Chránená dielňa a zamestnávanie osôb so zdravotným postihnutím: Komplexný sprievodca

Tento článok poskytuje komplexný prehľad podmienok pre zamestnanca v chránenej dielni, pričom zohľadňuje legislatívne zmeny a povinnosti zamestnávateľov a uchádzačov o zamestnanie.

Chránené dielne a pracoviská: Pilier integrácie OZP

Chránené dielne a chránené pracoviská zohrávajú kľúčovú úlohu v integrácii občanov so zdravotným postihnutím (OZP) na trh práce. Tieto inštitúcie sú účinnými nástrojmi trhu práce, ktoré umožňujú pracovné uplatnenie znevýhodneným občanom, ktorým zamestnávateľ nemôže poskytnúť vhodné zamestnanie na iných pracoviskách. Poskytujú im vhodné pracovné prostredie a podmienky, ktoré zohľadňujú ich špecifické potreby. Pracovné podmienky vrátane nárokov na pracovný výkon sú na týchto pracoviskách prispôsobené zdravotnému stavu občanov so zdravotným postihnutím.

Pojem občan so zdravotným postihnutím upravuje zákon č. 5/2004 Z.z. o službách zamestnanosti. Občanom so zdravotným postihnutím sa rozumie občan, ktorý je uznaný za invalidného občana podľa zákona č. 461/2003 o sociálnom poistení. Mieru poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť možno zvýšiť najviac o 10 %, ak závažnosť ostatných zdravotných postihnutí ovplyvňuje pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť. Na určenie zvýšenia hodnoty sa vychádza z predchádzajúceho výkonu zárobkovej činnosti, dosiahnutého vzdelania, skúseností a schopností rekvalifikácie. Je dôležité zdôrazniť, že zamestnancom so zdravotným postihnutím sa rozumie osoba, ktorá nie je schopná nájsť si zamestnanie na otvorenom trhu práce.

Definícia chránenej dielne a chráneného pracoviska

Zákon č. 5/2004 Z. z. o službách zamestnanosti definuje chránenú dielňu a chránené pracovisko nasledovne:

• Chránená dielňa: Pracovisko, kde právnická alebo fyzická osoba zriadi viac ako jedno pracovné miesto pre občana so zdravotným postihnutím a na ktorom pracuje najmenej 50 % občanov so zdravotným postihnutím.
• Chránené pracovisko: Pracovisko, kde právnická alebo fyzická osoba zriadi pracovné miesto pre občana so zdravotným postihnutím a toto miesto nie je súčasťou chránenej dielne. Chráneným pracoviskom je aj miesto, kde občan so zdravotným postihnutím vykonáva samostatnú zárobkovú činnosť. Za zriadenie chráneného pracoviska sa považuje aj zriadenie jednotlivého pracovného miesta, ktoré právnická osoba alebo fyzická osoba vytvorila alebo prispôsobila zdravotnému stavu občana so zdravotným postihnutím. Chránené pracovisko môže byť zriadené aj v domácnosti občana so zdravotným postihnutím.

Kto môže zriadiť chránenú dielňu alebo pracovisko?

Chránenú dielňu môže zriadiť fyzická osoba (aj občan s ŤZP) aj právnická osoba (s.r.o., občianske združenie, živnostník, atď.). Chránené pracovisko sa zriaďuje na zamestnanie jedného občana so zdravotným postihnutím, ktorý nie je schopný nájsť si zamestnanie na trhu práce.

Proces získania postavenia chránenej dielne/chráneného pracoviska

Priznanie postavenia chránenej dielne alebo chráneného pracoviska sú upravené v § 55 zákona č. 5/2004 Z. z. o službách zamestnanosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o službách zamestnanosti“) v jeho účinnom znení od 1. januára 2024. Postavenie chránenej dielne alebo pracoviska priznáva úrad práce na základe kladného posudku orgánu na ochranu zdravia, na dobu neurčitú. Proces priznania postavenia chránenej dielne alebo chráneného pracoviska možno rozdeliť do dvoch fáz:

