Pracovná neschopnosť a viacero zamestnaní: Komplexný legislatívny pohľad

Práceneschopnosť (PN) zamestnanca predstavuje situáciu, ktorá si vyžaduje pozornosť zo strany zamestnávateľa aj zamestnanca. Tento článok poskytuje ucelený pohľad na problematiku PN, vrátane nárokov zamestnanca, povinností zamestnávateľa voči Sociálnej poisťovni a zdravotnej poisťovni, ako aj práv zamestnávateľa počas trvania PN, so zameraním na situácie, keď má zamestnanec viacero pracovných pomerov.

PN a viacero zamestnaní - ilustrácia

Vznik a trvanie dočasnej pracovnej neschopnosti

Dočasná pracovná neschopnosť sa začína dňom, v ktorom príslušný ošetrujúci lekár zistil chorobu, ktorá vyžaduje dočasnú pracovnú neschopnosť. Práceneschopnosť u zamestnanca vzniká z dôvodu choroby, úrazu alebo ak mu bolo nariadené karanténne opatrenie. Zamestnanca za práceneschopného uznáva ošetrujúci lekár, ktorý PN potvrdí vytvorením elektronického záznamu o dočasnej pracovnej neschopnosti v elektronickej zdravotnej knižke v systéme ezdravie. Táto elektronická práceneschopnosť (ePN) v plnom rozsahu nahrádza predchádzajúce 5-dielne papierové potvrdenie, ktoré sa od 1. júna 2023 už nepoužíva. Zaevidovaná ePN sa automatizovane prenesie aj do systému elektronických služieb Sociálnej poisťovne, kde si ju ako na jedinom mieste môže zamestnávateľ pozrieť.

Náhrada príjmu a nemocenské dávky

V prípade, že zamestnanec bude uznaný práceneschopným, má nárok na hmotné zabezpečenie. Zamestnanec dostane peňažné plnenie vo forme náhrady príjmu, ak bol pre chorobu alebo úraz uznaný za dočasne práceneschopného na výkon činnosti zamestnanca alebo mu bolo nariadené karanténne opatrenie a nemá príjem, ktorý sa považuje za vymeriavací základ podľa zákona o sociálnom poistení za obdobie, v ktorom nevykonáva činnosť zamestnanca z dôvodu dočasnej pracovnej neschopnosti (§ 4 zákona č. 462/2003 Z. z. o náhrade príjmu pri dočasnej pracovnej neschopnosti zamestnanca). Náhradu príjmu poskytuje zamestnávateľ najviac počas prvých 14 dní práceneschopnosti zamestnanca.

Náhrada príjmu počas dočasnej pracovnej neschopnosti:

  • 25 % denného vymeriavacieho základu od 1. do 3. dňa PN.
  • 55 % denného vymeriavacieho základu od 4. do 14. dňa PN.

Nemocenská dávka:

Od 15. dňa dočasnej pracovnej neschopnosti má zamestnanec nárok na nemocenské. Nemocenskú dávku vypláca Sociálna poisťovňa od 15. dňa dočasnej pracovnej neschopnosti. Výška nemocenského je 55 % denného vymeriavacieho základu. Celková suma nemocenskej dávky sa zaokrúhľuje na 10 eurocentov nahor. Nemocenská dávka sa primárne vypláca na bankový účet alebo v hotovosti na adresu, ktoré zamestnanec pri vzniku prvej ePN oznámil Sociálnej poisťovni. Ak tak neurobil, tak sa vyplatí na bankový účet, na ktorý mu zamestnávateľ vypláca mzdu.

Schéma: Výpočet náhrady príjmu a nemocenského

Povinne nemocensky poistenej samostatne zárobkovo činnej osobe (SZČO) a dobrovoľne nemocensky poistenej osobe vzniká nárok na nemocenské od prvého dňa dočasnej pracovnej neschopnosti. Podmienkou nároku je zaplatenie poistného na nemocenské poistenie riadne a včas.

ePN a papierové tlačivá

Od 1. júna 2023 platí povinnosť elektronického vystavovania PN lekármi. Sociálna poisťovňa vám oznamuje údaje o ePN a o automatickom vybavovaní vášho nemocenského alebo úrazového príplatku cez Elektronický účet poistenca (časť: Vaše dávky) v eSlužbách. Samotné vystavenie ePN lekárom je automaticky považované za žiadosť o dávku, ktorú posúdi a vybaví Sociálna poisťovňa.

