Alarmujúce štatistiky mentálneho postihnutia a duševného zdravia na Slovensku

Údaje Národného centra zdravotníckych informácií (NCZI) poukazujú na znepokojujúce trendy v diagnostike a vzdelávaní detí s mentálnym postihnutím (MP) na Slovensku, ako aj na zhoršujúce sa duševné zdravie celej populácie. Tento článok sa zameriava na analýzu štatistických údajov, identifikáciu problémov v diagnostickom procese a vzdelávacom systéme a ponúka prehľad o možných riešeniach pre zlepšenie situácie.

Mentálne postihnutie: Definícia a výskyt

Mentálne postihnutie (MP) je závažná a nezvratná porucha, ktorá sa prejavuje počas vývinu dieťaťa a zahŕňa poškodenie schopností, patriacich k celkovej úrovni inteligencie (poznávacích, jazykových, pohybových a sociálnych) a zároveň obmedzenie v oblasti adaptívneho správania, čiže v schopnosti prispôsobovať sa a fungovať v bežnom sociálnom prostredí. Na základe medzinárodných štúdií je priemerný výskyt mentálneho postihnutia medzi deťmi a mládežou na úrovni 1,83 %.

Výskyt mentálneho postihnutia na Slovensku v porovnaní so zahraničím

Podiel detí s diagnostikovaným mentálnym postihnutím je na Slovensku výrazne vyšší ako v zahraničí, pričom je dlhodobo takmer trojnásobný. V niektorých regiónoch, ako napríklad v Prešovskom, Košickom a Banskobystrickom kraji, je tento podiel dokonca až štvornásobný. Viac ako 70 % detí s diagnózou MP žije práve v týchto troch krajoch: Prešovskom (28 %), Košickom (27 %) a Banskobystrickom (15 %). V školskom roku 2018/2019 navštevovalo základné školy 21 988 žiakov a žiačok s diagnózou MP, čo predstavuje až 4,64 % všetkých žiakov základných škôl.

Problematická diagnostika a nadmerné zaraďovanie rómskych detí

Tento vysoký podiel je pravdepodobne spojený so skutočnosťou, že v spomínaných krajoch žije väčšina rómskej populácie (takmer 80 %). Slovenské aj zahraničné mimovládne organizácie, medzinárodné organizácie, Európska komisia, štátna školská inšpekcia, verejná ochrankyňa práv a Metodicko-pedagogické centrum už viac ako desať rokov upozorňujú na to, že časť rómskych detí je neopodstatnene diagnostikovaná s mentálnym postihnutím a smerovaná do špeciálneho školstva. Podľa údajov Útvaru hodnoty za peniaze má každé piate dieťa (19,3 %) z prostredia marginalizovaných rómskych komunít diagnostikované ľahké mentálne postihnutie.

Zároveň, deti z marginalizovaných rómskych komunít tvoria až 71,2 % žiakov špeciálnych tried pre deti s ľahkým mentálnym postihnutím a 41,7 % žiakov špeciálnych škôl, hoci ich celkové zastúpenie v populácii žiakov základných škôl je len 12,3 %. Existujú viaceré indície, že „nálepku“ ľahkého mentálneho postihnutia, teda závažného a nezvratného poškodenia kognitívnych schopností, dostávajú aj deti, ktoré vo vzdelávaní zlyhávajú z iných príčin.

Problémy v Diagnostike Mentálneho Postihnutia

Diagnóza mentálneho postihnutia má závažné dôsledky pre vzdelávacie a životné možnosti dieťaťa. Problémy v diagnostike zahŕňajú:

• Stanovenie diagnózy na základe jednorazového vyšetrenia: Respondenti poukazovali najmä na problematickosť stanovenia diagnózy na základe jednorazového vyšetrenia dieťaťa.
• Testovanie v inom ako materinskom jazyku: Vykonávanie testovania v inom ako materinskom jazyku dieťaťa bez zabezpečenia tlmočenia môže viesť k nepresným výsledkom.
• Silné zastúpenie jazykovej zložky v testoch: Používané testové batérie často kladú príliš veľký dôraz na jazykovú zložku, čo znevýhodňuje deti zo sociálne slabo podnetného prostredia. Ako sa vyjadrila špeciálna pedagogička základnej školy, „je nejaká batéria testov, ktorá je 30 ročná a tie testy sú postavené silne na jazykovej zložke. Dieťa, ktoré je zo sociálne slabo podnetného prostredia, to nemá šancu spraviť, aj keď má intelekt v norme.“
• Predsudky pracovníkov poradenských zariadení: Existujú obavy, že niektorí pracovníci poradenských zariadení môžu mať predsudky voči deťom z marginalizovaných komunít, čo ovplyvňuje ich diagnostické rozhodnutia. Riaditeľka základnej školy opísala svoje skúsenosti s poradenskými zariadeniami nasledovne: „Môj osobný názor je, že ak dostali meno, ktoré bolo evidentne rómske, tak mali k tomu aj taký prístup. […] V takmer všetkých správach bolo napísané, že dieťa má mentálnu retardáciu a odporúčajú vzdelávanie v špeciálnej škole. Tým pádom ich práca skončila, ak ich chceš vzdelávať v základnej škole, tak ti nepomôžu nijak.“
• Nemožnosť stanoviť diagnózu MP výlučne na základe výsledkov dieťaťa v inteligenčnom teste: Aj napriek odporúčaniam spočívajúcim v nemožnosti stanoviť diagnózu MP výlučne na základe výsledkov dieťaťa v inteligenčnom teste, v rámci kvalitatívnych rozhovorov bola zaznamenaná aj opačná prax.

Na základe kvalitatívnych dát, získaných v rámci projektu To dá rozum, sú niektoré poradne pri stanovovaní diagnózy ľahkého MP v prípade rómskych detí obozretnejšie a riadia sa odporúčaniami Výskumného ústavu detskej psychológie a patopsychológie, ktorý je zodpovedný za ich metodické usmerňovanie.

Dôsledky oddeleného vzdelávania a výzvy inklúzie

V súčasnosti sa väčšina detí (85 %) s diagnostikovaným mentálnym postihnutím vzdeláva oddelene od svojich rovesníkov. Až 57 % z nich navštevuje špeciálne školy, 28 % špeciálne triedy na bežných základných školách a len 15 % sa vzdeláva formou individuálnej integrácie v bežných triedach. Vzhľadom na vysoký počet detí s diagnózou mentálneho postihnutia tak tvoria väčšinu žiakov špeciálnych tried (až 88,3 %) a špeciálnych škôl (75,4 % žiakov).

Problematickosť oddelených foriem vzdelávania spočíva najmä v obmedzených možnostiach kontaktu s prirodzenou rovesníckou skupinou detí, čo následne limituje možnosti detí na budúce samostatné fungovanie v spoločnosti. Oddelené vzdelávanie môže mať negatívne dôsledky na sociálny a emocionálny vývin detí s MP, ako aj na ich vzdelávacie výsledky. Zároveň obmedzuje ich možnosti pokračovať vo vzdelávaní na strednej škole, pretože na základnej škole získajú len primárne vzdelanie (na úrovni ISCED 1).

Výzvy inkluzívneho vzdelávania

Začlenenie detí s diagnostikovaným mentálnym postihnutím do bežných tried kladie vysoké nároky na pedagóga. Na základe kvalitatívnych dát získaných v projekte To dá rozum, za problematické považujú učitelia najmä to, že deti s MP postupujú podľa iných učebných osnov ako ostatní žiaci v triede. Ako sa vyjadril riaditeľ základnej školy, „pri mentálnom postihu je problém ten, že to dieťa väčšinou, aj keď je nejaký A- variantový [s ľahkým mentálnym postihnutím], postupuje podľa iných učebných osnov.“

Problémy sa podľa viacerých respondentov prejavia najmä pri prechode detí na druhý stupeň, kde rastie náročnosť učiva. Ako sa vyjadrila špeciálna pedagogička zo základnej školy, „mentálne postihnutie je veľmi náročné. Dokážeme to zintegrovať na prvom stupni, na druhom to nie je možné.“ Takéto nastavenie škôl potvrdila aj zástupkyňa organizácie, ktorá sa venuje rodinám s deťmi so zdravotným znevýhodnením: „niekedy vás aj zoberú do tej bežnej školy, že spravme im po vôli, tú integráciu aspoň na tom prvom stupni, veď ešte nejde „o veľa“. Ale potom sa urobí znova rediagnostika a odchádzajú na špeciálnu školu.“

Ako však poukázal vedúci pracovník poradne, učitelia by mali prekonať predstavu, že všetky deti v triede musia na vyučovaní robiť to isté a zvládať to isté učivo: „učitelia nemusia prebrať so všetkými žiakmi všetko, preberajú sa zemiaky, proste treba zvoľniť. Dieťa, ktoré má mentálne postihnutie nebude riešiť kvadratické nerovnice, ale stále sa bude učiť prechod cez desiatku alebo počítať s kalkulačkou jednoduché veci.“ V susednej Českej republike napríklad problém s odlišnosťou učebných osnov vyriešili v roku 2016 zjednotením kurikula pre základné školy a zrušením prílohy rámcového vzdelávacieho programu, určenej pre žiakov s ľahkým mentálnym postihnutím.