1. Rozhodnutie orgánu verejného zdravotníctva: Osoba, ktorá chce získať postavenie chránenej dielne alebo chráneného pracoviska, musí získať rozhodnutie príslušného regionálneho úradu verejného zdravotníctva podľa miesta pracoviska. Tento úrad posudzuje priestory z hľadiska hygienických a bezpečnostných noriem. V súčasnosti, z dôvodu zvýšeného zaťaženia regionálnych úradov verejného zdravotníctva kvôli pandémii, úrady práce, sociálnych vecí a rodiny nevyžadujú doloženie právoplatného rozhodnutia regionálneho úradu verejného zdravotníctva.
2. Rozhodnutie ÚPSVaR: Po získaní kladného stanoviska od orgánu verejného zdravotníctva (ak je vyžadované) sa podáva žiadosť na ÚPSVaR.

Na základe písomnej žiadosti právnickej osoby alebo fyzickej osoby, ktorá zriadila chránenú dielňu alebo chránené pracovisko, úrad doklad o priznanom postavení chránenej dielne alebo chráneného pracoviska zmení, pozastaví, zruší alebo vydá jeho duplikát.

Náležitosti žiadosti o priznanie postavenia chránenej dielne/chráneného pracoviska

Žiadosť, ktorá je dostupná na internetových stránkach Ústredia práce, sociálnych vecí a rodiny, musí obsahovať nasledovné zákonné náležitosti:

• Obchodné meno, sídlo, IČO žiadateľa
• Informáciu, či je žiadateľ platiteľom DPH
• Bankové spojenie žiadateľa
• Hlavný predmet činnosti žiadateľa a jeho klasifikácia podľa kódu SK NACE
• Predmet činnosti chránenej dielne / chráneného pracoviska a názov ekonomickej činnosti, ktorá bude na tomto pracovisku vykonávaná
• Údaje o štatutárnych zástupcoch a zodpovednom pracovníkovi
• Údaje o chránenej dielni, resp. chránenom pracovisku

K žiadosti je potrebné priložiť:

• Originál alebo overenú kópiu výpisu z Obchodného registra, živnostenského registra alebo inej evidencie, kde je žiadateľ evidovaný
• Doklad o vlastníctve priestorov (originál alebo overená fotokópia listu vlastníctva) alebo nájomná zmluva
• Charakteristiku pracovného miesta s popisom pracovnej činnosti, pracoviska a jeho umiestnenia, ako aj pracovných podmienok vytvorených pre občana so zdravotným postihnutím
• Ku každému zamestnancovi, ktorý bude na danom pracovisku pracovať: Doklad Sociálnej poisťovne z ktorého vyplýva invalidita, resp. posudkom útvaru sociálneho zabezpečenia podľa zákona č. 328/2002 Z. z.

Príspevky na podporu zamestnávania OZP

Štát prostredníctvom Úradov práce, sociálnych vecí a rodiny (ÚPSVaR) poskytuje príspevky na podporu zriadenia a prevádzky chránených dielní a pracovísk. Úrad práce poskytuje príspevok na zriadenie chránenej dielne alebo chráneného pracoviska zamestnávateľovi, ktorý na zriadené pracovné miesto prijme do pracovného pomeru uchádzača o zamestnanie, ktorý je občanom so zdravotným postihnutím a je vedený v evidencii uchádzačov o zamestnanie najmenej jeden mesiac.

Zmeny od 1. januára 2024

Novela zákona o službách zamestnanosti priniesla zmeny od 1. januára 2024. Príspevok na zriadenie chránenej dielne alebo chráneného pracoviska sa mení z obligatórneho na fakultatívny. Po novom sa obmedzuje účel využitia príspevku a znižuje sa jeho maximálna výška. Menia sa aj podmienky poskytovania príspevku na udržanie osôb so zdravotným postihnutím v zamestnaní. Príspevok je určený pre zamestnávateľov, ktorí zamestnávajú osoby so zdravotným postihnutím na pracovných miestach, ktoré nie sú zriadené ako chránené dielne alebo chránené pracoviská.

