Invalidita 50% na úrade práce: Práva, povinnosti a podpora zamestnávania

Nepriaznivý zdravotný stav človeka v pracovnom živote nepochybne znevýhodňuje. Aby sa toto znevýhodnenie vyvážilo, je zamestnávanie osôb so zdravotným postihnutím rôzne podporované. Pri uplatňovaní práv v pracovných vzťahoch treba pamätať na určitý zmätok v pojmoch.

Za občana so zdravotným postihnutím je v pracovnom práve považovaný človek, ktorý bol uznaný za invalidného rozhodnutím Sociálnej poisťovne, t. j. jeho ochorenie spôsobuje pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 40%. Nie je to automaticky osoba s ťažkým zdravotným postihnutím (ktorá má preukaz osoby s ŤZP) podľa rozhodnutia úradu práce, sociálnych vecí a rodiny. Samozrejme, aj osoba s ŤZP môže byť zároveň aj uznaná za invalidnú, nemusí to tak ale byť vždy.

Poberatelia invalidného dôchodku môžu byť zamestnaní alebo podnikať bez akéhokoľvek obmedzenia. Neprídu o invalidný dôchodok, ani im nebude krátený. Pri hľadaní a udržaní zamestnania majú zdravotne postihnutým pomáhať aj špeciálne agentúry podporovaného zamestnávania. Občan so zdravotným postihnutím patrí medzi znevýhodnených uchádzačov o zamestnanie.

Evidencia na úrade práce a dávka v nezamestnanosti

Evidencia na úrade práce je dôsledkom nezamestnanosti. Nezamestnanosť je komplexný problém, ktorý má dopad na jednotlivcov aj na celú spoločnosť. Pre jednotlivca predstavuje nielen stratu príjmu, ale aj zníženie sociálneho statusu, sebaúcty a často aj zhoršenie zdravotného stavu.

Štát sa aktívne snaží riešiť nezamestnanosť prostredníctvom rôznych politík zamestnanosti, aktívnych opatrení na trhu práce a systému sociálneho zabezpečenia. Podpora zamestnávania občanov so zdravotným postihnutím je dôležitým aspektom tohto úsilia. Zákon nezakazuje osobám invalidným pracovať.

Osoba, ktorá je evidovaná na úrade práce ako uchádzač o zamestnanie, je v určitých prípadoch a po splnení podmienok v tzv. náhradnej dobe dôchodkového poistenia. Registrovať sa na úrade práce nie je povinné. Ak sa po skončení školy zaregistruješ na úrade práce, podporu v nezamestnanosti zrejme nedostaneš. Ako evidovaný uchádzač o zamestnanie však nemusíš platiť povinné zdravotné poistenie.

Nezamestnaný, ktorý sa zaeviduje na úrade práce, má potenciálny nárok na dávku v nezamestnanosti. Musí však splniť podmienku, že v posledných štyroch rokoch pred zaradením do evidencie uchádzačov o zamestnanie bol poistený v nezamestnanosti minimálne dva roky (730 dní), ak zákon o sociálnom poistení neustanovuje inak. Poistenie v nezamestnanosti za teba platí zamestnávateľ.

Podporné obdobie, počas ktorého sa dávka v nezamestnanosti vypláca, je šesť mesiacov. Do tohto obdobia sa nezapočítava čas, kedy poistenec nemá nárok na výplatu dávky z dôvodu vzniku nároku na nemocenské, ošetrovné alebo materské.

Dávka v nezamestnanosti sa poskytuje za dni a jej výška je 50 % denného vymeriavacieho základu. Denný vymeriavací základ sa vypočíta ako podiel súčtu vymeriavacích základov, z ktorých poistenec zaplatil poistné na poistenie v nezamestnanosti (alebo poistné na výsluhový príspevok) v rozhodujúcom období, a počtu dní rozhodujúceho obdobia. Rozhodujúce obdobie sú dva roky predchádzajúce dňu vzniku nároku na dávku v nezamestnanosti. Z rozhodujúceho obdobia na zistenie denného vymeriavacieho základu sa vylučujú obdobia, za ktoré poistenec nie je povinný platiť poistné na poistenie v nezamestnanosti alebo poistné na výsluhové zabezpečenie.

