Naša Zem je náš jediný domov, zdroj potravy, čistej vody, vzduchu na dýchanie, energie a všetkého, čo potrebujeme k nášmu životu. Hoci vesmír je nekonečný, život poznáme len na planéte Zem. Preto by sme si mali našu planétu vážiť a chrániť životné prostredie. Mnoho našich zdrojov je neobnoviteľných a nakoniec sa vyčerpajú. Ochrana životného prostredia znamená starostlivosť o celý rad prírodných zdrojov - rastliny, živočíchy, vzduch, vodu i pôdu.
Svet už od 1. augusta žije na ekologický dlh. To znamená, že sme už vyčerpali všetky prírodné zdroje, ktoré je planéta schopná za rok obnoviť. Platforma globálnej ekologickej stopy (Global Footprint Network, GFN) varuje pred ekologickým dlhom. Životné prostredie podmieňuje existenciu organizmov na Zemi, vrátane človeka. V rukách každého jednotlivca je sila pozitívne ovplyvňovať kvalitu životného prostredia, ale aj deštrukčná sila - zničiť všetko pekné okolo seba a život v akejkoľvek jeho podobe. Dlhodobé poškodzovanie životného prostredia v minulosti sa stále odráža na zdraví a veku ľudí. Zdravé životné prostredie a zdravý spôsob života idú ruka v ruke so zdravím a hodnotným prežívaním života každého z nás.
Hoci záchrana Zeme si vyžaduje najmä systematické opatrenia, pomôcť vie aj bežný človek. Slovensko sa postupne snaží zlepšovať životné prostredie. Rezorty podporujú zelené domy, recykláciu či rôzne projekty, zamerané na zelenšie mestá. Napriek tomu však čelíme aj mnohým dlhoročným a ťažko riešiteľným problémom, ako sú napríklad nelegálne skládky, výrub lesov či odpad vo vodách. Ochrancovia životného prostredia hľadajú rovnováhu medzi potrebami ľudí a starostlivosťou o životné prostredie. Na Zemi žije viac ako 5 miliárd ľudí a všetci potrebujú životný priestor, potraviny a palivo na výrobu energie. Bez starostlivosti o životné prostredie by sa mohlo narušiť, prírodné zdroje vyčerpať a Zem zničiť. Ochrana a tvorba životného prostredia a ochrana prírodných zdrojov sa koncom 80-tych rokov stali predmetom rozsiahleho spoločenského a odborného záujmu. Štát financuje projekty na ochranu životného prostredia. Priemyselné odvetvia sú subvencované podľa toho, ako šetria životné prostredie. Napreduje aj výskum alternatívnych energií.
Životné prostredie bude chránené, ak budeme uplatňovať také zreteľné opatrenia a činnosti, ktoré zabraňujú negatívnym vplyvom. Zdôrazňuje sa tu predovšetkým konzervácia určitých hodnôt pre život a budúcnosť človeka, rešpektovanie ekologických zákonitostí a pripustenie iba takých zásahov do prostredia, ktoré nenarušujú ekologickú rovnováhu. Životné prostredie sa bude rozširovať, ak ho budeme cieľavedome pretvárať podľa potrieb človeka. Základnými formami je tvorba krajiny, nová výstavba, rekonštrukcia doterajších zložiek. Do tvorby je potrebné zapojiť aj výrobné odbory, vrátane poľnohospodárstva. V súčasnosti sa ochrana životného prostredia stáva najzávažnejším globálnym problémom.
Znečisťovanie životného prostredia
Znečisťovanie životného prostredia poškodzuje zdravie všetkého živého. Niektoré druhy znečisťovania sa vyskytujú prirodzene, ako napríklad dym z lesných požiarov a sopiek alebo peľ z kvetov. Avšak oveľa väčšie znečisťovanie prostredia spôsobujú priemyselné podniky, družstvá, elektrárne, doprava a náš každodenný život. Naše životné prostredie je už tak zamorené, že je veľmi ťažké bezpečne toto znečistenie odstrániť. Štáty preto vydávajú rôzne zákony na ochranu životného prostredia, aby zamorovanie nepokračovalo. Ak sa škodlivé látky dostávajú do životného prostredia v takých veľkých množstvách, že škodia ľuďom, živočíchom, rastlinám i prírodnému prostrediu, vzniká znečistenie. V dohľadnom čase sa môže stať, že časť našej planéty sa stane neobývateľnou. Preto sa každý z nás musí snažiť planétu ochrániť.
