Na Slovensku čelia ľudia so zdravotným znevýhodnením, vrátane mentálneho postihnutia, prekážkam a predsudkom. Tento článok sa zameriava na štatistiky mentálneho postihnutia a duševného zdravia na Slovensku, s dôrazom na diagnostiku, vzdelávanie a sociálne aspekty, ako aj na celkový stav duševného zdravia Slovákov.
Mentálne postihnutie: Definícia a výskyt na Slovensku
Mentálne postihnutie (MP) je závažná a nezvratná porucha, ktorá sa prejavuje počas vývinu dieťaťa a zahŕňa poškodenie kognitívnych, jazykových a sociálnych schopností. Zároveň ide aj o obmedzenie v oblasti adaptívneho správania, čiže v schopnosti prispôsobovať sa a fungovať v bežnom sociálnom prostredí. Na základe medzinárodných štúdií je priemerný výskyt mentálneho postihnutia medzi deťmi a mládežou na úrovni 1,83 %.
Podiel detí s diagnostikovaným mentálnym postihnutím je na Slovensku výrazne vyšší ako v zahraničí, je trojnásobne, v niektorých regiónoch až štvornásobne vyšší. V školskom roku 2018/2019 navštevovalo základné školy 21 988 žiakov a žiačok s diagnózou MP, čo predstavuje až 4,64 % všetkých žiakov základných škôl.
Viac ako 70 % detí s diagnózou MP žije v Prešovskom (28 %), Košickom (27 %) a Banskobystrickom (15 %) kraji. Tento vysoký podiel je pravdepodobne spojený so skutočnosťou, že v týchto krajoch žije väčšina rómskej populácie (takmer 80 %).
Problematická diagnostika a nadmerné zaraďovanie rómskych detí
Už viac ako desať rokov upozorňujú slovenské aj zahraničné mimovládne organizácie, medzinárodné organizácie, Európska komisia, štátna školská inšpekcia, verejná ochrankyňa práv, či Metodicko-pedagogické centrum na to, že časť rómskych detí je neopodstatnene diagnostikovaná s mentálnym postihnutím a smerovaná do špeciálneho školstva. Podľa najnovších údajov Útvaru hodnoty za peniaze má každé piate dieťa (19,3 %) z prostredia marginalizovaných rómskych komunít diagnostikované ľahké mentálne postihnutie. Zároveň, deti z marginalizovaných rómskych komunít tvoria až 71,2 % žiakov špeciálnych tried pre deti s ľahkým mentálnym postihnutím a 41,7 % žiakov špeciálnych škôl, hoci ich celkové zastúpenie v populácii žiakov základných škôl je len 12,3 %.
Existujú viaceré indície, že „nálepku“ ľahkého mentálneho postihnutia dostávajú aj deti, ktoré vo vzdelávaní zlyhávajú z iných príčin. Medzi hlavné problémy v diagnostike patria:
- Stanovenie diagnózy na základe jednorazového vyšetrenia: Respondenti poukazovali najmä na problematickosť stanovenia diagnózy na základe jednorazového vyšetrenia dieťaťa.
- Testovanie v inom ako materinskom jazyku: Vykonávanie testovania v inom ako materinskom jazyku dieťaťa bez zabezpečenia tlmočenia môže viesť k nepresným výsledkom.
- Silné zastúpenie jazykovej zložky v testoch: Používané testové batérie často kladú príliš veľký dôraz na jazykovú zložku, čo znevýhodňuje deti zo sociálne slabo podnetného prostredia.
- Predsudky pracovníkov poradenských zariadení: Existujú obavy, že niektorí pracovníci poradenských zariadení môžu mať predsudky voči deťom z marginalizovaných komunít, čo ovplyvňuje ich diagnostické rozhodnutia.
- Nemožnosť stanoviť diagnózu MP výlučne na základe výsledkov dieťaťa v inteligenčnom teste: Aj napriek odporúčaniam bola v rámci kvalitatívnych rozhovorov zaznamenaná aj opačná prax.
Konflikt v NR SR: Danko vybuchol na Pročka– „Správate sa ako blázon!“ a stopol schôdzu! (16.04.2026)
Formy vzdelávania detí s mentálnym postihnutím
V súčasnosti sa väčšina detí (85 %) s diagnostikovaným mentálnym postihnutím vzdeláva oddelene od svojich rovesníkov. Až 57 % z nich navštevuje špeciálne školy, 28 % špeciálne triedy na bežných základných školách a len 15 % sa vzdeláva formou individuálnej integrácie v bežných triedach. Vzhľadom na vysoký počet detí s diagnózou mentálneho postihnutia tak tvoria väčšinu žiakov špeciálnych tried (až 88,3 %) a špeciálnych škôl (75,4 % žiakov).