Môže sa však stať, že váš lekár neponúka možnosť ePN a v tom prípade vám potvrdenie o dočasnej pracovnej neschopnosti vydá na päťdielnom papierovom tlačive. Ak vám lekár „péenku“ vystaví na papierovom tlačive, o dávku požiadate nasledovne:

  • I. diel potvrdenia - legitimáciu dočasne práceneschopného poistenca - slúži na kontrolu dodržiavania liečebného režimu. Lekár na ňom vyznačuje dátumy kontrol.
  • II. diel potvrdenia - žiadosť o nemocenské/úrazový príplatok - týmto dielom si uplatníte nárok na nemocenské. Pred jej odoslaním do Sociálnej poisťovne vyznačte, o ktorú dávku žiadate (nemocenské a/alebo úrazový príplatok).
  • IIa. diel potvrdenia - žiadosť o náhradu príjmu pri dočasnej pracovnej neschopnosti - ak ste zamestnancom, týmto dielom si uplatníte nárok na náhradu príjmu u zamestnávateľa.

Keď dočasnú pracovnú neschopnosť ukončíte, odovzdajte lekárovi I. diel potvrdenia a prevezmite si IV. diel. Ak vaša dočasná pracovná neschopnosť trvala viac ako 10 kalendárnych dní, II. diel potvrdenia odovzdávate zamestnávateľovi. Zamestnávateľ ho potvrdí a zašle príslušnej pobočke Sociálnej poisťovne do troch dní po 10. dni PN.

PN a druhé zamestnanie

Ak ste povinne nemocensky poistený živnostník (SZČO) a súčasne aj zamestnaný, a v čase uznanej PN si chcete v Sociálnej poisťovni (SP) uplatniť nárok na nemocenské dávky z obidvoch poistných vzťahov, teda aj ako SZČO a zároveň aj ako zamestnanec, musíte si od lekára vyžiadať dve žiadosti - Potvrdenia o dočasnej pracovnej neschopnosti - pre každé nemocenské poistenie zvlášť. Dôvodom toho, že musí osobitne odovzdať dve potvrdenia, spočíva predovšetkým v tom, že uznanie jednej PN-ky neznamená automaticky nárok aj na druhú PN. Môže však nastať aj taký prípad, kedy toto rozhodnutie nezáleží na vôli poistenca, ale ošetrujúci lekár uzná fyzickú osobu za dočasne PN iba na výkon niektorej z viacerých zárobkových činností.

Nie je možné, aby Sociálna poisťovňa na základe uplatnenia si nároku na jednu dávku automaticky túto žiadosť preniesla aj do druhého poistného vzťahu tohto poistenca a vybavila ju bez toho, aby si osobitne požiadal aj o druhú PN-ku. Preto musí fyzicky žiadať o obidve nemocenské dávky osobitne. Ak máte dva pracovné pomery a ste na PN, platí to pre obidvoch zamestnávateľov. Je potrebné žiadať vystaviť PN 2x a doručiť obidvom zamestnávateľom. Inak je to porušenie liečebného poriadku.

Dve PN pre dve zamestnania

Špecifické situácie a kombinácie poistení

Pri kombinácii viacerých nemocenských poistení (napr. dva pracovné pomery alebo pracovný pomer a povinné poistenie SZČO) Sociálna poisťovňa najskôr posúdi samostatne nárok na nemocenskú dávku z každého z nich. Ak poistenec nárok spĺňa z viacerých nemocenských poistení, výška jeho dávky sa potom určí zo súčtu denných vymeriavacích základov vypočítaných z hrubých príjmov dosiahnutých v príslušnom pracovno-právnom vzťahu v rozhodujúcom období. Lekár pri vystavení ePN vyznačí tie, z ktorých môže pracovať aj počas ePN. Sociálna poisťovňa sleduje výkon práce počas celého obdobia trvania PN u zamestnanca.

