Byť zamestnancom alebo živnostníkom na Slovensku prináša so sebou nielen práva a povinnosti, ale aj množstvo nárokov, ktoré môžu zabezpečiť finančnú stabilitu v rôznych životných situáciách. Mnohí si tieto možnosti uvedomujú až vtedy, keď ich reálne potrebujú, napríklad pri chorobe, úraze alebo starostlivosti o dieťa. Tento článok poskytuje komplexný prehľad o dávkach a príspevkoch, ktoré poskytuje Sociálna poisťovňa, a to ako pre zamestnancov, tak aj pre živnostníkov.
Práva zamestnancov a ochrana pred nezamestnanosťou
Podľa článku 1 Zákonníka práce má každá fyzická osoba právo na prácu, slobodnú voľbu zamestnania a spravodlivé pracovné podmienky. Zákon zároveň chráni pred nezamestnanosťou a zakazuje diskrimináciu z dôvodu pohlavia, veku, zdravotného stavu, viery, národnosti, rasy, majetku či iných okolností. Okrem klasickej mzdy majú zamestnanci nárok na dávky nemocenského poistenia, príspevky súvisiace s materstvom, ošetrovným a v niektorých prípadoch aj na podporu v nezamestnanosti.
Dávky nemocenského poistenia
Ak je zamestnanec povinne poistený v rámci nemocenského poistenia, vzniká mu možnosť čerpať viaceré dávky. Druh dávky a jej výška závisia od druhu a trvania poistenia. Z dôchodkového poistenia vyplývajú dávky, ktoré slúžia ako finančná istota v rôznych životných situáciách.
Garančné poistenie pre prípad platobnej neschopnosti zamestnávateľa
V prípade, že zamestnávateľ platí garančné poistenie, má zamestnanec nárok na garančnú dávku, ktorá sa vypláca v prípade platobnej neschopnosti zamestnávateľa. Nárok na túto dávku vzniká pri rôznych pracovnoprávnych vzťahoch, vrátane klasického pracovného pomeru a rôznych dohôd (dohoda o vykonaní práce, brigádnicka dohoda pre študentov, dohoda o pracovnej činnosti či dohoda na výkon sezónnej práce).
Od 1. júla 2025 sa maximálna dávka garančného poistenia zvýši o 282 eur mesačne. Ak platobná neschopnosť zamestnávateľa vznikne v období od 1. júla 2025 do 30. júna 2026, výška dávky garančného poistenia môže dosiahnuť maximálne sumu 4572 eur. Zamestnávateľ je platobne neschopný vtedy, ak bol podaný návrh na vyhlásenie konkurzu príslušnému súdu alebo súd začal konkurzné konanie bez tohto návrhu podľa zákona o konkurze a reštrukturalizácii.
Dávka v nezamestnanosti
Nárok na dávku v nezamestnanosti majú po splnení zákonných podmienok povinne poistené osoby v nezamestnanosti, teda zamestnanci na základe trvalého pracovného pomeru alebo zamestnanci/dohodári s pravidelným mesačným príjmom na základe dohody o vykonaní práce, dohody o pracovnej činnosti alebo dohody o pracovnej činnosti na výkon sezónnej práce.
Živnostníci a ostatné samostatne zárobkovo činné osoby (SZČO) nie sú povinne poistení v nezamestnanosti, môžu však nárok na dávku získať, ak boli potrebné obdobie dobrovoľne poistení.
Od júla 2025 sa maximálna dávka v nezamestnanosti zvýši o viac ako 90 eur na 1553,30 eura mesačne (pri 31-dňovom kalendárnom mesiaci) a 1503,20 eura (pri 30-dňovom mesiaci). Poberať ju možno najviac šesť mesiacov. Nová hranica maximálnej výšky dávky v nezamestnanosti sa bude týkať len tých dávok, na ktoré vznikne nárok od 1. júla 2025. Poistencom, ktorí už dávku poberajú, sa výška dávky od júla nemení. V apríli 2025 vyplatila Sociálna poisťovňa 39.427 dávok v nezamestnanosti v priemernej výške 651,84 eura.
Zmeny pre podnikateľov od 1. 1. 2025 očami daňovej poradkyne Renáty Bláhovej - Ing. Renáta Bláhová
Príspevok na rekreáciu
Nárok na príspevok na rekreáciu majú aj zamestnanci na materskej dovolenke, rodičovskej dovolenke a osoby dočasne práceneschopné. Podmienky podľa § 152a Zákonníka práce sa vzťahujú na dobu trvania pracovného pomeru ku dňu rekreácie. Avšak osoba, ktorá je dočasne pracovne neschopná, nemôže rekreáciou porušiť svoj liečebný režim.