Výška príspevku

Príspevok sa poskytuje na úhradu časti nákladov na zriadenie pracovného miesta pre občana so zdravotným postihnutím. Za náklady na zriadenie pracovného miesta sa považujú náklady, ktoré sú nevyhnutné na zabezpečenie vykonávania pracovnej činnosti občana so zdravotným postihnutím a súvisia so zriadením tohto pracovného miesta. Výška príspevku sa líši v závislosti od kraja a miery nezamestnanosti v danom okrese:

Celková cena práce je vypočítaná podľa § 49 ods. 4 zákona o službách zamestnanosti z priemernej mzdy zamestnanca v hospodárstve Slovenskej republiky za prvý až tretí štvrťrok kalendárneho roka, ktorý predchádza kalendárnemu roku, v ktorom sa príspevok poskytuje. Príspevok sa poskytuje na občana so zdravotným postihnutím, ak pracovný pomer je dohodnutý najmenej v rozsahu polovice ustanoveného týždenného pracovného času. Príspevok sa neposkytuje, ak bol na to isté obdobie na zamestnávanie toho istého zamestnanca, ktorý je občanom so zdravotným postihnutím, zamestnávateľovi poskytnutý iný príspevok.

Podmienky pre poskytnutie príspevku

Príspevok sa poskytuje na základe písomnej dohody o poskytnutí príspevku uzatvorenej medzi úradom a zamestnávateľom. Súčasťou žiadosti o poskytnutie príspevku je podnikateľský zámer a kalkulácia predpokladaných nákladov na zriadenie chránenej dielne alebo chráneného pracoviska. Príspevok sa poskytuje do 30 kalendárnych dní odo dňa predloženia dokladov preukazujúcich vynaložené náklady. Tieto doklady je zamestnávateľ povinný predložiť najneskôr do šiestich mesiacov odo dňa uzatvorenia dohody o poskytnutí príspevku.

V zmysle zákona č. 5/2004 Z. z. o službách zamestnanosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov sa uvedené pracovné miesta môžu obsadzovať len uchádzačmi o zamestnanie, ktorí sú občanmi so zdravotným postihnutím. V zmysle zákona je takýto zamestnávateľ povinný zachovať zriadené pracovné miesto v chránenej dielni alebo na chránenom pracovisku najmenej dva roky v malých a stredných podnikoch a najmenej tri roky v ostatných podnikoch. Zamestnávateľ, ktorý nesplnil uvedenú zákonnú povinnosť, je povinný vrátiť úradu práce, sociálnych vecí a rodiny pomernú časť poskytnutého príspevku zodpovedajúcu obdobiu, počas ktorého na zriadenom pracovnom mieste nezamestnával občana so zdravotným postihnutím.

Príspevok na úhradu prevádzkových nákladov a nákladov na dopravu

Výška príspevku na úhradu prevádzkových nákladov a nákladov na dopravu je:

• 2,5-násobok celkovej ceny práce na jedného občana so zdravotným postihnutím vykonávajúceho prácu v rozsahu ustanoveného týždenného pracovného času.
• 5-násobok celkovej ceny práce na jedného občana so zdravotným postihnutím, ktorý má pre dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť vyšší ako 70 %, vykonávajúceho prácu v rozsahu ustanoveného týždenného pracovného času.

Úrad poskytuje príspevok za kalendárny štvrťrok vo výške preukázanej na základe dokladov o úhrade vynaložených nákladov, najviac vo výške 25 % zo súm ročnej výšky príspevku. Príspevok sa neposkytuje, ak bol na ich dopravu do zamestnania a späť poskytnutý príspevok podľa osobitného predpisu. Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny pred poskytnutím príspevku overí rozsah týždenného pracovného času u občana so zdravotným postihnutím, na ktorého sa príspevok poskytuje.

Daňové aspekty príspevkov

Príspevky na zriadenie chránenej dielne alebo chráneného pracoviska aj príspevky na úhradu prevádzkových nákladov chránenej dielne alebo chráneného pracoviska prijaté právnickými osobami sú predmetom dane, pretože nie sú uvedené v § 12 ods. 7 zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov. Príspevky sú zdaniteľným príjmom v súlade so spôsobom ich účtovania, ku ktorým sa podľa § 19 ods. 2 písm. m) zákona o dani z príjmov uplatnia daňovo uznané výdavky. Pri zisťovaní základu dane sa v súlade s § 17 ods. 1 písm. i) zákona o dani z príjmov vychádza z výsledku hospodárenia. Spôsob účtovania príspevkov - dotácií je upravený v § 52a a v § 56 ods. 12 postupov účtovania v podvojnom účtovníctve.

