Práceneschopnosť (PN) a zrušenie firmy: Komplexný sprievodca pravidlami a dopadmi

Rozhodnutie o zrušení firmy je významným krokom, ktorý so sebou prináša množstvo administratívnych, daňových a odvodových povinností. Komplikácie môžu nastať najmä vtedy, ak sa tento proces prekrýva s obdobím práceneschopnosti (PN) zamestnancov, spoločníkov či samotných konateľov. Tento článok poskytuje komplexný pohľad na problematiku práceneschopnosti (PN) počas likvidácie firmy na Slovensku, s dôrazom na dopady na zamestnancov, spoločníkov a konateľov, ako aj na daňové a odvodové povinnosti spojené s likvidačným zostatkom.

Čo je likvidácia firmy a kedy k nej dochádza?

Likvidácia spoločnosti je proces, ktorý legislatívne upravuje zákon č. 513/1991 Zb. (Obchodný zákonník). Likvidácia predstavuje proces vysporiadania majetku spoločnosti po vysporiadaní nárokov všetkých veriteľov. Dôvodov na ukončenie alebo pozastavenie živnosti môže byť viacero, od nepriaznivých podmienok na trhu až po osobné okolnosti, ako je dlhodobá práceneschopnosť. Podmienkou na zrušenie spoločnosti likvidáciou je dostatok majetku na vysporiadanie všetkých záväzkov v plnej výške. Predpokladom začatia procesu likvidácie je zloženie preddavku na likvidáciu pred zápisom likvidátora do obchodného registra vo výške 1500 eur do úschovy u notára. Dĺžka likvidácie nie je časovo obmedzená.

Podrobný proces likvidácie spoločnosti krok za krokom

Proces zrušenia firmy likvidáciou zahŕňa niekoľko kľúčových krokov, ktoré musí spoločnosť a jej likvidátor dodržať.

1. Pripravte mimoriadnu účtovnú závierku

   Mimoriadnu účtovnú závierku musíte pripraviť ku dňu, ktorý predchádza dňu vstupu do likvidácie. Získate tak prehľad o stave majetku, výške záväzkov a pohľadávok spoločnosti.

2. Zvolajte mimoriadne valné zhromaždenie a pripravte z neho zápisnicu

   Rozhodnutie o zrušení spoločnosti musí schváliť dvojtretinová väčšina všetkých spoločníkov. Rozhodnutie by malo obsahovať deň, ku ktorému sa spoločnosť ruší, ustanovenie likvidátora, výšku jeho odmeny a spôsob konania za spoločnosť. Následne pripravte zápisnicu z valného zhromaždenia. Ak má spoločnosť jediného spoločníka, pripravte rozhodnutie spoločníka. Zápisnicu podpisuje predseda a zapisovateľ zápisnice. V zápisnici zároveň stanovte osobu, ktorá bude likvidátorom spoločnosti. Likvidátor vystupuje ako štatutárny orgán spoločnosti a zapisuje sa do obchodného registra. Za výkon svojej pôsobnosti zodpovedá rovnako ako členovia štatutárneho orgánu spoločnosti. Likvidátorov môže byť aj viac. Činnosť likvidátora sa zameriava iba na samotnú likvidáciu spoločnosti. Ak záväzky prevyšujú majetok spoločnosti, likvidátor podáva návrh na vyhlásenie konkurzu.

3. Zapíšte vstup spoločnosti do likvidácie a oznámte to v obchodnom registri

   Do 30 dní od zrušenia spoločnosti musíte podať návrh na zápis zmien do príslušného obchodného registra. Podanie musí obsahovať listinu, ktorá preukáže zrušenie spoločnosti bez právneho nástupcu, a listinu, ktorá preukáže vznik funkcie likvidátora. Súčasťou podania je aj podpisový vzor likvidátora - obsahuje aj súhlas likvidátora s menovaním do funkcie. Po zapísaní vstupu spoločnosti do likvidácie v obchodnom registri to likvidátor oznámi v Obchodnom vestníku. Súčasne vyzve veriteľov obchodnej spoločnosti a iné orgány dotknuté likvidáciou, aby si prihlásili svoje pohľadávky alebo iné práva.

4. Likvidáciu oznámte daňovému úradu, Sociálnej poisťovni a zdravotným poisťovniam

   Likvidátor má oznamovacie povinnosti voči týmto inštitúciám.

5. Ukončenie likvidácie

   Likvidátor zverejní vyššie uvedené dokumenty v Obchodnom vestníku. Likvidátor následne zverejní v Obchodnom vestníku oznámenie o schválení predmetných dokumentov.

