Psychomotorický vývoj dojčiat je fascinujúci a komplexný proces, ktorý zahŕňa rozvoj motorických zručností, vnímania a kognitívnych schopností. Včasná intervencia a vývojová rehabilitácia môžu hrať kľúčovú úlohu pri podpore optimálneho vývoja dieťaťa, najmä ak sa vyskytnú akékoľvek ťažkosti.
Psychomotorický vývin dieťaťa je komplexný proces zahŕňajúci fyzický, emocionálny, sociálny a kognitívny rozvoj, ktorý prebieha v priebehu prvých troch rokov života. Tento vývin sa líši od dieťaťa k dieťaťu, avšak existujú určité vývinové míľniky, ktoré nám môžu poskytnúť prehľad o typických etapách, ktorými prechádza. Vývoj je geneticky predurčený u všetkých ľudí. Pohybový vývoj ide súčasne s rozvojom zmyslov (zrak, sluch, čuch, chuť, citlivosť - vnímanie dotyku), je viazaný na emócie a mentálny vývoj.
Na rozdiel od zvierat je človek od narodenia nezrelý. Z hľadiska funkčného to znamená, že nevie chodiť, sedieť, žuť atď. Z hľadiska štrukturálneho nemá typické zakrivenia chrbtice, a to kyfózu ani lordózu. Včasné identifikovanie oneskorení v psychomotorickom vývoji môže mať zásadný dopad na budúci rozvoj dieťaťa.
Fázy psychomotorického vývoja
Novorodenec (0 - 1 mesiac)
Počas prvého mesiaca života sa dieťa adaptuje na nové prostredie mimo maternice. Toto obdobie je kľúčové pre tvorbu základných reflexov a budovanie vzťahu s rodičmi. Pohyby novorodenca nie sú cielené, pohybuje celým telom. Typické je asymetrické uloženie trupu a preferovanie rotácie hlavy na jednu stranu. Motorika: Dieťa prejavuje silný sací reflex, začína zdvíhať hlavu, keď je položené na bruchu, a zameriava svoj pohľad na blízke objekty, najmä na tváre. Sociálne a emocionálne správanie: Dieťa dokáže rozpoznať hlas matky a reaguje upokojením pri jej dotyku alebo zvuku. Plač zostáva jeho hlavným komunikačným nástrojom.
Na to, aby to dieťa dobre zvládalo, je nutné mu vytvoriť tie najlepšie podmienky. Ak novorodenca položíme na rovný pevný podklad na chrbátik, tak uvidíme, že zväčša nevie ležať rovno na chrbte. Je nestabilný a „prepadáva“ na jednu stranu. Môže byť vidno, že hlavička padá na opačnú stranu ako panva a nožičky. Hlavička je v miernom záklone, nevie sa oprieť o chrbátik, ruky a nohy sú schúlené ešte z bruška blízko pri tele (v takzvanom „flekčnom“ postavení). Keď dáme novorodenca na bruško, túto polohu by sme mohli prirovnať k polohe „zmrznutého kurčaťa“. Hlavička je otočená nabok, na druhú stranu ju samovoľne otočiť ešte nedokáže, ruky sú pokrčené za telom, lakte vysoko, panva dieťatka je vyššie ako hlavička, pretože má ťažisko hore na hrudníku a hlavičke. V tomto období má dieťatko šancu na veľmi dobrý začiatok pohybového vývinu.
2. - 3. mesiac
V druhom až treťom mesiaci začína dieťa objavovať svoje telo a výraznejšie interagovať s prostredím. Motorika: Dieťa stabilizuje polohu hlavy, keď leží na bruchu, a otáča hlavu smerom k zvukom. Pokúša sa uchopiť predmety v blízkosti, hoci ešte s nepresnosťou. Sociálne a emocionálne správanie: Dieťa začína reagovať úsmevom na rodičov a napodobňuje ich mimiku. Vydáva zvuky, ako napríklad hrkútanie, čím komunikuje s okolím.
Medzi 4. - 6. týždňom sa hlavička dostáva do stredného postavenia, objavuje sa prvý optický kontakt. V 3. mesiaci v polohe na brušku sa dieťatko opiera o lakte (ktoré sú pred telom), symfýzu a hornú plochu stehien. Hlavičku udrží nad podložkou, voľne ju otáča do oboch strán bez súhybu trupu, ruky sú voľné (môžu byť ešte päste, ale nie tuhé) a nohy ležia voľne na podložke. V polohe na chrbte si chytá ručičky (súhra ruka-ruka), začína prvý cielený úchop v stredovej línii (do 3. mesiaca je úchop iba reflexný). Po 4. mesiaci uchopuje rukou zo strany, odkiaľ je hračka ponúkaná.
