Zdaňovanie PN dávky vyplatenej v Rakúsku na Slovensku: Kompletný sprievodca

Rakúsko je obľúbenou destináciou pre mnohých Slovákov hľadajúcich prácu. Dôležité je preto poznať rakúsky systém zdaňovania, sociálneho zabezpečenia a podmienky pre poberanie dávok, vrátane nemocenských dávok (PN). Tento článok poskytuje komplexný prehľad o týchto aspektoch, s dôrazom na daňové priznanie, rodinné dávky a podmienky práceneschopnosti (PN) v Rakúsku.

Daňové aspekty príjmov zo zahraničia (Rakúska republika) pre rezidentov SR

Pre Slovákov pracujúcich v Rakúsku, najmä pre pendlerov, môže byť daňový systém pomerne zložitý. Ako cudzinci ste povinní platiť dane rovnako ako rakúski občania. Existujú však špecifické daňové pravidlá pre cudzincov, ktoré je potrebné zohľadniť.

Povinnosť podať daňové priznanie

Daňové priznanie k dani z príjmov za zdaňovacie obdobie 2025 je povinný podať daňovník, ak jeho celkové zdaniteľné príjmy dosiahnuté v roku 2025 presiahli sumu 2 876,90 €. Do celkových zdaniteľných príjmov sa zahrňuje akýkoľvek dosiahnutý príjem, ktorý je predmetom dane a nie je od dane z príjmov oslobodený. Do celkových zdaniteľných príjmov sa zahrňuje aj príjem dosiahnutý zo zdrojov v zahraničí, ak sa jedná o daňovníka s neobmedzenou daňovou povinnosťou (t.j. rezidenta SR).

Daňové priznanie nemusí podať každý, ale vo väčšine prípadov je to výhodné, ak viete, na čo máte nárok. Ak príjem zo závislej činnosti nepresiahol 11 000 eur, nie ste povinný daňové priznanie podávať, pokiaľ vás na to rakúsky daňový úrad nevyzve.

Ak daňovník bol časť roka nezamestnaný a časť roka poberal príjem zo závislej činnosti (t.j. zo zamestnania) na území Slovenskej republiky a zamestnávateľ mu zrážal preddavky na daň, môže dobrovoľne podať daňové priznanie aj v prípade, že jeho celkový zdaniteľný príjem v roku 2025 nepresiahol sumu 2 876,90 eur. V tomto prípade mu vznikne nárok na vrátenie zrazených preddavkov na daň. Daňový preplatok sa vráti iba v prípade, že je väčší ako 5 eur.

Ak bol daňovník časť roka nezamestnaný a časť roka dosahoval iba príjmy zo závislej činnosti (zo zamestnania) na základe pracovnej zmluvy alebo dohody o vykonaní práce presahujúce sumu 2 876,90 eur, je povinný podať daňové priznanie typu A, alebo môže písomne požiadať ktoréhokoľvek zamestnávateľa, ktorý mu v roku 2025 vyplácal zdaniteľné príjmy, o vykonanie ročného zúčtovania. Žiadosť o vykonanie ročného zúčtovania za zdaňovacie obdobie 2025 musí byť podaná zamestnávateľovi najneskôr do 16. februára 2026.

Neobmedzená a obmedzená daňová povinnosť

Jednotlivé štáty EÚ sa dohodli na dodržiavaní užšej spolupráce pri výmene informácií pri príjme fyzických osôb a zdaňovania príjmov, t.z., že rakúske finančné úrady majú prístup k príjmom fyzických osôb v iných krajinách. Týka sa to príjmov zo závislej činnosti (zamestnaneckého pomeru), z podnikania, príjmov zo životných poistiek, dôchodkov a majetkových príjmov.

V rakúskom daňovom priznaní sa preto musia uvádzať aj tieto príjmy, ak sa žiada o neobmedzenú daňovú povinnosť v Rakúsku, kde si daňovník uplatňuje nezdaniteľný príjem vo výške 11 000 eur. V tom prípade sa musia v rakúskom daňovom priznaní uvádzať aj príjmy zo Slovenska a iných krajín EÚ.

V prípade obmedzenej daňovej povinnosti má fyzická osoba v Rakúsku možnosť nezdaniteľného príjmu len vo výške 2 000 eur, a preto dochádza k dodatočnému zdaneniu príjmov v Rakúsku.

