Vysťahovanie seniorov z mestskej budovy v Trenčianskych Tepliciach a problematická situácia rómskej komunity v lokalite Šobov v Banskej Štiavnici poukazujú na vážne problémy s bývaním a sociálnou inklúziou na Slovensku.
Seniori v Trenčianskych Tepliciach čelia bezdomovectvu
Jedenásť ľudí, zväčša seniorov, sa musí do konca júna vysťahovať z mestskej budovy v Trenčianskych Tepliciach. Mnohí z nich, často so zdravotným postihnutím, nemajú kam ísť. Nízke dôchodky im nedovoľujú zaplatiť pobyt v seniorských centrách.
Mesto Trenčianske Teplice tvrdí, že dôchodcom nepredĺžilo nájomnú zmluvu z dôvodu zlého technického stavu budovy. "Je to najmä z dôvodu stavu budovy, ktorá je už dlhodobo v zlom technickom stave, zateká tam, sú tam zlé elektroinštalácie, hrozí tam skrat. Veľa ďalších vecí, ktoré sú menej viditeľné na prvý pohľad. Treba ju rekonštruovať, následne sa uvidí, čo s touto budovou," vysvetlila pracovníčka MsÚ Barbora Zajačková.
Nájomníci však tvrdia, že budova je obývateľná. "Žiadne plesne, zatekanie, nič absolútne," uviedla jedna z nájomníčok Mária Zámečníková.
Seniori platia za jednoduché izby so spoločnými sociálnymi zariadeniami na chodbe nájom do 200 eur. Pre mnohých je to neúnosná suma. Pani Edite z dôchodku 270 eur nezostáva ani na lieky. "Mám dôchodok 270 eur. Stosedemdesiat eur plus 50 eur pani opatrovateľku - to platím na mestský úrad, to je 220 eur. Zostáva mi tak 50 eur z môjho dôchodku na mesiac," hovorí nájomníčka Edita Feilerová.
Jednota dôchodcov na Slovensku sa situáciou zaoberá a obrátila sa na generálnu prokuratúru. "Skúste vyhodiť psa na ulicu, máte za to dva roky. Vyhodia seniora na ulicu a nič sa nedeje. Obrátili sme sa na generálnu prokuratúru, na pána Žilinku," povedal predseda Jednoty dôchodcov na Slovensku Michal Kotian.
Generálna prokuratúra podnet zaevidovala a postúpila ho na preskúmanie Krajskej prokuratúre v Trenčíne.
Segregácia rómskej komunity v Banskej Štiavnici
V Banskej Štiavnici sa situácia rómskej komunity v lokalite Šobov ukazuje ako príklad cielenej segregácie. Šobov, kedysi banícka lokalita, bol po roku 1990 premenený samosprávou na čisto rómsku segregovanú oblasť. Mesto sem nasťahovalo Rómov, ktorí dovtedy bývali v iných častiach mesta.
Jedna z respondentiek, ktorá žije na Šobove už 22 rokov, spomína: "Bývali sme na Dolnej 11, potom sme bývali na Radničnej v mestských bytoch. Tam to bolo oveľa lepšie ako tu. Potom tie byty predali nejakému súkromníkovi, tak sme sa museli vysťahovať."
Ďalšia respondentka uviedla: "Lepšie by to bolo, keby Rómovia bývali rozptýlení medzi nerómami."
Paradoxom je postupný úpadok životnej úrovne v týchto bytových domoch. Problémy s vykurovaním, nedostatočnou infraštruktúrou a chýbajúcimi základnými prvkami ako vchodové dvere a okná zhoršujú podmienky bývania.
Napriek snahám komunitnej organizátorky Márie Koledovej a snahám obyvateľov o zlepšenie podmienok (napr. výmena okien, maľovanie spoločných priestorov), základné problémy pretrvávajú. Bytová správa má síce podané projekty na zriadenie komínov, avšak bez realizácie.
Nezamestnanosť a ekonomické dôsledky segregácie
Štúdia inštitútu INESS vyvracia mýtus o tom, že Rómovia na sociálnych dávkach oberajú štát o milióny eur. Analytici tvrdia, že ide predovšetkým o sociálny problém.
Skutočným problémom je vysoká nezamestnanosť Rómov. Podľa štúdie Svetovej banky na Slovensku pracuje len 20 percent rómskych mužov a 9 percent rómskych žien v produktívnom veku, čo je približne štvrtinová miera zamestnanosti oproti zvyšku populácie.
Investície do inklúzie Rómov sú nielen spravodlivé, ale aj rozumné. Odhady rozpočtovej návratnosti investícií do vzdelania sú od 50 až 105 percent vyššie, než sú náklady. Vyššia vzdelanosť sa pretavuje do lepších výsledkov na trhu práce a vyšších príjmov štátu.
Priemerný HDP na obyvateľa u slovenských Rómov je len 1 400 eur ročne, zatiaľ čo u nerómskych občanov je to približne 13 260 eur ročne.
Dobšiná, príklad ako integrovať rómov
Prípad Svrčinovca: Ekodukt a ohrozené bývanie
V obci Svrčinovec sa takmer štyridsiatka ľudí ocitla v neľahkej situácii. Ich domy stoja v trase plánovaného zeleného mosta (ekoduktu) pre migrujúcu zver. Obec má v krátkom čase vydať rozhodnutie o odstránení nelegálnych stavieb, no osadníci odmietajú odísť bez náhrady.
Starostka Renáta Majchráková potvrdila, že zelený most má prechádzať rómskou osadou. "Väčšinou sú to nezamestnaní ľudia, ktorí nemajú šancu na nájomné bývanie, lebo nespĺňajú podmienky stanovené všeobecne záväzným nariadením o prideľovaní bytov," uviedla. Medzi obyvateľmi sú aj dvaja starobní dôchodcovia s vnučkami, ktoré sú zdravotne postihnuté.
Napriek tomu, že jeden z dotknutých domov je zapísaný v katastri a má súpisné číslo, stavebný úrad ho považuje za nelegálny, pretože bol postavený na inom pozemku, než na akom bolo vydané rozhodnutie o umiestnení stavby v roku 1961.
Osadníci sa obávajú, že skončia bez strechy nad hlavou. "Mňa nezaujíma, že štát príde o 300 miliónov. Nech riešia, kde budeme bývať," rozhorčuje sa jeden z majiteľov.
Národná diaľničná spoločnosť v spolupráci s úradmi vyhodnocuje možnosti riešenia náhradného bývania pre dotknutých obyvateľov.