6. Výmaz spoločnosti z obchodného registra

   Po ukončení všetkých úkonov spojených s likvidáciou nasleduje výmaz spoločnosti z obchodného registra.

7. Dodatočná likvidácia majetku

   Ak po zániku spoločnosti existuje majetok, ktorý mal byť predmetom likvidácie alebo konkurzu, právna úprava umožňuje tento majetok dodatočne zlikvidovať. Dodatočnú likvidáciu majetku nariadi súd len na návrh osoby, ktorá má právny záujem (napr. zostávajúceho spoločníka, veriteľa, podielového spoluvlastníka k veci z majetku zaniknutej spoločnosti). Súd v uznesení nariadi dodatočnú likvidáciu majetku a ustanoví likvidátora.

Všeobecné pravidlá ukončenia pracovného pomeru a práceneschopnosť

Zákonník práce stanovuje presné pravidlá pre ukončenie pracovného pomeru, najmä ak sa zamestnanec nachádza v práceneschopnosti. Táto ochrana však má svoje limity a špecifiká.

Ochranná doba pri výpovedi

Slovenský Zákonník práce stanovuje, že zamestnávateľ nesmie dať zamestnancovi výpoveď v období, keď je uznaný dočasne práceneschopným. Toto obdobie sa nazýva ochranná doba. Doručenie výpovede počas PN je teda vo väčšine prípadov automaticky neplatné. Zamestnanec je počas práceneschopnosti v tzv. ochrannej dobe, kedy sa na neho vzťahuje zákaz výpovede (§ 64 Zákonníka práce). Podmienkou je však to, že zamestnanec si túto neschopnosť úmyselne nevyvolal alebo nespôsobil pod vplyvom alkoholu, omamných alebo psychotropných látok.

Výnimky zo zákazu výpovede: Práceneschopnému zamestnancovi môže byť daná výpoveď z organizačných dôvodov (napríklad keď sa zamestnávateľ zrušuje alebo keď sa zamestnávateľ premiestňuje a zamestnanec nesúhlasí so zmenou miesta výkonu práce). Ide o zákonné výnimky zo zákazu výpovede v ochrannej dobe.

Skončenie pracovného pomeru na dobu určitú počas PN

Pri pracovnej zmluve na dobu určitú sa pracovný pomer skončí uplynutím tejto dohodnutej doby. Pracovný pomer končí uplynutím dohodnutej doby pracovného pomeru podľa pracovnej zmluvy, teda dňom 31.7.2022 a to bez ohľadu na to, či bude alebo nebude PN. Pracovný pomer na dobu určitú sa skončí uplynutím dohodnutej doby. Vám by mal pracovný pomer skončiť automaticky, bez nutnosti písomnej výpovede. Predĺženie pracovného pomeru z dôvodu PN zamestnanca platí len pri výpovedi, ale nie pri pracovnom pomere na dobu určitú (§ 64 ods. 2 ZP). Ochrana počas PN platí len pred výpoveďou, čo nie je Váš prípad.

Nárok na preplatenie nevyčerpanej dovolenky: Podľa Zákonníka práce (§ 116) má zamestnanec nárok na preplatenie nevyčerpanej dovolenky, ak si ju nemohol vyčerpať z dôvodu skončenia pracovného pomeru. Práceneschopnosť (PN) je jedným z dôvodov, pre ktoré si zamestnanec nemôže dovolenku vyčerpať v čase trvania pracovného pomeru. Zamestnávateľ je teda povinný preplatiť vám nevyčerpanú dovolenku, ak si ju nemôžete vyčerpať do skončenia pracovného pomeru z dôvodu PN. Výška náhrady mzdy za nevyčerpanú dovolenku sa vypočíta podľa priemerného zárobku zamestnanca za predchádzajúci štvrťrok. Za časť dovolenky, ktorá presahuje štyri týždne základnej výmery dovolenky, ktorú zamestnanec nemohol vyčerpať ani do konca nasledujúceho kalendárneho roka, patrí zamestnancovi náhrada mzdy v sume jeho priemerného zárobku.

Najčastejšie mýty o výpovedi pre častú chorobnosť

Mnohí zamestnanci sa domnievajú, že ak často ochorejú, zamestnávateľ im jednoducho nemôže dať výpoveď. V praxi však ochrana pri práceneschopnosti funguje inak, než si väčšina ľudí predstavuje. Zákon zamestnanca chráni, no len v presne vymedzených situáciách. Zamestnávateľ nemôže napísať do výpovede, že zamestnanec odchádza preto, lebo býva často PN. Slovenský Zákonník práce uvádza presný zoznam dôvodov, na základe ktorých možno pracovný pomer ukončiť, a chorobnosť medzi nimi nie je.