• Slováci s rakúskymi živnosťami sú automaticky zaradení do neobmedzenej daňovej povinnosti v Rakúsku. Tí nemusia spravidla žiadať o neobmedzenú daňovú povinnosť.
• U Slovákov pracujúcich v Rakúsku ako zamestnanci, sa musí žiadať o neobmedzenú daňovú povinnosť v rámci podania daňového priznania prostredníctvom na to určeného formulára. K tomu ale musia byť aj splnené podmienky podľa §1 Ods.4 EstG 1988. Podmienky sú: minimálne 90% z celkových príjmov musí byť dosiahnutých v Rakúsku, prípadne príjem z iných štátov nesmie prevyšovať sumu 11 000 eur.
• Príjmy z krajiny trvalého bydliska sa dokladujú na formulári E9, ktorý je na stiahnutie na stránke rakúskeho finančného úradu a potvrdzuje ho daňový úrad na Slovensku.
• Príjmy z iných krajín, ako aj príjmy vyplatené ako napr. dávka v nezamestnanosti, nemocenské dávky, dávky v hmotnej núdzi, príjem z prenájmu nehnuteľností, alebo poistenie zo životných poistiek dosiahnuté na Slovensku sa musia uvádzať v rakúskom daňovom priznaní resp. v prílohách na to určených.

Tieto príjmy sú dôsledne kontrolované finančným úradom, najmä u zamestnancov, ktorí majú možnosť dosiahnuť vysoké daňové preplatky. Živnostníci si nemocenské dávky ako aj príjem z podpory pri dlhodobej chorobe musia povinne zarátať do ročného obratu, pretože tieto príjmy poisťovňa u živnostníkov nezasiela na finančný úrad ako u zamestnancov. Tieto príjmy sa považujú za príjem z podnikania. Keďže si daňovník znižuje základ dane o poistné, príjmy dosiahnuté na základe toho poistenia sa v Rakúsku považujú za príjem z podnikania.

Metóda zápočtu dane

Čo sa týka platenia daní, od 01.01.2020 je zmena. Medzi Rakúskom a Slovenskom platí metóda zápočtu dane. Táto metóda spočíva v tom, že daňovník daň zaplatenú v druhom zmluvnom štáte započíta na úhradu dane podľa tohto zákona najviac sumou, ktorá môže byť v druhom zmluvnom štáte vyberaná v súlade s touto zmluvou o zamedzení dvojitého zdanenia, pričom zápočet dane sa vykoná najviac v sume dane pripadajúcej na príjmy plynúce zo zdrojov v zahraničí.

Vrátenie daní a daňové preplatky

Ak ste sa rozhodli podať si daňové priznanie v Rakúsku, je to správny krok, pretože vám pravdepodobne vznikol nárok na vrátenie daní. O vrátenie dane prostredníctvom podania daňového priznania zo závislej činnosti je možné požiadať v Rakúsku spätne za posledných 5 rokov. V rámci daňového priznania si môžete uplatniť vyplatenie daňových preplatkov a bonusov, ktoré vzniknú po podaní daňového priznania.

K žiadosti o vrátenie dane je v prvom rade potrebný formulár EU/EWR (E9). Daňovník pracujúci v Rakúsku si od svojho zamestnávateľa vyžiada potvrdenie o zdaniteľnej mzde (Lohnzettel), potom musí najprv podať daňové priznanie z príjmov z Rakúska na Slovensku a následne musí požiadať slovenský daňový úrad o vydanie potvrdenia E9. Formulár E9 slúži na zistenie všetkých príjmov daňovníka dosiahnutých v kalendárnom roku aj mimo územia Rakúska. Bez tohto formulára nie je možné požiadať o vrátenie dane z Rakúska. Ak by sa nedoložil formulár E9, tak v rakúskom daňovom priznaní by nemusel vzniknúť preplatok, preto je dôležité ho doložiť.

V Rakúskom daňovom priznaní zo závislej činnosti si môžete základ dane znížiť o rôzne položky a tým zvýšiť preplatok. Napríklad: Reisekosten - cestovné náklady - sú to napr. náklady za pohonné hmoty, diaľničná známka, lístky na vlak a autobus. Daňový preplatok je vyplatený priamo rakúskym finančným úradom na účet klienta/daňovníka. Úhrada preplatku po podaní daňového priznania môže trvať 2-6 mesiacov, v závislosti od vyťaženosti finančného úradu.

