Slovenský pracovný trh a legislatíva sa neustále vyvíjajú, pričom dôležitou súčasťou sú pravidlá týkajúce sa práce počas štátnych sviatkov a podmienky práceneschopnosti (PN). Tento článok poskytuje komplexný prehľad o tom, ako sú sviatky definované, aké nároky majú zamestnanci pracujúci počas nich, ako aj o zmenách v systéme nemocenského poistenia, ktoré ovplyvňujú vyplácanie náhrady príjmu počas PN.
Definícia sviatkov v slovenskom práve
Pre pracovnoprávne účely sa za sviatky považujú štátne sviatky a ostatné sviatky, presne vymedzené v zákone č. 241/1993 Z. z. o štátnych sviatkoch, dňoch pracovného pokoja a pamätných dňoch. Tento zákon rozlišuje medzi štátnymi sviatkami, sviatkami a pamätnými dňami Slovenskej republiky, pričom z hľadiska mzdy a náhrady mzdy sa sviatok a štátny sviatok posudzujú rovnako.
Medzi sviatky patria napríklad:
- 1. január (Deň vzniku Slovenskej republiky)
- 6. január (Zjavenie Pána - Traja králi)
- Veľký piatok
- Veľkonočná nedeľa
- Veľkonočný pondelok
- 1. máj (Sviatok práce)
- 8. máj (Deň víťazstva nad fašizmom)
- 5. júl (Sviatok svätého Cyrila a Metoda)
- 29. august (Výročie SNP)
- 1. september (Deň Ústavy Slovenskej republiky)
- 15. september (Sviatok Sedembolestnej Panny Márie)
- 1. november (Sviatok všetkých svätých)
- 17. november (Deň boja za slobodu a demokraciu)
- 24. december (Štedrý deň - po 12:00 hod.)
- 25. december (Prvý sviatok vianočný)
- 26. december (Druhý sviatok vianočný)
Práca počas sviatku a maloobchodný predaj
Zákonník práce obmedzuje maloobchodný predaj počas niektorých sviatkov. Konkrétne, v dňoch 1. januára, Veľkonočnú nedeľu, 24. decembra po 12. hodine a 25. decembra je maloobchodný predaj zakázaný. Počas týchto dní nemožno zamestnancovi nariadiť prácu, ani sa s ním dohodnúť, aby pracoval, aj keby chcel.
Existujú však výnimky, ako napríklad predaj na čerpacích staniciach, v lekárňach, na letiskách, v prístavoch, v nemocniciach, predaj cestovných lístkov, suvenírov a kvetov (8. mája, 1. septembra a 1. novembra).
Nároky zamestnancov za prácu vo sviatok
Zamestnanci majú za prácu vo sviatok garantované minimálne nároky, ktoré upravuje § 122 Zákonníka práce. V prípade práce vo sviatok má zamestnanec nárok na:
- Mzdu za vykonanú prácu.
- Mzdové zvýhodnenie za prácu vo sviatok, a to v minimálnej výške 100 % priemerného zárobku (od 1. januára 2026).
Náhradné voľno za prácu vo sviatok
Zamestnávateľ sa môže so zamestnancom dohodnúť na čerpaní náhradného voľna za prácu vo sviatok, nemôže ho však nariadiť. Ak zamestnanec súhlasí s čerpaním náhradného voľna, stráca nárok na mzdové zvýhodnenie. Pokiaľ ide o nárok na dosiahnutú mzdu za prácu vo sviatok, ten mu zostáva zachovaný. Za deň, keď zamestnanec čerpá náhradné voľno, mu prislúcha náhrada mzdy vo výške priemerného zárobku.
Príklady výpočtov mzdy za prácu vo sviatok
Príklad 1: Práca v bežný pracovný deň
Zamestnanec odpracoval v deň sviatku, ktorý pripadol na jeho obvyklý pracovný deň, 7,5 hodiny. Jeho hodinová mzda je 4 €/h a priemerný zárobok za predchádzajúci štvrťrok je 4,60 €/h.
- Mzda za odpracované hodiny: 7,5h * 4 €/h = 30 €
- Mzdové zvýhodnenie za prácu vo sviatok: 7,5h * 4,60 €/h = 34,50 €
- Celková odmena: 30 € + 34,50 € = 64,50 €
Príklad 2: Práca vo sviatok s nadčasom
Zamestnanec odpracoval vo sviatok, ktorý pripadol na jeho obvyklý pracovný deň, 10 hodín, t. j. 2 hodiny nadčas. Jeho hodinová mzda je 5 €/h a priemerný zárobok je 6 €/h.