• Organizačné zmeny: Ak zamestnávateľ skutočne mení organizáciu práce, ruší pracovné miesto alebo reštrukturalizuje prevádzku, môže dať zamestnancovi výpoveď. Časté absencie môžu byť jedným z faktorov pri rozhodovaní, ale nesmú byť primárnym dôvodom. Musí ísť o reálnu zmenu, nie o obchádzanie ochrany počas PN.
• Neuspokojivé pracovné výsledky - ale len mimo PN: Zamestnanec, ktorý je PN, nepracuje, a preto jeho absencia nemôže byť hodnotená ako neuspokojivý výkon. Tento paragraf možno použiť iba vtedy, ak má zamestnanec preukázateľné nedostatky v práci, ktoré s chorobami nijako nesúvisia.
• Výpoveď zo zdravotných dôvodov: Tento postup je možný len vtedy, keď pracovný lekár vystaví posudok, v ktorom potvrdí, že zamestnanec už dlhodobo nie je schopný vykonávať svoju prácu. Krátkodobé PN alebo bežné ochorenia do tejto kategórie nespadajú.

Ak je zamestnanec v čase doručenia výpovede PN, chráni ho ochranná doba. Výpoveď je vtedy neplatná, pokiaľ nejde o výnimky, ako je zrušenie firmy alebo premiestnenie zamestnávateľa do iného mesta. Ak by PN bola skutočný dôvod a zamestnávateľ by to len „prekrýval“ iným paragrafom, existuje veľké riziko, že súd výpoveď označí za neplatnú. Zamestnávateľ musí vedieť všetko dokázať. Ak zamestnanec napadne výpoveď, súd skúma, či bol uvedený dôvod pravdivý a zákonný, či zamestnávateľ zvažoval aj iné riešenia (napr. preradenie) a či nedošlo k obchádzaniu zákazu výpovede počas PN. Ak tieto podmienky nie sú splnené, výpoveď je neplatná a pracovný pomer trvá ďalej.

Špecifiká PN pre zamestnancov firmy v likvidácii

Ak zamestnanec ochorie a je práceneschopný v čase, keď jeho zamestnávateľ vstupuje do likvidácie, má nárok na nemocenské dávky.

Nárok zamestnanca na nemocenské dávky

Ak nárok na nemocenské vznikol počas trvania povinného nemocenského poistenia zamestnanca a dôvody práceneschopnosti pretrvávajú aj po ukončení pracovného pomeru, Sociálna poisťovňa bude zamestnancovi vyplácať nemocenské až do ukončenia dočasnej pracovnej neschopnosti alebo do uplynutia podporného obdobia, maximálne do 52. týždňa od začiatku práceneschopnosti. Ak poistencovi vznikol nárok na nemocenské z povinného nemocenského poistenia zamestnanca a po ukončení pracovného pomeru pretrvávajú dôvody práceneschopnosti, Sociálna poisťovňa mu vypláca nemocenské až do ukončenia dočasnej pracovnej neschopnosti alebo do uplynutia podporného obdobia (t. j. až do ukončenia 52. týždňa).

Postup pri doručovaní dokumentov Sociálnej poisťovni

Je dôležité, aby si poistenci v takejto situácii uvedomili, že všetky potrebné dokumenty k výplate nemocenského a k ukončeniu jeho poberania musia doručiť priamo pobočke Sociálnej poisťovne, ktorá je príslušná podľa sídla posledného zamestnávateľa. Preukaz o trvaní dočasnej pracovnej neschopnosti, ktorý je potrebný na výplatu nemocenského, ak práceneschopnosť pokračuje aj v nasledujúcom kalendárnom mesiaci, je potrebné doručiť pobočke najneskôr do 5. dňa daného mesiaca.

Zrušenie alebo pozastavenie živnosti počas PN

Rozhodnutie ukončiť alebo pozastaviť živnosť je významným krokom pre každého podnikateľa. Dôvody môžu byť rôzne, od nepriaznivých podmienok na trhu až po osobné okolnosti, ako je dlhodobá práceneschopnosť.

Kedy zrušiť a kedy pozastaviť živnosť?