Nezdaniteľné časti základu dane

Daňovník má nárok na uplatnenie nezdaniteľnej časti základu dane na daňovníka len od čiastkového základu dane z príjmov zo závislej činnosti alebo z príjmov z podnikania a z inej samostatnej zárobkovej činnosti alebo ich úhrnu, teda z tzv. aktívnych príjmov. Čiastkový základ dane vyčíslený z tzv. pasívnych príjmov (napr. z prenájmu nehnuteľností) sa o nezdaniteľnú časť základu dane na daňovníka neznižuje.

Daňové bonusy na Slovensku

V daňovom priznaní na Slovensku si môžete uplatniť Daňový bonus na deti, ktoré sa sústavne pripravujú na povolanie, najviac však do 25 rokov veku, ak tento daňový bonus nepoberá druhý z rodičov. Daňový bonus si môže uplatniť daňovník, ak úhrn jeho zdaniteľných príjmov zo zdrojov na území SR za rok 2025 tvorí najmenej 90 % zo všetkých príjmov tohto daňovníka, ktoré mu plynú zo zdrojov na území SR a zo zdrojov v zahraničí. Daňový bonus na vyživované dieťa si môže uplatniť daňovník na každé vyživované dieťa, a to vlastné, osvojené, dieťa prevzaté do starostlivosti nahrádzajúcej starostlivosť rodičov na základe rozhodnutia príslušného orgánu a dieťa druhého z manželov, žijúce s ním v domácnosti, ktoré sa považuje za nezaopatrené dieťa podľa zákona č. 600/2003 Z. z.

Nemocenské dávky (Krankengeld) v Rakúsku

V Rakúsku má každý, kto ochorie (t. j. je práceneschopný - PN), nárok na náhradu mzdy od zamestnávateľa. Náhrada mzdy nie je iba o mzdách alebo platoch. Zahŕňa aj pravidelné nadčasy alebo prémie vypočítané na základe priemeru. Na peňažné nemocenské dávky v Rakúsku (Krankengeld) máte nárok, ak v dôsledku choroby nemôžete pracovať a ste:

• zamestnanec v platenom zamestnaní
• nezamestnaná osoba, ktorá poberá dávky z poistenia v nezamestnanosti
• účastník rekvalifikačných školení.

Nárok na poberanie dávok vzniká vystavením potvrdenia o práceneschopnosti lekárom.

Postup pri práceneschopnosti

V prvom rade je dôležité bezodkladne informovať zamestnávateľa o práceneschopnosti, a to napr. telefonicky, mailom alebo SMS správou. Potvrdenie o práceneschopnosti vystavené od lekára je potrebné odovzdať zamestnávateľovi len vtedy, ak to zamestnávateľ vyžaduje. V niektorých prípadoch zamestnávatelia nevyžadujú predloženie potvrdenia od lekára, keďže práceneschopnosť zamestnancov si môžu overiť v online systéme rakúskej zdravotnej poisťovne. Po dohode so zamestnávateľom nemusí zamestnanec navštíviť lekára kvôli vystaveniu potvrdenia o práceneschopnosti, keďže toto potvrdenie nie je potrebné k výplate mzdy, ale až k výplate nemocenskej dávky.

Práceneschopnosť (Krankenmeldung) je potrebné nahlásiť do 7 dní od jej vzniku príslušnej sociálnej poisťovni v Rakúsku (SVS). Použite tlačivo Krankenmeldung. Potvrdenie o chorobe (KRANKENMELDUNG) musí byť potvrdené lekárom (slovenským alebo rakúskym) a predložené SVS. Ak je potvrdenie od slovenského lekára, je potrebné ho predložiť v nemčine. Pri pretrvávajúcej práceneschopnosti musí byť poisťovni predložená lekárska správa každých 14 dní. Ak svoju práceneschopnosť (PN) do týždňa nenahlásite, nemocenské dávky sa budú vyplácať až odo dňa oznámenia.

