Platnosť slovenskej PN v Nemecku: Komplexný sprievodca pre Slovákov pracujúcich v Nemecku

Pracujete v Nemecku na nemeckú pracovnú zmluvu a ste prihlásený do nemeckej zdravotnej poisťovne? Ak áno, je dôležité vedieť, ako postupovať v prípade práceneschopnosti, či takzvanej "maródky". Nárok na nemocenské dávky si v prípade choroby i materstva uplatňujete podľa toho členského štátu EÚ, v ktorom ste nemocensky poistený.

Povinnosti zamestnanca pri práceneschopnosti v Nemecku

Pri vystavení PN-ky je zamestnanec povinný bezodkladne informovať zamestnávateľa o svojej absencii na pracovisku a oznámiť mu aj približnú dĺžku neprítomnosti.

Ak práceneschopnosť trvá dlhšie ako tri kalendárne dni, musíte zamestnávateľovi predložiť potvrdenie od lekára tzv. Krankenschein, a to najneskôr v štvrtý deň choroby. Krankenschein má dve strany, prvú vrchnú stranu musíte odovzdať zamestnávateľovi a druhú stranu, spodnú musíte poslať na svoju zdravotnú poisťovňu v Nemecku. Počas trvania vašej práceneschopnosti nemáte odchádzať z Nemecka bez súhlasu zdravotnej poisťovne, aby ste neutrpeli finančnú ujmu.

V prípade práceneschopnosti, resp. zdravotného úrazu, hospitalizácie počas dovolenky doma na Slovensku ste povinní ihneď informovať svojho zamestnávateľa a nahlásiť vašu práceneschopnosť zdravotnej poisťovni v Nemecku.

Elektronické zasielanie PN-ky (Krankenschein)

Od 1. júla 2022 začalo fungovať zasielanie tlačiva Krankenschein / PN-ky zamestnávateľovi elektronicky, a síce zdravotnými poisťovňami. V praxi to znamená, že tlačivo už nemusia chorí zamestnanci doručovať zamestnávateľovi, ale túto povinnosť prevzala zdravotná poisťovňa.

Vystavenie tlačiva PN nemeckým lekárom

Ak ste ochoreli a váš zdravotný stav si vyžaduje liečbu v domácom prostredí, potom vám lekár v Nemecku vystaví elektronickú PN-ku, teda Krankenschein / Arbeitsunfähigkeitscheinigung. Zmluvní lekári zasielajú informáciu o vystavení PN-ky aj príslušnej zdravotnej poisťovni. Informačnú povinnosť teda má ošetrujúci lekár a nie zamestnanec. Odporúčame sa však informovať o zaužívanom postupe vášho ošetrujúceho lekára.

Vystavenie tlačiva PN slovenským lekárom

Ak pracujete v Nemecku a navštívite lekára na Slovensku, potom vám elektronickú PN vystaví lekár na Slovensku. Požiadajte ho, aby použil medzinárodné kódy pre diagnózy a ochorenia. O tejto skutočnosti opäť bezodkladne informujete vášho zamestnávateľa i vašu nemeckú zdravotnú poisťovňu.

Zmeny v roku 2023 a "Odpis ePN"

Zmeny začiatkom roka 2023 ohľadom prechodu na elektronické PN-ky spôsobili, že lekári nevystavujú tlačivo PN-ky v papierovej podobe. Ak lekár teda na Slovensku potvrdzuje pracovnú neschopnosť ePN-kou, potom osoba uplatňujúca si nemocenské v inom štáte EU požiada tohto lekára o vystavenie tzv. "Odpis ePN". Slovenský elektronický systém nie je totiž prepojený s elektonickými systémami iných štátov EU. Toto tlačivo slúži aj na uplatnenie si nároku na nemocenské ako i na preukázanie vzniku, priebehu, ukončenia pracovnej neschopnosti v inom štáte EU.

E-formuláre v prípade PN

Môže sa stať, že nemecká zdravotná poisťovňa bude trvať aj na vystavení E-formulárov. V takom prípade požiada zdravotná poisťovňa Sociálnu poisťovňu o vystavenie E-formulárov alebo požiada vás o zabezpečenie a doručenie týchto E-formulárov.

Pobočka Sociálnej poisťovne vystaví nasledujúce E-formuláre:

• E 115 - Žiadosť o peňažné dávky za PN
• E 116 - Lekárska správa o PN
• E 118 - Oznámenie o neuznaní alebo skončení PN

Odporúčame vám informovať sa o požadovanom postupe priamo v zdravotnej poisťovni v Nemecku.