Práva a povinnosti zamestnancov v chránených dielňach

Postavenie zamestnancov so zdravotným postihnutím upravuje Zákonník práce v ustanovení § 158. Pracovné a životné podmienky zamestnancov so zdravotným postihnutím sú v právnej úprave významne ovplyvnené medzinárodným sociálnym právom, najmä Dohovorom Organizácie Spojených národov o právach osôb so zdravotným postihnutím. Súčasne aj Ústava Slovenskej republiky v čl. 40 ods. 1 stanovuje právo na primerané hmotné zabezpečenie.

Nerovnomerné rozvrhnutie pracovného času

Ak povaha práce alebo podmienky prevádzky nedovoľujú, aby sa pracovný čas rozvrhol rovnomerne na jednotlivé týždne, zamestnávateľ môže po dohode so zástupcami zamestnancov alebo po dohode so zamestnancom rozvrhnúť pracovný čas nerovnomerne na jednotlivé týždne. Priemerný týždenný pracovný čas nesmie pritom presiahnuť v období najviac štyroch mesiacov ustanovený týždenný pracovný čas.

Skončenie pracovného pomeru

Ďalšie špecifikum sa týka skončenia pracovného pomeru zo strany zamestnávateľa. Ochrana zamestnancov so zdravotným postihnutím pri skončení pracovného pomeru zo strany zamestnávateľa spočíva v tom, že pre platné skončenie pracovného pomeru výpoveďou so zdravotne postihnutím zamestnancom zamestnávateľ potrebuje disponovať vopred udeleným súhlasom príslušného úradu práce, sociálnych vecí a rodiny. Absenciu uvedeného súhlasu spája Zákonník práce s relatívnou neplatnosťou podanej výpovede z pracovného pomeru so zdravotne postihnutým zamestnancom.

Dávame do pozornosti, že v prípade súdneho konania nie je rozhodujúce, či zamestnávateľ v čase podania výpovede zamestnancovi vedel o tom, že ide o zamestnanca so zdravotným postihnutím. Účinnosť rozhodnutia o tom, že ide o občana so zmenenou pracovnou schopnosťou, nie je časovo obmedzená. Zákonník práce v určitých prípadoch obmedzuje ochranu poskytovanú zdravotne postihnutým zamestnancom. V týchto prípadoch zamestnávateľ môže so zamestnancom so zdravotným postihnutím skončiť pracovný pomer výpoveďou aj bez súhlasu úradu práce, sociálnych vecí a rodiny.

Zákonník práce chráni zamestnanca so zdravotným postihnutím iba pred podaním výpovede, nie pred inými spôsobmi skončenia pracovného pomeru zo strany zamestnávateľa. Z uvedeného teda vyplýva, že predchádzajúci súhlas úradu práce, sociálnych vecí a rodiny nie je potrebný ani pri skončení pracovného pomeru dohodou, ani pri okamžitom skončení pracovného pomeru, ani pri skončení pracovného pomeru v skúšobnej dobe. S výpoveďou zo strany zamestnávateľa v prípade zamestnanca so zdravotným postihnutím je spojená aj povinnosť zamestnávateľa výpoveď vopred prerokovať aj so zástupcami zamestnancov, ak u zamestnávateľa pôsobia, inak je výpoveď neplatná.

V prípade, ak si zamestnávateľ nesplní povinnosť, ktorú mu v § 66 ustanovuje Zákonník práce a predtým, ako dá zamestnancovi so zdravotným postihnutím výpoveď, nezíska súhlas úradu práce, sociálnych vecí a rodiny, je výpoveď neplatná. V takom prípade sa zamestnanec môže obrátiť na príslušný súd s návrhom na vyslovenie neplatnosti skončenia pracovného pomeru výpoveďou z dôvodu nesplnenia uvedenej hmotnoprávnej podmienky výpovede z pracovného pomeru, a to v lehote dvoch mesiacov odo dňa, kedy sa mal pracovný pomer výpoveďou skončiť. Zamestnávateľovi s cieľom vyhnúť sa prípadnému súdnemu sporu možno odporučiť, aby si voči zamestnancovi so zdravotným postihnutím, s ktorým má v pláne skončiť pracovný pomer výpoveďou, splnil povinnosti, ktoré mu ukladá Zákonník práce v § 66.