Podnikateľ - živnostník môže kedykoľvek počas podnikania svoju živnosť nielen skončiť, ale aj prerušiť. Ak je dôvod dočasný, postačí pozastavenie (prerušenie) živnosti. Pozastavenie živnosti je dočasné. Po novom je možné živnosť pozastaviť bez obmedzenia. Zrušenie živnosti je konečné a zrušenú živnosť nemožno obnoviť.

V minulosti bolo možné pozastaviť živnosť minimálne na 6 mesiacov a maximálne na 3 roky, v súčasnosti je však možné pozastaviť živnosť bez obmedzení „zdola i zhora“ - tj minimálne či maximálne obdobie nie sú stanovené. V praxi je často flexibilnejším režimom zrušenie živnosti, ktoré má v mnohých podobách podobné daňovo-odvodové pravidlá, aké pre pozastavenie živnosti uvádzame nižšie.

Administratívny postup pri ukončení živnosti

Rovnako ako založenie živnosti, aj jej zrušenie upravuje zákon č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní (ďalej len „živnostenský zákon“). Živnostenské oprávnenie zaniká dňom uvedeným v oznámení o ukončení podnikania.

• Osobná návšteva živnostenského úradu: Zrušiť živnosť môžete osobnou návštevou na živnostenskom úrade. Živnostenský úrad nie je oficiálny názov úradu, ale v skutočnosti je ním okresný úrad, odbor živnostenského podnikania. Nemôžete však navštíviť akýkoľvek živnostenský úrad, ale len ten, ktorý je miestne príslušný k vášmu trvalému bydlisku.
• Online zrušenie živnosti: Ukončiť živnostenské oprávnenie je možné aj online cez štátny portál slovensko.sk. Výhodou je, že v tomto prípade nemusíte chodiť osobne na živnostenský úrad. Nevýhodou je to, že na využitie služieb štátneho webu slovensko.sk musíte mať elektronický občiansky preukaz a čítačku na eID kartu. Tiež musíte mať nahratý kvalifikovaný elektronický podpis (o ktorý je potrebné požiadať osobitne po vydaní občianskeho preukazu).
• Služby špecializovaných firiem: Na zrušenie živnosti je možné využiť aj špecializované firmy, ktoré vybavia všetky potrebné formality online za vás. Pre tých, ktorý chcú zrušiť živnosť online pohodlne z domu, napriek tomu, že nemajú alebo nepoužívajú elektronický podpis, ideálna varianta je portál SroOnline.sk.

Je vhodné, ak si vopred stiahnete a vyplníte formulár Oznámenie o ukončení podnikania. Nezabudnite si so sebou vziať občiansky preukaz. Potvrdenie o ukončení podnikania dostanete na počkanie alebo k dátumu uvedenému v oznámení. Zrušenie živnosti je zadarmo.

Daňové a odvodové povinnosti živnostníka po zrušení

Po prevzatí potvrdenia o zrušení alebo pozastavení živnosti je potrebné urobiť niekoľko krokov.

• Daňové povinnosti: Aj napriek tomu, že živnostenský úrad oznámi zrušenie živnosti daňovému úradu, máte povinnosť do 30 dní odo dňa zrušenia živnosti požiadať o zrušenie registrácie na daň z príjmov. Živnostník platí principiálne daň z príjmov zo všetkých svojich príjmov zo živnosti a inej samostatnej zárobkovej činnosti (napr. autorská činnosť, prenájom a pod.), ktoré zinkasoval od 1.1. do 31.12 predmetného roka. Daňové priznanie k dani z príjmov teda podáva štandardne po skončení roka v marci či júni, rovnako ako ostatní podnikatelia. Do daňového priznania budú vstupovať všetky vaše príjmy za daný kalendárny rok, vrátane tých zo živnosti.
• DPH: Ak ste súčasne platiteľom DPH, musíte ukončiť aj registráciu na túto daň - použijete na to tento formulár. V poslednom zdaňovacom období (mesiaci či štvrťroku) vám však vzniká povinnosť vysporiadania DPH - môže sa tak napríklad stať, že budete musieť odviesť DPH z majetku, pri ktorom ste si DPH v minulosti odpočítali (napr. auto).
• Odvody do Sociálnej a zdravotnej poisťovne: Dňom ukončenia živnosti zaniká povinnosť platiť odvody do Sociálnej poisťovne. Vo formulári oznámenia o ukončení podnikania označujete aj vašu zdravotnú poisťovňu, aby jej živnostenský úrad zrušenie živnosti mohol oznámiť. Čo sa týka zdravotného poistenia, to musí mať fyzická osoba pokryté každý jeden deň v roku. Znamená to, že ak už si neplatíte zdravotné odvody ako živnostník, musíte mať iného platiteľa poistného - zamestnávateľa, štát (napr. úrad práce) alebo sa prihlásiť ako samoplatiteľ.