- Mzda za odpracované hodiny: 10h * 5 €/h = 50 €
- Mzdové zvýhodnenie za prácu vo sviatok: 10h * 6 €/h = 60 €
- Mzdové zvýhodnenie za prácu nadčas (2 hodiny): 2h * (0,3 * 6 €/h) = 3,60 €
- Celková odmena: 50 € + 60 € + 3,60 € = 113,60 €
Sviatok a rozvrh pracovného času
Ak sviatok pripadne na deň, kedy zamestnanec nemal pracovať (deň jeho nepretržitého odpočinku v týždni), nemá nárok na mzdu ani náhradu mzdy za sviatok. Táto situácia môže nastať najmä u zamestnancov s nerovnomerne rozvrhnutým pracovným časom alebo u zamestnancov s rovnomerne rozvrhnutým pracovným časom, ak sviatok pripadne na sobotu alebo nedeľu.
Mesačne odmeňovaní zamestnanci
U zamestnanca, ktorý je odmeňovaný mesačnou mzdou, sa sviatok, ktorý pripadne na jeho obvyklý pracovný deň, považuje za odpracovaný deň. Takémuto zamestnancovi patrí nekrátená mzda, aj napriek tomu, že v tento deň v dôsledku sviatku nepracoval.
Vedúci zamestnanci
V zmysle § 122 ods. 5 Zákonníka práce je možné dohodnúť s vedúcim zamestnancom v pracovnej zmluve mzdu s prihliadnutím na prípadnú prácu vo sviatok. V takom prípade nemá vedúci zamestnanec nárok na mzdové zvýhodnenie za prácu vo sviatok a nemá ani možnosť čerpať náhradné voľno.
Práca v noci počas sviatku
Na pracoviskách s nočnými zmenami sa začína deň sviatku hodinou zodpovedajúcou nástupu pracovnej zmeny, ktorá v pracovnom týždni nastupuje podľa rozvrhu zmien ako prvá ranná zmena.
Dobrá otázka: Koľko pracovníkov si berie platenú dovolenku?
Pravidlá Práceneschopnosti (PN)
Ak sa zamestnanec pre chorobou alebo úraz stane práceneschopným, je to nepríjemná situácia nielen pre neho, ale aj pre jeho zamestnávateľa. Zamestnanec ale o svoj príjem úplne nepríde. Časť príjmu mu nahradí zamestnávateľ a časť Sociálna poisťovňa.
Elektronická práceneschopnosť (ePN)
Zamestnanca za práceneschopného uznáva ošetrujúci lekár, ktorý PN potvrdí vytvorením elektronického záznamu o dočasnej pracovnej neschopnosti v elektronickej zdravotnej knižke v systéme ezdravie. Táto elektronická práceneschopnosť (ePN) v plnom rozsahu nahrádza predchádzajúce 5-dielne papierové potvrdenie, ktoré sa od 1. júna 2022 už nevystavuje. Zaevidovaná ePN sa automatizovane prenesie aj do systému elektronických služieb Sociálnej poisťovne, kde si ju ako na jedinom mieste môže zamestnávateľ pozrieť.
Náhrada príjmu a nemocenská dávka
- Náhrada príjmu pri dočasnej pracovnej neschopnosti vyplácaná zamestnancovým zamestnávateľom od 1. najviac do 10. kalendárneho dňa dočasnej pracovnej neschopnosti.
- Nemocenská dávka vyplácaná Sociálnou poisťovňou od 11. dňa dočasnej pracovnej neschopnosti najviac do 52. týždňa trvania dočasnej pracovnej neschopnosti.
Zamestnanec nemusí žiadať zamestnávateľa o náhradu príjmu pri dočasnej pracovnej neschopnosti a ani Sociálnu poisťovňu o nemocenské.
Podmienky nároku
Podľa prvej podmienky nevznikne nikdy nárok na náhradu príjmu pri dočasnej pracovnej neschopnosti a na nemocenské študentovi pracujúcemu na základe dohody o brigádnickej práci študentov a dôchodcovi (starobný, predčasný starobný, invalidný dôchodca, výsluhový dôchodca po dovŕšení dôchodkového veku a invalidný výsluhový dôchodca) pracujúcemu na základe dohody o vykonaní práce alebo dohody o pracovnej činnosti.
Výška a výpočet nemocenského
Náhradu príjmu pri dočasnej pracovnej neschopnosti poskytuje zamestnancovi jeho zamestnávateľ, a to za kalendárne dni od 1. dňa dočasnej pracovnej neschopnosti do skončenia dočasnej pracovnej neschopnosti, najdlhšie do 10. kalendárneho dňa. Celková suma náhrady príjmu pri dočasnej pracovnej neschopnosti sa zaokrúhľuje na eurocenty nahor.