Povinnosti zamestnávateľa voči OZP

Zamestnávateľovi ukladá povinnosť zamestnávať zamestnanca so zdravotným postihnutím ustanovenie § 158 ods. 1 Zákonníka práce v znení neskorších predpisov, a to na vhodných pracovných miestach, zároveň mu umožňovať výcvikom alebo štúdiom získanie potrebnej kvalifikácie, ako aj starať sa o jej zvyšovanie, t. j. vykonávať zaškoľovanie a prípravu na prácu občanov so zdravotným postihnutím. Rekvalifikácia zamestnanca so zdravotným postihnutím sa uskutočňuje v pracovnom čase a je prekážkou v práci na strane zamestnanca. Za tento čas patrí zamestnancovi náhrada mzdy vo výške jeho priemerného zárobku.

V zmysle § 63 zákona č. 5/2004 Z. z. o službách zamestnanosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov má zamestnávateľ povinnosť zamestnávať občanov so zdravotným postihnutím, v prípade, že zamestnáva najmenej 20 zamestnancov a ak úrad práce, sociálnych vecí a rodiny v evidencii uchádzačov o zamestnanie vedie občanov so zdravotným postihnutím, v počte, ktorý predstavuje 3,2 % z celkového počtu jeho zamestnancov.

Plnenie povinného podielu zamestnávania OZP

Zamestnávateľ preukazuje plnenie povinného podielu počtu občanov so zdravotným postihnutím na celkovom počte svojich zamestnancov za predchádzajúci kalendárny rok do 31. marca nasledujúceho kalendárneho roka. Povinnosť zamestnávať občanov so zdravotným postihnutím vo výške povinného podielu môže zamestnávateľ plniť aj zadaním zákazky vhodnej na zamestnávanie občanov so zdravotným postihnutím alebo zadaním zákazky občanovi so zdravotným postihnutím, ktorý prevádzkuje alebo vykonáva samostatnú zárobkovú činnosť.

Ako preukázať plnenie povinnosti pri náhradnom plnení?

Plnenie povinnosti zamestnávať občanov so zdravotným postihnutím vo výške povinného podielu zadaním zákazky je zamestnávateľ povinný preukázať úradu práce, sociálnych vecí a rodiny najneskôr do 31. marca nasledujúceho kalendárneho roka. Preukazuje sa to týmito dokladmi:

• Doklad o zadaní zákazky (napr. objednávka, zmluva)
• Fotokópia dokladu o zaplatení (napr. výpis z bankového účtu)
• Listy, doklady preukazujúce oprávnenosť realizovať zákazky - výpis z obchodného, živnostenského registra, resp. fotokópia dokladu o zadaní zákazky (objednávka, resp. doklady preukazujúce oprávnenosť realizovať zákazky podľa § 64 zákona o službách zamestnanosti - fotokópia dokladu o priznaní postavenia integračného podniku, chránenej dielne, fotokópia dokladu o priznaní postavenia chráneného pracoviska, fotokópia výpisu z obchodného registra, fotokópia výpisu zo živnostenského registra, fotokópia živnostenského listu, fotokópia rozhodnutia, alebo oznámenia Sociálnej poisťovne, alebo posudku útvaru sociálneho zabezpečenia podľa osobitného predpisu (zákon č. 328/2002 Z. z.).

Náhradné plnenie

Ak si zamestnávateľ nesplní uvedenú povinnosť, musí raz ročne (najneskôr do 31. marca) odviesť príspevok na podporu zamestnávania občanov so zdravotným postihnutím príslušnému úradu práce (t. j. až do výšky 33 193,91 eura).

Evidencia na ÚPSVaR a práceneschopnosť

Práceneschopnosť (PN) má vplyv na evidenciu uchádzača o zamestnanie na ÚPSVaR a na jeho povinnosti voči úradu.