Nárok na nemocenské dávky po zrušení živnosti

Aby nezamestnaný mohol uvažovať o nároku na nemocenské dávky, musí spĺňať všeobecnú podmienku nemocenského poistenia. To znamená, že za posledné dva roky si musel minimálne 270 dní platiť nemocenské poistenie. Môže ísť o kombináciu odvodov zo živnosti, zamestnania alebo dobrovoľného poistenia. Dôležité je, že ak Vám končí pracovná zmluva a plánujete byť PN, máte nárok na pokračovanie PN aj po skončení pracovného pomeru. To znamená, že môžete byť na PN aj v januári a februári, a nie je potrebné PN ani prerušovať. Dôležité je, že počas PN po skončení pracovného pomeru už nebude zamestnávateľ povinný poskytovať žiadnu dávku, pretože nemocenské preberá Sociálna poisťovňa.

Ochranná lehota: Po ukončení zamestnania alebo podnikania, a teda ukončení nemocenského poistenia, plynie tzv. ochranná lehota. Táto lehota trvá 7 dní. Ak sa bývalý zamestnanec alebo živnostník stane práceneschopným počas tejto ochrannej lehoty, má nárok na nemocenské dávky. Ak sa stanete práceneschopným po uplynutí ochrannej lehoty, nemáte nárok na poberanie nemocenských dávok.

Postup pri vzniku práceneschopnosti v ochrannej lehote: Ak sa stanete práceneschopným počas ochrannej lehoty, musíte túto skutočnosť nahlásiť miestne príslušnému úradu práce, kde ste evidovaný. Zároveň je potrebné doručiť do Sociálnej poisťovne tlačivo "Žiadosť o nemocenské", ktoré vám vystaví lekár. Úrad práce vám na dobu, počas ktorej budete práceneschopný, preruší výplatu príspevku v nezamestnanosti a budete poberať nemocenské dávky.

Výška nemocenských dávok: Výška nemocenskej dávky je 55 % z denného vymeriavacieho základu (DVZ) a môžete byť práceneschopný maximálne 52 týždňov. Platba nemocenského po skončení pracovného pomeru závisí od niekoľkých faktorov, pričom rozhodujúcim je, či ste v ochrannej lehote. Podľa zákona o sociálnom poistení je ochranná doba po skončení zamestnania 7 dní. To znamená, že ak dočasná pracovná neschopnosť (PN) vznikne v priebehu tejto lehoty, máte nárok na nemocenské dávky.

Daňové a odvodové dopady likvidácie pre spoločníkov a konateľov s.r.o.

Likvidácia spoločnosti má aj významné daňové a odvodové dôsledky pre jej spoločníkov a konateľov.

Zdaňovanie podielu na likvidačnom zostatku

Podiel na likvidačnom zostatku je majetok, ktorý zostane po uspokojení všetkých pohľadávok veriteľov a iných záväzkov spoločnosti. Tento zostatok sa následne rozdelí medzi spoločníkov. Podľa § 3 ods. 1 písm. e) zákona o dani z príjmov je podiel na likvidačnom zostatku spoločnosti s ručením obmedzeným (s.r.o.) alebo družstva vyplatený spoločníkovi s.r.o. alebo členovi družstva z likvidačného zostatku pri zániku spoločnosti alebo družstva likvidáciou predmetom dane z príjmov, ak spoločnosť vstúpila do likvidácie najskôr 1. januára 2017, alebo ak súd rozhodol o zrušení spoločnosti podľa osobitného predpisu najskôr 1. januára 2017.

Základ dane a sadzba: Základom dane pre daň vyberanú zrážkou je podiel na likvidačnom zostatku znížený o hodnotu splateného vkladu zistenú podľa § 25a písm. a) zákona o dani z príjmov.

Príklad: František je spoločníkom v spoločnosti ABCX, s. r. o., ktorá vstúpila do likvidácie. Počas likvidácie mu bol vyplatený podiel na likvidačnom zostatku spoločnosti vo výške 7 000 €. František v minulosti vložil do základného imania spoločnosti vklad vo výške 5 000 €. Základ dane pre zrážku bude 7 000 € - 5 000 € = 2 000 €. Z tejto sumy sa zrazí daň. Ak by bol jeho vklad 7 000 eur, tak sa mu podiel na likvidačnom zostatku, t. j. Františkovi nezdaňoval.

