V súčasnom svete práce je čoraz bežnejšie, že zamestnanci majú viacero pracovných pomerov. Tento článok sa zaoberá problematikou súbehu viacerých pracovných pomerov, nárokom na nemocenské dávky a materskú pri viacerých pracovných pomeroch, ako aj ďalšími aspektmi, ktoré s tým súvisia. Cieľom je poskytnúť čitateľovi ucelený pohľad na túto tému, a to z hľadiska zamestnanca aj zamestnávateľa.
Súbeh viacerých pracovných pomerov
Podľa Zákonníka práce (§ 50) môže zamestnávateľ s tým istým zamestnancom uzatvoriť viacero pracovných pomerov, ak každý z nich spočíva v prácach iného druhu. Práva a povinnosti z týchto pomerov sa posudzujú samostatne. Váš zamestnanec môže mať neobmedzený počet pracovných pomerov, a to ako u vás, tak aj u iného zamestnávateľa.
Praktický príklad: Výrobný podnik hľadá upratovačku na popoludňajšiu smenu. Na túto pozíciu sa hlási operátorka z linky, ktorá si chce privyrobiť. Môže vykonávať obidve práce - ráno pracovať na linke a popoludní upratovať.

Je dôležité si uvedomiť, že každý pracovný pomer zamestnanca sa považuje za samostatné poistenie. Z tohto dôvodu musíte každý pracovný pomer prihlasovať do Registra poistencov Sociálnej poisťovne zvlášť, a to aj v prípade, že súbeh pracovných pomerov je uzatvorený u jedného zamestnávateľa.
Obmedzenia súbežnej zárobkovej činnosti
Zákonník práce (§ 83) pamätá aj na ochranu zamestnávateľa. Zamestnanec môže popri svojom zamestnaní vykonávať inú zárobkovú činnosť, ktorá má konkurenčný charakter k predmetu činnosti zamestnávateľa, len s jeho predchádzajúcim písomným súhlasom. Za inú zárobkovú činnosť sa považuje ako ďalší pracovný pomer, tak aj vlastné podnikanie. Zamestnávateľ môže tento súhlas z vážnych dôvodov písomne odvolať.
Praktický príklad: Webdesignové štúdio vytvára internetové stránky. Programátor z tohto štúdia by chcel v súbežnom pracovnom pomere vytvárať internetové stránky pre konkurenčnú firmu. V tomto prípade je potrebný predchádzajúci písomný súhlas zamestnávateľa.
Pracovný čas pri viacerých pracovných pomeroch
V súbežnom pracovnom pomere možno zamestnancov zamestnať na plný aj skrátený pracovný úväzok, avšak s dodržaním povinných prestávok. Zákonník práce stanovuje maximálny týždenný pracovný čas na 40 hodín. Ak zamestnanec uzatvorí pracovný pomer so súčasným zamestnávateľom alebo s novým, princíp samostatnosti a oddelenosti sa aplikuje na každý pomer zvlášť. Preto sa pracovný čas nesmie spočítavať, ale vnímať oddelene pre všetky pracovné pomery.
Odvody pri viacerých pracovných pomeroch
Pokiaľ zamestnanec pracuje na viac pracovných úväzkov, z každého pracovného úväzku sa odvádzajú odvody sociálne a zdravotné, a rovnako sa odvedie preddavok na daň. Rovnako to platí v prípade, ak je zamestnanec zamestnaný vo viacerých firmách. V prípade, že zamestnanec má viacero pracovných pomerov, vo vzťahu k maximálnej výške vymeriavacieho základu sa maximálna suma vymeriavacieho základu určuje z úhrnu príjmov zo všetkých pracovných pomerov zamestnanca. U zamestnávateľa sa vymeriavací základ posudzuje za každý pracovný pomer samostatne.
Od 1. januára 2023 sa pri platení poistného a preddavkov na poistné uplatňuje inštitút tzv. minimálneho poistného a minimálneho preddavku zamestnanca. Princíp spočíva v tom, že poistné a preddavok na poistné musia byť najmenej vo výške poistného a preddavku na poistné, ktoré by platil v súčte zamestnanec a zamestnávateľ zamestnanca, ktorý má príjem vo výške životného minima.