4. - 6. mesiac
V tomto období sa dieťa stáva aktívnejším a lepšie sa zapája do diania okolo seba. Motorika: Dieťa sa začína otáčať z bruška na chrbát a skúma objekty pomocou uchopovania. Sleduje a skúma tvar a textúru predmetov, čím sa zlepšuje jeho schopnosť koordinácie. Sociálne a emocionálne správanie: Dieťa napodobňuje výrazy tváre dospelých a vydáva zvuky, aby získalo pozornosť. V 4,5 - 5. mesiaci začína proces otáčania trupu. Rukami uchopuje predmety cez stred tela. V 4. mesiaci sa chytá rukami v oblasti triesel a v 5. mesiaci kolien. V ľahu na bruchu sa postupne trup dvíha nad podložku a ruky sa začínajú vystierať. Pri zrakovom kontakte (t.j. keď dieťaťu ukážeme hračku alebo čokoľvek iné) predvádza dieťa tzv. lietadlo (alebo vzor plávania).
V 6. mesiaci dozrieva mimika - funkcia svalov tváre - predpoklad pre žuvanie a rozvoj reči. Je dokončené hrudné dýchanie. Chytá si rukami prsty na nohách. Dokáže sa otočiť na brucho. Na bruchu je opreté o vystreté horné končatiny, dlane sú rozvinuté (vymizol úchopový reflex na horných končatinách) a zaťaženie je na dolnej časti stehien. Pohybový vývin dieťaťa v 6. mesiaci života by mal zahŕňať aj schopnosť otočiť sa z chrbta na brucho a manipulovať s hračkami v stredovej línii.
7. - 9. mesiac
Motorika: Dieťa sa učí sedieť s oporou a začína sa plaziť. Zlepšuje schopnosť uchopovať predmety oboma rukami, čo podporuje rozvoj jemnej motoriky. Sociálne a emocionálne správanie: Dieťa sa smeje, reaguje na svoje meno a začína používať jednoduché gestá, ako je mávanie.
V 7. mesiaci je prvá lokomočná aktivita - tulenenie - plazí sa po bruchu za pomoci rúk, nohy sa do pohybu nezapájajú. Dieťa sa snaží vyhupnúť na štyri, ale zatiaľ neštvornoží. Je prítomný šikmý sed, zatiaľ ešte nezrelý. V 8. mesiaci už dieťa zaujme kvalitný šikmý sed s oporou o vystretú hornú končatinu a rozvinutú dlaň. Začína štvornožiť a postupne trénuje sed v priestore. Je prítomný pinzetový úchop. V 9. mesiaci je už predpoklad na sed v priestore bez opory končatín. Od 9. mesiaca je kliešťový úchop.
Pokojné prebaľovanie bábätka s Fred & Flo | Správna manipulácia krok za krokom
10. - 12. mesiac
Dieťa v tomto období skúša prvé kroky, pričom sa opiera o nábytok alebo pomocné predmety. Motorika: Dieťa sa učí stáť s oporou a vykonáva prvé kroky s pomocou. Sociálne a emocionálne správanie: Dieťa začína používať jednoduché slová ako „mama“ alebo „tata“ a chápe základné pokyny.
V 10. mesiaci nastáva vertikalizácia - dieťa sa šplhá po nábytku, snaží sa ho obkračovať - je to prvá chôdza vo vertikále a je veľmi dôležité, aby to nepreskočilo. V tomto období rodičia s obľubou chytajú deti za ruky a snažia sa s nimi chodiť dopredu. Je to úplne zbytočné a navyše nesprávne. Dieťa sa vo vertikále musí najprv naučiť orientovať a až potom sa môže samostatne pustiť do priestoru.
12. - 18. mesiac
Deti v tomto období začínajú robiť prvé samostatné kroky a objavujú svet novými spôsobmi. Motorika: Dieťa dokáže chodiť s malou oporou alebo samostatne. Sociálne a emocionálne správanie: Dieťa sa stáva sebavedomejším, začína vyjadrovať svoje potreby slovami a je aktívne v interakciách s blízkymi. V tomto období sa dieťa púšťa postupne do priestoru - samostatná bipedálna chôdza. Ešte tu nie sú prítomné súhyby horných končatín - používa ich skôr na vyvažovanie.
