PN a ročné zúčtovanie dane: Komplexný sprievodca pre zamestnancov a zamestnávateľov

Práceneschopnosť (PN) z dôvodu choroby alebo úrazu je situácia, ktorá má vplyv nielen na príjem zamestnanca, ale aj na povinnosti zamestnávateľa, vrátane vyplatenia prípadného daňového preplatku. Tento článok poskytuje komplexný pohľad na to, ako správne postupovať pri vyplácaní daňového preplatku zamestnancovi počas PN, s ohľadom na platnú legislatívu a povinnosti zamestnávateľa. Zároveň sa budeme venovať problematike práceneschopnosti z hľadiska mzdového účtovníctva, počnúc výpočtom náhrady príjmu a nemocenských dávok, až po povinnosti zamestnávateľa voči Sociálnej a zdravotnej poisťovni.

Práceneschopnosť zamestnanca: Základné informácie

Práceneschopnosť je stav, keď zamestnanec nemôže vykonávať svoju prácu z dôvodu choroby alebo úrazu. Ide o oficiálny dokument, potvrdenie o dočasnej pracovnej neschopnosti, ktoré vystavuje lekár ako potvrdenie, že je zamestnanec chorý a nemôže pracovať. Toto potvrdenie slúži ako podklad pre náhradu príjmu a nemocenské dávky.

Elektronická PN (ePN)

Ošetrujúci lekár potvrdzuje PN vytvorením elektronického záznamu v systéme ezdravie, čím sa nahrádza predchádzajúce papierové potvrdenie. Od 1. júna 2023 musia všeobecní lekári, lekári zdravotníckych zariadení a gynekológovia vystavovať potvrdenie o dočasnej pracovnej neschopnosti elektronicky, tzv. ePN. Od 1. januára 2024 by mali do systému ePN podľa zákona pribudnúť povinne aj lekári-špecialisti, vrátane lekárov poskytujúcich zubno-lekársku starostlivosť. Elektronická práceneschopnosť (ePN) sa automaticky prenesie do systému Sociálnej poisťovne, kde si ju môže zamestnávateľ pozrieť. Lekár vytvára zamestnancovi tzv. ePN priamo v Národnom zdravotníckom informačnom systéme (NZIS).

Nárok na náhradu príjmu a nemocenské

Počas PN zamestnanec nepríde o svoj príjem úplne. Časť príjmu mu nahrádza zamestnávateľ a časť Sociálna poisťovňa. Zamestnanec má počas PN, za predpokladu splnenia určitých podmienok, nárok na náhradu príjmu od zamestnávateľa, resp. na nemocenskú dávku vyplácanú Sociálnou poisťovňou. Tieto dávky sú vnímané ako náhrada za stratu zárobku pri PN.

• Náhrada príjmu pri dočasnej pracovnej neschopnosti je vyplácaná zamestnávateľom od 1. do 10. dňa PN.
• Nemocenská dávka je vyplácaná Sociálnou poisťovňou od 11. dňa dočasnej pracovnej neschopnosti, najviac do 52. týždňa.

Zamestnanec nemusí žiadať zamestnávateľa o náhradu príjmu pri dočasnej pracovnej neschopnosti a ani Sociálnu poisťovňu o nemocenské. Na náhradu príjmu a na nemocenské však nevznikne nikdy nárok študentovi pracujúcemu na základe dohody o brigádnickej práci študentov a dôchodcovi (starobný, predčasný starobný, invalidný dôchodca, výsluhový dôchodca po dovŕšení dôchodkového veku a invalidný výsluhový dôchodca) pracujúcemu na základe dohody o vykonaní práce alebo dohody o pracovnej činnosti.

Kto platí počas PN?

Náhradu príjmu pri dočasnej pracovnej neschopnosti poskytuje zamestnancovi jeho zamestnávateľ, a to za kalendárne dni od 1. dňa dočasnej pracovnej neschopnosti do skončenia dočasnej pracovnej neschopnosti, najdlhšie do 10. dňa.