Výška a dĺžka vyplácania nemocenských dávok

Pri vzniku práceneschopnosti je zamestnávateľ povinný vyplácať zamestnancovi mzdu vo výške 100 % a následne vo výške 50 %. Dĺžka vyplácania plnej a polovičnej mzdy je závislá od dĺžky trvania pracovného pomeru, a to nasledovne:

Počas vyplácania 100 % mzdy nemá zamestnanec nárok na výplatu nemocenskej dávky. Tento nárok vzniká až vtedy, keď je zamestnancovi vyplácaných 50 % zo mzdy. V tomto prípade, resp. pri poberaní 50 % mzdy má zamestnanec nárok na 50 % nemocenskej dávky. Ak zamestnancovi klesne nárok na mzdu pod 50 %, vzniká mu nárok na nemocenskú dávku v plnej výške.

Nemocenské dávky sa vo všeobecnosti poskytujú 26 týždňov. Táto doba sa môže predĺžiť na 56 týždňov v prípade, ak bol zamestnanec za posledných 12 mesiacov pred vznikom práceneschopnosti poistený 6 mesiacov. Rakúsko vypláca nemocenské dávky maximálne 1 rok. Každý, kto je schopný znova odpracovať najmenej 13 týždňov, vzniká mu nový nárok.

Denná výška nemocenských dávok sa vypočíta na základe poslednej mzdy. Od 43. dňa je výška PN 50 % - 60 % zo mzdy. Konkrétne:

• 50 % z vymeriavacieho základu, resp. z hrubej mzdy: ak práceneschopnosť trvá 42 a menej dní.
• 60 % z vymeriavacieho základu, resp. z hrubej mzdy: ak práceneschopnosť trvá 43 a viac dní.

Ak to stanovy fondu zdravotného poistenia umožňujú, tieto sadzby sa môžu zvýšiť o určité percento za manžela/manželku a/alebo ostatných nezaopatrených rodinných príslušníkov. Zvýšená dávka nesmie presiahnuť 75 % zo mzdy.

Nemocenská dávka z dôvodu pracovného úrazu

Zamestnanci majú navyše nárok na úplnú výplatu mzdy za pracovný úraz počas 8 týždňov (alebo 10 týždňov po 15 rokoch práce). Počas PN nesmú byť zamestnanci v Rakúsku na tom finančne horšie. Musia dostať plat, ktorý by dostali, keby nedošlo k úrazu (Ausfallsprinzip = princíp úbytku/straty).

Nemocenské dávky pre živnostníkov

Živnostníci si nemocenské dávky ako aj príjem z podpory pri dlhodobej chorobe musia povinne zarátať do ročného obratu, pretože tieto príjmy poisťovňa u živnostníkov nezasiela na finančný úrad ako u zamestnancov. Tieto príjmy sa považujú za príjem z podnikania. Keďže si daňovník znižuje základ dane o poistné, príjmy dosiahnuté na základe toho poistenia sa v Rakúsku považujú za príjem z podnikania.

Od 1. januára 2013 pre samostatne zárobkovo činné osoby (ako aj pre podnikateľov s max. 25 zamestnancami) vzniká pri dlhodobo pretrvávajúcej chorobe nárok na podporu, ak pracovná neschopnosť pretrváva dlhšie ako 42 dní. Podpora sa vzťahuje iba na pracovnú neschopnosť zapríčinenú jednou a tou istou chorobou počas celej doby prac. neschopnosti. Podpora nemá vplyv na riadne nemocenské dávky vyplývajúce z nemocenského pripoistenia. Podpora sa vypláca spätne od 4. dňa pracovnej neschopnosti až do 20. týždňa.

Doplnkové zdravotné poistenie pre živnostníkov

Pri bežnom zdravotnom poistení, ktoré si platí živnostník v Rakúsku, má nárok na výplatu dávky v chorobe po uplynutí 42 dní. Doplnkové zdravotné poistenie zabezpečuje vyplácanie dávky od 43. dňa choroby. Pri doplnkovom pripoistení je dávka v chorobe vyplácaná od 3. dňa choroby. Toto pripoistenie je určené pre všetky zárobkovo činné osoby, ktoré sú zaradené v systéme zdravotného poistenia podľa GSVG (Gewerbliche Sozialversicherung) alebo FSVG (dobrovoľný platca zdravotného poistenia). Pripoistenie nie je možné po dovŕšení 60 roku života. Poistenie nadobúda účinnosť ku prvému dňu nasledujúceho mesiaca po doručení prihlášky do Soc. poisťovne. Nárok na dávky z pripoistenia vznikne až po 6 mesiacoch od vzniku poistenia. Čakacia doba neplatí v prípade pracovného úrazu.

