Pracovný úraz a PN: Komplexný sprievodca nárokmi a povinnosťami

Pracovný úraz je nepríjemná udalosť, ktorá môže postihnúť každého zamestnanca. Ročne sa ich na Slovensku stane približne desaťtisíc, čo nie je zanedbateľné číslo.

Tento článok si kladie za cieľ objasniť, čo je pracovný úraz, aké sú povinnosti zamestnávateľa a zamestnanca, ako aj informácie o úrazovom príplatku a ďalších dávkach, na ktoré máte nárok.

Definícia pracovného úrazu

Zákon definuje pracovný úraz jednoznačne. Pracovný úraz je definovaný v Zákonníku práce, ako zdravotné poškodenie či zranenie, ktoré sa zamestnancovi stalo počas vykonávania jeho pracovných povinností alebo v súvislosti s plnením týchto pracovných záležitostí, a to bez toho, aby si ho spôsobil vedome on sám.

Ide o poškodenie zdravia, ktoré bolo zamestnancovi spôsobené pri plnení pracovných úloh alebo v priamej súvislosti s ním pôsobením vonkajších vplyvov, ktoré môžu byť násilné, krátkodobé alebo náhle. Definícia pracovného úrazu je uvedená v § 195 ods. 2 Zákona č. 311/2001 Z. z.

Dôležité je zdôrazniť, že pracovným úrazom nie je úraz, ktorý zamestnanec utrpel na ceste do zamestnania a späť.

K pracovnému úrazu dochádza aj vtedy, ak sa pri príprave pracovného náradia alebo materiálu porežete, alebo ak sa pri prezliekaní v šatni pošmyknete a udriete sa. Vždy je však nutné takúto udalosť oznámiť svojmu nadriadenému.

Čo robiť, ak ste utrpeli pracovný úraz?

Ak ste mali pracovný úraz, mali by ste vyhľadať lekársku pomoc a nechať sa vyšetriť a ošetriť lekárom. Okrem samotného ošetrenia je potvrdenie úrazu od lekára kľúčové pre ďalšie postupy a nároky na odškodnenie. Dbajte na to, aby ste uchovali všetky dokumenty súvisiace s úrazom a liečbou.

Bežná situácia na pracovisku: Zamestnanec Ján zakopne a spadne alebo na neho spadne tovar uložený na polici, alebo sa udrie do kolena. Bolesť po chvíli prejde. O niekoľko týždňov začne koleno opúchať a bolieť. Ján ide k lekárovi. Nasleduje PN a za tým operácia kolena. Ak Ján okamžite oznámi úraz svojmu nadriadenému a ten ho zapíše do knihy drobných úrazov, aj keď navonok nebolo v danej chvíli nič na kolene vidieť, situácia sa mení.

Následne Ján príde od lekára a povie svojmu zamestnávateľovi, že poškodenie kolena je v dôsledku pádu, ktorý utrpel na pracovisku vtedy a vtedy. Zamestnávateľ si tvrdenie Jána preverí a zistí, že skutočne v knihe drobných úrazov má Jánov šéf napísané, že vtedy a vtedy Ján spadol. Ak jeho poranenie kolena bude vážne a pokles pracovnej schopnosti Jána bude najmenej 10%, Ján má nárok na:

• Za prvé 3 dni: 80 % príjmu (25% nemocenské + 55% úrazový príplatok).
• Od 4. dňa: 80 % príjmu (55% nemocenské + 25% úrazový príplatok).

V prípade, že Ján úraz neoznámil, za prvé 3 dni má nárok len na 25 % príjmu a od 4. dňa na 55 % príjmu. Rozdiel je teda výrazný.

Povinnosti zamestnávateľa pri pracovnom úraze

Ak sa na pracovisku stane pracovný úraz, zamestnávateľ má niekoľko dôležitých povinností. Aj keď v každom jednom zamestnaní musia byť prijaté opatrenia, ktoré sa podieľajú na zabezpečení bezpečného pracovného prostredia, niekedy aj napriek takýmto opatreniam môže dôjsť k nešťastnej náhode, zvanej pracovný úraz. Následky pracovného úrazu môžu byť rôznorodé a môžu ovplyvniť nielen fyzické, ale aj emocionálne a finančné zdravie zamestnanca.