• 1. - 3. deň (vrátane): 25 % denného vymeriavacieho základu (DVZ).
• 4. - 10. deň: 55 % denného vymeriavacieho základu (DVZ).

Od 11. dňa dočasnej pracovnej neschopnosti do jej skončenia (najdlhšie do 52. týždňa od vzniku dočasnej pracovnej neschopnosti) má zamestnanec nárok na nemocenskú dávku, ktorú mu poskytuje Sociálna poisťovňa.

• Od 11. dňa PN: Sociálna poisťovňa vypláca zamestnancovi nemocenské vo výške 55 % denného vymeriavacieho základu (DVZ).

Celková suma nemocenskej dávky sa zaokrúhľuje na 10 eurocentov nahor. Nemocenská dávka sa primárne vypláca na bankový účet alebo v hotovosti na adresu, ktoré zamestnanec pri vzniku prvej ePN oznámil Sociálnej poisťovni. Ak tak neurobil, tak sa vyplatí na bankový účet, na ktorý mu zamestnávateľ vypláca mzdu. Na náhradu príjmu nemá zamestnanec nárok, ak si PN privodil úmyselne.

Denný vymeriavací základ (DVZ)

Pre účely určenia výšky náhrady príjmu, resp. nemocenského, je potrebné identifikovať rozhodujúce obdobie. Rozhodujúce obdobie je obdobie najmenej od 1.1. kalendárneho roka, ktorý predchádza kalendárnemu roku, v ktorom vznikla dočasná PN (t. j. predchádzajúceho dňu, v ktorom vznikla dočasná PN, napr. ak zamestnanec bol PN od 2.3.2025, rozhodujúcim obdobím pre určenie DVZ bude obdobie od 2.2.2025 do 1.3.2025). Ak zamestnanec nebol nemocensky poistený počas celého rozhodujúceho obdobia, do úvahy sa berie obdobie nemocenského poistenia (t. j. obdobie od vzniku nemocenského poistenia). Maximálny DVZ pre rok 2024 je 85,7425 EUR. Maximálny mesačný vymeriavací základ je 1 304 €.

PN a dovolenka

Ak má zamestnanec vystavenú PN, PN ruší dovolenku a ani na žiadosť zamestnanca zamestnanec dovolenku mať nemôže. Pojednáva o tom Zákonník práce § 112 ods. 2.

Daňový preplatok a jeho vrátenie

Výsledkom daňového priznania k dani z príjmov nemusí byť len suma, ktorú musíte odviesť štátu. Sú prípady, kedy si môžete nárokovať vrátenie daní. Nie je to však automatické, treba dodržať určené kroky. Pri podaní daňového priznania k dani z príjmov za rok 2024 vám môže vzniknúť preplatok. A to vtedy, keď ste počas roka zaplatili vyššie preddavky na daň, ako bola zistená daňová povinnosť v daňovom priznaní. Pokles aktívneho príjmu počas PN môže viesť k preplatku na dani.

Pre koho je vrátenie daní najčastejšie relevantné?

V praxi sa daňový preplatok najčastejšie týka týchto skupín daňovníkov:

• dôchodcovia,
• študenti,
• osoby, ktoré časť roka nemali zamestnanie,
• osoby na materskej dovolenke,
• osoby, ktoré si uplatnili rôzne nezdaniteľné časti a daňové bonusy.

Navyše, fyzickým osobám môže vzniknúť preplatok nielen na dani z príjmov, ale aj na daňovom bonuse na zaplatené úroky a daňovom bonuse na vyživované dieťa.

Termíny na vrátenie preplatku na dani z príjmov v roku 2025

Daňový úrad musí vyplatiť vzniknutý preplatok najneskôr do 40 dní po uplynutí lehoty na podanie daňového priznania k dani z príjmov. V roku 2025 platí, že ak ste podali daňové priznanie v štandardnom termíne do 31. marca, daňový preplatok vám vrátia do 10. mája. Ak ste si túto lehotu predĺžili, posunie sa aj lehota na vyplatenie daňového preplatku v roku 2025.