Sadzba dane pri vyplácaní podielu na likvidačnom zostatku s. r. o. závisí od toho, kedy spoločnosť vstúpila do likvidácie a od charakteru príjmu spoločníka. Ak je spoločník fyzická osoba, uplatní sa sadzba dane z príjmov fyzických osôb. Pri vyplatení podielu na likvidačnom zostatku spoločníkovi verejnej obchodnej spoločnosti (v. o. s.) alebo komplementárovi komanditnej spoločnosti (k. s.) sa postupuje odlišne. Podiel na likvidačnom zostatku sa zahrnie do základu dane podľa § 6 ods. 1 písm. a) zákona o dani z príjmov. Zo základu dane zisteného podľa § 4 ods. 1 písm. a) zákona o dani z príjmov, t. j. z príjmov podľa § 6 ods. 1 a 2, sa uplatní 15 % sadzba dane z príjmov, ak príjem (výnos) za zdaňovacie obdobie nepresiahne 60 000 eur. Ak príjem (výnos) za zdaňovacie obdobie presiahne 60 000 eur (176,8-násobok platného životného minima), uplatní sa sadzba dane 21 %.

Zdravotné odvody z podielu na likvidačnom zostatku

Podľa § 10b ods. 1 písm. b) zákona č. 580/2004 Z. z. o zdravotnom poistení sa vyplatený podiel na likvidačnom zostatku považuje za príjem podľa § 6 ods. 1 a 2 zákona o dani z príjmov a je predmetom ročného zúčtovania zdravotného poistenia. To znamená, že spoločník v. o. s. alebo komplementár k. s. zaplatí z tohto príjmu zdravotné odvody vo výške 14 %, resp. 7 % pre osoby so zdravotným postihnutím.

Odvody konateľa a spoločníka v s.r.o. vo všeobecnosti

Odvody konateľa, resp. spoločníka v spoločnosti s ručením obmedzeným (s.r.o.) sú rozdielne podľa toho, akým spôsobom je odmeňovaný. Konateľ spoločnosti môže vykonávať funkciu bez nároku na odmenu, môže dostávať pravidelné alebo nepravidelné odmeny, alebo môže byť v s.r.o. aj zamestnaný. Všetky tieto aspekty ovplyvňujú výšku odvodov. Spoločník je majiteľom firmy. Eseročka musí mať minimálne jedného alebo viacerých spoločníkov (majiteľov). Konateľ je štatutárnym orgánom firmy. Ide o osobu, ktorá koná v mene spoločnosti navonok, podpisuje zmluvy, má prístup k firemnému účtu a podobne. Pri jednoosobových s.r.o. je rovnaká osoba v pozícii spoločníka aj v pozícii konateľa.

• Odvody Konateľa/Spoločníka, Ktorý Nedostáva Odmenu: Zrejme najčastejším prípadom, najmä pri menších firmách, bude situácia, kedy konateľ/spoločník nedostáva za svoju činnosť žiadnu pravidelnú ani nepravidelnú odmenu. Pri odvodoch do Sociálnej poisťovne je v tomto modeli situácia rovnaká aj pri spoločníkovi, aj konateľovi. Ak je niekto len spoločníkom firmy (t.j. nie je zároveň aj konateľom), neplatí žiadne odvody do Sociálnej poisťovne. Ak je osoba konateľom s.r.o. (pričom je jedno, či je zároveň aj spoločníkom, alebo je len konateľ bez funkcie spoločníka), odvádza do zdravotnej poisťovne mesačne minimálny preddavok na zdravotné poistenie, ktorý je pre rok 2025 vo výške 107,25 eur (pre porovnanie v roku 2024 boli min. mesačné zdravotné odvody 97,80 eur). Uvedené čísla platia, ak spoločník/konateľ nemá žiadnu odmenu za svoju činnosť.
• Spoločník v s.r.o. má zo zákona právo na podiel zo zisku spoločnosti (dividenda): Z takto vyplatenej dividendy spoločník už neplatí žiadne odvody do Sociálnej poisťovne ani odvody do zdravotnej poisťovne. Zisk môže byť spoločníkom vyplatený najskôr v zdaňovacom období, ktoré nasleduje po zdaňovacom období, v ktorom zisk bol vytvorený. Napríklad zisk z roku 2025 môže byť vyplatený najskôr v roku 2026. Uvedené platí k podielom na zisku vytvorenom od roku 2017 a neskôr.
• Odmena na základe zmluvy o výkone funkcie, prípadne mandátnej zmluvy: Častým prípadom je situácia, kedy má spoločník/konateľ uzatvorenú so svojou firmou zmluvu o výkone funkcie, prípadne mandátnu zmluvu. V takýchto zmluvách sa upravuje aj výška odmeny za výkon činnosti. Môže ísť o odmenu pravidelnú (napr. mesačne) alebo nepravidelnú (napr. štvrťročne).
• Konateľ/spoločník ako zamestnanec vo vlastnej firme: Z hľadiska výšky odvodov je to najmenej výhodná varianta, nakoľko odvody platí spoločník/konateľ v rovnakej výške ako akýkoľvek iný zamestnanec.