V prvom rade by mal zamestnávateľ zabezpečiť prostredie, kde k úrazu došlo, a jeho okolie (napríklad zastaviť prevádzku strojov, odpojiť zdroje energie a podobne), prípadne poskytnúť prvú pomoc. Zamestnávateľ je povinný po oznámení pracovného úrazu bezodkladne vykonať potrebné opatrenia, aby nedošlo k ďalšiemu ohrozeniu života a zdravia. Medzi ďalšie povinnosti patria:

• Identifikácia príčiny a podrobných okolností tohto incidentu za účasti zamestnanca (ak to jeho stav dovoľuje) a zástupcu zamestnanca pre bezpečnosť.
• Vedenie knihy úrazov v elektronickej alebo papierovej forme.
• Zaevidovanie závažného pracovného úrazu bezodkladne na inšpektorát práce alebo príslušnému dozornému orgánu.
• Vypracovanie písomného záznamu o registrovanom pracovnom úraze a jeho doručenie príslušnému inšpektorátu práce alebo orgánu dozoru do 8 dní od kedy sa o úraze dozvedel. Vzor záznamu o registrovanom pracovnom úraze je upravený vo Vyhláške č. 500/2006 Z.z., pričom uvedená vyhláška upravuje aj vysvetlivky k vypĺňaniu tohto záznamu.
• Nahlásenie správy o vyšetrovaní príčin a okolností vzniku úrazu inšpektorátu práce do 30 dní od kedy sa o úraze prvýkrát dozvedel.
• Podpora zamestnanca v procese zotavovania a obnovenia jeho pracovnej schopnosti.

Ak zamestnanec utrpel pracovný úraz na pracovisku iného zamestnávateľa, je tento zamestnávateľ povinný bezodkladne oznámiť vznik pracovného úrazu zamestnávateľovi poškodeného zamestnanca.

Zodpovednosť zamestnávateľa za škodu

Platí, že za škodu pri pracovnom úraze nesie zodpovednosť vždy zamestnávateľ. Zamestnávateľ je následne povinný nahradiť zamestnancovi škodu alebo nemajetkovú ujmu vzniknutú pracovným úrazom. Zamestnávateľ zodpovedá za škodu, aj keď dodržal povinnosti vyplývajúce z osobitných predpisov a ostatných predpisov na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci, ak sa zodpovednosti nezbaví podľa § 196 zákona č. 311/2001 Z. z.

Zamestnávateľ sa môže zbaviť zodpovednosti za pracovný úraz úplne alebo čiastočne za podmienok, ustanovených v § 196 Zákonníka práce. Pri prenášaní zodpovednosti na zamestnanca sa nemožno dovolávať len všeobecných ustanovení, podľa ktorých si má každý počínať tak, aby neohrozoval svoje zdravie a zdravie iných. Ak sa zamestnávateľ zbaví zodpovednosti sčasti, určí sa časť škody, za ktorú zodpovedá zamestnanec, podľa miery jeho zavinenia.

Náklady spojené s pracovným úrazom sú hradené poisťovňou pracovnej zodpovednosti, čo zvyčajne znamená zamestnávateľa. Čiže aj v samotnom záujme zamestnávateľa by malo byť to, aby zaistil také bezpečnostné opatrenia na pracovisku, školenia BOZP a iné kroky, ktoré vedú k prevencii a minimalizácii vzniku pracovných úrazov.

Úrazový príplatok a iné dávky

Ak ste kvôli pracovnému úradu zostali práceneschopný, máte nárok na náhradu mzdy. Pýtate sa, kto platí PN pri pracovnom úraze? Odpoveď je jednoznačná: úrazové poistenie. Úrazové poistenie je jednou z oblastí sociálneho poistenia. Základným zákonom, ktorý rieši otázku úrazového poistenia, vrátane nárokov na odškodnenie z titulu pracovného úrazu a choroby z povolania rieši zákon č. 461/2003 Z. z.

Ak sa ocitnete na dočasnej práceneschopnosti v dôsledku pracovného úrazu alebo choroby z povolania, môžete si okrem bežných dávok uplatniť aj nárok na úrazový príplatok. Ide o špecifickú dávku zo systému úrazového poistenia, ktorá slúži ako finančné odškodnenie a má pomôcť nahradiť výpadok príjmu spôsobený úrazom pri práci či ochorením v dôsledku pracovného výkonu.

Čo je úrazový príplatok?

Úrazový príplatok je dávka zo systému úrazového poistenia, ktorú môžete poberať počas dočasnej pracovnej neschopnosti spôsobenej pracovným úrazom alebo chorobou z povolania. Slúži na dorovnanie príjmu, pretože náhrada príjmu alebo nemocenské zvyčajne nepokrývajú celý pôvodný zárobok.

Najdôležitejšie fakty o úrazovom príplatku

• Poberáte ho počas dočasnej PN spôsobenej pracovným úrazom alebo chorobou z povolania.
• Nárok máte, ak ste zamestnanec alebo osoba v rozsahu úrazového poistenia.
• Od 1. do 3. dňa PN je výška 55 % denného vymeriavacieho základu.
• Od 4. dňa PN sa suma znižuje na 25 % denného vymeriavacieho základu.
• Ak je zamestnanec spoluzodpovedný za úraz, príplatok sa kráti podľa miery jeho zavinenia.
• Vypláca ho Sociálna poisťovňa mesačne pozadu, prípadne preddavkovo.
• Nárok zaniká, ak prestane trvať nárok na nemocenské.