Výška mesačného poistného je 2,5% z aktuálneho mesačného vymeriavacieho základu poistenca v zdr. poistení. V prípade pozastavenia alebo zrušenia živnosti končí aj povinné sociálne poistenie a takisto aj pripoistenie. Ak je živnosť znova aktivovaná, je potrebné nanovo podať žiadosť o pripoistenie. Výška dávok je 60% z aktuálneho denného vymeriavacieho základu poistenca v zdr. poistení (Krankenversicherung), t.z. že minimálna denná nemocenská dávka je pre rok 2025 vo výške 11,02eur.

Nárok na peňažné nemocenské dávky pri pohybe v rámci Európy

Peňažné nemocenské dávky sa vždy vyplácajú na základe právnych predpisov krajiny, v ktorej ste poistení, bez ohľadu na to, kde sa zdržiavate alebo kde máte pobyt. Pri získaní nároku na nemocenské dávky pri presťahovaní do inej krajiny (Európskej únie, na Island, do Lichtenštajnska, Nórska alebo Švajčiarska), musí príslušná inštitúcia (t. j. inštitúcia v krajine, v ktorej ste poistení) zohľadniť obdobia poistenia, pobyt alebo zamestnanie podľa právnych predpisov každej zo spomínaných krajín. Tým sa zabezpečí, že ľudia pri zmene zamestnania alebo pri presťahovaní do iného štátu neprídu o svoje zdravotné poistenie.

Ak poistencovi vznikla potreba osobného a celodenného ošetrovania alebo osobnej a celodennej starostlivosti na území iného členského štátu EÚ, Švajčiarska, Nórskeho kráľovstva, Islandskej republiky, Lichtenštajnského kniežatstva, Spojeného kráľovstva Veľkej Británie a Severného Írska (ďalej „štát EÚ“) alebo na území štátu, s ktorým má Slovenská republika uzatvorenú zmluvu o sociálnom zabezpečení (ďalej „zmluvný štát“ - Zmluvy o sociálnom zabezpečení uzatvorené Slovenskou republikou), pričom predmetom tejto zmluvy sú i nemocenské dávky (napr. Ukrajina), nárok na ošetrovné si poistenec uplatňuje priamo v pobočke Sociálnej poisťovne prostredníctvom potvrdenia ošetrujúceho lekára vystaveného v štáte EÚ alebo v zmluvnom štáte, v ktorom vznikla potreba ošetrovania alebo starostlivosti. Musí ísť o potvrdenie, ktoré i v štáte jeho vystavenia slúži na účely uplatnenia nároku na ošetrovné.

Sociálne poistenie v Rakúsku

Sociálne poistenie je v Rakúsku povinné pre všetky zamestnané osoby a zahŕňa zdravotné, úrazové, dôchodkové poistenie a poistenie v nezamestnanosti.

Inštitúcie sociálneho zabezpečenia a registrácia

V Rakúsku existujú rôzne inštitúcie sociálneho zabezpečenia, ktoré sú určené pre rôzne oblasti hospodárstva. Pre väčšinu zamestnaných je kompetentnou inštitúciou "Gesundheitskasse". Registráciu do príslušnej sociálnej poisťovne musí vykonať zamestnávateľ. Zamestnancovi sa pridelí číslo sociálneho zabezpečenia (Sozialversicherungsnummer) a následne dostane elektronickú kartu, tzv. e-card, ktorá ho oprávňuje požadovať od poisťovne služby týkajúce sa sociálneho poistenia.

Odvody a služby zdravotného poistenia

Príspevky na sociálne zabezpečenie zráža zamestnávateľ pre všetky oblasti sociálneho poistenia, a to konkrétne: zdravotné, úrazové, dôchodkové a poistenie v nezamestnanosti. Služby sociálneho zdravotného poistenia zahŕňajú: lekársku starostlivosť (vrátane zubných lekárov), nemocenskú starostlivosť a dávky nemocenského poistenia.

Rodinné dávky v Rakúsku

V prípade, že pracujete v Rakúsku, máte nárok aj na rodinné prídavky z tejto krajiny, a to aj v prípade, že vaše deti s vami v Rakúsku nežijú. Rodinné prídavky si môžete uplatniť aj na dieťa, ktoré vám bolo zverené do opatery, prípadne na nevlastné dieťa partnera/ky, pokiaľ ste zosobášení.