Konkrétne termíny vyplatenia vyzerajú takto:

Ako požiadať o vrátenie daní

Aj keď vám vznikne nárok na vrátenie daní, nie je automatický. Podať daňové priznanie k dani z príjmov za rok 2024 nestačí. Žiadosť o vyplatenie daňového bonusu, o vrátenie daňového preplatku alebo vyplatenie zamestnaneckej prémie je potrebné správne vyznačiť v príslušnej časti daňového priznania:

• Fyzická osoba, typ A: oddiel XI.
• Fyzická osoba, typ B: oddiel XIV.
• Právnická osoba: časť IX.

V príslušnej časti daňového priznania správne vyznačte krížikom, o vyplatenie ktorej sumy žiadate.

Spôsob vrátenia daňového preplatku

Ak vaše ročné zúčtovanie dane vykonáva zamestnávateľ, daňový preplatok vám ako zamestnancovi vyplatí práve on. Ak si daňové priznanie podávate sami, preplatok vám vráti daňový úrad.

• Fyzické osoby majú na výber tri možnosti, akým spôsobom dostať daňový preplatok: na účet, na účet v zahraničí (ktorého daňovník nie je majiteľom) a poštovou poukážkou (do výšky 15 000 eur vrátane).
• Právnické osoby majú dve možnosti, a to poštovou poukážkou (takisto do výšky 15 000 eur vrátane) alebo na účet. Číslo účtu uveďte vo formáte IBAN.

Postup zamestnávateľa pri PN a vrátení preplatku

Ak v ročnom zúčtovaní zamestnancovi vyšiel daňový preplatok alebo daňový bonus na vyplatenie, zamestnávateľ je povinný príslušnú sumu vyplatiť zamestnancovi po vykonaní ročného zúčtovania, najneskôr však v zúčtovaní mzdy za apríl (§ 38 ods. 6 zákona).

Ak je zamestnanec počas tohto obdobia na PN, zamestnávateľ by mal postupovať nasledovne:

1. Identifikácia preplatku: Zistiť výšku daňového preplatku, ktorý vznikol zamestnancovi na základe ročného zúčtovania.
2. Výplata preplatku: Preplatok by mal byť vyplatený zamestnancovi najneskôr v mzde za apríl. Ak je zamestnanec na PN a neprijíma mzdu, je potrebné preplatok vyplatiť iným spôsobom, napríklad prevodom na bankový účet zamestnanca.
3. Komunikácia so zamestnancom: Informovať zamestnanca o výške preplatku a spôsobe jeho vyplatenia. Je dôležité zabezpečiť, aby zamestnanec vedel, kedy a ako môže očakávať vyplatenie preplatku.
4. Evidencia: Zaznamenať vyplatenie preplatku do mzdových záznamov zamestnanca.

Špecifické situácie a riešenia

• Dlhodobá PN: Ak je zamestnanec dlhodobo na PN a nevypláca sa mu mzda, zamestnávateľ by mal preplatok vyplatiť prevodom na bankový účet zamestnanca.
• Ukončenie pracovného pomeru: Ak zamestnanec ukončil pracovný pomer a má nárok na daňový preplatok, zamestnávateľ je povinný mu ho vyplatiť najneskôr v mzde za apríl. Ak už zamestnávateľ nevypláca zdaniteľné príjmy, musí vyplatiť preplatok zo svojich prostriedkov a požiadať správcu dane o vrátenie tejto sumy.

Ročné zúčtovanie dane vs. Daňové priznanie

Ak ste zamestnancom a počas roka 2025 ste dosiahli zdaniteľné príjmy zo zamestnania, máte na výber medzi dvoma spôsobmi, ako si vyrovnať dane - buď prostredníctvom ročného zúčtovania dane cez zamestnávateľa, alebo podaním daňového priznania na daňový úrad. Druhá možnosť môže byť pre mnohých zamestnancov finančne výhodnejšia. Rozdiel v príjmoch sa môže pohybovať v desiatkach až stovkách eur ročne v daňových bonusoch na deti či vrátených preddavkoch.

