Odchod do dôchodku je významnou životnou udalosťou, ktorá prináša zmeny nielen v osobnom, ale aj v pracovnom živote. Na Slovensku je proces odchodu do dôchodku regulovaný Zákonníkom práce a zákonom o sociálnom poistení, pričom zamestnanci môžu mať nárok na odchodné, čo predstavuje určitú formu odmeny zo strany zamestnávateľa za celú profesijnú kariéru. Tento článok objasňuje postup, podmienky a nárok na odchodné pri odchode do starobného, predčasného starobného alebo invalidného dôchodku.
Čo je odchodné a kedy naň vzniká nárok?
Odchodné je pracovnoprávny inštitút, ktorý predstavuje jednorazovú dávku vyplácanú zamestnávateľom zamestnancovi pri prvom skončení pracovného pomeru po vzniku nároku na starobný dôchodok, predčasný starobný dôchodok alebo invalidný dôchodok. Zákonník práce výslovne zakotvuje, že tento nárok na odchodné prislúcha zamestnancovi len od jedného zamestnávateľa.
Podmienky nároku na odchodné
Podľa § 76a ods. 1 Zákonníka práce zamestnancovi patrí odchodné, ak ide o prvé skončenie pracovného pomeru po vzniku nároku na starobný dôchodok. Podstatné je, že nárok na odchodné vzniká len raz - pri prvom skončení pracovného pomeru po priznaní dôchodku.
- Prvé skončenie pracovného pomeru: Kľúčovou podmienkou je, že ide o prvé skončenie pracovného pomeru po vzniku nároku na dôchodok. Ak má zamestnanec viacero zamestnávateľov, rozhodujúci je ten pracovný pomer, ktorý skončí ako prvý po priznaní dôchodku. Nie je možné si „vybrať“, u ktorého zamestnávateľa si odchodné uplatníte neskôr.
- Vznik nároku na dôchodok: Aj keď vo chvíli skončenia pracovného pomeru zamestnanec ešte nemal rozhodnutie Sociálnej poisťovne o priznaní starobného dôchodku, podstatné je, že do 10 pracovných dní po skončení pracovného pomeru podal žiadosť o dôchodok.
- Žiadosť o dôchodok: Zamestnanec musí požiadať o starobný dôchodok do desiatich pracovných dní po skončení pracovného pomeru alebo v čase trvania pracovného pomeru.
Zamestnávateľ nie je povinný poskytnúť zamestnancovi odchodné, ak sa pracovný pomer skončil podľa § 68 ods. 1 Zákonníka práce, teda okamžitým skončením pracovného pomeru z dôvodu právoplatného odsúdenia pre úmyselný trestný čin alebo závažného porušenia pracovnej disciplíny.
Výška odchodného
Zákonník práce v súvislosti s výškou odchodného ustanovuje len minimálnu výšku odchodného v sume najmenej priemerného mesačného zárobku zamestnanca. Pri odchodnom sa používa priemerný mesačný zárobok počítaný podľa pravidiel priemerného zárobku v Zákonníku práce, t. j. technicky sa zisťuje ako priemerný hodinový zárobok a ak treba mesačný, prepočíta sa cez priemerný počet pracovných hodín pripadajúcich v roku na jeden mesiac podľa týždenného pracovného času (§ 134 ods. 4 ZP). Priaznivejšia výška odchodného pre zamestnanca môže byť predmetom kolektívnej zmluvy.
Prípady a kauzy Ľ. Ferusa | Ľuboš Ferus, odsúdený v kauze Piťovci 2
Príklady z praxe a časté otázky
Nárok na odchodné pri predčasnom starobnom dôchodku
Ak zamestnanec splní podmienky pre priznanie predčasného starobného dôchodku a ide o prvé skončenie pracovného pomeru po vzniku nároku na tento dôchodok, má nárok na odchodné.
Súbeh viacerých pracovných pomerov a odchodné
Ak má zamestnanec dvoch zamestnávateľov, nárok na odchodné mu vzniká len raz a to u toho zamestnávateľa, u ktorého prvýkrát skončí pracovný pomer po priznaní dôchodku. Zamestnanec si nemôže vybrať, u ktorého zamestnávateľa si odchodné uplatní neskôr.
Vyplatenie odchodného a odstupné
Podmienky poskytnutia odchodného a odstupného sú upravené v ustanoveniach § 76a a § 76 Zákonníka práce. Výplata odstupného a odchodného sa navzájom nevylučujú, t. j. zamestnancovi môže pri splnení zákonných podmienok vzniknúť nárok na oba typy peňažných plnení súčasne. Nárok na odchodné a odstupné vzniká aj v prípade smrti zamestnanca, kedy posledné zmeny, v súvislosti s ich poskytnutím, upravila novela č. 350/2022 Zákonníka práce účinná od 1. novembra 2022.
Účtovanie odchodného a tvorba rezerv
V prípade, že zamestnanec ukončí pracovný pomer a požiada o predčasný starobný dôchodok, pričom rozhodnutie o priznaní dôchodku obdrží až v nasledujúcom účtovnom období, zamestnávateľ má povinnosť tvoriť rezervu na odchodné. Rezerva na odchodné sa účtuje v roku, kedy vzniká záväzok zamestnávateľa, teda v roku skončenia pracovného pomeru. V mesačníku ÚČTOVNÍCTVO ROPO a OBCÍ č. 2/2011 sa vysvetlil problém vyplatenia odchodného u odchádzajúcich starostov, ktorí počas výkonu funkcie starostu nadobudli nárok na starobný dôchodok a to, že starosta nárok na odchodné nemá.
| Typ dôchodku | Podmienka vzniku nároku | Výška odchodného (min.) | Poznámka |
|---|---|---|---|
| Starobný dôchodok | Prvé skončenie PP po vzniku nároku na SD | 1x priemerný mesačný zárobok | Žiadosť do 10 prac. dní po PP, alebo počas PP |
| Predčasný starobný dôchodok | Prvé skončenie PP po vzniku nároku na PSD | 1x priemerný mesačný zárobok | Musí spĺňať osobitné podmienky |
| Invalidný dôchodok | Prvé skončenie PP po vzniku nároku na ID | 1x priemerný mesačný zárobok | Nárok sa posudzuje individuálne |