18. - 24. mesiac
Dieťa sa stáva nezávislejším a viac objavuje svoje okolie. Motorika: Dieťa sa učí chodiť po schodoch s oporou a skúša stavať veže z kociek, čím zlepšuje svoju jemnú motoriku. Sociálne a emocionálne správanie: Dieťa rozumie jednoduchým pokynom, používa viac slov a prejavuje záujem o napodobňovanie každodenných aktivít, ako napríklad kŕmenie bábiky.
24. - 30. mesiac
Dieťa sa stáva zvedavejším a zapája sa do rôznych hier a sociálnych aktivít. Motorika: Dieťa sa stáva pohyblivejším, dokáže kopnúť do lopty a kreslí prvé jednoduché čmáranice. Sociálne a emocionálne správanie: Dieťa napodobňuje činnosti dospelých, rozvíja schopnosť spolupracovať a začína chápať koncept zdieľania.
30. - 36. mesiac
V tomto období dieťa výrazne rozširuje slovnú zásobu a začína tvoriť krátke vety. Motorika: Dieťa dokáže behať, skákať a používať príbor pri jedle. Sociálne a emocionálne správanie: Dieťa rozumie jednoduchým otázkam, vie vyjadriť svoje potreby a začína chápať pojmy ako „nebezpečné“.
Vývoj hrubej motoriky (napr. stoj na jednej nohe viac ako 3 sekundy, úplné vzpaženie…) trvá 4 roky. Vývoj jemnej motoriky (schopnosť písať, maľovať, ručné práce…) je do 6. roku života. Vývin motoriky prebieha v určitých etapách, ktoré od narodenia majú svoje zákonitosti.
Vývojová rehabilitácia: Podpora optimálneho vývoja
Vývojová rehabilitácia je komplexný prístup, ktorý sa zameriava na podporu psychomotorického vývoja detí s rôznymi ťažkosťami. Cieľom je stimulovať vývojové procesy, zlepšiť motorické zručnosti, vnímanie a kognitívne funkcie. Existuje mnoho rôznych metód vývojovej rehabilitácie, ktoré sa môžu prispôsobiť individuálnym potrebám dieťaťa. Rehabilitácia patrí medzi liečebnú metodiku, ktorá sa indikuje na základe odborného posúdenia. Mal by to hodnotiť skúsený neurológ, ktorý vie posúdiť, či ide o poruchu napr. svalového napätia alebo iných indikácií, aby dieťa muselo byť rehabilitované.
Handling ako terapia
Handling je spôsob manipulácie s novorodencom či dojčaťom v priebehu nosenia, kŕmenia, prebaľovania, hry - teda činnosti bežného života, ktoré môžu byť veľmi efektívnou terapiou. Cieľom Handlingu je redukovať množstvo prichádzajúcich podráždení odpovedajúcich úrovni vývojového veku (tlmenie svetla, hlasných prejavov, poplašných situácií, rôznych situácií napr. odber krvi v dobe, keď je dieťa v bdelom stave).
Vojtova reflexná terapia
Najčastejšie sa využíva Vojtova metóda, kde sú vyškolení pracovníci. Terapia využíva dôležitých poznatkov z odboru neurofyziológie a riadenia motoriky. Využívajú sa techniky, ktoré pôsobia na motorický i psychický systém a pracujú s pohybovým systémom v globálnych motorických programoch. Pri terapii prostredníctvom reflexnej lokomócie, sú modely abnormálnej posturálnej reaktivity nahradené ideálnymi parciálnymi modelmi z novorodeneckého obdobia. Terapia prematúrnych novorodencov má ťažisko v aktivácii zón s následným ovplyvnením satia, hltania, dýchania a vylučovania. Nastupuje ihneď po stabilizovaní vitálnych funkcií.
Počas terapie sledujeme zmenu šírky rebier, frekvenciu dýchania, spontánnu rotáciu hlavy. Aktivácia by nemala presahovať časový horizont 5 minút. Už počas hospitalizácie kladieme dôraz na aktiváciu dieťaťa rodičmi, resp. matkou, pod vedením vyškoleného fyzioterapeuta.