Problematickosť oddelených foriem vzdelávania spočíva najmä v obmedzených možnostiach kontaktu s prirodzenou rovesníckou skupinou detí, čo následne limituje možnosti detí na budúce samostatné fungovanie v spoločnosti. Začlenenie detí s diagnostikovaným mentálnym postihnutím do bežných tried však kladie vysoké nároky na pedagóga. Učitelia považujú za problematické najmä to, že deti s MP postupujú podľa iných učebných osnov ako ostatní žiaci v triede. Problémy sa podľa viacerých respondentov prejavia najmä pri prechode detí na druhý stupeň, kde rastie náročnosť učiva.
Obmedzené možnosti ďalšieho vzdelávania
Závažným problémom súčasného nastavenia vzdelávacieho systému je skutočnosť, že deti s diagnostikovaným ľahkým mentálnym postihnutím nemôžu pokračovať v štúdiu na bežných stredných školách. Na základnej škole totiž získajú len primárne vzdelanie (na úrovni ISCED 1, teda prvého stupňa základnej školy). Po jej ukončení môžu študovať iba na praktickej škole alebo odbornom učilišti, v ktorých sa žiaci pripravujú na výkon jednoduchých pracovných činností, pričom najvyšším možným vzdelaním, ktoré môžu dosiahnuť, je nižšie stredné odborné vzdelanie. Vláda SR poverila Ministerstvo školstva predložiť analýzu o možnostiach prijímania žiakov špeciálnych základných škôl na učebné odbory stredných odborných škôl. Opätovne však iba na dvojročné učebné odbory, v ktorých je možné dosiahnuť len nižšie stredné odborné vzdelanie. Žiaci s diagnostikovaným ľahkým mentálnym postihnutím tak stále nebudú mať možnosť získať úplné základné vzdelanie (tzv. nižšie stredné vzdelanie na úrovni ISCED2), ktoré jediné je predpokladom pre prijatie na ktorékoľvek stredoškolské štúdium.
Stav duševného zdravia na Slovensku
Psychické zdravie Slovákov sa v priebehu posledných rokov výrazne zhoršilo. Podľa štatistík sa v 80 % prípadoch pacienti s depresiou obrátia na psychiatra, zvyšných 10 % preferuje liečbu stanovenú praktickým lekárom. Hoci psychiatrických pacientov pribúda, počet lekárov, ktorí by im s problémami pomohli, nenarastá v priamej úmere. Na Slovensku je 6,3 pacienta na jedného lekára, na psychiatra pripadá 12 až 22 chorých.
Duševné zdravie je čoraz väčším problémom v celej Európe. Nedávna analýza odhalila, že Francúzsko malo pred pandémiou COVID-19 najvyššiu mieru depresie v Európe (11 % obyvateľov). Slovensko nedopadlo v rebríčku až tak zle - miera depresie bola u nás len 3,1 %, pričom za nami je už len Grécko (2,5 %). Odborníci naznačujú, že úroveň depresie sa mohla v rokoch od COVID-19 zhoršiť, a to aj na Slovensku. Pandémia mala výrazný vplyv na duševné zdravie na celom svete, pričom najmä mladí ľudia s ňou zápasili viac ako kedykoľvek predtým.
Štatistiky psychiatrickej starostlivosti za rok 2024
Štatistika venovaná duševnému zdraviu Slovákov za rok 2024 poukazuje na jednu z najvyšších hodnôt vyšetrených osôb v psychiatrických ambulanciách od roku 2009. Celkovo bolo vyšetrených 404 752 osôb so stanovenou diagnózou (746,9 na 10 000 obyvateľov), čo predstavuje pokles o 5,4 % oproti predchádzajúcemu roku.
Pacienti sa najčastejšie liečili pre:
- afektívne poruchy (31,1 % všetkých vyšetrených osôb; 232,3 na 10 000 obyvateľov)
- neurotické, stresom podmienené a somatoformné poruchy (27,4 % osôb; 204,3 na 10 000)
- organické duševné poruchy vrátane symptomatických (20,1 %; 149,8 na 10 000)
Pri týchto diagnózach prevažoval počet vyšetrených žien. Prvýkrát v živote bola psychická porucha diagnostikovaná 59 438 osobám (109,7 osôb na 10 000 obyvateľov), čo predstavovalo pokles o 6,7 % oproti predchádzajúcemu roku. Novodiagnostikovaní pacienti sa najviac liečili na diagnózy zo skupiny neurotické, stresom podmienené a somatoformné poruchy (32,7 osôb na 10 000 obyvateľov).
