosahuje 31 % v populácii nad 16 rokov, čo je výrazne viac než priemer Európskej únie, kde tento podiel predstavuje 27 %. Vyplýva to z najnovších údajov Eurostatu týkajúcich sa zdravotného postihnutia v rámci Európskej únie (EÚ), na ktoré upozornil Inštitút pre stratégie a analýzy (ISA). Rozdiel sa výrazne zväčšuje po prekročení veku 45 rokov, čo môže byť spôsobené nezdravým životným štýlom a kvalitou zdravotnej starostlivosti. Podobne ako v iných štátoch EÚ, aj na Slovensku je vyšší podiel zdravotne postihnutých žien (33 %) v porovnaní s mužmi (28 %). Na úrovni EÚ tento rozdiel medzi pohlaviami predstavuje priemerne päť percentuálnych bodov. Zatiaľ čo v Európskej únií sa prejavuje korelácia medzi príjmovými kvintilmi a mierou postihnutia, pričom vyšší príjem zodpovedá nižšiemu podielu postihnutých. Na Slovensku takýto vzťah neplatí. Najvyšší podiel osôb so zdravotným postihnutím bol zaznamenaný v treťom príjmovom kvintile. Medzi osoby so zdravotným postihnutím patria jedinci s dlhodobým telesným, mentálnym, intelektuálnym alebo zmyslovým postihnutím, ktoré im môže prekážať v plnej a účinnej účasti na živote spoločnosti.

Návrhy na zlepšenie podpory

Zdravotne znevýhodnení žiadatelia o peňažný príspevok upozorňujú Úrad komisárky pre osoby so zdravotným postihnutím na to, že posudzovanie nároku na niektoré druhy príspevkov je príliš prísne a obmedzujúce. Môže to odradiť tých, ktorí pomoc objektívne potrebujú, no o príspevok ani nepožiadajú. Podľa ÚNSS sú príspevky nastavené pomerne dobre. Upozorňuje však na veľmi dlhé čakacie lehoty na ich získanie z úradov práce. Aj proces získania príspevku od žiadosti až po konečné rozhodnutie je pre bežného občana pomerne zložitý. Tiež sa niekedy stretávame so zamietaním príspevkov aj v situáciách, keď sú naozaj potrebné. Ďalším problémom je, že peňažné príspevky nedostanú mnohí znevýhodnení pracujúci, ktorí sa dostávajú do takzvanej dávkovej pasce. Keď majú čistý mesačný príjem vyšší ako 822 eur, o príspevky prichádzajú. Kvôli dávkovej pasci mnohí postihnutí nepracujú. Kým niektoré príspevky kopírujú realitu, pri iných si musia znevýhodnení doplácať. Príspevok na osobnú asistenciu považujeme za nízky, pretože je ešte potrebné ho zdaniť. Za túto sumu je pomerne náročné nájsť osobného asistenta. Štát by mal zvýšiť príspevok na rehabilitácie a kompenzačné pomôcky, ako sú napríklad špeciálny kočík alebo vozík pre deti. Rodičia musia tieto pomôcky často získavať cez verejné zbierky. Podľa Úradu komisárky pre osoby so zdravotným postihnutím by mal štát viac prispievať na moderné technológie. Pokročilé komunikačné zariadenia, moderné zariadenia na uľahčenie mobility alebo špeciálne učebnice či softvéry na učenie môžu výrazne zlepšiť kvalitu života osobám so zdravotným postihnutím.

Skupina opozičných poslancov, medzi ktorými je aj predseda hnutia Igor Matovič, predložila do parlamentu novelu zákonov o peňažných príspevkoch na kompenzáciu ťažkého zdravotného postihnutia. Hnutie Slovensko chce zvýšiť peňažný príspevok na opatrovanie ťažko zdravotne postihnutých detí o 200 eur. Zo súčasnej sumy 100 eur by príspevok stúpol na 300 eur. „Nedávna tragédia na Liptove, kde sa matka v náručí s 9-ročným dieťaťom v zúfalstve postavila pred idúci vlak, poukázala bolestným spôsobom na dlho zanedbávanú a mimoriadne ťažkú situáciu rodín a osobitne jednorodičovských domácností, ktoré sa starajú o zdravotne znevýhodnené deti,“ zdôvodňujú svoj návrh opoziční poslanci. „Z vyššie uvedených dôvodov sa v predkladanom návrhu zákona zvyšuje peňažný príspevok na opatrovanie detí o 200 eur. Rozdiel oproti súčasnej právnej úprave spočíva v tom, že sa strojnásobuje príspevok na opatrovanie v prípade opatrovania fyzických osôb s ťažkým zdravotným postihnutím, ak ide o dieťa, alebo viacero nezaopatrených detí," uvádzajú poslancov.

Každé posudzovanie je individuálne a zohľadňuje špecifiká konkrétneho prípadu. Každý okres či región Slovenska má svoje špecifiká, rôzne skupiny ľudí, ktorým treba najviac pomôcť. Kým v Bratislave sú to osoby bez domova, v okrese Kežmarok zamestnávanie ľudí zo segregovaných komunít, v okrese Trebišov problémy s očkovaním. Nanešťastie, politika zamestnanosti je stavaná veľmi rigidne, s celoštátnymi nástrojmi a aktivitami, ktoré nereflektujú regionálne špecifiká. Zároveň, tieto nástroje sa vyvíjajú veľmi pomaly a nestíhajú reagovať na zmeny v aplikačnej praxi. Realizujú ich takmer výhradne úrady práce, štátne inštitúcie s limitmi danými legislatívou. V súčasnosti iní poskytovatelia služieb zamestnanosti prakticky neexistujú. Agentúry podporovaného zamestnávania hibernujú, integračný sociálnych podnikov je málo. Cieľom komunitných služieb je odbremeniť pracovníkov úradov práce a terénnej sociálnej práce tak, aby časť činností, ktoré sú jasne definovateľné a kontrolovateľné, realizovali iné inštitúcie, najmä lokálne občianske združenia. Jednotlivé okresné úrady práce majú mať voľnosť v tom, na ktoré cieľové skupiny sa sústredia. Ony najlepšie vedia, ktoré potrebujú najviac pomôcť a v čom.

tags: #pocet #osob #ztp #na #slovensku