Znečisťovanie ovzdušia a skleníkový efekt
Priemyselná výroba a motorové dopravné prostriedky vypúšťajú do vzduchu zdraviu škodlivé látky, napríklad olovo. V niektorých veľkomestách je vzduch taký znečistený, že sa nad nimi stále vznáša oblak hmly. Kyslý dážď je hlavným zdrojom znečisťovania ovzdušia. Spôsobujú ho výfukové plyny. Tieto plyny spôsobujú, že vzduch je 1 000-krát kyslejší než obyčajne. Vietor odnáša znečistený vzduch, až kým nespadne v podobe kyslého dažďa často v neďalekej krajine.
Ozónová vrstva je súčasťou atmosféry a chráni nás pred škodlivými slnečnými lúčmi. Chemikálie nazývané freóny, ktoré sa používajú na výrobu izolačných materiálov, aerosólov a v chladničkách, unikajú do ovzdušia a ničia ozón. V ozónovej vrstve sa tvoria diery. Zem je obklopená atmosférou, ktorá na nej udržiava teplo. Tento proces sa nazýva skleníkový efekt a je úplne prirodzený. Mnohí vedci sa však zhodujú v tom, že Zem sa ohrieva. Toto ohrievanie je spôsobené zvyšovaním množstva určitých plynov vo vzduchu. Nazývame ich skleníkové plyny a patrí medzi ne aj oxid uhličitý, freóny a metán. Zvyšujú schopnosť atmosféry udržiavať teplo. Väčšina skleníkových plynov sa vyskytuje prirodzene. Dnes je ich však vo vzduchu príliš veľa. Oxid uhličitý vzniká spaľovaním paliva a vyskytuje sa aj v priemyselnom odpade. Metán sa vytvára v niektorých odvetviach poľnohospodárstva.
Hrozba vyhynutia a ochrana prírody
Denne vymiera až 100 rastlinných a živočíšnych druhov - oveľa viac ako v čase vymierania dinosaurov pred 65 miliónmi rokov. Tigrovi, nosorožcovi, ázijskému leopardovi snežnému aj niektorým druhom hmyzu hrozí, že zmiznú navždy. Na hraniciach Rwandy, Ugandy a Zairu v Afrike žije niekoľko sto posledných horských goríl. Ich domov, dažďový prales, ničia farmári a drevárske firmy. Gorily zabíjajú aj hladní dedinčania. Mnohé drevárske spoločnosti hospodária s lesmi ekologicky, obnovujú ich tzv. umelým zalesňovaním. S cieľom nahradiť vyrúbané stromy pravidelne vysievajú zásoby semien v lesných škôlkach a sadenice presádzajú do lesa. Prírodné prostredie je najlepšie chrániť ako celok v národných parkoch. Zoologické záhrady pomáhajú s ochranou druhov, ako sa to stalo v prípade pandy veľkej.
Ochrana životného prostredia má všeobecnú aj špeciálnu (osobitnú) formu. Všeobecná je zameraná na ochranu, obnovu a optimálne využitie prírodných zdrojov, sleduje ochranu a tvorbu krajiny. Špeciálna sa zaoberá konkrétnymi chránenými časťami prírody, ktoré vyžadujú pre svoje vedecké, kultúrne, estetické, ekonomické, zdravotné a rekreačné hodnoty trvalú ochranu a špeciálnu starostlivosť. Tento druh ochrany je zameraný na ochranu živej (rastliny, živočíchy) a neživej prírody, ako aj územnú (chránené krajinné oblasti, národné parky, chránené areály, prírodné rezervácie, prírodné pamiatky).
Prírodné prostredie sa musíme snažiť zachovať i v mestách, na dedinách i v priemyselných aglomeráciách - len tak bude život a pôsobenie človeka možné po ďalšie desaťročia, len tak vytvoríme prírodnú a kultúrnu krajinu, ktorá má šancu prežiť - a my s ňou. Lesy a lúky nemôžu byť raritou, za ktorou budeme cestovať do chránených území (ktoré tvoria najmä národné parky a rezervácie), ale prirodzenou zložkou prostredia, spolu s rozmanitými druhmi rastlín a zvierat, ktoré toto prírodné prostredie tvoria a udržujú. Príroda a biodiverzita je úplným základom pre ich zachovanie, ako aj pre zdravý život ľudí a celej našej planéty. Cez zdravé ekosystémy a ich služby získavame väčšinu našich produktov, ako aj celkového ekonomického rastu a jedine prostredníctvom správneho manažmentu celej krajiny dokážeme preventívne zabrániť ekologickým katastrofám, ako aj dopadom zmeny klímy a naopak.