Ak žiadateľ o dávku v nezamestnanosti nezískal potrebný čas poistenia v nezamestnanosti (730 dní), nárok na dávku mu nevznikne a pobočka Sociálnej poisťovne o tom vydá rozhodnutie.

Ak bol uchádzač o zamestnanie vyradený z evidencie počas poberania dávky a v období kratšom ako dva roky bol opäť zaradený do evidencie, má nárok na výplatu dávky len za zostávajúce obdobie do ukončenia podporného obdobia. V prípade vyradenia z evidencie počas podporného obdobia má uchádzač nárok na jednorazové vyplatenie 50 % dávky za zostávajúcu časť obdobia. Jednorazovým vyplatením však stráca nárok na dávku za túto časť obdobia, ak by bol opätovne zaradený do evidencie v období kratšom ako dva roky.

Poberateľ dávky v nezamestnanosti má povinnosť preukázať príslušnej pobočke Sociálnej poisťovne skutočnosti rozhodujúce pre vznik, trvanie, zánik nároku na dávku, nároku na jej výplatu a jej sumu.

Príklady evidencie a dávky v nezamestnanosti

• Aneta mala prácu posledných 793 dní (26 mesiacov). Predtým študovala na strednej škole. Má nárok na dávku v nezamestnanosti, pretože splnila podmienku 730 dní poistenia.
• Henrich mal posledné tri roky divoké obdobie, nejaký čas prácu mal, potom zasa nie. Vystriedal niekoľko zamestnaní a brigád. Zamestnávatelia mu spolu platili sociálne poistenie v dĺžke viac než 730 dní. Aj Henrich má nárok na dávku v nezamestnanosti.
• Mária skončila školu 31. augusta. Na úrad práce úplne zabudla a spomenula si až po 15 dňoch. Keďže nestihla podať žiadosť do ôsmych dní, musí si zdravotné poistenie v čase od skončenia školy po úrad práce platiť z vlastného.

Ako absolvent strednej alebo vysokej školy zrejme nemáš nárok na dávku v nezamestnanosti. Máš však možnosť požiadať o posúdenie nároku na pomoc v hmotnej núdzi. Pri výpočte nároku sa posudzuje tzv. okruh spoločne posudzovaných osôb (najbližší rodinní príbuzní: rodičia, súrodenci, manžel, vlastné deti).

Ak sa nezaregistruješ na úrade práce, nemáš zamestnanie, nepokračuješ v dennom štúdiu na strednej ani vysokej škole, stávaš sa v očiach štátu tzv. dobrovoľne nezamestnanou osobou. V takomto prípade si musíš platiť zdravotné poistenie.

Zamestnávanie občanov so zdravotným postihnutím

Každý, kto pracuje na základe riadne uzatvorenej pracovnej zmluvy, obdobného právneho vzťahu alebo na základe dohôd o vykonaní práce a dohôd o pracovnej činnosti, z ktorého mu vyplýva právo na pravidelný príjem, je okrem nemocenského poistenia a dôchodkového poistenia povinný byť prihlásený a platiť poistné aj na poistenie v nezamestnanosti. Toto poistenie slúži pre prípad straty príjmu z činnosti zamestnanca v dôsledku nezamestnanosti a na zabezpečenie príjmu v dôsledku nezamestnanosti. Z poistenia v nezamestnanosti je uhrádzaná dávka v nezamestnanosti.

Ak je človek uznaný za invalidného občana a jeho zdravotný stav mu umožňuje pracovať, chce pracovať a hľadá si vhodné zamestnanie, môže osobne požiadať o zaradenie do evidencie uchádzačov o zamestnanie. Úrad práce vedie osobitnú evidenciu uchádzačov o zamestnanie, ktorí sú občanmi so zdravotným postihnutím, a osobitnú evidenciu záujemcov o zamestnanie, ktorí sú občanmi so zdravotným postihnutím, ktorá obsahuje aj údaje o poklese schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť, ako aj údaje o právnom dôvode, na základe ktorého boli uznaní za občana so zdravotným postihnutím. Údaje z týchto evidencií sú určené výhradne na účely začlenenia a zotrvania týchto občanov na trhu práce a na štatistické účely.