Nové pravidlá v oblasti PN a sociálneho poistenia platné od roku 2026

Novela zákona o sociálnom poistení prináša od roku 2026 niekoľko významných zmien, ktoré ovplyvnia zamestnávateľov aj zamestnancov v súvislosti s práceneschopnosťou a ošetrovným.

Predĺženie náhrady mzdy vyplácanej zamestnávateľom

Od 1. januára 2026 sa mení pomer vyplácania náhrady mzdy počas PN medzi zamestnávateľom a Sociálnou poisťovňou. Zamestnávatelia budú náhradu mzdy vyplácať až 14 dní, teda o štyri dni dlhšie než dnes. Sociálna poisťovňa začne vyplácať nemocenské až od 15. dňa PN. Percentá náhrady sa nemenia:

Rozdiel je v dĺžke obdobia, počas ktorého tieto sumy znáša zamestnávateľ. Pri kratších PN sa zmena môže javiť nenápadne, pri dlhších ochoreniach však ide o citeľný zásah do mzdových nákladov. Najmä malé a stredné firmy budú musieť s týmto posunom počítať pri plánovaní cash flow. Zákon zároveň ponecháva aj v roku 2026 možnosť dohodnúť si v kolektívnej zmluve vyššiu náhradu, maximálne do výšky 80 % DVZ.

Prísnejšie kontroly a posilnenie právomocí Sociálnej poisťovne

Jednou z hlavných ambícií novely je obmedziť zneužívanie PN. Kým dnes majú posudkoví lekári Sociálnej poisťovne skôr reaktívnu úlohu, od roku 2026 sa ich právomoci výrazne posilňujú. Zásadnou zmenou je pravidlo pri opakovanej PN. Ak má byť nová PN vystavená do siedmich pracovných dní po ukončení predchádzajúcej a ide o rovnakú diagnózu alebo neexistuje jasný dôkaz zhoršenia zdravotného stavu, bude potrebný súhlas posudkového lekára Sociálnej poisťovne. Zároveň sa sprísňuje aj povinnosť ambulantných lekárov. Každú PN budú musieť nahlásiť elektronicky do dvoch dní, čo umožní poisťovni rýchlejšie reagovať a vykonávať kontroly v reálnom čase. Zákon pamätá aj na sankcie pre lekárov, ktorí by opakovane vystavovali PN bez medicínskeho opodstatnenia.

Zvýšenie maximálneho vymeriavacieho základu pre nemocenské dávky

Od roku 2026 sa zvyšuje maximálny vymeriavací základ pre nemocenské dávky. Znamená to, že ak sa poistenec stane dočasne práceneschopným v roku 2026, maximálna výška nemocenského na jeden kalendárny deň bude predstavovať 55,11456500 eura. Pri 30-dňovom kalendárnom mesiaci tak Sociálna poisťovňa vyplatí nemocenské v maximálnej sume 1 653,50 eura. Pri 31-dňovom kalendárnom mesiaci dosiahne maximálna suma nemocenského 1 708,60 eura. Uvedené sumy vychádzajú z maximálneho denného vymeriavacieho základu platného pre rok 2026 a vzťahujú sa výlučne na pracovné neschopnosti vzniknuté od 1. januára 2026. Pri PN, ktoré vznikli ešte v roku 2025, sa aj po tomto dátume uplatňujú pôvodné limity.