Obmedzené možnosti ďalšieho vzdelávania

Závažným problémom súčasného nastavenia vzdelávacieho systému je skutočnosť, že deti s diagnostikovaným ľahkým mentálnym postihnutím nemôžu pokračovať v štúdiu na bežných stredných školách. Na základnej škole totiž získajú len primárne vzdelanie (na úrovni ISCED 1, teda prvého stupňa základnej školy). Po jej ukončení môžu študovať iba na praktickej škole alebo odbornom učilišti, v ktorých sa žiaci pripravujú „na výkon jednoduchých pracovných činností“, pričom najvyšším možným vzdelaním, ktoré môžu dosiahnuť, je nižšie stredné odborné vzdelanie. Možnosť ďalej pokračovať vo vzdelávaní je tak pre nich uzatvorená.

Na tento problém reagovala v minulom roku aj vláda, ktorá poverila Ministerstvo školstva do marca 2019 predložiť analýzu o možnostiach prijímania žiakov špeciálnych základných škôl na učebné odbory stredných odborných škôl. Opätovne však iba na dvojročné učebné odbory, v ktorých je možné dosiahnuť len nižšie stredné odborné vzdelanie. Hoci ide o pozitívny krok, žiaci s diagnostikovaným ľahkým mentálnym postihnutím stále nebudú mať možnosť získať úplné základné vzdelanie (tzv. nižšie stredné vzdelanie na úrovni ISCED2), ktoré jediné je predpokladom pre prijatie na ktorékoľvek stredoškolské štúdium. V základných školách na Slovensku je v súčasnosti takmer 22 tisíc detí, ktoré majú diagnózu mentálneho postihnutia. Obmedzovaním ich možností na dosiahnutie kvalitného vzdelania mrháme nemalým ľudským potenciálom a zároveň zásadným spôsobom ohrozujeme životné šance tisícok detí. Ako totiž ukazujú príbehy rómskych detí, ktoré na Slovensku chodili do špeciálnej školy a po presťahovaní sa do zahraničia úspešne absolvovali bežné základné aj stredné školy, je potrebné prestať hľadať chybu v nich a ich rodinách, ale začať riešiť nedostatky súčasného slovenského vzdelávacieho systému.

Snahy o Zmenu a Budúce Perspektívy

V posledných rokoch dochádza k čiastkovým zmenám, ktoré sa prejavili v miernom poklese detí s diagnostikovaným MP v základných školách. Za ostatné tri roky sa ich podiel znížil z 5,35 % detí v školskom roku 2015/2016 na súčasných 4,64 % detí v školskom roku 2018/2019 (celkovo o takmer 2 400 detí).

Duševné zdravie a jeho zhoršovanie na Slovensku

Duševné zdravie je čoraz väčším problémom v celej Európe. Podľa európskych štatistík pred pandémiou COVID-19 trpel problémami s duševným zdravím každý šiesty človek v EÚ. Situácia sa po pandémií zhoršila. Európania sa zhodujú, že nedávne svetové udalosti výrazne ovplyvnili ich duševné zdravie. Podľa posledného prieskumu Eurobarometer o duševnom zdraví až deväť z desiatich Európanov (89 %) považuje podporu duševného zdravia za rovnako dôležitú ako podporu fyzického zdravia. Zároveň, viac ako polovica opýtaných je toho názoru, že ľudia s duševnými problémami nedostávajú rovnakú úroveň starostlivosti ako ľudia s fyzickým ochorením.

Podľa štatistiky Národného centra zdravotníckych informácií (NCZI) za rok 2023, bolo v psychiatrických ambulanciách vyšetrených 427 764 osôb so stanovenou diagnózou, čo je najviac od roku 2009. Ide o medziročný nárast o 2,5 %.

Kríza duševného zdravia a depresia

Psychické zdravie Slovákov sa v priebehu posledných rokov výrazne zhoršilo. Hoci psychiatrických pacientov pribúda, počet lekárov, ktorí by im s problémami pomohli, nenarastá v priamej úmere. Na Slovensku je 6,3 pacienta na jedného lekára, na psychiatra pripadá 12 až 22 chorých. Štúdia založená na Európskom prieskume zdravotného stavu (EHIS) z roku 2019 odhalila, že Francúzsko malo pred pandémiou COVID-19 najvyššiu mieru depresie v Európe (11 % obyvateľov), zatiaľ čo Slovensko dopadlo lepšie s mierou depresie 3,1 %, pričom za nami je už len Grécko (2,5 %). Odborníci naznačujú, že úroveň depresie sa mohla v rokoch od COVID-19 zhoršiť, a to aj na Slovensku. Pandémia mala výrazný vplyv na duševné zdravie na celom svete, pričom najmä mladí ľudia s ňou zápasili viac ako kedykoľvek predtým.