Povinnosti zamestnávateľa

Zamestnávateľ má voči občanom so zdravotným postihnutím určité povinnosti. Je povinný zabezpečovať pre nich vhodné podmienky na výkon práce, vykonávať ich zaškoľovanie a prípravu na prácu a venovať osobitnú starostlivosť zvyšovaniu kvalifikácie počas ich zamestnávania. Taktiež je povinný viesť evidenciu občanov so zdravotným postihnutím.

Každý zamestnávateľ, ktorý má viac ako dvadsať zamestnancov, je povinný zamestnávať zdravotne postihnutých, a to v počte 3,2 % z celkového počtu zamestnancov. Plne invalidný zamestnanec (s poklesom schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 70%), sa počíta za troch. Ak zamestnávateľ túto povinnosť nesplní, musí raz ročne zaplatiť Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny určitú sumu peňazí, za každého človeka, ktorý mu chýba do splnenia „limitu“.

Túto povinnosť môže zamestnávateľ plniť aj zadaním zákazky vhodnej na zamestnávanie občanov so zdravotným postihnutím alebo zadaním zákazky občanovi so zdravotným postihnutím, ktorý prevádzkuje alebo vykonáva samostatnú zárobkovú činnosť. Zákazka je dodanie tovaru alebo poskytnutie služby s peňažným plnením realizovaná medzi zamestnávateľom a chránenou dielňou alebo chráneným pracoviskom zriadeným občanom so zdravotným postihnutím. Zamestnávať zdravotne postihnutých je pre zamestnávateľa aj výhodné.

Zamestnávateľ preukazuje prostredníctvom elektronického formulára v lehote do 31. 3. splnenie tejto povinnosti.

Odvody do zdravotnej poisťovne

Sadzba preddavkov do zdravotnej poisťovne je oproti zdravému zamestnancovi v polovičnej výške, to je 5 % za zamestnávateľa a 2 % za zamestnanca. Nižšie odvody sa vzťahujú nielen na invalidného zamestnanca, ale aj na zamestnanca, ktorý bol uznaný za osobu s ŤZP. Osoba, ktorá je poberateľom plného invalidného dôchodku (pri poklese schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť nad 70%), neplatí poistné na poistenie v nezamestnanosti.

Zmeny v minimálnej výške preddavku na zdravotné poistenie pre SZČO a samoplatiteľov od 1. januára 2025:

• 107,25 eur pre osoby bez zdravotného postihnutia,
• 53,62 eur pre osoby so zdravotným postihnutím.

Preddavok na poistné za január 2025 v novej výške je potrebné uhradiť najneskôr do 8. februára 2025. Ak ste SZČO a máte vykonané ročné zúčtovanie za rok 2023, informáciu o novej výške ste už obdržali v jeho výsledku.

Práva a povinnosti zamestnancov s invaliditou

Ako čiastočný invalidný dôchodca máte rovnaké základné pracovnoprávne postavenie ako ostatní zamestnanci, pokiaľ ide o povinnosť pracovať nadčasy. Zákonník práce rozlišuje medzi bežnými zamestnancami a zamestnancami so zníženou pracovnou schopnosťou len v určitých prípadoch, najmä ak ide o prácu nadčas, no nie automaticky pre všetkých invalidných dôchodcov.

Práca nadčas je podľa § 97 Zákonníka práce možná len na základe príkazu zamestnávateľa alebo so súhlasom zamestnanca. Zamestnávateľ môže nariadiť prácu nadčas len v prípadoch, keď to vyžaduje vážny záujem zamestnávateľa, a to najviac v rozsahu 8 hodín týždenne a 150 hodín ročne. Celkový rozsah práce nadčas (nariadenej aj dohodnutej) nesmie presiahnuť 400 hodín ročne.