Deň Zeme a globálne iniciatívy
Každý rok si svet pripomína Deň Zeme, environmentálne motivovaný sviatok, ktorý upozorňuje ľudí na vplyv ničenia životného prostredia a podnecuje k diskusii o možných riešeniach. Pripomíname si ho od roku 1970 a iniciátorom jeho vyhlásenia bol environmentálny aktivista, senátor Spojených štátov z Wisconsinu, Gaylord Nelson. V roku 1992 sa konal v Brazílii Celosvetový summit o Zemi s cieľom načrtnúť úplne prvý globálny akčný plán na záchranu planéty. Jeden z programov vyzýva ľudí na zastavenie ničenia životného prostredia (vyrubovanie stromov alebo vysušovania močiarov), v ktorom žijú. Základná myšlienka tohto plánu „dlh za ochranu prírody“ znamená, že časť medzinárodného dlhu chudobnej krajiny sa zruší výmenou za vyhlasovanie chránených oblastí na jej území. Tohtoročná téma medzinárodného dňa Zeme je OBNOVME NAŠU ZEM.
Na Slovensku sa pri príležitosti Dňa Zeme organizujú rôzne aktivity. Napríklad NP Slovenský raj pripravil individuálne pešie čistenie rieky Hornád, NP Malá Fatra vyzýva na akciu Ochranárskeho činu pre bociana zameranú na praktickú pomoc a čistenie, vyzbieranie odpadkov popri potokoch, riekach, na mokradiach. CHKO Horná Orava vyhodnotí výzvu "Beskydy bez odpadkov" a Správa NP Muránska Planina už sedemnásť rokov každoročne čistí rieku Muránka a jej prítoky. Správa NP Poloniny pomáha svetu skrášľovať vďaka jarnej výzve na upratovanie.
Ako môže každý z nás pomôcť planéte Zem?
Záchrana Zeme si vyžaduje najmä systematické opatrenia, ale pomôcť vie aj bežný človek. Každý by mal začať od seba, pretože Zem je jedným veľkým domovom a ľudstvo je jeho obyvateľmi. Človek, ktorý v súčasnosti disponuje množstvom vedeckých poznatkov, je nútený zobrať zodpovednosť za ďalší osud svojho prostredia, t.j. aj prežitia množstva druhov organizmov, s ktorými sa v procese evolúcie vyvíjal. „Planétu Zem sme nezdedili od našich predkov, ale máme ju požičanú od našich detí.“
1. Šetrite elektrickou energiou
Hneď prvý bod sa zdá byť celkom jednoduchý, ale aj tak máme problém ho dodržiavať. Keď odchádzate z izby, vypínajte zakaždým svetlo. Kupujte kvalitné šetriace žiarovky. Používanie úsporných žiaroviek znižuje spotrebu energie až o 80 %. Pre priestory, kde sa svieti len krátkodobo, sú vhodnejšie obyčajné žiarovky. Šetrite energiou aj pri chladničkách a mrazničkách: umiestnite ich ďalej od sporáka a tepelných zariadení, na chladnejšie miesta. Každý stupeň naviac nad 20 °C zvyšuje spotrebu asi o 4-6 %. Mrazničku pravidelne odmrazujte - 1 cm námrazy zvyšuje spotrebu až o 75 %! Pravidelne čistite zadnú stenu, kam sa usádza prach. Pri kúpe nových elektrospotrebičov si pozorne všímajte štítok s informáciami o energetickej účinnosti. Nenechávajte v sieti nabíjačku na mobil či fotoaparát, pokiaľ sa nenabíjajú.
Odporúčaná teplota v obývacej izbe je 20-22 °C, v spálni 18 °C. Každý stupeň naviac znamená zvýšenie spotreby energie o 6 %. Únik tepla cez okno pri trojitom skle predstavuje len 8 %, zatiaľ čo pri jednoduchom okne až 30 %. Ak ich nemôžete vymeniť, utesnite ich. Používaním pokrievok sa usporí až 150 - 300 % energie, tlakové hrnce ušetria 50 % energie. Používajte riad s rovnakým priemerom dna ako je priemer platničky. Výroba elektriny v tepelných elektrárňach vyčerpáva prírodné zdroje.
2. Trieďte odpad a recyklujte
Slovákom sa recyklovať veľmi nechce. „Kým v roku 2017 sa podarilo recyklovať asi 29 % komunálnych odpadov, minulý rok to bolo už 36 %. Predpokladáme, že rok 2019 bude ešte úspešnejší,“ tvrdí Onufer. „Práve v januári 2019 vstúpil do platnosti protiskládkový balíček. V septembri sa zároveň bude v parlamente rozhodovať o návrhu zákona o zálohovaní plastových fliaš a plechoviek. Envirorezort chce týmto opatrením dostať z lesov a z vodných tokov plastový odpad.“ Zároveň sa prijatím tohto zákona dostaneme medzi prvé krajiny, ktoré takto rázne zakročia proti plastom. „Sme prví v regióne, ktorí podnikli reálne kroky k zálohovaniu PET fliaš a plechoviek a v predstihu pred nariadením EÚ chceme zakázať aj jednorazové plasty.“
Veľa sa hovorí a píše o triedení odpadu. Papiere, noviny a časopisy nevyhadzujeme, ale ich vždy odkladáme do pivnice, zviažeme a prichystáme do zberu. Mnoho ľudí už napríklad vymenilo igelitové tašky za plátenné. Používajte papier z oboch strán a separujte doma. 1 tona zberového papiera zachráni 17 stromov. Papier vhodný na recykláciu nesmie byť mokrý, špinavý, ani mastný. Skúste si vyrobiť aj recyklovaný papier doma.
