V pracovnom práve pojem dovolenka primárne označuje dovolenku na zotavenie. Počas tejto doby zamestnanec neplní svoje pracovné povinnosti, avšak nestráca svoj príjem, ktorý mu je vyplácaný vo výške priemerného zárobku. Zákon č. 311/2001 Z. z. Zákonník práce definuje práva a povinnosti súvisiace s dovolenkou.
Nárok na dovolenku vzniká zamestnancovi až za odpracované dni. Zamestnávateľ však môže odsúhlasiť čerpanie dovolenky aj skôr, ak predpokladá, že zamestnancovi nárok na dovolenku vznikne. Základnou výmerou dovolenky sú 4 týždne. Ak zamestnanec pracuje 5 dní v týždni, jeho ročný nárok predstavuje 20 dní dovolenky.
Kedy vzniká nárok na dovolenku?
Zamestnancovi vznikne nárok na dovolenku za kalendárny rok alebo na pomernú časť dovolenky v nasledujúcich prípadoch:
- Ak jeho pracovný pomer u zamestnávateľa trval nepretržite počas celého kalendárneho roka.
- Ak jeho pracovný pomer u zamestnávateľa netrval nepretržite počas celého kalendárneho roka, avšak zamestnanec odpracoval aspoň 60 dní v kalendárnom roku u toho istého zamestnávateľa.
Pomerná časť dovolenky za kalendárny rok sa vypočítava ako jedna dvanástina dovolenky za kalendárny rok za každý kalendárny mesiac nepretržitého trvania pracovného pomeru. Ak by napríklad pracovný pomer trval 6 mesiacov, zamestnancovi patrí 6 dvanástin dovolenky za rok.
Pokiaľ zamestnanec neodpracoval u toho istého zamestnávateľa za kalendárny rok aspoň 60 dní, patrí mu dovolenka v dĺžke jednej dvanástiny za každých 21 odpracovaných dní v príslušnom kalendárnom roku. Táto dovolenka však môže byť maximálne v dĺžke dvoch dvanástin. V prípade troch dvanástin (teda odpracovania 3x po 21 dní) by už zamestnanec splnil podmienku odpracovaných 60 dní a mal by nárok na základnú výmeru dovolenky alebo jej pomernú časť. Nárok na takúto dovolenku vzniká napríklad v prípadoch krátkodobých pracovných pomerov, kedy zamestnanec neodpracuje za kalendárny rok ani 60 dní.
Ak zamestnanec v danom kalendárnom roku nevykonával prácu aspoň 60 dní, vznikne mu nárok na dovolenku za odpracované dni. Táto dovolenka je vo výške 1/12 výmery dovolenky za každý kalendárny mesiac nepretržitého trvania pracovného pomeru, alebo 1/12 výmery dovolenky za každých odpracovaných 21 dní v danom kalendárnom roku.
V prípade, že zamestnanec začína alebo končí pracovný pomer, nárok na dovolenku sa mu alikvótne kráti. Napríklad, ak zamestnanec nastúpi do zamestnania 1. júla 2025 a skončí pracovný pomer 15. augusta 2025, patrí mu dovolenka len za 7 mesiacov (1-7/2025) alebo za odpracované dni.
Zvýšený nárok na dovolenku
Zamestnancovi patrí dovolenka v dĺžke najmenej 5 týždňov v kalendárnom roku, a to bez ohľadu na vek zamestnanca, ak:
- Ide o zamestnanca, ktorý sa trvalo stará o dieťa.
- Ide o zamestnanca, ktorý dovŕšil 33 rokov veku v príslušnom kalendárnom roku.
V prípade, že zamestnanec dovŕši 33 rokov veku napríklad až koncom kalendárneho roka, napríklad 25. decembra, patrí mu zvýšený nárok na dovolenku až od dňa oznámenia. V prípade narodenia dieťaťa a oznámenia v priebehu roka sa tento nárok alikvótne kráti.
Dodatková dovolenka
Na dodatkovú dovolenku má nárok zamestnanec, ktorý pracuje v sťažených alebo zdraviu škodlivých podmienkach alebo ktorý vykonáva práce zvlášť ťažké alebo zdraviu škodlivé, pričom jej dĺžka je jeden týždeň. Takáto dovolenka sa čerpá prednostne pred dovolenkou za kalendárny rok alebo odpracované dni. Nárok na dodatkovú dovolenku má zamestnanec, ktorý pracuje po celý kalendárny rok pod zemou pri ťažbe nerastov alebo pri razení tunelov a štôlní, a zamestnanec, ktorý vykonáva práce zvlášť ťažké alebo zdraviu škodlivé.
Krátenie dovolenky
Krátenie dovolenky môže nastať v niekoľkých prípadoch:
- Neospravedlnená absencia: Za každú neospravedlnene zameškanú pracovnú zmenu (alebo jej kratšiu časť) môže zamestnávateľ krátiť dovolenku zamestnanca o 1 až 2 dni.
- Dôležité osobné prekážky v práci: Dovolenka sa kráti aj z dôvodu dôležitých osobných prekážok v práci podľa § 141 ods. 1 Zákonníka práce (napríklad dlhodobá pracovná neschopnosť pre chorobu) a podľa § 106 ods. 2 Zákonníka práce (pracovné voľno na žiadosť zamestnanca).
- Nedostatočný počet odpracovaných dní: Ak zamestnanec v kalendárnom roku neodpracoval aspoň 60 dní, dovolenka sa mu počíta ako pomerná časť za odpracované dni.
Dovolenka, na ktorú vznikol nárok v príslušnom kalendárnom roku, sa kráti len z dôvodov, ktoré vznikli v tom roku. To znamená, že v prípade dlhodobej PN prechádzajúcej do nasledujúceho roka sa v novom roku začnú spočítavať neodpracované dni pre prípadné krátenie znova od 1. januára.
Krátenie dovolenky má svoje limity. Dovolenku nemožno krátiť:
- Ak zamestnanec čerpal rodičovskú dovolenku.
- Ak zamestnanec čerpal pracovné voľno bez náhrady mzdy (s určitými výnimkami).
- Mladistvému zamestnancovi nemožno krátiť dovolenku pod 4 týždne.
Preplatenie nevyčerpanej dovolenky
Nevyčerpanú dovolenku je možné preplatiť len v prípade skončenia pracovného pomeru. Počas trvania pracovného pomeru je možné nevyčerpanú dovolenku previesť do nasledujúceho kalendárneho roka. Zákonník práce umožňuje previesť nevyčerpanú dovolenku aj napriek tomu, že by sa mala skončiť do konca roka 2025.
Ako vypočítať dovolenkové prírastky
Dovolenka pri nerovnomerne rozvrhnutom pracovnom čase
Ak má zamestnanec nerovnomerne rozvrhnutý pracovný čas, napríklad v prípade služieb s rozdielnym počtom hodín v jednotlivých dňoch (napr. 8-hodinové a 12-hodinové zmeny), zamestnávateľ musí pri výpočte dovolenky počítať priemernú dĺžku zmeny. Táto priemerná dĺžka sa vypočíta zo súčtu všetkých zmien. Zamestnávateľ za deň čerpania dovolenky poskytne náhradu mzdy zodpovedajúcu tejto priemernej dĺžke.
Priemerný týždenný pracovný čas počas obdobia nerovnomerného rozvrhnutia nesmie presiahnuť ustanovený týždenný pracovný čas. Začiatok a koniec pracovného času a rozvrh pracovných zmien určí zamestnávateľ po dohode so zástupcami zamestnancov alebo po dohode so zamestnancom a oznámi to písomne.