Neuro-vývinová stimulácia
Neuro-vývinová stimulácia vychádzajúca z Neuro-vývojovej terapie bola vytvorená fyzioterapeutkou a špeciálnou pedagogičkou PhDr. Marjou Volemanovou, PhD. a patrí do skupiny psychomotorických terapií. Pomocou aktivácie motoriky ovplyvňujeme duševné funkcie a osobnosť jednotlivca. Neuro-vývinová stimulácia je program cvikov rozdelených do blokov, ktoré sa cvičia približne 30 týždňov. Každý blok pozostáva z troch druhov cvikov. Jedným sú cviky, ktoré kopírujú psychomotorický vývin dieťaťa od narodenia, ďalšie sú cviky zamerané na integráciu niektorého zo senzorických systémov a relaxačné cviky. Ich kombináciou dokážeme dodatočne posilniť správny psychomotorický vývin dieťaťa v prípade, že v tomto procese nastali ťažkosti. Tieto ťažkosti sú identifikované pomocou vstupnej diagnostiky.
Neuro-vývinová stimulácia je vhodnou pre dieťa, u ktorého sú prítomné ťažkosti s pohybom, prekonávaním prekážok na detskom ihrisku, reči, alebo diagnóz ako dyslexia, dysgrafia, dysortografia, dyskalkúlia či ADHD. Tento druh stimulácie je vhodný pre dieťa vo veku od cca štyroch rokov po školský vek, v prípade prítomnosti odchýlok v psychomotorickom vývine prípadne už stanovených diagnózach spadajúcich pod špecifické poruchy učenia. Neuro-vývinová stimulácia nie je vhodnou v prípade ak dieťa už má začatý cyklus inej psychomotorickej terapie.
Bilaterálna integrácia
Bilaterálna integrácia je schopnosť oboch strán tela spolupracovať pri vykonávaní rôznych úloh. Je to základná zručnosť, ktorá nám umožňuje vykonávať každodenné aktivity, ako napríklad chôdzu, písanie alebo športovanie. Ide o koordináciu medzi ľavou a pravou stranou tela, ako aj medzi rôznymi zmyslovými systémami, čo je nevyhnutné pre správny vývoj motorických schopností. Bilaterálna integrácia je dôležitá nielen pre fyzické aktivity, ale aj pre rozvoj kognitívnych funkcií a uľahčuje učenie a koncentráciu.
Tréning bilaterálnej integrácie prebieha prostredníctvom série cvičení, ktoré sú navrhnuté tak, aby zlepšovali spoluprácu medzi ľavou a pravou stranou tela. Tieto cvičenia sú zamerané na koordináciu pohybov rúk, nôh a celého tela, pričom sa často vykonávajú rytmicky alebo v opakovaných vzoroch. Tréning môže zahŕňať jednoduché aktivity, ako je napríklad prekríženie rúk a nôh, pohyby do rytmu alebo zložitejšie sekvencie pohybov, ktoré vyžadujú sústredenie a koordináciu. Tréningy sa môžu prispôsobiť potrebám jednotlivca, pričom ich môžu vykonávať deti aj dospelí. Tréning bilaterálnej integrácie zvyčajne prebieha počas niekoľkých mesiacov, pričom optimálna dĺžka závisí od individuálnych potrieb a pokroku jednotlivca. Odporúča sa, aby tréning prebiehal aspoň 12 týždňov, čo je dostatočný čas na to, aby sa dosiahli významné zlepšenia v koordinácii a motorických schopnostiach. V niektorých prípadoch môže byť potrebné pokračovať v cvičeniach dlhšie, najmä ak sú ciele náročnejšie alebo ak je pokrok pomalší. Zvlášť užitočný pre deti s oneskoreným motorickým vývojom, problémami s koordináciou, ťažkosťami v škole alebo s učením.
Senzorimotorická arteterapia
Senzorimotorická Arteterapia je terapeutický prístup Cornelie Elbrecht, austrálskej arteterapeutky, zameranej na liečenie traumy. Integruje poznatky z neurobiológie, senzorickej integrácie a bilaterálnej kresby. Poukazuje na spôsob liečenia, prostredníctvom ktorého môže klient vyjadriť svoje vnútorné prežívanie neverbálne. Podstatou nie je interpretovať náročnú situáciu. V Senzorimotorickej arteterapii na rozdiel od iných striktne verbálnych arteterapeutických prístupov je v popredí neverbálna zložka, pocity a zmysly. Hovoríme o na telo orientovanej arteterapii založenej na bilaterálnej kresbe, technike, kde obe ruky na plátne vytvárajú rytmický pohyb. Cez pohyb rúk sa zapája pohyb celého tela. Skrz spojenie sa s našim telom dokážeme aktivovať implicitnú, nevedomú, pamäť a nájsť spomienky zapísané v ňom.