Ak ste uznaná za osobu so zdravotným postihnutím (napr. ste držiteľkou preukazu ZŤP alebo máte zníženú pracovnú schopnosť podľa posudku sociálneho zabezpečenia), zamestnávateľ by mal prihliadať na Vaše zdravotné obmedzenia. V takom prípade odporúčam predložiť zamestnávateľovi potvrdenie o zdravotnom stave a požiadať o individuálne posúdenie možnosti práce nadčas. Ak by nadčasy mohli ohroziť Vaše zdravie, zamestnávateľ je povinný zohľadniť tieto skutočnosti a môže Vám prácu nadčas nariadiť len s Vaším súhlasom.

Čo sa týka práce cez víkendy, v nepretržitej prevádzke je bežné, že pracovné zmeny pripadajú aj na víkendy. Ak podľa lekárskeho posudku je Váš pracovný limit na 8 hodín denne, tak sa Váš zamestnávateľ bude musieť uspokojiť s týmto rozsahom Vašej práce. S každou jednou zmenou pracovných podmienok musí zamestnanec súhlasiť. Podľa § 54 Zákonníka práce, "Dohodnutý obsah pracovnej zmluvy možno zmeniť len vtedy, ak sa zamestnávateľ a zamestnanec dohodnú na jeho zmene. Uvedené, teda nie je dôvod na výpoveď zo strany zamestnávateľa.

Invalidný dôchodok a práca

Ak už raz máte schválený invalidný dôchodok, nie je rozhodujúce, kedy nastúpite do zamestnania po skončení PN. Dôchodok Vám z dôvodu mzdy nezoberú ani nebudú krátiť. Môžete poberať aj dôchodok aj príjem zo zamestnania. Prácu môžete vykonávať v akomkoľvek rozsahu, pokiaľ Vám to Váš zdravotný stav dovoľuje. Pri invalidnom dôchodku nie je práca obmedzená, ani zárobok. Poberanie invalidného dôchodku nie je prekážkou pre nástup do zamestnania. Dôchodok nebude z dôvodu mzdy odobratý ani krátený. Prácu je možné vykonávať v akomkoľvek rozsahu, pokiaľ to zdravotný stav dovoľuje. Zároveň, ani forma pracovného pomeru nie je obmedzená.

Ak má občan so zdravotným postihnutím ponuku na zamestnanie a cíti sa, že to zvládne, mal by ju využiť. Zamestnávateľ upresní, aké doklady bude potrebné doložiť (napr. doklad o vzdelaní, občiansky preukaz, preukaz ŤZP a pod.).

Ochrana pred výpoveďou

Počas PN ste chránený/á pred výpoveďou, aj keď PN trvá dlhšie ako jeden rok. Podľa § 66 ods. 1 Zákonníka práce, "Zamestnancovi so zdravotným postihnutím môže dať zamestnávateľ výpoveď len s predchádzajúcim súhlasom príslušného úradu práce, sociálnych vecí a rodiny, inak je výpoveď neplatná. Tento súhlas sa nevyžaduje, ak ide o výpoveď dávanú zamestnancovi, ktorý dosiahol vek určený na nárok na starobný dôchodok, alebo z dôvodov ustanovených v § 63 ods. 1 písm. a) až c) a f).

Výpoveď s okamžitou platnosťou nie je možná, nakoľko neexistuje. Výpoveď a okamžité skončenie sú dva rozdielne spôsoby skončenia pracovného pomeru. Výpoveď je spojená s plynutím výpovednej doby a okamžite skončiť pracovný pomer je možné len z troch dôvodov, uvedených nižšie v ust. § 69 ods. Najprijateľnou možnosťou je skončenie dohodou. Dohoda nie je viazaná na žiadny dôvod skončenia. Skúste sa dohodnúť so zamestnávateľom na Vašom skončení dohodou. Ak by zamestnávateľ súhlasil, aby ste skončili Váš pracovný pomer na dohodu, tak by ste sa s ním dohodli na konkrétnom dni skončenia. Podľa § 60 Zákonníka práce, "Ak sa zamestnávateľ a zamestnanec dohodnú na skončení pracovného pomeru, pracovný pomer sa skončí dohodnutým dňom. Dohodu o skončení pracovného pomeru zamestnávateľ a zamestnanec uzatvárajú písomne. V dohode musia byť uvedené dôvody skončenia pracovného pomeru, ak to zamestnanec požaduje alebo ak sa pracovný pomer skončil dohodou z dôvodov uvedených v § 63 ods. 1 písm. a) až c) a f).