Zrušenie inštitútu vylúčiteľných dôb

Novela zákona o sociálnom poistení ruší inštitút vylúčenia povinnosti platiť poistné počas PN, OČR, materskej pre zamestnancov aj zamestnávateľov. Sociálne i zdravotné odvody sa budú platiť podľa skutočne dosiahnutého príjmu. Každý príjem zo závislej činnosti zúčtovaný počas PN, OČR, materskej (odmena, bonus, mimoriadna prémia) je vymeriavacím základom na sociálne poistenie a zamestnanec aj zamestnávateľ z neho odvádzajú poistné. Pre zamestnávateľa to znamená odvodové zaťaženie vo výške 36,2 %, pre zamestnanca ďalších 14,4 % na sociálnych odvodoch a zdravotnom poistení. Firmám porastú celkové mzdové náklady pri každej PN, zamestnancom sa zároveň znižuje čistý príjem v období, keď sú odkázaní na dávky. Najvýraznejšie sa tento zásah prejaví pri dlhších PN a pri zamestnancoch s vyššími mzdami.

Rozšírenie okruhu poberateľov ošetrovného (OČR)

Od 1. apríla 2026 sa menia pravidlá nároku na dávku ošetrovné (OČR). Novela zákona o sociálnom poistení rozširuje okruh poistencov, ktorí si budú môcť uplatniť krátkodobé aj dlhodobé ošetrovné, a zároveň zjednodušuje postup pri striedaní členov rodiny počas dlhodobej starostlivosti o chorého. S účinnosťou od 1. apríla 2026 zákon spresňuje a rozširuje definíciu okruhu osôb, pri ktorých vzniká nárok na krátkodobé ošetrovné. Po novom si budú môcť po splnení zákonných podmienok uplatniť nárok na ošetrovné aj poistenci, ktorí osobne a celodenne ošetrujú: chorého osvojiteľa (nevlastného rodiča), chorého osvojiteľa manžela alebo manželky, teda manželovho alebo manželkinho nevlastného rodiča, chorého manžela alebo manželku rodiča alebo osvojiteľa, teda tzv. otčima alebo macochu poistenca. Zmena sa týka aj dlhodobého ošetrovného, ktoré sa poskytuje až na 90 dní. Od 1. apríla 2026 už lekár nebude vstupovať do striedania poistencov. Poistenci sa budú môcť vystriedať naďalej spravidla po 30 dňoch ošetrovania, avšak bez potreby návštevy ambulancie. Stačí, aby poistenec, ktorý aktuálne ošetruje chorého, udelil súhlas s ukončením ošetrovania prostredníctvom elektronického formulára, ktorý pripravuje Sociálna poisťovňa.

Povinné uvádzanie spôsobu výplaty mzdy do registra

Od 1. apríla 2026 sa rozšíri rozsah údajov, ktoré sa uvádzajú pri nahlasovaní zamestnancov do registra RLFO (Register fyzických osôb a právnických osôb). Po novom bude zamestnávateľ povinný uviesť aj spôsob výplaty mzdy, teda či je mzda vyplácaná bezhotovostne na bankový účet alebo v hotovosti. Zamestnávatelia budú musieť mať tento údaj nastavený už pri vzniku pracovného pomeru, prípadne ho aktualizovať pri každej zmene spôsobu výplaty mzdy.

Okamžité skončenie pracovného pomeru

Okamžité skončenie pracovného pomeru predstavuje výnimočný spôsob ukončenia pracovného vzťahu, ktorý je výrazne odlišný od bežnej výpovede. Ide o jednostranný právny úkon, čo znamená, že na jeho platnosť nie je potrebný súhlas druhej strany - ani zamestnávateľa, ani zamestnanca. Takéto skončenie musí mať písomnú formu a obsahovať presný dôvod, ktorý je výslovne uvedený v Zákonníku práce.

• Dôvody pre Okamžité Skončenie: Zamestnávateľ môže okamžite skončiť pracovný pomer, ak zamestnanec závažne porušil pracovnú disciplínu alebo bol právoplatne odsúdený za úmyselný trestný čin. Zamestnanec môže okamžite skončiť pracovný pomer, ak mu zamestnávateľ nevyplatil mzdu, náhradu mzdy alebo cestovné náhrady do 15 dní po ich splatnosti, alebo ak je ohrozené jeho zdravie.
• Lehoty a Postup: Zamestnávateľ musí pristúpiť k okamžitému skončeniu do 2 mesiacov odo dňa, keď sa o dôvode dozvedel, a najneskôr do 1 roka odo dňa, keď dôvod skutočne vznikol. Zamestnanec môže okamžite skončiť pracovný pomer iba v lehote 1 mesiaca odo dňa, keď sa dozvie o dôvode, ktorý ho k tomu oprávňuje.
• Náhrada Mzdy: V prípade, že je okamžité skončenie oprávnené a platné, zamestnancovi patrí náhrada mzdy vo výške jeho priemerného zárobku za dva mesiace.

tags: #pn #pocas #zrusenia #firmy