Povinnosti uchádzača o zamestnanie:

Uchádzač o zamestnanie je povinný:

• Do ôsmich kalendárnych dní písomne oznámiť úradu každú zmenu oproti predchádzajúcemu zápisu v evidencii uchádzačov o zamestnanie. To zahŕňa aj informáciu o práceneschopnosti.
• Byť k dispozícii úradu do troch pracovných dní odo dňa vyzvania úradom na účel sprostredkovania vhodného zamestnania alebo účasti v programoch odborného poradenstva a programoch aktívnych opatrení na trhu práce. Formu vyzvania si uchádzač dohodne s úradom.
• Oznamovať úradu dátum svojho odchodu do členského štátu EÚ, ak si chce hľadať zamestnanie v inom členskom štáte a súčasne si chce zachovať nárok na dávku v nezamestnanosti.

Práceneschopnosť a vyradenie z evidencie:

Novelizácia zákona o službách zamestnanosti priniesla zmeny aj v súvislosti s práceneschopnosťou uchádzačov o zamestnanie. Ak uchádzač o zamestnanie počas PN nie je schopný plniť povinnosti podľa § 34 ods. 6 a 8 zákona o službách zamestnanosti (napr. byť k dispozícii úradu), môže byť vyradený z evidencie. O schopnosti alebo neschopnosti plniť tieto povinnosti rozhoduje posudkový lekár. Po ukončení práceneschopnosti, ak občan požiada o zaradenie do evidencie uchádzačov o zamestnanie do siedmich kalendárnych dní, ho príslušný úrad práce zaradí do evidencie uchádzačov o zamestnanie odo dňa nasledujúceho po skončení dočasnej pracovnej neschopnosti [§ 34 ods. 3 písm. b) zákona č. 5/2004 Z. z.].

Alternatívy: Integračný podnik a Sociálny podnik

Okrem chránenej dielne a chráneného pracoviska existujú aj ďalšie formy podpory zamestnávania znevýhodnených osôb, ako napríklad integračný podnik a sociálny podnik.

Integračný podnik

Integračný podnik je definovaný v § 55 ods. 12 písm. c) zákona č. 5/2004 Z. z. o službách zamestnanosti. Dňom priznania štatútu integračného podniku zaniká postavenie chránenej dielne alebo chráneného pracoviska.

Sociálny podnik

Ústredie práce, sociálnych vecí a rodiny oznamuje, že s účinnosťou od 01. 09. 2021 je možné požiadať o štatút sociálneho podniku podľa zákona č. 112/2018 Z. z. o sociálnej ekonomike a sociálnych podnikoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov. Postavenie sociálneho podniku na dobu neurčitú prizná Ústredie práce, sociálnych vecí a rodiny rozhodnutím na základe písomnej žiadosti právnickej osoby alebo fyzickej osoby, ak spĺňa zákonné podmienky. Postavenie sociálneho podniku je možné priznať aj chránenej dielni alebo chránenému pracovisku za rovnakých podmienok.

Na základe písomnej žiadosti sociálneho podniku alebo písomného návrhu úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Ústredie rozhodnutie o priznaní postavenia sociálneho podniku zmení, pozastaví alebo zruší, alebo vydá duplikát rozhodnutia. Register sociálnych podnikov vedie Ústredie práce, sociálnych vecí a rodiny. Zápis do registra sociálnych podnikov vykoná Ústredie ku dňu uvedenému v žiadosti o priznanie postavenia sociálneho podniku. Ak žiadosť neobsahuje deň, ku ktorému právnická osoba alebo fyzická osoba žiada priznať postavenie sociálneho podniku, alebo ak rozhodnutie o priznaní postavenia sociálneho podniku je vydané neskôr, ako je deň uvedený v žiadosti o priznanie postavenia sociálneho podniku, Ústredie vykoná zápis do registra sociálnych podnikov dňom uvedeným v rozhodnutí o priznaní postavenia sociálneho podniku. Sociálnemu podniku, ktorý najmenej 12 kalendárnych mesiacov neplní zákonné podmienky, Ústredie priznané postavenie sociálneho podniku zruší.

tags: #pn #zamestnanca #v #chranenej #dielni