Od 11. dňa dočasnej pracovnej neschopnosti do jej skončenia (najdlhšie do 52. týždňa od vzniku dočasnej pracovnej neschopnosti) má zamestnanec nárok na nemocenskú dávku, ktorú mu poskytuje Sociálna poisťovňa. Výška nemocenského je 55 % denného vymeriavacieho základu. Celková suma nemocenskej dávky sa zaokrúhľuje na 10 eurocentov nahor.
Denný vymeriavací základ
Denný vymeriavací základ sa počíta takto: súčet vymeriavacích základov na platenie poistného na nemocenské poistenie dosiahnutých v rozhodujúcom období / počet dní rozhodujúceho obdobia. Rozhodujúce obdobie je kalendárny rok predchádzajúci kalendárnemu roku, v ktorom vznikla dočasná PN - ak nemocenské poistenie trvalo nepretržite najmenej od 1. januára kalendárneho roka predchádzajúceho kalendárnemu roku, v ktorom vznikla dočasná pracovná neschopnosť.
Je však ustanovený aj maximálny denný vymeriavací základ. Vypočíta sa z 24-násobku priemernej mesačnej mzdy za kalendárny rok, ktorý dva roky predchádza kalendárnemu roku, v ktorom vznikol dôvod na poskytnutie náhrady príjmu alebo nemocenského.
Vyplácanie nemocenskej dávky
Nemocenská dávka sa primárne vypláca na bankový účet alebo v hotovosti na adresu, ktoré zamestnanec pri vzniku prvej ePN oznámil Sociálnej poisťovni. Ak tak neurobil, tak sa vyplatí na bankový účet, na ktorý mu zamestnávateľ vypláca mzdu.
Príklad výpočtu PN
Zamestnanec dňa 15.05.2025 ochorel a lekár mu vystavil ePN od 15.05.2025 do 28.05.2025 vrátane (14 dní). U svojho zamestnávateľa pracuje nepretržite od roku 2020. Počas celého roku 2024 mal mesačnú hrubú mzdu 1 000 eur.
- Náhrada za 1. až 3. deň PN je 25 % denného vymeriavacieho základu.
- Náhrada za 4. až 10. deň PN je 55 % denného vymeriavacieho základu.
Pri výpočte dávky sa určí rozhodujúce obdobie, t. j. kalendárny rok predchádzajúci kalendárnemu roku, v ktorom vznikla dočasná PN. Pre výpočet výšky nemocenského sa určí rozhodujúce obdobie, ktorým je kalendárny rok predchádzajúci kalendárnemu roku, v ktorom vznikla dočasná pracovná neschopnosť, t. j. rok 2024. Denný vymeriavací základ (DVZ) sa vypočíta ako: (12 * 1000 eur) / 365 dní = 32,8767 eur.
- Náhrada za 1. - 3. deň: 3 dni * 0,25 * 32,8767 € = 24,66 €
- Náhrada za 4. - 10. deň: 7 dní * 0,55 * 32,8767 € = 126,62 €
- Celková náhrada príjmu od zamestnávateľa: 24,66 € + 126,62 € = 151,28 €
Výška nemocenského pri zamestnancovi predstavuje 55% DVZ alebo PDVZ. Od 15. dňa dočasnej pracovnej neschopnosti (od 1. do 14. dňa dočasnej pracovnej neschopnosti má zamestnanec nárok na náhradu príjmu od zamestnávateľa).
Dobrá otázka: Koľko pracovníkov si berie platenú dovolenku?
Nemocenské v ostatných prípadoch
Nemocenské v ostatných prípadoch, tzn. SZČO, DNPO, fyzická osoba v ochrannej lehote a zamestnanec, ktorému zanikne pracovný pomer počas prvých štrnástich dní dočasnej pracovnej neschopnosti, je od 1. do 3. dňa dočasnej pracovnej neschopnosti 25 % DVZ alebo PDVZ a od 4. dňa 55 % DVZ alebo PDVZ.
Premlčacia lehota nároku na dávku
Nárok na výplatu dávky alebo jej časti sa premlčí uplynutím troch rokov odo dňa, za ktorý dávka alebo jej časť patrili.