Príspevok na rekreáciu neslúži len na úhradu ubytovania, ale môže slúžiť aj na ďalšie služby, ktoré ubytovacie zariadenie popri ubytovaní ponúka, napríklad strava, wellness, skipass (ak je ubytovanie spojené s lyžovačkou) a pod. Za oprávnené výdavky sa považujú aj služby cestovných kancelárií a cestovných agentúr, sprievodcovské služby, prepravné služby (cestná, železničná, lodná, letecká doprava, lanovky a vleky), kúpeľné a zdravotné služby, či služby cestovného poistenia.
V praxi nastávajú prípady, keď zamestnanec absolvuje rekreáciu (pobyt) u osoby, ktorá nie je "živnostníkom", ani nemá obchodnú spoločnosť, ale poskytuje služby ubytovania na tzv. "DIČ". Pod pojmom "prenocovanie" sa v súlade so zákonom č. 91/2010 Z.z. o podpore cestovného ruchu rozumie prenocovanie fyzickej osoby v zariadení, ktoré je prevádzkované ekonomickým subjektom poskytujúcim služby prechodného ubytovania, za ktoré odviedol obci miestnu daň za ubytovanie. Ubytovacie zariadenie možno definovať ako budovu, priestor alebo plochu, v ktorých sa verejnosti celoročne poskytuje za úhradu prechodné ubytovanie, a s ním spojené služby. Kategorizácia sa vzťahuje na ubytovacie zariadenia, ktoré prevádzkujú podnikatelia, ktorí poskytujú ubytovanie a s ním spojené služby na základe živnostenského oprávnenia.
Taktiež môže nastať situácia, že zamestnanec absolvuje rekreáciu v trvaní napríklad 3 dní, pričom každú noc spal v inom ubytovacom zariadení, a teda predloží zamestnávateľovi aj viac účtovných dokladov o ubytovaní a strave. Podľa § 152a Zákonníka práce má ísť o ubytovanie najmenej na dve prenocovania, ale predmetné ustanovenie neupravuje väzbu na jedno ubytovacie zariadenie.
Predpokladom oprávnenosti výdavkov zamestnanca na rodinného príslušníka je skutočnosť, že rodinný príslušník sa zúčastňuje rekreácie spolu so zamestnancom a zamestnanec priamo znáša tieto oprávnené výdavky na rekreáciu rodinného príbuzného. Výnimkou je situácia podľa § 152a ods. 4 písm. Zákonník práce neustanovuje, že musí ísť iba o oprávnené výdavky za jednu nepretržitú (ucelenú) rekreáciu.
Ak zamestnanec zaplatí za rekreáciu 500 eur a viac ročne, zamestnávateľ zamestnancovi na túto rekreáciu prispeje maximálnou sumou 275 eur ročne. Príspevky na rekreáciu, ktoré budú zamestnancovi poskytnuté jeho zamestnávateľom, sú oslobodené od dane z príjmov. Pre zamestnávateľa sú príspevky na rekreáciu poskytnuté v rozsahu a za podmienok ustanovených Zákonníkom práce daňovým výdavkom, ktorý znižuje jeho základ dane z príjmov. Pri príspevkoch na rekreáciu poskytnutých vo výške viac ako 55% oprávnených výdavkov a v sume viac ako 275 eur ročne už o príspevkoch na rekreáciu v užšom slova zmysle nebudeme môcť uvažovať, avšak zamestnávateľ môže zamestnancovi poskytovať rekreačný príspevok (v širšom slova zmysle) aj nad tento rozsah.
Zákonník práce rozoznáva dve formy poskytovania príspevku. Ide o situáciu, keď zamestnanec absolvuje rekreačný pobyt, ktorý uhradí z vlastných finančných prostriedkov. Následne po pobyte požiada zamestnávateľa o príspevok a zamestnávateľovi predloží aj účtovné doklady za pobyt. Podľa § 152a ods. 6 Zákonníka práce zamestnanec preukáže zamestnávateľovi oprávnené výdavky na rekreáciu najneskôr do 30 dní odo dňa skončenia rekreácie, a to predložením účtovných dokladov, ktorých súčasťou musí byť označenie zamestnanca. Náležitosti účtovného dokladu definuje zákon č. 431/2002 Z.z. o účtovníctve v znení neskorších predpisov. Zamestnanec je povinný predložiť taký doklad, ktorý spĺňa podmienky oprávneného výdavku definovaného v § 152a Zákonníka práce.