Nemocenské dávky a ich výška

Počas PN v Nemecku platí nemocenské dávky prvých 6 týždňov zamestnávateľ. Vtedy dostanete 100% platu. Potom zdravotná poisťovňa, ktorá vypláca nemocenské dávky vo výške 70% vášho hrubého platu. Zdravotná poisťovňa vypláca nemocenskú dávku aj po skončení pracovného pomeru, najdlhšie však 78 týždňov.

Príslušnosť k právnym predpisom členských štátov EÚ

Od 1. mája 2010 vstúpilo do platnosti nové NARIADENIE EURÓPSKEHO PARLAMENTU A RADY (ES) č. 883/2004 o koordinácii systémov sociálneho zabezpečenia (zmenené a doplnené o NARIADENIE EURÓPSKEHO PARLAMENTU A RADY (ES) č. 988/2009) a NARIADENIE EURÓPSKEHO PARLAMENTU A RADY (ES) č. 987/2009, ktorým sa stanovuje postup pri vykonávaní nariadenia (ES) č. Tieto nové nariadenia nahradili staré Nariadenie Rady (ES) č. 1408/71 a jeho vykonávacie nariadenie 574/1972. Každý zamestnanec ako aj samostatne zárobková osoba podlieha v rámci ES právnym predpisom len jedného štátu. Vstupom Slovenska do Európskej únie (EÚ) sa aj na občanov Slovenska začala uplatňovať európska legislatíva. Podľa nej je osoba poistená v štáte, v ktorom reálne vykonáva činnosť, t. j. tam, kde sa práca realizuje. Zároveň môže byť poistená na sociálne zabezpečenie výlučne v jednom členskom štáte EÚ, Nórska, Lichtenštajnska, Islandu (EHP) alebo Švajčiarska. Uvedené pravidlo, vrátane nižšie uvedených pravidiel a postupov platia naďalej aj vo vzťahu k Spojenému kráľovstvu Veľkej Británie a Severného Írska.

Prenosný dokument A1 (PD A1)

Čo je PD A1?

Ak vykonávam činnosť pre slovenského zamestnávateľa, pričom činnosť idem vykonávať do iného štátu EÚ, EHP, Švajčiarska alebo Spojeného kráľovstva Veľkej Británie a Severného Írska z dôvodu aktuálnej zákazky na obdobie kratšie ako 24 mesiacov, je potrebné, aby som mal pri sebe prenosný dokument A1 (potvrdenie o právnych predpisoch sociálneho zabezpečenia, ktoré sa vzťahujú na držiteľa) z dôvodu vyslania. Tento dokument potvrdzuje, že poistné na sociálne zabezpečenie sa má naďalej odvádzať na území Slovenska. Ak uvedeným dokumentom nedisponujem, musím byť poistený na území štátu, kde vykonávam činnosť. Uvedený dokument vybavuje zamestnávateľ.

Sociálna poisťovňa vystavuje prenosný dokument A1 len na konkrétnu osobu, nie pre celú skupinu zamestnancov. Vyslanie do inej krajiny EÚ nemá vplyv na práva, ktoré máte vy alebo vaša rodina v oblasti sociálneho zabezpečenia: zdravotné poistenie, rodinné prídavky, invalidný či starobný dôchodok.

Ako požiadať o PD A1

O PDA1 žiadajte elektronicky. Zamestnávateľ, ktorý podával žiadosť o PD A1 za svojich zamestnancov, dostane do e-schránky, z ktorej bola podaná žiadosť, potvrdenie zo Sociálnej poisťovne o doručení takejto žiadosti. Vysielajúci zamestnávateľ, ako aj vysielaný zamestnanec, musia spĺňať podmienky na uplatnenie inštitútu vyslania v zmysle platnej legislatívy. K žiadosti je potrebné priložiť relevantné doklady. V prípade, ak sú splnené všetky podmienky vystaví príslušná pobočka Sociálnej poisťovne prenosný dokument A1 najneskôr v lehote do siedmich pracovných dní odo dňa doručenia žiadosti a zašle ho zamestnávateľovi/štátnemu zamestnancovi.