Psychiatrička a členka odbornej rady Ligy za duševné zdravie (LDZ) Eva Pálová uviedla, že od obdobia po 2. svetovej vojne sa výskyt depresívnych ochorení stále posúva do nižších vekových kategórií. "Čiže nie je kulturálne podmienený, ale je znepokojivý," uviedla Pálová. Riziko vzniku depresie je v súčasnosti u 20 až 30-ročných na takej úrovni, ako bolo voľakedy medzi tridsiatnikmi a štyridsiatnikmi. Odborníci vidia príčinu v enormnom tlaku spoločnosti, ktorá neumožňuje "presúšanie sa v živote". "Človek musí podať výkon, nemôže si dovoliť výpadky v práci, až sa ocitne v situácii, že musí vyhľadať pomoc," tvrdí doktorka Pálová.

Najviac hospitalizácií si v roku 2023 vyžiadali poruchy psychiky a správania zapríčinené užívaním alkoholu (27,2 % zo všetkých hospitalizácií), pri ktorých viac ako trojnásobne prevyšovali muži. Nasledovali schizofrénia, schizotypové poruchy a poruchy s bludmi (19,5 % hospitalizácií), ktoré boli zároveň najčastejšou príčinou prijatia žien do ústavnej psychiatrickej starostlivosti. Pri afektívnych poruchách (13,9 % hospitalizácií) dominovali hospitalizácie žien.

Bariéry pre ľudí so zdravotným znevýhodnením

Ľudia so zdravotným znevýhodnením, vrátane mentálneho postihnutia, patria k menšinám, ktoré na Slovensku čelia prekážkam a predsudkom. Podľa predsedu paralympijského výboru Jána Riapoša, ľudí so zdravotným znevýhodnením pribúda. Medzi prvé prekážky patria nerovný terén a nedostupnosť inštitúcií v starších budovách, ako sú pošty a školy. Debarierizácia je potrebná, ale vyžaduje si značné investície. Pozitívom je, že debarierizácia prebieha, čo dokazujú viaceré inštitúcie verejnej dopravy. V Bratislave môžeme hovoriť takmer o úplnej debarierizácii. Bezbariérové prístupy sa nachádzajú aj na Slovenských železniciach, ktoré za svoju angažovanosť získali ocenenie.

V prípade zdravotne znevýhodnených nemusí ísť len o bariéry fyzické, ale aj mentálne, a to napríklad v prístupoch zamestnanosti. Ľudia s hendikepom nie sú odkázaní len na podradné práce. Rovnako ako ľudia s mentálnym postihnutím, aj ľudia so zrakovým postihnutím čelia mnohým bariéram. Predseda Únie nevidiacich a slabozrakých Slovenska Ján Podolinský považuje za najväčšiu bariéru vo vzťahu k nevidiacim to, že ich spoločnosť často vníma aj ako osoby s mentálnym postihnutím. Obrovskou kapitolou sú priestorové bariéry. Nie všade sú samozrejmosťou reliéfne prvky na chodníkoch, ktoré im pomáhajú identifikovať, kde je priechod pre chodcov, alebo semafory so zvukovou signalizáciou.

Legislatíva a sociálna politika

Všeobecné práva zdravotne handicapovaných sú zakotvené v Ústave SR v Čl. 38 v ods. Legislatíva na zabezpečovanie sociálnej starostlivosti sa opiera o od 1. júla 1999 v Slovenskej republike účinný zákon č. 195/1998 Z. z. o sociálnej pomoci v znení neskorších predpisov, ktorého časť je venovaná sociálnym službám a peňažným príspevkom na kompenzáciu ťažkého zdravotného postihnutia. Každé indivíduum má veľkú hodnotu a svoju dôstojnosť. Každá osoba by mala mať rovnaké príležitosti na maximalizáciu svojho potenciálu a je hodná poskytnutia sociálnej pomoci v jeho dosahovaní. Indivíduá by mali byť slobodní pri prijímaní rozhodnutí, ktorými sa má riadiť ich život.

tags: #pocet #mentalne #postihnutych