Príspevok na rekreáciu sa zamestnancovi poskytuje na základe jeho žiadosti. Zákonník práce nepredpisuje formu tejto žiadosti. Zamestnávateľ však môže rozhodnúť, že príspevok na rekreáciu poskytne zamestnancovi prostredníctvom rekreačného poukazu. Rekreačný poukaz slúži ako platobný prostriedok na úhradu oprávnených výdavkov, ktoré ustanovuje § 152a ods. 4 Zákonníka práce. Rekreačný poukaz sa vydáva pre fyzickú osobu a je neprenosný.
Zamestnanec môže za kalendárny rok požiadať o príspevok na rekreáciu len u jedného zamestnávateľa. Ide o obmedzenie pre zamestnanca, podľa ktorého je pri súčasnej existencii viacerých pracovných pomerov zamestnanca možné žiadať o príspevok na rekreáciu len u jedného zamestnávateľa. Ak má zamestnanec viacero pracovných pomerov u jedného zamestnávateľa, môže požiadať o príspevok na rekreáciu za každý z týchto pracovných pomerov. V prípade, ak zamestnávateľ poskytuje rekreačný poukaz, tak zamestnancovi vydá viac rekreačných poukazov - za každý pracovný pomer.
Ak sa rekreácia začne v jednom roku a nepretržite trvá v nasledujúcom roku a zamestnanec o to požiada, tak príspevok na rekreáciu bude zamestnancovi zúčtovaný ešte ako príspevok na rekreáciu za rok, v ktorom sa rekreácia začala.
Sociálne odvody a povinnosti živnostníkov
Podnikanie formou živnosti je činnosť, ktorú človek vykonáva pravidelne, vo vlastnom mene a na vlastnú zodpovednosť. Cieľom živnosti je dosahovanie príjmu. Živnosť si môže otvoriť jednotlivec ako fyzická osoba alebo právnická osoba, napríklad firma, ak splní všetky zákonom dané podmienky. Pravidlá podnikania platia rovnako pre všetkých.
Každý živnostník, ktorý je povinne nemocensky a dôchodkovo poistený, musí pravidelne odvádzať poistné do Sociálnej poisťovne. Platiť môžete prevodom z účtu, cez platobnú bránu v Elektronickom účte poistenca, poštovým poukazom alebo kartou priamo v pobočke. Dôležité je uviesť správny variabilný symbol a špecifický symbol obdobia. Ak poistné uhradíte s oneskorením, Sociálna poisťovňa vám predpíše penále vo výške 0,05 % z dlžnej sumy za každý deň omeškania odo dňa splatnosti poistného do dňa, keď bola dlžná suma poukázaná na účet Sociálnej poisťovne.
Zmeny pre podnikateľov od 1. 1. 2025 očami daňovej poradkyne Renáty Bláhovej - Ing. Renáta Bláhová
Jedným z opatrení je zvýšenie minimálneho vymeriavacieho základu z 50 % na 60 %. V praxi to znamená, že živnostníci a SZČO budú od roku 2026 platiť vyššie sociálne odvody. Vymeriavací základ pre SZČO sa určuje z priemernej mesačnej mzdy spred dvoch rokov. V roku 2024 dosiahla priemerná mzda hodnotu 1 524 €.
Maroš Kováč a jeho príspevok k sociálnej inklúzii
Maroš Kováč je sociálny pracovník a regionálny manažér podpory zdravia v organizácii Zdravé regióny. Je nominovaný za skutok, ktorý po siedmich rokoch priniesol zásadnú zmenu do života desiatok ľudí v Bijacovciach. Osem domácností, približne deväťdesiat obyvateľov vrátane päťdesiatšiestich detí, žilo roky bez prístupu k pitnej vode. Maroš Kováč sa rozhodol problém neopomenúť.
Prístup k vode identifikoval ako kľúčový a otvoril dialóg medzi komunitou, obcou, úradmi aj ďalšími aktérmi. Prepájal rozhádané strany, vytváral priestor pre spoluprácu a krok za krokom dosiahol, že voda bola do domácností opäť privedená. Obnovenie prístupu k vode však nebolo len technickým zásahom. V komunite posilnilo pocit, že ich problémy sú dôležité a že existujú ľudia, ktorí stoja pri nich. Rodiny získali možnosť vybudovať si hygienické zázemie, žiť zdravšie a s väčšou sebadôverou.
Maroš Kováč pôsobí v sociálnej oblasti viac než dve desaťročia. Pracoval doma aj v zahraničí, no vždy sa vracal k podpore ľudí žijúcich v generačnej chudobe. Je presvedčený, že základné životné podmienky - voda, bývanie a prístup k zdravotnej starostlivosti - sú nevyhnutným predpokladom sociálnej inklúzie. „Stále verím, že dobro je v každom z nás, napriek tomu, z akého prostredia pochádzame či čo sme zažili.“