Špecifické situácie pri podaní žiadosti o PD A1

1. Výkon činnosti ako zamestnanec v dvoch alebo viacerých členských štátoch EÚ: Ak osoba zvyčajne vykonáva činnosť ako zamestnanec v dvoch alebo vo viacerých členských štátoch EÚ, EHP, Švajčiarska a Spojeného kráľovstva Veľkej Británie a Severného Írska, je potrebné určiť uplatniteľnú legislatívu. Žiadosť sa podáva v príslušnej pobočke Sociálnej poisťovne ktorá ju zaeviduje, skontroluje a v prípade, ak je neúplná, doplní potrebné údaje (v spolupráci so zamestnancom). Na základe posúdenia žiadosti v lehote najneskôr do 60 dní od doručenia žiadosti ústrediu a zašle ho zamestnancovi na adresu uvedenú v žiadosti.
2. Výkon činnosti ako zamestnanec a SZČO v odlišných členských štátoch EÚ: Ak osoba zvyčajne vykonáva činnosť ako zamestnaná osoba a činnosť ako SZČO v odlišných členských štátoch EÚ, EHP, Švajčiarska a Spojeného kráľovstva Veľkej Británie a Severného Írska, je potrebné určiť uplatniteľnú legislatívu. Žiadosť sa podáva v príslušnej pobočke Sociálnej poisťovne, ktorá ju zaeviduje, skontroluje a v prípade, ak je neúplná ju doplní (v spolupráci so zamestnancom/SZČO). Na základe posúdenia žiadosti v lehote najneskôr do 60 dní od doručenia žiadosti ústrediu a zašle ho zamestnancovi/SZČO na adresu uvedenú v žiadosti.
3. Výkon činnosti ako štátny zamestnanec a inej činnosti v odlišných členských štátoch EÚ: Ak osoba zvyčajne vykonáva činnosť ako štátny zamestnanec a činnosť ako zamestnanec a/alebo SZČO v odlišných členských štátoch EÚ, EHP, Švajčiarska a Spojeného kráľovstva Veľkej Británie a Severného Írska, je potrebné určiť uplatniteľnú legislatívu. Žiadosť sa podáva v príslušnej pobočke Sociálnej poisťovne, ktorá ju zaeviduje, skontroluje a v prípade, ak je neúplná ju doplní (v spolupráci so štátnym zamestnancom/zamestnancom/SZČO). Na základe posúdenia žiadosti v lehote najneskôr do 60 dní od doručenia žiadosti ústrediu a zašle ho štátnemu zamestnancovi/zamestnancovi/SZČO na adresu uvedenú v žiadosti.
4. Vyslaná SZČO: Vyslaná SZČO písomne informuje príslušnú pobočku Sociálnej poisťovne o zmenách, ktoré sa vyskytli počas obdobia vyslania, najmä ak sa vyslanie po podaní žiadosti neuskutočnilo, ak sa vyslanie SZČO ukončilo pred uplynutím platnosti PD A1, alebo ak sa vyslanie preruší na obdobie dlhšie ako dva mesiace napr. z dôvodu dočasnej pracovnej neschopnosti.

Práceneschopnosť v Nemecku a výpoveď

V súvislosti s práceneschopnosťou v Nemecku často vyvstáva otázka, či je možné počas PN-ky dostať výpoveď. Odpovede na najčastejšie otázky súvisiace s touto témou nájdete nižšie.

Môžem dostať výpoveď počas trvania práceneschopnosti?

Áno, zamestnávateľ môže zamestnanca prepustiť aj počas trvania práceneschopnosti, ak zamestnanec nepatrí do skupiny osôb chránených pred výpoveďou (tehotné ženy, osoby na rodičovskej dovolenke). Musí mať na to však opodstatnený a preukázateľný dôvod. Príkladom je opakovaná práceneschopnosť (lekár musí zamestnávateľovi vydať pracovný posudok o tom, že zdravotný stav zamestnanca sa pravdepodobne nezlepší).

Kto je chránený pred výpoveďou?

Pred výpoveďou počas práceneschopnosti sú chránené tieto osoby:

• tehotné ženy,
• osoby na rodičovskej dovolenke,
• osoby s ťažkým zdravotným postihnutím.

Z akých dôvodov môžem byť prepustený počas práceneschopnosti?

Dôvody výpovede zo strany zamestnávateľa môžu byť:

• Správanie zamestnanca - patrí sem nevhodné správanie zamestnanca, ako napríklad požívanie alkoholu na pracovisku, opakované odmietnutie práce, šikanovanie či urážky kolegov.
• Zrušenie pracoviska či firmy - ide o organizačné dôvody.
• Zníženie pracovného výkonu - súvisiaceho s:
  • opakovanými krátkymi chorobami,
  • opakovanými dlhotrvajúcimi chorobami,
  • trvalou práceneschopnosťou.

Zamestnávateľ musí akceptovať práceneschopnosť zamestnanca v trvaní 30 dní (6 pracovných týždňov) ročne. Nezáleží na tom, či je zamestnanec chorý 30 dní nepretržite alebo postupne počas roka.

Dostal som výpoveď z dôvodu častých ochorení. Aká je výpovedná lehota?