Klient je pred takoutou formou terapie zrelaxovaný a na papier premieta opakovane rytmus aký v daný moment v tele cíti a aký potrebuje. Aby sme mohli lepšie svojmu prežívaniu porozumieť, môžeme si ho predstaviť ako pulzujúci rytmus. Ak sa tento rytmus zastaví, prežívame akúsi nespracovanú, ťaživú situáciu, ktorá ovplyvňuje nielen naše prežívanie ale i naše telo. Arteterapia je všeobecne vhodným nástrojom pre detského i dospelého klienta v prípadoch vývinových, telesných, duševných i sociálnych ťažkostí. Senzorimotorická arteterapia je vhodná nielen pre klientov, ktorí sa dokážu zregulovať pri samotnom procese ale mnoho klientov prichádza „zaseknutých“ pretože pociťujú akési uviaznutie. Senorimoorická arteterapia pracuje s klientom so zreteľom na jeho individuálne potreby. Reflektuje jeho zmeny prežívania, ktoré klient verbalizuje, ale aj tie ktoré si terapeut všíma na neverbálnej úrovni komunikácie. Ak je to potrebné, je klient vedený v procese kresby terapeutom, ktorý facilituje a reguluje priebeh terapie. Podstatou nie je vytvoriť umelecké dielo a opísať ho, ale pretaviť prežívané na papier a zapojiť svoje zmysly a pocity.
Terapia hrou
Terapia hrou (z anglického „Play Therapy“) je medzinárodne uznávaná a celosvetovo využívaná terapeutická metóda, ktorá pomáha deťom zvládať náročné vývinové obdobia a ťažké životné situácie. Terapia hrou je pre deti to isté, ako poradenstvo, alebo psychoterapia pre dospelých. Tak ako psychoterapia pre dospelých klientov má rôzne podoby a rôzne prístupy, tak je to aj v prípade detskej terapie hrou. Stretnutie v rámci terapie hrou sa odohráva v herni s vyškoleným terapeutom/psychológom. V herni sa hračky a rôzne iné pomôcky používajú ako slová a hra a jej symboly sú rečou dieťaťa. Dieťa má v herni k dispozícii rôzne hračky a pomôcky, ktoré mu umožňujú vyjadriť to, čo sa mu ťažko vyjadruje slovami. Počas terapie hrou terapeut vytvára bezpečný vzťahový priestor, ktorý dovoľuje dieťaťu slobodne sa vyjadriť akýmkoľvek spôsobom, ktorý v daný moment potrebuje.
Terapeut má možnosť zažívať svet dieťaťa spoločne s ním a aktívne s ním zdieľať situácie, ktoré ho priviedli do terapie. Terapeut dáva dieťaťu veľmi dôležitú spätnú väzbu o jeho prežívaní bez zdieľania vlastných, subjektívnych komentárov a interpretácií. V herni sa dieťa takýmto spôsobom učí zvládať skutočné životné situácie. Učí sa objavovať a využívať svoje vnútorné zdroje, učí sa vnútornej sebaregulácii a sebakontrole. Jedno terapeutické stretnutie trvá 45 minút individuálne, len za prítomnosti dieťaťa a terapeuta. Odporúčaný počet terapeutických stretnutí sa pohybuje medzi 20-30, pričom je veľmi dôležitá pravidelnosť stretnutí. Odporúča sa začať jedným terapeutickým stretnutím za týždeň v rovnakom stanovenom čase. Terapia hrou je vhodnou terapeutickou metódou pre deti do obdobia, kým nezvládnu abstraktné vyjadrovanie.
Rozvoj hrou
Projekt Rozvoj hrou vznikol pod záštitou terapeutky Lindy Cecavovej, hrovej terapeutky a absolventky terapeutického výcviku v Son-rise programe. Účelom projektu je prepájanie moderných prístupov pracujúcich s klientom s poruchou autistického spektra. Rozvoj hrou nahliada na detského klienta s úctou, pracuje s ním neinvazívne. Prv ako vstupujeme do terapie je dôležité upraviť podmienky, v ktorých sa budeme s dieťaťom hrať a učiť. Prostredie prispôsobujeme tak, aby sme nielen pokryli záujmy dieťaťa, ale súčasne vytvorili priestor na to, aby malo motiváciu a potrebu s nami spolupracovať. Ak je detské prostredie plné rôznorodých podnetov, môžu pôsobiť ako distraktor, pozornosť dieťaťa sa triešti a odvracia od budovania cieľových zručností (napr. očný kontakt).