Kto má nárok na úrazový príplatok?

Nárok vzniká, ak ste dočasne práceneschopný v dôsledku pracovného úrazu alebo choroby z povolania. Dôležité je, aby ste mali súčasne nárok na náhradu príjmu alebo na nemocenské.

Sociálna poisťovňa upozorňuje zamestnancov pracujúcich na dohodu - tzv. dohodárov, že v prípade dočasnej pracovnej neschopnosti (PN) v dôsledku pracovného úrazu alebo choroby z povolania im môže vzniknúť nárok na úrazový príplatok. Ten im však vznikne len v prípade, ak im súčasne vznikne nárok na náhradu príjmu pri dočasnej pracovnej neschopnosti alebo nárok na výplatu nemocenského z nemocenského poistenia a dohoda im v čase práceneschopnosti stále trvá. Nárok na úrazový príplatok vzniká od prvého dňa uznanej PN a vypláca sa za kalendárne dni. Poškodený, čiže dohodár, ktorý je dočasne práceneschopný v dôsledku pracovného úrazu alebo choroby z povolania, požiada o úrazový príplatok predložením tlačiva Potvrdenie o dočasnej pracovnej neschopnosti - diel II.

Samostatne zárobkovo činná osoba (SZČO) nie je poistená pre prípad pracovného úrazu alebo choroby z povolania podľa zákona č. 461/2003 Z. z. Napriek tomu, že SZČO nie je zo zákona poistená pre prípad pracovného úrazu alebo choroby z povolania, neznamená to, že by nemohla za určitých okolností mať nárok na niektoré úrazové dávky.

Aká je výška úrazového príplatku?

Výška dávky sa vypočítava z denného vymeriavacieho základu alebo z jeho pravdepodobnej hodnoty. Rozhodujúce je tzv. rozhodujúce obdobie, čo je časť vášho predchádzajúceho zárobku, z ktorej sa dávka vyratúva. Samotná suma úrazového príplatku je stanovená na 55 % denného vymeriavacieho základu počas prvých troch dní dočasnej pracovnej neschopnosti. Od štvrtého dňa sa výška príplatku znižuje na 25 % z tohto základu.

Dôležitý je aj faktor zodpovednosti. Ak zamestnávateľ dokáže, že zamestnanec sa na vzniku pracovného úrazu určitým spôsobom podieľal, napríklad nedodržaním predpisov alebo pokynov, má právo požiadať o zníženie úrazového príplatku v pomere k miere zavinenia pracovníka. Suma sa potom upraví tak, aby zodpovedala skutočnej zodpovednosti zamestnávateľa za vzniknutú škodu.

Úrazový príplatok sa vypláca spätne, teda mesačne pozadu v termínoch, ktoré určuje Sociálna poisťovňa. V niektorých prípadoch môže poisťovňa schváliť aj vyplácanie formou preddavku, ak sú splnené všetky zákonné podmienky.

Sociálna poisťovňa určuje sumu na základe denného vymeriavacieho základu (DVZ) alebo pravdepodobného DVZ. Výška dávky je odstupňovaná:

• prvé tri dni PN: 55 % DVZ,
• od štvrtého dňa PN: 25 % DVZ.

Ak zamestnávateľ preukáže, že poškodený pracovník svojím konaním spoluzavinil úraz, úrazový príplatok sa zníži o príslušnú mieru zavinenia.

Príklad: Ak má zamestnanec DVZ vo výške 40 €, počas prvých troch dní PN dostane 22 € denne (55 % z DVZ). Od štvrtého dňa PN mu Sociálna poisťovňa vyplatí 10 € denne (25 % z DVZ).

Ako požiadať o úrazový príplatok krok za krokom

Pokiaľ vám lekár vystaví dočasnú práceneschopnosť (tzv. „péenku“) elektronicky, nie je potrebné podávať samostatnú žiadosť o úrazový príplatok. Sociálna poisťovňa totiž automaticky považuje vystavenie ePN za žiadosť o dávku a sama ju vyhodnotí. V takom prípade teda po návšteve lekára nemáte ďalšie administratívne povinnosti.

V prípade, že vám lekár vystaví PN na papierovom tlačive, je potrebné navštíviť príslušnú pobočku Sociálnej poisťovne podľa sídla zamestnávateľa a odovzdať II. diel tlačiva Potvrdenie o dočasnej pracovnej neschopnosti, v ktorom si zvolíte konkrétnu dávku, o ktorú žiadate - teda úrazový príplatok.