Prídavky na deti (Familienbeihilfe)

Prídavky na deti sú jednou zo základných dávok, na ktoré majú nárok rodičia pracujúci v Rakúsku. Podmienku nároku spĺňate tým, že ako pracujúca osoba ste automaticky sociálne poistená. Žiadosť o prídavky na deti je možné podať buď v papierovej forme (miestne príslušnému daňovému úradu), alebo elektronicky prostredníctvom FinanzOnline, pričom sú potrebné nasledovné tlačivá: žiadosť Beih 100 - ak na dieťa nepoberáte prídavky v inej krajine EÚ, žiadosť Beih 38 - ak na dieťa poberáte prídavky v inej krajine EÚ, formulár E 411.

Rodičovský príspevok (Kinderbetreuungsgeld, resp. KBG)

Podmienky nároku na rodičovský príspevok:

• spoločná a dlhodobá domácnosť s dieťaťom,
• centrum životných záujmov v Rakúsku,
• legálny pobyt v Rakúsku,
• poberanie rakúskych prídavkov na deti,
• potvrdenie o absolvovaní tehotenských prehliadok matky a dieťaťa,
• dodržanie hranice príjmu,
• rozhodnutie o zverení dieťaťa jednému z rodičov (v prípade rodičov žijúcich odlúčene).

Žiadosť o rodičovský príspevok je možné podať buď elektronicky prostredníctvom FinanzOnline, alebo osobne v miestne príslušnej zdravotnej poisťovni.

Úprava rodinných prídavkov a daňových bonusov

Od 1. januára 2019 pristúpilo Rakúsko k úprave rodinných prídavkov a daňových bonusov podľa životnej úrovne krajiny, v ktorej dieťa žije, a na ktoré vznikol nárok na základe práce rodičov dieťaťa v Rakúsku. Dávky sa prispôsobili resp. znížili na základe indexu životnej úrovne danej krajiny. Štatistický úrad Európskej únie vydal 1. júna 2020 nové indexy ohľadom výšky životnej úrovne krajín EÚ. Podľa toho sa mení opätovne od 1. januára 2020 aj výška daňových bonusov v Rakúsku a tiež výška rodinných prídavkov, ktoré sa upravujú podľa zákona - Anpassungsverordnung z roku 2019, podľa životnej úrovne krajiny, kde dieťa žije. Na rok 2021 sa upravuje koeficient na 0,711 pre Slovensko, čo znamená, že pre Slovákov sa budú vyplácať dávky a bonusy vo výške 71,10 % z celkovej výšky dávok.

Ďalšie bonusy a príspevky v Rakúsku

• Alleinverdienerabsetzbetrag - bonus pre samoživiteľov rodín. Nárok na tento bonus má vydatá/ženatý, partner/partnerka (ktorí žijú v spoločnej domácnosti) - ak ho nepoberá druhý z partnerov, za splnenia týchto podmienok. V prípade cudzincov musí druhý manžel/ka - partner/ka doložiť potvrdenie o výške svojho príjmu na tlačive E9 (Bescheinigung EU/EWR).
• Alleinerzieherabsetzbetrag - bonus pre samoživiteľov detí. Nárok na tento bonus majú slobodné a rozvedené matky a otcovia, vdovy, vdovci. Tento bonus nahrádza doteraz uplatňovaný Kinderfreibetrag (440 eur ročne) a tiež aj výdavky na opatrovanie detí-Kinderbetreuungskosten.
• Familienbonus Plus sa uplatňuje len za tie mesiace, za ktoré sú vyplácané rodinné prídavky. Uplatňuje sa v daňovom priznaní formulárom L1k, resp. si ho môžu dať zamestnanci uplatniť formulárom E30 počas roka u zamestnávateľa. Do 18. roku veku dieťaťa sa znižuje daň o 166,68 eur mesačne (2 000,16 eur ročne), a to aj za mesiac, v ktorom dieťa dovŕši 18. Po 18. roku veku dieťaťa, ak poberáte rodinné prídavky, sa znižuje daň o 54,18 eur mesačne (650,16 eur ročne). Ak z dôvodu nízkeho príjmu nevznikne daňová povinnosť - bonus sa neuplatní, čiže sa nevypláca.

tags: #pn #davka #vyplatena #v #rakusku #a