Príklad z praxe: Nemocenské a materské pri dvoch pracovných pomeroch

Ak máte trvalý pracovný pomer viac ako 5 rokov a zároveň nové zamestnanie na TPP dlhšie ako 3 mesiace, máte nárok na PN z oboch pracovných pomerov. Nárok na materské však nebudete mať z nového pracovného pomeru, pokiaľ nesplníte podmienku 270 dní nemocenského poistenia. Súbeh dvoch materských by bol možný iba v prípade, ak by sa z nového pracovného pomeru odviedlo viac ako 270 dní nemocenského poistenia alebo by bolo možné k novému pracovnému pomeru započítať aj iné, hoci aj ukončené nemocenské poistenie - s výnimkou zamestnania trvajúceho viac ako 5 rokov. Materské zo súčasného pracovného pomeru sa vypočíta z rozhodujúceho obdobia roka 2024, ak na materské nastúpite v priebehu roka 2025. Výpočet materského z nového pracovného pomeru závisí od dátumu jeho vzniku.

Výpočet nemocenského

Nemocenské sa určuje z denného vymeriavacieho základu (DVZ) alebo z pravdepodobného denného vymeriavacieho základu (PDVZ). Denný vymeriavací základ sa počíta takto: súčet vymeriavacích základov na platenie poistného na nemocenské poistenie dosiahnutých v rozhodujúcom období / počet dní rozhodujúceho obdobia. Pri výpočte dávky sa určí rozhodujúce obdobie, t. j. obdobie, príjem z ktorého sa použije pri výpočte dávky (spravidla kalendárny rok predchádzajúci kalendárnemu roku, v ktorom vznikol dôvod na poskytnutie nemocenskej dávky).

Rozhodujúce obdobie sa určuje nasledovne:

  • Ak nemocenské poistenie trvalo nepretržite najmenej od 1. januára kalendárneho roka predchádzajúceho kalendárnemu roku, v ktorom vznikol dôvod na poskytnutie nemocenskej dávky, do dňa vzniku dôvodu, tak rozhodujúce obdobie je kalendárny rok predchádzajúci kalendárnemu roku, v ktorom vznikol dôvod na poskytnutie nemocenskej dávky.
  • Ak nemocenské poistenie vzniklo v kalendárnom roku predchádzajúcom kalendárnemu roku, v ktorom vznikol dôvod na poskytnutie nemocenskej dávky, alebo v kalendárnom roku, v ktorom vznikol dôvod na poskytnutie nemocenskej dávky, rozhodujúcim obdobím je obdobie od vzniku nemocenského poistenia do konca kalendárneho mesiaca predchádzajúceho kalendárnemu mesiacu, v ktorom vznikol dôvod na poskytnutie nemocenskej dávky.
  • Ak obdobie nemocenského poistenia pred vznikom PN trvalo menej ako 90 dní, tak rozhodujúce obdobie je obdobie od vzniku nemocenského poistenia do dňa predchádzajúceho dňu, v ktorom vznikla PN.

Je však ustanovený aj maximálny denný vymeriavací základ. Vypočíta sa z 24-násobku priemernej mesačnej mzdy za kalendárny rok, ktorý dva roky predchádza kalendárnemu roku, v ktorom vznikol dôvod na poskytnutie náhrady príjmu alebo nemocenského.

Príklad na výpočet náhrady príjmu a nemocenskej dávky

Zamestnanec dňa 15.05.2025 ochorel a lekár mu vystavil ePN od 15.05.2025 do 28.05.2025 vrátane (14 dní). U svojho zamestnávateľa pracuje nepretržite od roku 2020. Počas celého roku 2024 mal mesačnú hrubú mzdu 1 000 eur.