Pri výpovedi z dôvodu častých ochorení je zamestnávateľ povinný dodržať zákonom stanovenú lehotu, a to štyri týždne.

Dostal som výpoveď z dôvodu opakovaných práceneschopností. Mám nárok na vyplatenie odstupného?

Nie, zamestnávateľ nie je povinný vyplatiť zamestnancovi odstupné pri výpovedi z dôvodu opakovaných chorôb. Nárok na vyplatenie odstupného vznikne len vtedy, ak je to uvedené v kolektívnej zmluve. Stačí pri tom, aby v nej bolo dohodnuté vyplatenie odstupného pri skončení pracovného pomeru. Potom bude odstupné vyplatené aj pri skončení pracovného pomeru výpoveďou z dôvodu opakovaných práceneschopností.

Dostal som výpoveď počas trvania práceneschopnosti z organizačných dôvodov. Aké sú výpovedné lehoty a kedy začínajú plynúť?

Zamestnávateľ musí dodržať zákonom stanovené výpovedné lehoty. Tie závisia od dĺžky trvania pracovného pomeru. V kolektívnej alebo pracovnej zmluve môžu byť uvedené aj iné výpovedné lehoty a tie majú prednosť pred zákonnými lehotami. Výpovedná lehota začína plynúť dňom doručenia výpovede zamestnancovi.

Výpovedná lehota sa neuplatňuje pri „mimoriadnej” výpovedi zo strany zamestnávateľa. K mimoriadnej výpovedi môže dôjsť len zo závažných dôvodov, akým je napr. krádež, podvod či iné. Ide teda o výpoveď s okamžitou platnosťou.

Predlžuje sa výpovedná lehota počas práceneschopnosti?

Nie, práceneschopnosť nemá vplyv na výpovednú lehotu a nepredlžuje ju. To znamená, že pracovný pomer končí posledným dňom výpovednej lehoty, čo môže byť aj počas práceneschopnosti.

Dostal som výpoveď počas trvania práceneschopnosti. Bude mi zamestnávateľ vyplácať mzdu aj naďalej?

Áno, zamestnávateľ naďalej hradí 100 % čistej mzdy počas 6 týždňov práceneschopnosti (ak je zamestnanec v pracovnom pomere dlhšie ako 4 týždne a nebol prepustený zo závažných dôvodov). Ak výpovedná lehota skončí pred uplynutím šiestich týždňov, zamestnávateľ už nie je povinný pokračovať vo výplate mzdy. Naopak, ak práceneschopnosť trvá aj po 6 týždňoch, zamestnancovi bude vyplácaná nemocenská dávka vo výške 70 % z hrubej mzdy. Zdravotná poisťovňa vypláca nemocenskú dávku aj po skončení pracovného pomeru, najdlhšie však 78 týždňov.

S výpoveďou počas práceneschopnosti nesúhlasím, ako mám postupovať?

Ak zamestnanec nesúhlasí s výpoveďou počas práceneschopnosti, môže sa voči nej odvolať, a to podaním žaloby prostredníctvom pracovného súdu. Dôležité je dodržať 3-týždňovú lehotu, inak sa výpoveď stáva nenapadnuteľnou. To znamená, že zamestnanec sa môže odvolať len do troch týždňov od doručenia výpovede. Odporúčame osloviť právnika v oblasti pracovného práva, ktorý vám pomôže s vypracovaním a podaním žaloby.

Môžem dať výpoveď počas trvania práceneschopnosti?

Áno, zamestnanec môže dať zamestnávateľovi výpoveď aj počas trvania práceneschopnosti. Musí však dodržať zákonom stanovenú výpovednú lehotu. Tá trvá štyri týždne, ak pracovná alebo kolektívna zmluva neudáva inú výpovednú lehotu. Počas skúšobnej doby platí 2-týždňová výpovedná lehota.

Cestovanie počas PN

Môžem odcestovať do domovskej krajiny, ak mi práceneschopnosť vznikla v Nemecku?

Počas práceneschopnosti, ktorá vznikla v Nemecku, je možné vycestovať do domovskej krajiny v rámci EÚ len so súhlasom nemeckej zdravotnej poisťovne (ak sa zamestnancovi vypláca nemocenská dávka). Ak zamestnanec nepožiada zdravotnú poisťovňu o súhlas s vycestovaním, nemocenská dávka môže byť pozastavená. Zamestnávateľa nie je potrebné informovať o vycestovaní. Odporúča sa to však z dôvodu, aby zamestnávateľ nenadobudol pocit neopodstatnenej práceneschopnosti.