Nemocenské dávky a materská pri viacerých pracovných pomeroch
Poistenci, ktorí pracujú u viacerých zamestnávateľov a chcú si uplatniť nemocenskú dávku, žiadajú o dávku z každého poistenia osobitne. Sociálna poisťovňa najskôr posúdi samostatne nárok na nemocenskú dávku z každého z nich. Ak je povinne nemocensky poistený živnostník (SZČO) súčasne aj zamestnaný a v čase uznanej PN si chce uplatniť nárok na nemocenské dávky z obidvoch poistných vzťahov, musí si od lekára vyžiadať dve žiadosti - Potvrdenia o dočasnej pracovnej neschopnosti - pre každé nemocenské poistenie zvlášť. Dôvodom je, že uznanie jednej PN-ky neznamená automaticky nárok aj na druhú PN. Môže nastať aj taký prípad, kedy ošetrujúci lekár uzná fyzickú osobu za dočasne PN iba na výkon niektorej z viacerých zárobkových činností.
Otázka: Mám trvalý pracovný pomer viac ako 5 rokov a zároveň nové zamestnanie na TPP dlhšie ako 3 mesiace. Ak nastúpim na PN a následne na materskú, dostanem nemocenské aj materskú dávku z oboch pracovných pomerov?
Nárok na PN budete mať z oboch pracovných pomerov. Nárok na materské však nebudete mať z nového pracovného pomeru, pokiaľ nesplníte podmienku 270 dní nemocenského poistenia. Súbeh dvoch materských by bol možný iba v prípade, ak by sa z nového pracovného pomeru odviedlo viac ako 270 dní nemocenského poistenia alebo by bolo možné k novému pracovnému pomeru započítať aj iné, hoci aj ukončené nemocenské poistenie - s výnimkou zamestnania trvajúceho viac ako 5 rokov.
Materské zo súčasného pracovného pomeru sa vypočíta z rozhodujúceho obdobia roka 2024, ak na materské nastúpite v priebehu roka 2025. Výpočet materského z nového pracovného pomeru závisí od dátumu jeho vzniku.
Od budúceho roka budú vyššie dávky nemocenské, materské a ošetrovné
Elektronická PN (ePN) a povinnosti zamestnávateľa
Vystavená ePN sa vzťahuje na všetky aktívne sociálne poistenia a ochranné lehoty po zániku nemocenského poistenia, ale aj na sociálne poistenia (pracovné pomery) vzniknuté počas trvania dočasnej pracovnej neschopnosti. Ide o zákonnú povinnosť Sociálnej poisťovne oznamovať ePN zamestnávateľovi.
Zamestnávateľ je povinný nahlasovať údaje k ePN Sociálnej poisťovni. Ak zamestnávateľ nenahlási tieto údaje (napr. ePN je vystavená z dôvodu choroby a skončila sa do 10 dní, tzn. predpoklad, že zamestnancovi nárok na nemocenské nevznikne), Sociálna poisťovňa nebude uvedené údaje požadovať, ak nárok na dávku nevzniká.
Sociálny fond a jeho využitie pri PNA
Ak nepretržité trvanie práceneschopnosti v čase vyplatenia sociálnej výpomoci prekročí prevažnú časť zdaňovacieho obdobia, suma bude od dane oslobodená. Za splnenie podmienky nepretržitosti sa považuje aj to, ak dočasná pracovná neschopnosť začala v predchádzajúcom zdaňovacom období, pričom do prevažnej časti zdaňovacieho obdobia sa započítava aj obdobie nepretržitého trvania dočasnej pracovnej neschopnosti z predchádzajúceho zdaňovacieho obdobia.
Zamestnávateľ by mal v internom predpise stanoviť zásady tvorby a použitia sociálneho fondu, v ktorom určí na aké účely, komu a za akých podmienok sa poskytne príspevok zo sociálneho fondu.
Kontrola dodržiavania liečebného režimu
Lekár v ePN vyznačí deň vzniku dočasnej pracovnej neschopnosti, poistný vzťah, vo vzťahu ku ktorému poistenec vzhľadom na chorobu môže vykonávať zárobkovú činnosť (ak to zdravotný stav pacienta umožňuje) a určí poistencovi liečebný režim. Tzn. vystavená ePN sa vzťahuje na všetky poistné vzťahy (sociálne poistenia), z ktorých osoba v čase uznania dočasnej pracovnej neschopnosti vykonáva zárobkovú činnosť, pričom príslušný ošetrujúci lekár môže vylúčiť tie poistné vzťahy, z ktorých osoba môže zárobkovú činnosť počas dočasnej pracovnej neschopnosti vykonávať.
Zamestnávateľ má právo kontrolovať, či sa zamestnanec zdržiava na určenej adrese. Zákon nedovoľuje Sociálnej poisťovni oznamovať zamestnávateľom vychádzky zamestnanca počas pracovnej neschopnosti. Tento údaj má dostupný iba zamestnanec vo svojom Elektronickom účte poistenca.
Dôležitá je aj tá skutočnosť, že zamestnávateľ nesmie zapracovať do pracovnej zmluvy ustanovenie, ktoré by zakazovalo zamestnancovi uzatvoriť ďalší pracovný pomer.
| Dávka | Nárok pri viacerých zamestnaniach |
|---|---|
| Nemocenské (PN) | Áno, z každého pracovného pomeru osobitne. |
| Materské | Áno, z každého pracovného pomeru za predpokladu splnenia podmienky 270 dní nemocenského poistenia. |
V prípade, ak zamestnanec má viacero pracovných pomerov, alebo ak je zároveň SZČO, môže si uplatniť výnimku z uplatňovania minimálneho preddavku. Minimálne poistné sa u takéhoto zamestnanca vypočíta a zohľadní až v ročnom zúčtovaní poistného.

Skrátený pracovný úväzok sa v súčasnosti stáva čoraz populárnejšou formou zamestnania. Zamestnanec môže pracovať na plný úväzok a zároveň aj na čiastočný úväzok, ale jeho celkový pracovný čas nesmie presiahnuť 40 hodín týždenne. Pri skrátenom pracovnom úväzku sa odvody do sociálneho a zdravotného poistenia počítajú na základe skráteného pracovného pomeru.
Pracovný pomer na dobu určitú, ako aj pracovný pomer na neurčitý čas, majú svoje špecifické pravidlá týkajúce sa ukončenia a výpovedných lehôt. Pri súbehu pracovných pomerov sa tieto pravidlá uplatňujú na každý pomer samostatne.
tags: #pn #viac #pracovnych #pomerov