Chránená dielňa a chránené pracovisko

Zamestnávanie občanov so zdravotným postihnutím podporuje aj zriaďovanie chránených dielní a chránených pracovísk, aby mali možnosť pracovného uplatnenia. Zamestnať absolventa alebo invalida sa oplatí, pretože okrem refundácie miezd môže zamestnávateľ získať aj rôzne nenávratné dotácie pri zriadení chránenej dielne.

Chránená dielňa je pracovisko, ktoré spĺňa dve podmienky - sú tam zriadené aspoň dve pracovné miesta pre ľudí so zdravotným postihnutím a zdravotne postihnutí predstavujú aspoň polovicu z celkového počtu zamestnancov. Pre poskytnutie príspevku na zriadenie chránenej dielne je ešte potrebné, aby zdravotne postihnutí zamestnanci boli predtým aspoň mesiac vedení v evidencii nezamestnaných.

Chránené pracovisko je pracovné miesto jednu osobu so zdravotným postihnutím, napríklad aj pracovisko, na ktorom osoba so zdravotným postihnutím prevádzkuje samostatnú zárobkovú činnosť. Chránené pracovisko môže byť zriadené aj v domácnosti osoby so zdravotným postihnutím. Miesto v chránenej dielni alebo na chránenom pracovisku, na ktoré sa poskytol príspevok, musí existovať najmenej dva roky.

Maximálna výška príspevku na jedno zriadené pracovné miesto v chránenej dielni alebo pracovisku sa líši podľa miery nezamestnanosti na danom mieste. Po vytvorení chránenej dielne, resp. pracoviska je možné požiadať úrad práce o príspevok na úhradu prevádzkových nákladov chránenej dielne alebo chráneného pracoviska a na úhradu nákladov na dopravu zamestnancov. Prevádzkovými nákladmi sú napr. nájomné, platby za energie, mzdy a odvody zamestnancov so zdravotným postihnutím.

Zamestnávateľ, ktorý nemá priznané postavenie chránenej dielne, no ľudia so zdravotným postihnutím tvoria viac ako štvrtinu jeho zamestnancov, môže požiadať úrad práce o príspevok na udržanie občana so zdravotným postihnutím v zamestnaní. Príspevok sa poskytuje zamestnávateľovi na úhradu preddavku na poistné na povinné verejné zdravotné poistenie, poistného na sociálne poistenie a povinných príspevkov na starobné dôchodkové sporenie platených zamestnávateľom mesačne zo mzdy zamestnanca - občana so zdravotným postihnutím. Príspevok sa poskytuje štvrťročne na pracovníka, ktorý pracuje najmenej polovicu týždenného pracovného času.

Príspevky na podporu zamestnávania

Úrad môže poskytnúť príspevok na podporu zamestnávania znevýhodneného uchádzača o zamestnanie zamestnávateľovi, ktorý na vytvorené pracovné miesto prijme do pracovného pomeru znevýhodneného uchádzača vedeného v evidencii uchádzačov o zamestnanie najmenej tri mesiace, ak pracovný pomer je dohodnutý najmenej v rozsahu polovice ustanoveného týždenného pracovného času a ak zamestnávateľ o príspevok písomne požiada. Príspevok sa poskytuje na úhradu časti celkovej ceny práce zamestnanca.

Príspevok sa poskytuje na základe písomnej dohody o poskytnutí príspevku uzatvorenej medzi úradom a zamestnávateľom najdlhšie počas 12 kalendárnych mesiacov. Na znevýhodneného uchádzača o zamestnanie vedeného v evidencii uchádzačov o zamestnanie najmenej 24 mesiacov sa príspevok poskytuje najdlhšie počas 24 kalendárnych mesiacov.