Kedy je výhodnejšie podať daňové priznanie?

Každý daňovník, vrátane zamestnancov, má právo podať si daňové priznanie, a to aj v prípade, že by inak mohol požiadať o ročné zúčtovanie dane. Pre niektoré skupiny ľudí to môže byť dokonca výhodnejšie než spoliehať sa na zamestnávateľa. Napríklad starobní a predčasní dôchodcovia, ktorí počas roka 2025 zarobia menej než 2 876,90 €, môžu prostredníctvom daňového priznania získať späť celú sumu zaplatených preddavkov na daň, čo cez ročné zúčtovanie nie je možné.

Ďalšou situáciou, kedy sa daňové priznanie oplatí viac, je prípad zamestnancov s nárokom na daňový bonus na deti, ktorí však majú príliš nízky základ dane. Pri ročnom zúčtovaní im zamestnávateľ daňový bonus kráti alebo neposkytne vôbec, no v daňovom priznaní je možné započítať základ dane aj druhej oprávnenej osoby - typicky druhého rodiča. To môže výrazne zvýšiť výsledný bonus.

Kedy je podanie daňového priznania povinné?

Zákon o dani z príjmov však nehovorí len o dobrovoľnosti, ale aj o povinnosti. Daňové priznanie musí podať každý, kto počas roka zarobil nielen ako zamestnanec, ale mal aj ďalšie príjmy, napríklad zo živnosti, prenájmu nehnuteľností, osobnej asistencie či iného podnikania. Povinnosť sa týka aj daňových rezidentov Slovenska, ktorí dosiahli príjmy zo zahraničia. V týchto prípadoch nestačí, ak zamestnanec požiada o ročné zúčtovanie, musí si priznať všetky svoje príjmy samostatne.

Aj keď je podanie daňového priznania spojené s väčšou administratívou, nie je to neprekonateľná prekážka. Daňovník je síce plne zodpovedný za správnosť výpočtov a údajov, no môže si prizvať na pomoc odborníka - účtovníka alebo daňového poradcu. K samotnému priznaniu je potrebné priložiť viacero dokumentov:

• potvrdenia o príjmoch od všetkých zamestnávateľov,
• doklady k uplatneniu daňových bonusov (napríklad rodné listy detí či potvrdenia o návšteve školy),
• doklady k nezdaniteľným častiam základu dane a potvrdenia od banky, ak si daňovník uplatňuje bonus zo zaplatených úrokov z hypotéky.

Dobrou správou je, že nie všetky dokumenty treba prikladať - napríklad slovenské rodné listy alebo školské potvrdenia vydané na Slovensku má daňový úrad často už k dispozícii, a tak ich nie je potrebné opakovane dokladovať, pokiaľ sa údaje nezmenili.

Podmienky a termíny

Štandardná lehota na podanie daňového priznania za rok 2025 je do 31. marca 2026. V prípade potreby si daňovník môže túto lehotu predĺžiť - pri bežných príjmoch do 30. júna 2026 a ak mal príjmy zo zahraničia, tak až do 30. septembra 2026. Vždy však platí, že ak daňovníkovi vyjde nedoplatok, musí ho uhradiť do príslušnej lehoty.

Ak ste nepožiadali zamestnávateľa o vykonanie ročného zúčtovania za rok 2025 a váš ročný príjem zo zamestnania bol 7 125,32 eur a poberali ste aj nemocenské dávky, máte povinnosť do 31. marca 2026 podať daňové priznanie typu A z dôvodu, že zdaniteľné príjmy zo závislej činnosti za rok 2025 presiahli sumu 2 876,90 eur. Povinnou prílohou priznania je kópia Potvrdenia o zdaniteľných príjmoch za rok 2025, ktoré je povinný vystaviť zamestnávateľ. Ak ste v minulom roku poberali nemocenské dávky, budete potrebovať potvrdenie zo Sociálnej poisťovne. Toto potvrdenie vybavíte väčšinou rýchlo, no v období pred koncom marca býva v pobočkách zvýšený nápor. Sociálna poisťovňa vydáva potvrdenie o vyplatených nemocenských dávkach za predchádzajúci rok na základe žiadosti klienta. Vo väčšine prípadov ho dokáže vystaviť priamo na počkanie. O potvrdenie zo Sociálnej poisťovne môžete požiadať viacerými jednoduchými spôsobmi, najrýchlejšie je vybaviť si ho osobne v ktorejkoľvek pobočke.