Hospitalizácie pre duševné poruchy a poruchy správania
Na psychiatrických oddeleniach posteľových zdravotníckych zariadení bolo v roku 2024 uskutočnených 41 427 hospitalizácií (76,4 na 10 000 obyvateľov), muži tvorili 56,1 %.
Najčastejšou príčinou hospitalizácie v ústavnej psychiatrickej starostlivosti boli:
- poruchy psychiky a správania zapríčinené užívaním alkoholu (25,8 % zo všetkých hospitalizácií), pri ktorých trojnásobne prevyšovali muži.
- schizofrénia, schizotypové poruchy a poruchy s bludmi (19,2 % hospitalizácií), ktoré boli zároveň najčastejšou príčinou prijatia žien.
- afektívne poruchy (14,0 % hospitalizácií), pri ktorých dominovali hospitalizácie žien.
Najviac hospitalizácií si v prepočte na 10 000 obyvateľov danej vekovej skupiny vyžiadali pacienti vo veku 30 - 44 rokov (100,5 na 10 000) a 45 - 59 rokov (92,2 na 10 000). U detí do 14 rokov to boli zmiešané poruchy správania a emotivity, rovnako ako u dospievajúcich vo veku 15 - 19 rokov, kde však boli časté aj depresívne epizódy. Vo veku 20 - 29 rokov prevládali hospitalizácie osôb s poruchami psychiky a správania zapríčinenými užitím viacerých drog a iných psychoaktívnych látok s výraznou prevahou mužov. U najstarších pacientov nad 75 rokov prevažovali hospitalizácie pre iné psychické poruchy zapríčinené poškodením a dysfunkciou mozgu a s demenciou pri Alzheimerovej chorobe.
Dostupnosť a bariéry pre ľudí so zdravotným znevýhodnením
Podľa predsedu paralympijského výboru Jána Riapoša, ľudí so zdravotným znevýhodnením pribúda. Medzi prvé prekážky patria nerovný terén a nedostupnosť inštitúcií v starších budovách, ako sú pošty a školy. Debarierizácia je potrebná, ale vyžaduje si značné investície. Pozitívom je, že debarierizácia prebieha, čo dokazujú viaceré inštitúcie verejnej dopravy. V Bratislave môžeme hovoriť takmer o úplnej debarierizácii. Bezbariérové prístupy sa nachádzajú aj na Slovenských železniciach, ktoré za svoju angažovanosť získali ocenenie.
V prípade zdravotne znevýhodnených nemusí ísť len o bariéry fyzické ale aj mentálne, a to napríklad v prístupoch zamestnanosti. Ľudia s hendikepom nie sú odkázaní len na podradné práce. Všeobecné práva zdravotne handicapovaných sú zakotvené v Ústave SR v Čl. 38. Legislatíva na zabezpečovanie sociálnej starostlivosti sa opiera o od 1. júla 1999 v Slovenskej republike účinný zákon č. 195/1998 Z. z. o sociálnej pomoci v znení neskorších predpisov, ktorého časť je venovaná sociálnym službám a peňažným príspevkom na kompenzáciu ťažkého zdravotného postihnutia.
Bariéry a predsudky voči ľuďom so zrakovým postihnutím
Rovnako ako ľudia s mentálnym postihnutím, aj ľudia so zrakovým postihnutím čelia mnohým bariéram. Oficiálne štatistiky o tom, koľko žije na Slovensku ľudí so zrakovým postihnutím, neexistujú. Podľa odhadov Svetovej zdravotníckej organizácie je to približne jeden až jeden a pol percenta populácie.
Predseda Únie nevidiacich a slabozrakých Slovenska Ján Podolinský považuje za najväčšiu bariéru vo vzťahu k nevidiacim to, že ich spoločnosť často vníma aj ako osoby s mentálnym postihnutím. Obrovskou kapitolou sú priestorové bariéry. Nie všade sú samozrejmosťou reliéfne prvky na chodníkoch, ktoré im pomáhajú identifikovať, kde je priechod pre chodcov, alebo semafory so zvukovou signalizáciou.
Na prekážky pri hľadaní práce narážajú aj nevidiaci na Slovensku, z ktorých mnohí majú vysokoškolské vzdelanie. Pre nevidiacich neexistuje žiadna alternatíva vo voľbách - žiadne hlasové prevedenie, Braillovo písmo či využitie techniky, ktorá obsahuje špeciálny softvér.