Mesačná výška príspevku poskytovaného na podporu zamestnávania znevýhodneného uchádzača o zamestnanie, ktorý je občanom mladším ako 30 rokov, je 80 % z celkovej ceny práce zamestnanca, najviac 60 % z celkovej ceny práce vypočítanej z priemernej mzdy zamestnanca v hospodárstve Slovenskej republiky za prvý až tretí štvrťrok kalendárneho roka, ktorý predchádza kalendárnemu roku, v ktorom sa príspevok poskytuje.

Pomoc v práci

Pracovný asistent je človek, ktorý poskytuje zamestnancovi so zdravotným postihnutím pomoc pri vykonávaní pracovných úloh a osobných potrieb počas pracovného času. Na pracovného asistenta má nárok aj samostatne zárobkovo činná osoba so zdravotným postihnutím. Pracovný asistent nemusí spĺňať nijaké osobitné predpoklady, stačí ak má 18 rokov a je spôsobilý na právne úkony.

Pracovný asistent je u zamestnávateľa zamestnaný, SZČO uzatvára s pracovným asistentom zmluvu o poskytovaní pomoci pri prevádzkovaní alebo vykonávaní samostatnej zárobkovej činnosti. Presnú náplň práce asistenta zákon nezakotvuje, môže teda plniť akékoľvek úlohy, ktorými pomáha zdravotne postihnutému počas pracovnej doby.

Peňažné príspevky na kompenzáciu ŤZP

Ľudia s ťažkým zdravotným postihnutím majú nárok na rôzne peňažné príspevky, ktoré im majú kompenzovať ich znevýhodnenie. O tieto príspevky je potrebné požiadať Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny.

Peňažný príspevok na kompenzáciu zvýšených výdavkov

Peňažný príspevok na kompenzáciu zvýšených výdavkov súvisiacich s hygienou alebo s opotrebovaním šatstva, bielizne, obuvi a bytového zariadenia slúži na zmiernenie dôsledkov pravidelných zvýšených výdavkov spojených s ťažkým zdravotným postihnutím fyzickej osoby. Zvýšené výdavky súvisiace so zabezpečením hygieny sú výdavky na bežnú osobnú hygienu a hygienu domácnosti v dôsledku zdravotného postihnutia fyzickej osoby s ŤZP uvedeného v prílohe č. 4 zákona č. 376/2024 Z. z. o integrovanej posudkovej činnosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov. Zvýšené výdavky súvisiace s opotrebovaním šatstva, bielizne, obuvi a bytového zariadenia sú výdavky spojené s obnovou a s nákupom predmetov bežnej osobnej spotreby a bytovej spotreby , ktoré sa nadmerne opotrebúvajú v dôsledku zdravotného postihnutia alebo používania technicky náročnej pomôcky uvedených v prílohe č. 5 zákona č. 376/2024 Z. z. o integrovanej posudkovej činnosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov.

Tento príspevok sa neposkytuje osobe s ŤZP, ktorej sa poskytuje celoročná pobytová sociálna služba s dvomi výnimkami. Prvou výnimkou je, ak sa sociálna služba poskytuje v útulku, domove na pol ceste, zariadení núdzového bývania, zariadení podporovaného bývania alebo v zariadení sociálnych služieb na určitý čas nepresahujúci 30 dní. Druhou výnimkou je, ak osoba s ŤZP spĺňa podmienky podľa prílohy č. 5 zákona č. 376/2024 Z. z.

Peňažný príspevok na úpravu pomôcky

Podmienkou pre získanie peňažného príspevku na úpravu pomôcky je, že peňažný príspevok jej bol navrhnutý v integrovanom posudku. Úprava pomôcky je jej prispôsobenie individuálnym potrebám osoby s ŤZP, vrátane zavedenia upravenej pomôcky do prevádzky. Ďalší peňažný príspevok na kúpu pomôcky alebo peňažný príspevok na úpravu pomôcky rovnakého druhu je možné poskytnúť, ak pomôcka neplní svoj účel.