Práceneschopnosť cez víkendy a sviatky
Práceneschopnosť cez víkendy a sviatky sa vyznačuje približne rovnakými pravidlami ako keď ste na maródke cez pracovný deň. Pri poberaní nemocenskej dávky sa neprihliada na to, či ste doma cez pracovný deň alebo sviatok. Výška nemocenskej dávky závisí od výšky mzdy a od dĺžky práceneschopnosti. Aj počas víkendov a sviatkov môže kedykoľvek prísť kontrola, preto je nutné dodržiavať vychádzky. Zo skúsenosti vieme, že vám môžu zamestnanci sociálnej poisťovne zaklopať na dvere aj počas Vianočných sviatkov.
Zmeny v systéme nemocenského poistenia od 1. januára 2026
Od 1. januára 2026 vstupuje do účinnosti zásadná reforma systému nemocenského poistenia, ktorá sa dotkne každého zamestnávateľa, samostatne zárobkovo činnej osoby aj poistenca. Reforma systému nemocenského poistenia od 1. januára 2026 nie je izolovanou legislatívnou úpravou, ale súčasťou širšieho konsolidačného rámca verejných financií prijatého zákonom č. 261/2025 Z. z. o opatreniach na zníženie deficitu verejných financií.
Predĺženie obdobia vyplácania náhrady mzdy zamestnávateľom
Prvou zmenou je predĺženie obdobia, počas ktorého zamestnávateľ vypláca zamestnancovi náhradu mzdy, zo súčasných 10 dní na 14 kalendárnych dní PN. Od 15. dňa preberá vyplácanie nemocenského Sociálna poisťovňa.
| Obdobie PN | Doterajší stav (do 31. 12. 2025) | Nový stav (od 1. 1. 2026) |
|---|---|---|
| 1. - 10. deň | Zamestnávateľ | Zamestnávateľ |
| 11. - 14. deň | Sociálna poisťovňa | Zamestnávateľ |
| Od 15. dňa | Sociálna poisťovňa | Sociálna poisťovňa |
Rozšírenie právomocí posudkových lekárov Sociálnej poisťovne
Druhou zmenou je rozšírenie právomocí posudkových lekárov Sociálnej poisťovne, ktorí budú po novom disponovať priamym elektronickým prístupom k systému ePN, oprávnením vyžadovať doplňujúce lekárske správy a - v odôvodnených prípadoch - navrhovať ukončenie PN pri nečinnosti ošetrujúceho lekára.
Zrušenie výnimky pri odvodoch z odmien
Ďalším opatrením je zrušenie výnimky, ktorá doteraz platila pri platení poistného počas obdobia PN, OČR, materskej a otcovskej dovolenky. Po novom sa bude musieť z odmeny vyplatenej počas týchto období odvádzať kompletný balík odvodov do Sociálnej poisťovne.
Zrušenie a presun sviatkov
Konsolidačný balíček sa dotkol aj štátnych sviatkov. Natrvalo sa zrušil Deň boja za slobodu a demokraciu - 17. november. Zároveň sa (zatiaľ len) pre rok 2026 ako dni pracovného pokoja rušia Deň víťazstva nad fašizmom - 8. máj a Sviatok Sedembolestnej Panny Márie - 15. september.
Uplatnenie nároku na nemocenské pri PN v zahraničí
Ak poistencovi vznikla dočasná pracovná neschopnosť na území iného členského štátu EÚ, Švajčiarska, Nórskeho kráľovstva, Islandskej republiky, Lichtenštajnského kniežatstva, Spojeného kráľovstva Veľkej Británie a Severného Írska (ďalej „štát EÚ“) alebo na území štátu, s ktorým má Slovenská republika uzatvorenú zmluvu o sociálnom zabezpečení (ďalej „zmluvný štát“ - Zmluvy o sociálnom zabezpečení uzatvorené Slovenskou republikou), pričom predmetom tejto zmluvy sú i nemocenské dávky (napr. Ukrajina), nárok na nemocenské si poistenec uplatňuje priamo v príslušnej pobočke Sociálnej poisťovne prostredníctvom potvrdenia ošetrujúceho lekára vystaveného v štáte EÚ alebo v zmluvnom štáte, v ktorom bola uznaná dočasná pracovná neschopnosť.
Musí ísť o potvrdenie, ktoré i v štáte jeho vystavenia slúži na účely uplatnenia nároku na peňažnú dávku v chorobe. Ak ošetrujúci lekár v štáte EÚ, v ktorom vznikla dočasná pracovná neschopnosť, nevydáva potvrdenie o dočasnej pracovnej neschopnosti, je potrebné o vystavenie potvrdenia požiadať príslušnú inštitúciu štátu, na ktorého území vznikla dočasná pracovná neschopnosť; táto inštitúcia bezodkladne zabezpečí lekárske posúdenie práceneschopnosti a vystavenie potvrdenia, spravidla na dokumente SED S055.