Pracovná neschopnosť a dohody o pracovnej činnosti

Dohoda o pracovnej činnosti je obľúbenou formou pracovného pomeru, ktorá ponúka flexibilitu a jednoduchosť. Avšak, čo sa stane, ak dohodár ochorie a je uznaný za dočasne práceneschopného (PN)? Má nárok na náhradu príjmu? Na vznik nároku na náhradu príjmu nie je potrebné odpracovať minimálny počet dní.

Vymeriavací základ a sadzba nemocenského pre dohodárov

Minimálny vymeriavací základ pre vznik povinného nemocenského poistenia sa každoročne mení. V roku 2024 je minimálny vymeriavací základ 188,76 eur mesačne. Ak váš príjem z dohody dosahuje aspoň minimálny vymeriavací základ, ste povinne nemocensky poistený. To znamená, že vy aj váš zamestnávateľ platíte poistné na nemocenské poistenie.

Vymeriavací základ je hrubá mzda alebo príjem, z ktorého sa vypočítavajú odvody do Sociálnej poisťovne a následne aj výška nemocenských dávok. Sadzba nemocenského je percentuálny podiel z denného vymeriavacieho základu, ktorý dohodár dostáva ako náhradu príjmu počas práceneschopnosti.

Postup pri práceneschopnosti dohodára

Ak ste dohodár a stali ste sa práceneschopným, je dôležité dodržať správny postup, aby ste mohli získať náhradu príjmu:

1. Zamestnávateľovi: Okamžite informujte svojho zamestnávateľa o svojej práceneschopnosti a predložte mu potvrdenie o dočasnej pracovnej neschopnosti (tzv. ePN).
2. Sociálnej poisťovni: Ak vaša práceneschopnosť trvá dlhšie ako 10 dní, musíte ju oznámiť aj príslušnej pobočke Sociálnej poisťovne.
3. Potvrdenie o dočasnej pracovnej neschopnosti: Toto potvrdenie vám vystaví váš lekár.

Dĺžka práceneschopnosti dohodára nie je zákonom obmedzená. Avšak, nárok na nemocenské dávky trvá maximálne 52 týždňov. Ak práceneschopnosť dohodára trvá dlhšie ako 52 týždňov, nárok na nemocenské dávky zaniká. Ak je práceneschopnosť dohodára spôsobená pracovným úrazom alebo chorobou z povolania, má nárok na náhradu príjmu vo forme úrazových dávok (nemocenské, úrazový príplatok, náhrada za bolesť a za sťaženie spoločenského uplatnenia). Tieto dávky vypláca zamestnávateľ, resp. Sociálna poisťovňa.

Dohodárky, ktoré sú tehotné alebo sú na materskej dovolenke, majú nárok na materské dávky. Materské sa poskytuje 34 týždňov (pri narodení jedného dieťaťa) alebo 43 týždňov (pri narodení dvoch a viac detí).

Často kladené otázky (FAQ)

• Môžem pracovať na dohodu počas PN? Nie, počas práceneschopnosti nesmiete vykonávať žiadnu zárobkovú činnosť, vrátane práce na dohodu.
• Čo ak pracujem na viacero dohôd o pracovnej činnosti? Ak pracujete na viacero dohôd o pracovnej činnosti, nárok na nemocenské dávky sa posudzuje pre každú dohodu samostatne. To znamená, že musíte splniť podmienky nároku (pravidelný mesačný príjem a povinné nemocenské poistenie) pre každú dohodu zvlášť.

tags: #pn #1 #rok #danove #vyrovnanie