Ďalšie peňažné príspevky

Osoby s ŤZP môžu požiadať aj o ďalšie peňažné príspevky, ako napríklad:

• Príspevok na kúpu auta
• Príspevok na prepravu
• Príspevok na pohonné hmoty
• Príspevok na kúpu pomôcky
• Príspevok na výcvik používania pomôcky
• Príspevok na úpravu bytu, rodinného domu, garáže
• Príspevok na osobnú asistenciu
• Príspevok na opatrovanie

Podmienky pre priznanie peňažných príspevkov

Pre priznanie peňažných príspevkov je potrebné splniť určité podmienky. Medzi najdôležitejšie patrí:

• Osoba musí byť uznaná za osobu s ŤZP.
• Osoba musí byť odkázaná na pomoc, ktorú má príspevok kompenzovať.
• Príjem osoby nesmie presahovať trojnásobok životného minima (pri niektorých príspevkoch).
• Majetok osoby nesmie mať hodnotu vyššiu ako 50 000 € (do tejto sumy sa nezapočítava hodnota bytu alebo domu, v ktorej osoba s ŤZP býva).

Odkázanosť na pomoc druhej osoby

Ak v dôsledku svojej choroby človek potrebuje pomoc inej osoby s vykonávaním niektorých úkonov, môže mu byť poskytnutý peňažný príspevok na osobnú asistenciu alebo osoba, ktorá sa o neho stará môže poberať príspevok na opatrovanie. Rozdiel medzi nimi je v tom, že osobný asistent má ťažko zdravotne postihnutému pomôcť začleniť sa do aktívneho života - študovať, pracovať, cestovať, navštevovať kultúrne podujatia, zatiaľ čo úlohou opatrovateľa je pomáhať opatrovanému pri bežných denných úkonoch, ktoré si nedokáže zabezpečiť sám (napr. pri vstávaní, líhaní, obliekaní, chôdzi, hygiene, toalete, varení, upratovaní, nakupovaní a pod.).

Odkázanosť na opatrovanie sa posudzuje tak, že sa zhodnotí, či osoba s ťažkým zdravotným postihnutím dokáže sama zvládnuť činnosti z oblasti stravovania a pitného režimu, vyprázdňovania močového mechúra a hrubého čreva, osobnej hygieny, celkového kúpeľa, obliekania, zmeny polohy, sedenia a státia, pohybu po schodoch, pohybu po rovine, orientácie v prostredí, dodržiavania liečebného režimu a či je potrebné na ňu pri týchto činnostiach dohliadať.

Príspevok na osobnú asistenciu poberá osoba s ŤZP, ktorá potom vypláca z tohto príspevku odmenu asistentovi na základe uzatvorenej zmluvy o výkone osobnej asistencie. Príspevok na opatrovanie poberá opatrovateľ.

Člen rodiny osoby s ťažkým zdravotným postihnutím môže byť jeho osobným asistentom iba v rozsahu štyri hodiny denne a vo zvyšnom čase asistenciu vykonáva iná osoba. Opatrovateľom naopak môže byť iba rodinný príslušník osoby s ťažkým zdravotným postihnutím alebo osoba, ktorá s ním býva v jednej domácnosti. Opatrovaný môže počas dňa navštevovať zariadenie dennej pobytovej sociálnej služby (napríklad denný stacionár) alebo školské zariadenie. Taktiež mu môže byť poskytovaná opatrovateľská služba od obce v rozsahu najviac 40 hodín mesačne. Poberanie peňažného príspevku na opatrovanie je nezlučiteľné s poberaním príspevku na osobnú asistenciu a s poskytovaním týždennej alebo celoročnej pobytovej sociálnej služby. Opatrovateľ môže popri opatrovaní študovať alebo byť zamestnaný, jeho mesačný príjem však nesmie byť vyšší ako 2,5 násobok životného minima. Štúdium alebo výkon zamestnania musia opatrovateľovi umožňovať vykonávať opatrovanie.