  • Denný vymeriavací základ: 1000 EUR x 12 mesiacov / 365 dní = 32,87 EUR
  • Náhrada za 1. až 3. deň: 32,87 EUR x 0,25 x 3 dni = 24,65 EUR
  • Náhrada za 4. až 14. deň: 32,87 EUR x 0,55 x 11 dní = 199,23 EUR
Tabuľka s výpočtom náhrady príjmu

Maximálna výška dávky

Sociálna poisťovňa upozorňuje, že pri oboch typoch dávok je určená maximálna možná suma dávky. V roku 2019 je to pri 31-dňovom mesiaci najviac 1 069,60 eura pri dávke nemocenské, pri materskom je to 1458,50 eura a pri dávke ošetrovné je to 345,10 eura za 10 kalendárnych dní. Tieto sumy sa menia vždy k 1. januáru kalendárneho roka, na rozdiel od dávky v nezamestnanosti, ktorá sa mení vždy k 1. júlu kalendárneho roka.

Graf: Maximálna výška dávok

Zánik nároku na nemocenské

Nárok na nemocenské zaniká ukončením dočasnej PN najneskôr uplynutím 52 týždňov od vzniku dočasnej pracovnej neschopnosti, t. j. podporného obdobia.

Povinnosti zamestnanca, zamestnávateľa a SZČO

Povinnosti zamestnanca:

  • Bez zbytočného odkladu informovať zamestnávateľa, že je PN a nedostaví sa do práce.
  • Ak je ePN potvrdená z dôvodu pracovného úrazu alebo choroby z povolania, vyplniť a odoslať Hlásenie úrazu (na účely nemocenského) na adresu príslušnej pobočky Sociálnej poisťovne.
  • Dodržiavať liečebný režim.
  • Ak si počas dočasnej pracovnej neschopnosti nájdete v schránke písomné oznámenie, že v čase vašej neprítomnosti bola vykonaná kontrola dodržiavania liečebného režimu, je potrebné, aby ste najneskôr do troch pracovných dní kontaktovali príslušnú pobočku Sociálnej poisťovne v mieste bydliska a podali vysvetlenie.
  • Ak sa rozhodnete zmeniť miesto svojho pobytu, túto zmenu odporúčame konzultovať s ošetrujúcim lekárom, aby posúdil, či vzhľadom na zdravotný stav môžete cestovať. Následne je potrebné novú adresu bezodkladne písomne oznámiť Sociálnej poisťovni.
  • Predložiť Preukaz o trvaní dočasnej pracovnej neschopnosti, ktorý vystaví ku koncu kalendárneho mesiaca lekár - je potrebné doručiť ho do pobočky Sociálnej poisťovne včas, najlepšie do 5. dňa nasledujúceho kalendárneho mesiaca.

Povinnosti zamestnávateľa voči Sociálnej poisťovni:

  • Ak podľa predbežného dátumu skončenia ePN možno predpokladať, že zamestnancovi vznikne nárok na nemocenské, musíte sociálke oznámiť číslo účtu, na ktoré vyplácate zamestnancovi mzdu a dátum posledného dňa výkonu práce pred vznikom ePN.
  • Ak zamestnancovi vyplácate mzdu v hotovosti, sociálke oznámite, že mzdu vyplácate v hotovosti. Na nahlásenie týchto údajov máte 3 dni od sprístupnenia informácie o vzniku ePN Sociálnou poisťovňou.
  • Ak je ePN potvrdená z dôvodu pracovného úrazu alebo choroby z povolania, do 3 dní odo dňa zániku nároku na náhradu príjmu musíte na sociálku oznámiť aj dni, za ktoré zamestnancovi patrila náhrada príjmu pri práceneschopnosti.
  • Ak vás Sociálna poisťovňa požiada o informáciu, či zamestnanec vykonáva prácu počas PN vystavenej na iného zamestnávateľa, ste povinní jej ju poskytnúť.
  • Ak PN zamestnanca trvá dlhšie ako 14 dní, zamestnávateľ je povinný Sociálnej poisťovni odovzdať II. diel potvrdenia - žiadosť o nemocenské alebo úrazový príplatok. Na tejto žiadosti zamestnávateľ vypĺňa dátum od - do vyplácania náhrady príjmu a dátum, kedy bol zamestnanec naposledy v práci.
  • Zamestnávateľ je tiež povinný vydať zamestnancovi na žiadosť potvrdenie o rozhodujúcich skutočnostiach na účely nemocenského poistenia a na individuálne vyžiadanie pobočky Sociálnej poisťovne je povinný predložiť „Potvrdenie zamestnávateľa o zamestnancovi na účely uplatnenia nároku na nemocenskú dávku“, ak Sociálna poisťovňa neeviduje údaje o zamestnancovi.
  • Po skončení PN lekár vystaví zamestnancovi IV. diel potvrdenia - Hlásenie zamestnávateľovi a pobočke Sociálnej poisťovne o skončení dočasnej pracovnej neschopnosti. Zamestnávateľ je povinný toto tlačivo odovzdať príslušnej pobočke Sociálnej poisťovne (ak PN trvala dlhšie ako 14 dní).