Čo robiť, ak som ochorel počas čerpania dovolenky v Nemecku?

Elektronické potvrdenie o práceneschopnosti zašle lekár zdravotnej poisťovni, ktorá tieto údaje sprístupňuje zamestnávateľom. Zamestnanec sa tak stáva práceneschopným a zamestnávateľ mu hradí 100 % čistej mzdy (počas 6 týždňov práceneschopnosti). Pravidlo šiestich týždňov platí, ak je zamestnanec v pracovnom pomere dlhšie ako 4 týždne. Ďalšie dni dovolenky, o ktoré zamestnanec pôvodne žiadal, sa nezapočítajú ako vyčerpané dni dovolenky. Ak je zamestnanec v pracovnom pomere kratšie ako 4 týždne, nemocenské dávky mu od prvého dňa vypláca zdravotná poisťovňa vo výške 70 % z hrubej mzdy, nie však viac ako 90 % z čistej mzdy po dobu 4 týždňov.

Čo robiť, ak som ochorel počas čerpania dovolenky v zahraničí?

Potvrdenie o práceneschopnosti, ktoré zamestnanec dostane od lekára v zahraničí, musí zamestnávateľovi a zdravotnej poisťovni doručiť čo najskôr. Okrem toho je zamestnanec povinný poskytnúť zamestnávateľovi a zdravotnej poisťovni informácie o mieste, na ktorom je možné ho zastihnúť (v dovolenkovej destinácii alebo v nemocnici). Zamestnanec sa tak stáva práceneschopným a zamestnávateľ pokračuje vo vyplácaní 100 % čistej mzdy (počas 6 týždňov práceneschopnosti). Ďalšie dni dovolenky, o ktoré pôvodne žiadal, mu zostávajú pre budúce čerpanie.

Nárok na detské prídavky z Nemecka počas práceneschopnosti

Áno, práceneschopnosť a výplata nemocenských dávok nemá vplyv na výplatu detských prídavkov.

Ekonomické aspekty a pracovná morálka

Nemecká ekonomika čelí výzvam, pričom jedným z kľúčových faktorov je aj rastúci počet práceneschopností. Podľa údajov IAB priemerný Nemec strávi 15 dní ročne na PN, čo je rekord od začiatku merania v krajine. Iné štatistiky hovoria až o 18 dňoch. Viac dní na PN trávi len priemerný Bulhar. Zdravotná poisťovňa TK udáva až 19,4 dní - čo je takmer celý pracovný mesiac.

Niektorí odborníci tvrdia, že ide o dôsledok covidu, keďže počet dní PN prudko vzrástol práve s príchodom pandémie. Iní zase tvrdia, že to súvisí s príliš benevolentnými pravidlami preukazovania PN po pandémii. Napríklad podľa stále platných pravidiel stačí, aby zamestnanec zavolal lekárovi, ktorý ho môže po telefóne vypísať na päť dní.

Podľa platnej legislatívy majú nemeckí pracovníci nárok na šesť týždňov PN s plnou mzdou, pričom všetky náklady znášajú firmy. V minulom roku išlo o sumu 70 miliárd eur. Po uplynutí tejto doby dostáva zamestnanec 70 percent hrubej mzdy. Prieskum poisťovne Pronova BKK ukazuje, že takmer 60 percent respondentov tvrdí, že na PN zostanú doma, aj keď by mohli ísť do práce.

Štatistiky iných krajín naznačujú, že množstvo dní na PN nesúvisí s covidom, ale skôr s pracovnou morálkou. Američania a Švajčiari sú chorí len pár dní ročne, píše Bloomberg.

Zmena v štedrých sociálnych benefitoch však bude ťažká. Keď bývalý kancelár Helmut Kohl v 90. rokoch minulého storočia znížil mzdu počas PN na 80 percent, vyvolal také štrajky, že bol nútený zákon rýchlo zmeniť. Spoločnosti ako Volkswagen, ktoré dnes bojujú o prežitie, pritom čelia 10-percentnému nedostatku pracovníkov pre PN na výrobných linkách, čo je dvojnásobne vyššie číslo ako v minulosti.

V roku 2022 nemecká ekonomika stratila viac ako 150 miliónov odpracovaných hodín. Keby Nemci namiesto PN pracovali, zvýšili by HDP o 0,8 percenta, a žiadna ekonomická stagnácia by sa nekonala. Aj preto niektoré firmy, ako je napríklad berlínska Tesla, dávajú zamestnancom bonusy za pravidelnú dochádzku. V prípade Tesly je to 1 000 eur, ak zamestnanec odpracuje 95 percent času.

tags: #plati #slovenaka #pn #v #nemecku