Kedy sa úrazový príplatok nevypláca?

Úrazový príplatok sa poskytuje len počas trvania PN, a to:

• prvých 10 dní, ak trvá nárok na náhradu príjmu,
• od 11. dňa PN, ak trvá nárok na nemocenské.

Ďalšie úrazové dávky

Poškodený má nárok na úrazový príplatok pri pracovnej neschopnosti zamestnanca. Ďalej pri splnení zákonných ustanovení má nárok na úrazovú rentu, na ktorú vzniká nárok po skončení liečenia, pokiaľ pokles pracovnej schopnosti predstavuje viac ako 40 %. Ak je pokles pracovnej schopnosti ohodnotený na viac ako 10 % ale maximálne na 40 %, zamestnanec má nárok na jednorazové vyrovnanie.

Pokiaľ poškodený zomrie v čase, keď mal vyživovaciu povinnosť, jeho pozostalým patrí pozostalostná úrazová renta. Manžel či manželka alebo nezaopatrené deti majú tiež v prípade úmrtia poškodeného v dôsledku pracovného úrazu či choroby z povolania nárok na jednorazové odškodnenie. Výška jednorazového odškodnenia je 730-násobok denného vymeriavacieho základu, najviac 46 485,40 eura. Úhrn súm jednorazového odškodnenia nezaopatrených detí nesmie presiahnuť 46 485,40 eura. Suma jednorazového odškodnenia na každé nezaopatrené dieťa je polovica sumy jednorazového odškodnenia manžela alebo manželky poškodeného.

Okrem toho si poškodený môže uplatniť náhradu účelne vynaložených nákladov spojených s liečením či pobytom v nemocnici. Poškodený má taktiež nárok na náhradu za bolesť a náhradu za sťaženie spoločenského uplatnenia. Výška náhrady je uvedená v zákone č. 437/2004 Z. z. o náhrade za bolesť a o náhrade za sťaženie spoločenského uplatnenia a o zmene a doplnení zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 273/1994 Z. z.

Ďalšie náhrady sa týkajú pozostalých v prípade úmrtia poškodeného. Hradia sa náklady spojené s pohrebom, spopolnením či úpravou hrobu až do výšky 2.324,40 eura. Zákon prikazuje platiť tretinu výdavkov na smútočné ošatenie osôb, ktoré s ním žili v spoločnej domácnosti, najviac však vo výške 99,60 eura na osobu.

Prehľad úrazových dávok

Zákon o sociálnom poistení 461/2003 Z. z. sa nevzťahuje na príslušníkov Policajného zboru, Slovenskej informačnej služby, Národného bezpečnostného úradu, Zboru väzenskej a justičnej stráže, Železničnej polície, Hasičského a záchranného zboru, Horskej záchrannej služby, colníkov, profesionálnych vojakov ozbrojených síl, mimoriadnej služby, ktorých sociálne zabezpečenie je upravené zákonom č. 328/2002 Z. z.

Prevencia pracovných úrazov

Dobrou správou je, že správnymi preventívnymi opatreniami je možné výrazne znížiť riziko pracovných úrazov. Preto je dôležité prijať isté preventívne opatrenia. Prvým krokom k prevencii pracovných úrazov je vzdelávanie a školenie zamestnancov a to hlavne v oblasti BOZP. To znamená, že každý zamestnanec by mal byť dôkladne oboznámený s bezpečnostnými predpismi, postupmi a rizikovými faktormi spojenými s ich prácou. Školenia by mali zahŕňať používanie ochranných pomôcok, správne techniky zdvíhania ťažkých bremien, ako aj identifikáciu a riešenie potenciálnych nebezpečných situácií. Takéto školenia sú aj zo zákona a mali by byť pravidelne vykonávané každé tri roky, avšak v niektorých prevádzkach je ich periodicita častejšia.

Dôležitou súčasťou prevencie pracovných úrazov je aj pravidelná údržba pracovných prostriedkov a vybavenia. Zabezpečenie, že všetky nástroje a stroje sú v správnom stave a bezpečne fungujú, môže výrazne znížiť riziko nebezpečných situácií. Pri pracovných pozíciách, ktoré si vyžadujú nosenie pracovného vybavenia, či už sú to helmy, respirátory, pracovné oblečenie, okuliare a rôzne iné chrániče je potrebné, aby zamestnanci túto skutočnosť vedeli a prísne dodržiavali nosenie týchto ochranných pomôcok. Ak spozorujete riziko na pracovisku, okamžite to nahláste nadriadenému.

tags: #pn #s #urazom #alebo #bez #urazu