Výška opatrovateľského príspevku sa líši podľa toho, či opatrovateľ opatruje jednu alebo viacero osôb s ŤZP. Základná výška peňažného príspevku je od 1. 7. 2025 mesačne: 663,50 € pri opatrovaní jednej osoby s ŤZP, 882,50 € pri opatrovaní dvoch alebo viacerých osôb s ŤZP.

Odkázanosť na individuálnu prepravu

Človek odkázaný na individuálnu prepravu môže požiadať o príspevok na kúpu motorového vozidla, príspevok na úpravu motorového vozidla, príspevok na prepravu alebo o príspevok na pohonné hmoty (príspevok na kompenzáciu zvýšených výdavkov súvisiacich s prevádzkou motorového vozidla).

Osoba s ŤZP je odkázaná podľa komplexného posudku na individuálnu prepravu osobným motorovým vozidlom, ak nie je schopná z dôvodu ťažkej poruchy mobility premiestniť sa k vozidlu verejnej hromadnej dopravy osôb (napríklad autobus ,električka, vlak, trolejbus) a späť, nastupovať do vozidla verejnej hromadnej dopravy osôb a udržať sa v ňom počas jazdy a vystupovať z takéhoto vozidla alebo duševnej poruchy s často opakujúcimi prejavmi agresivity, neovládateľného alebo nepredvídateľného správania prepravovať sa vozidlom verejnej hromadnej dopravy osôb alebo ťažkej poruchy oboch zvieračov prepravovať sa vozidlom verejnej hromadnej dopravy osôb alebo imunologického ochorenia ťažkého stupňa prepravovať sa vozidlom verejnej hromadnej dopravy osôb.

Príspevok na kúpu auta možno priznať iba osobe, ktorá bude využívať vozidlo najmenej dvakrát v týždni na prepravu do zamestnania a zo zamestnania, školského zariadenia, domova sociálnych služieb, špecializovaného zariadenia alebo denného stacionára. Maximálna výška príspevku je 13 277,58 €. (vozidlo s manuálnou prevodovkou) a 16 596,96 € (automatická prevodovka).

Príspevok na prepravu možno poskytnúť vtedy, ak osoba s ŤZP nie je vlastníkom ani držiteľom osobného motorového vozidla a preprava je uskutočňovaná iným subjektom, ktorý má na to oprávnenie, napríklad taxislužbou. Výdavky na prepravu je úradu potrebné vydokladovať, keďže príspevok sa vypláca na základe potvrdení o jednotlivých výdavkoch na prepravu. Peňažný príspevok je možné poskytnúť mesačne najviac vo výške 51,02 % sumy životného minima pre jednu plnoletú fyzickú osobu, čo je 144,97 €.

Pri príspevku na pohonné hmoty (na kompenzáciu zvýšených výdavkov súvisiacich s prevádzkou motorového vozidla) osoba s ŤZP môže a nemusí byť vlastníkom vozidla. Vlastník vozidla však nesmie mať oprávnenie na vykonávanie prepravy (nemôže ísť napr. o vozidlo taxislužby). Vlastníkom vozidla môže byť napríklad rodinný príslušník žiadateľa. Príspevok sa poskytuje každý mesiac v rovnakej výške, nákup pohonných hmôt sa nedokladuje. Výška peňažného príspevku je mesačne 16,70 % sumy životného minima pre jednu plnoletú fyzickú osobu, čo je 47,45 €.

Odkázanosť na zdravotnícku pomôcku a zdvíhacie zariadenie

Ak je osoba s ŤZP odkázaná podľa posudku na pomôcku, môže mu byť poskytnutý príspevok na kúpu pomôcky, príspevok na výcvik používania pomôcky a príspevok na úpravu pomôcky. Pomôckou je vec alebo zariadenie, ktoré umožňujú ťažko zdravotne postihnutému vykonávať činnosti spojené so starostlivosťou o seba alebo svoju domácnosť, ktoré by inak nemohol vykonávať.

tags: #musi #byt #invalid #50 #na #urade