Povinnosti voči zdravotnej poisťovni:

Zamestnávateľ je povinný oznámiť príslušnej zdravotnej poisťovni vznik aj zánik dočasnej pracovnej neschopnosti svojho zamestnanca, a to do konca mesiaca nasledujúceho po mesiaci, v ktorom PN vznikla.

Povinnosti SZČO:

Samostatne zárobkovo činná osoba má povinnosti ustanovené osobitne. Ak poistenec vykonáva zárobkovú činnosť a súčasne je dobrovoľne poistená osoba, poistné do jednotlivých fondov sociálneho poistenia sa platí vždy prednostne z vymeriavacieho základu dosiahnutého z výkonu zárobkovej činnosti.

Práva zamestnávateľa počas PN

Zamestnávateľ má právo počas prvých 14 dní vykonať u zamestnanca kontrolu dodržiavania liečebného režimu, resp. kontrolu zdržiavania sa na mieste určenom počas PN. Kontrolu môže vykonať sám alebo dá podnet na vykonanie kontroly na Sociálnu poisťovňu. Zamestnávateľ vykonáva kontrolu v obydlí zamestnanca s jeho súhlasom alebo na mieste, kde je predpoklad, že sa dočasne zdržiava. Kontrola môže byť vykonaná aj počas dní pracovného pokoja a to v akomkoľvek čase, aj vo večerných hodinách, okrem času, ktorý máte určený na vychádzky. Zamestnanec, ktorý vykonáva kontrolu, je povinný sa preukázať oprávnením na vykonanie kontroly. V prípade, ak vás počas kontroly dodržiavania liečebného režimu nezastihne na adrese, ktorú ste uviedli, zanechá vám v schránke písomné oznámenie o vykonaní kontroly. Ak zamestnávateľ pri kontrole zistí, že zamestnanec nie je na mieste, spíše oznámenie o výsledku kontroly a oznámi to príslušnej pobočke Sociálnej poisťovne (nie je to však jeho povinnosťou). Odo dňa, kedy zamestnanec porušil liečebný režim, nemá nárok na výplatu náhrady príjmu.

Kontrola dodržiavania liečebného režimu

Sankcie za porušenie liečebného režimu

Pacient, ktorý nepodá vysvetlenie, kde sa nachádzal v čase kontroly, nemá nárok na výplatu nemocenského odo dňa porušenia liečebného režimu do skončenia dočasnej pracovnej neschopnosti, najviac v rozsahu 30 dní odo dňa porušenia liečebného režimu určeného lekárom. Zároveň vám Sociálna poisťovňa za porušenie povinností dočasne práceneschopného poistenca (napr. nezdržiavanie sa na určenej adrese) môže v zmysle § 239 zákona o sociálnom poistení uložiť pokutu až do výšky 16 596,96 eura.

tags: #pn #a #vznik #druheho #zamestnania