Samotná terapia prebieha nasledovaním jednotlivých krokov individuálnym tempom podľa potrieb detského klienta. Primárne bol projekt Rozvoj hrou - Vývinová hra vytvorený pre detských klientov s poruchami autistického spektra (PAS). PAS zasahuje do sociálnej komunikácie a interakcie, sú pozorovateľné určité opakujúce sa vzorce.
Moderné metódy a technológie v rehabilitácii
Okrem tradičných metód vývojovej rehabilitácie existujú aj moderné technológie, ktoré môžu podporiť psychomotorický vývoj dojčiat.
EEG Neurobiofeedback
EEG neurobiofeedback je moderná metóda, ktorá pomáha ľuďom zlepšiť fungovanie ich mozgu. Funguje na princípe monitorovania elektrickej aktivity mozgu pomocou špeciálnych senzorov, ktoré sú pripojené na hlavu. Tieto senzory zaznamenávajú mozgové vlny, ktoré potom špeciálny prístroj spracováva a zobrazuje na obrazovke. Tréning s EEG neurofeedbackom je individuálny proces, ktorý sa líši v závislosti od potrieb a cieľov každého klienta. Tréning obvykle trvá 20 až 40 sedení, pričom každé sedenie trvá približne 30 až 60 minút. Sedenia sa zvyčajne konajú jeden až dvakrát týždenne.
Niektoré elektroencefalografické zariadenia môžu interferovať s elektronickými medicínskymi zariadeniami, ako sú kardiostimulátory. Ak má dieťa extrémne ťažkosti so sedením pokojne počas sedenia (napr. kvôli ťažkej hyperaktivite), môže byť neurofeedback náročný na realizáciu.
Forbrain
Forbrain slúchadlá sú inovatívnym nástrojom navrhnutým na zlepšenie komunikačných schopností, koncentrácie a pamäti. Využívajú technológiu kostného vedenia zvuku, ktorá stimuluje nervový systém a posilňuje sluchovo-hlasovú spätnú väzbu. Tento proces pomáha užívateľom lepšie vnímať svoj vlastný hlas, čo vedie k zlepšeniu výslovnosti, rytmu reči a celkovej jasnosti komunikácie. Forbrain je vhodný pre ľudí všetkých vekových kategórií, vrátane detí, študentov, profesionálov či seniorov, a môže byť účinným pomocníkom pri učení, tréningu reči alebo zvyšovaní kognitívnych schopností. Tréning s Forbrain slúchadlami je jednoduchý a efektívny. Užívatelia si nasadia slúchadlá, ktoré sú umiestnené na spánkoch, nie na ušiach, aby využívali technológiu kostného vedenia zvuku. Tréning prebieha tak, že užívateľ nahlas číta, rozpráva alebo spieva, pričom Forbrain zosilňuje a upravuje jeho vlastný hlas, ktorý sa prenáša priamo do vnútra lebky.
Pokojné prebaľovanie bábätka s Fred & Flo | Správna manipulácia krok za krokom
Predčasne narodení novorodenci a psychomotorický vývoj
Ešte pred dvadsiatimi rokmi sa za životaschopné považovali iba deti s pôrodnou hmotnosťou nad jeden kilogram a aj tie boli veľmi ohrozené najrôznejšími závažnými komplikáciami. Častejší je aj výskyt retinopatie nedonosených detí, chronických pľúcnych ochorení a oneskorený rast. Predčasne narodení novorodenci majú špecifické nároky na zabezpečenie optimálneho prostredia umožňujúceho samostatnú existenciu a postupnú adaptáciu jednotlivých systémov. Celková prognóza dieťaťa, čo sa týka jeho zdravia v budúcnosti, však závisí od každého prípadu zvlášť.
Za nedonosené dieťa sa považuje také, ktoré sa narodilo predčasne, t.j. pred 37. týždňom gravidity. Ak nie je možné určiť dĺžku gravidity presne, ide o dieťa, ktoré má pôrodnú hmotnosť 2500 g a menej. Uvedené rozdelenie nie je presné, pretože donosené dieťa môže mať pôrodnú hmotnosť menšiu ako 2500 gramov napr. dieťa hypotrofické, a naopak nedonosené dieťa diabetickej matky môže mať pôrodnú hmotnosť viac ako 2500 g. Príčiny nedonosenosti môžu byť z ochorenia matky (ochorenia srdca, obličiek, gestóza, anomálie rodidiel, placenty, neúmerná namáhavá práca, fyzická či duševná záťaž), alebo zo strany dieťaťa ako viac početná gravidita, malformácia plodu, infekcia plodu.
Známky nezrelosti a motoriky
U novorodencov s nízkou pôrodnou hmotnosťou pozorujeme známky anatomickej a funkčnej nezrelosti. Za známky anatomickej nezrelosti považujeme dlhé štíhle končatiny, chabá, zvraštená koža živočervená, edémy lokalizované i generalizované, novorodenecké mazivo chýba, alebo je len v kožných záhyboch, lanugo pokrýva chrbát, ramená, paže, stehná, fontanely sú málo priestorné, vlasy riedke, málo ohraničené, riasy väčšinou chýbajú, mäkké chrupavky ušných boltcov, malý poddajný hrudník, mamily sú len pigmentované škvrny, bez hormonálnej reakcie, chabá brušná stena s pozorovateľnou peristaltikou, diastáza mm.recti, nezostúpené testes, malé pysky u dievčat nie sú kryté veľkými.
Predčasne narodené dieťa sa rodí s nezrelým CNS, tak ako donosené dieťa, ale jeho adaptácia na podnety vonkajšieho prostredia je labilnejšia. Nezrelosť motoriky sa prejavuje nevyváženosťou vykazovaných pohybových vzorov v periódach spánku a bdenia. Postúra dieťaťa sa stáva nestabilná, na akékoľvek neprimerané podráždenie reaguje nekoordinovaným pohybom. Môže nastať i druhá situácia, keď dieťa na daný podnet nereaguje, je apatické, spavé, neprejavuje žiadny motorický kontakt, nie je schopné zmeniť polohu a pohyb, zostáva v nekvalitnej postúre. Tak vzniká základ svalových dysbalancií, niektoré svalové skupiny sú preťažované iné nemajú možnosť uplatniť svoju funkciu.
Novorodenci, narodení medzi 28. a 32. týždňom, majú svalový tonus znížený, chýba flekčné držanie končatín, ktoré je nahradené hyperabdukciou bedrových kĺbov s dorzálnym ťahom panvy a následnou kyfózou v torakolumbálnom prechode. Hlava je uložená v reklinácii v krčnej chrbtici, rotovaná na jednu stranu - predilekcia a dieťa nemá silu ju pretočiť. V chudobnej spontánnej motorike prevažuje abdominálne dýchanie nad kostálnym, čo spôsobí nerozvinutie hrudníka a paradoxné dýchanie. Tento typ dýchania je z hľadiska motorického vývoja neideálny a charakterizuje ho zväčšujúca sa kyfóza v torakálnej chrbtici s vyklenovaním brušnej steny pri inspíriu a prepadávaním hrudníka. Horná časť hrudníka vystupuje kraniálne a bránica sťahuje obidva úpony k sebe. Spolu s nezrelým skeletom rebier vzniká Harisonova ryha s diastázou brušných svalov. Posturálne schopnosti nezrelého novorodenca sú ohrozené už problémom s dýchaním i bez neurologických komplikácií.
V orofaciálnej oblasti pozorujeme zníženú mimiku, nedostatočné sacie a hltacie funkcie. Literatúra uvádza, že v neskoršom veku u predčasne narodených detí sú pozorovateľné poruchy koncentrácie a psychomotorický nepokoj ako dôsledok nadmernej stimulácie nezrelého mozgu. Ten nie je pripravený po narodení na príjem množstva informácií.
Korigovaný vek
Pre porovnávanie vývoja nezrelého novorodenca s dieťaťom, ktoré sa narodilo v termíne pôrodu, je nutné jeho vek (chronologický vek = vek od narodenia) korigovať. To znamená, že od chronologického veku dieťaťa je potrebné odpočítať počet týždňov, resp. mesiacov, o ktoré prišlo na svet skôr. Napríklad dieťa, ktoré sa narodilo o 3 mesiace skôr, bude vo veku 6 mesiacov svojím vývojom zodpovedať 3-mesačnému dojčaťu. Hovoríme potom o korigovanom veku.
Metódy stimulácie a terapie u predčasne narodených detí
V ranom období sa využívajú prvky techniky bazálnej stimulácie, polohovanie, dojčenská masáž, orofaciálnej stimulácie. Bazálna stimulácia je komunikačný, interakčný a vývoj podporujúci stimulačný koncept, ktorý sa orientuje na všetky oblasti ľudských potrieb. Podporuje primeraný prísun podnetov z vlastného organizmu a tiež z okolia. Týmto podporuje udržanie hustoty dendritickej arborizácie a vznik nových dendritických spojení medzi neurónmi. Teoretická základňa konceptu je založená na predpokladoch neurofyziologického modelu vývoja, genetických prvkoch vývojovej psychológie, poznatkov fyzioterapie (predovšetkým Bobathovej konceptu), psychológie a pedagogiky. Základnými prvkami konceptu je pohyb, komunikácia a vnímanie a ich úzke prepojenie. Medzi techniky konceptu, využívajúce sa v neonatológii môžeme zaradiť prvky základnej stimulácie i prvky nadstavbovej stimulácie. K základnej stimulácii patrí somatická stimulácia (orientácia na postihnutú stranu, polohovanie), vibračná stimulácia (hladenie, masáže a pod), vestibulárna stimulácia (polohovanie hlavy).
Dojčenská masáž
Dojčenská masáž podporuje zdravý vývoj dieťatka, stimuluje krvný obeh, posilňuje imunitu, zlepšuje spánok, rozvíja motoriku a v neposlednom rade prináša potešenie a uvoľnenie.
Polohovanie
Polohovanie je neoddeliteľnou súčasťou terapie, aj keď nie je aktívnou formou manipulácie. Predčasne narodené dieťa má skrátením vývojovej fázy v matkinom tele deficit zrenia. Mimomaternicové prostredie neumožňuje dieťaťu možnosť aktivity odstrčenia, a možnosť opory hlavy, trupu a končatín. Tým chýba senzorický podnet, ktorý je potrebný k vnímaniu vlastného tela. Dieťa si s ťažkosťou buduje svalové napätie proti pôsobeniu gravitácie. Týmto nedostatkom vznikajú kompenzačné pohybové vzory. Preto je dôležité u predčasne narodených detí prispôsobiť prostredie ako predpoklad pre normálny motorický a senzomotorický vývoj polohovaním. Polohovanie sa prispôsobuje miestu, kde je dieťa umiestnené, v inkubátore, v postieľke. Novorodencovi je ponúknutá možnosť opory o hlavu, trup a končatiny. Môže byť v polohe na chrbte alebo na boku v embryonálnej polohe.
Orofaciálna stimulácia
Orofaciálna stimulácia podľa konceptu Castillo-Morales - aktivácia a regulácia orofaciálnych funkcií (sania, hltania, kontrola slinenia, žuvania, mimiky a hltania).
Kontaktné dýchanie
Kontaktné dýchanie, pri ktorom ruky terapeuta vedú a stimulujú dýchacie pohyby dieťaťa. Terapeut musí zachytiť frekvenciu a rytmus dýchania, striedanie nádychu a výdychu. Technika sa prevádza dlhodobo na jednom mieste hrudníku a väčšinou sa kombinuje s polohovaním / zmenami polohy, s manuálnou vibráciou vo výdychovej fázy dychového cyklu a mäkkými technikami, uvoľňujúce kožu fascie a svaly. Cieľom týchto techník je prehĺbenie dýchacích pohybov a zlepšenie pohyblivosti hrudníku s následným rozpustením a odstránením sekrétu.
Bobathovej koncept
Bobathovej koncept využíva i dotykovo - kinestetickú manipuláciu v ranom období, čo zahŕňa systém manuálnych kontaktov, pôsobiacich na kľúčové body tela (ramená, panva, sternum, chrbtica) dieťaťa, ktoré vedú k tlmeniu nežiaducich reflexov, regulácii tonusu a ovplyvneniu kompenzačných mechanizmov v spontánnom pohybe. Tým sa podporuje tvorba normálneho pohybového vzorca a hlavne sa podporuje správny senzorický vnem podľa veku dieťaťa.
Hermachovej hladkacia metóda
Hermachovej hladkacia metóda manipulácie mäkkých tkanív je cielená na kožu, fascie a svaly. Špeciálna metodika manuálnej medicíny, ktorá ovplyvňuje reflexné zmeny v svaloch a podkoží, s cieľom zníženia svalového napätia a uľahčenia následnej mobilizácie či manipulácie. U nedonosených detí sa využíva aj celkom ľahký dotyk kože prstom.