Ako separovať odpad
3. Šetrite vodou
Voda je nevyhnutná pre život na Zemi. Snažte sa ňou neplytvať. Keď si umývate zuby alebo sa sprchujete, vodu vypnite. Dajte prednosť sprchovaniu pred kúpeľom, ušetríte tak viac ako polovicu vody. Keď umývate riad, nenechajte vodu vkuse tiecť. Umývačku riadu či práčku púšťajte až keď sú plné. Keď v domácnosti tečie kohútik, nechajte ho opraviť čím skôr, pretože kvapkajúcim kohútikom môže denne „odkvapkať“ cca 25 litrov vody. Vodu, ktorou umyjete ovocie a zeleninu, použite na zaliatie izbových kvetín. Pre bežný každodenný pitný režim si určite jeden pohár. Keď sa chystáte nebyť dlhší čas doma, pre istotu uzavrite prívod vody. Našu modrú planétu tvorí 72 % vody, ale z toho 97 % je slaná voda, čiže nie je pitná. Z týchto 3 % vody, čo ostáva, tvoria ešte 2 % sneh a ľadovce. Čiže nám ostáva 1 % pitnej vody.
4. Obmedzte používanie plastov
Plast je úplne najväčšou hrozbou pre našu planétu. Oceány sú plné plastového odpadu. Ročne sa do neho vyhodí viac ako 9 miliónov ton plastu. Pôsobením rôznych vplyvov, ako je slnko, vlny, či baktérie, sa plast mení na malé častice. Živočíchy, ktoré v oceánoch žijú, si tieto rozdrobené časti plastu zamieňajú s potravou. Ryby, ktoré potom my konzumujeme, obsahujú v sebe plast. Do nášho tela sa plast dostáva aj cez plastové obaly, v ktorých sú balené potraviny, či plastové fľašky, ktorých životnosť je častokrát len pár minút. Nekupujte nápoje v plastových fľašiach, ak nemusíte. Investujte do vlastnej fľašky na vodu či kávu. Vyhýbajte sa jednorazovým obalom a zbytočne baleným potravinám (napr. chlieb, pečivo, ovocie, zelenina...). Pokiaľ je to len trochu možné, pokúste sa znížiť spotrebu výrobkov balených v PVC obaloch, hliníkových plechovkách, kombinovaných obaloch. Množstvo nebalených produktov nájdete v bezobalových predajniach. Na uliciach sa zvykne povaľovať všeličo. Aj bežný človek vie s plastmi vo svojom živote zatočiť. V niektorých mestách nájdete aj ekologické drogérie, kde si môžete načapovať ekologický čistiaci/prací prostriedok do vlastného obalu. Ak nakupujete kozmetické prípravky, uprednostňujte tie, ktoré majú overenú ekoznačku, neboli testované na zvieratách, sú vyrobené zväčša z prírodných produktov a majú ekologický, dobre recyklovateľný obal. Podľa ministerstva životného prostredia osvojenie takého štýlu života nesie dôležitý odkaz.
5. Uprednostnite ekologickú dopravu
Pre životné prostredie je oveľa lepšie, keď auto necháte doma a využijete hromadnú dopravu. Pokiaľ sa však do práce musíte dostať autom, skúste odviezť aj kolegov. Ešte lepšie ako spolujazda je využívanie autobusov, vlakov či mestskej hromadnej dopravy. V niektorých mestách je už dokonca možné využiť bikesharing. Majitelia bicyklov či kolobežiek zase uprednostňujú tento spôsob dopravy. Bicykle ušetria čas, peniaze a aj životné prostredie. Chodievajte do školy pešo, aj tým pomáhate udržiavať čistejší vzduch. V lete často jazdite na bicykli. Autá spaľujú pohonné hmoty a do vzduchu vypúšťajú škodlivé splodiny. Ak ti zdravie slúži, nemáš problémy s končatinami a ani do práce to nemáš ďaleko, zameň auto aspoň raz za čas za chôdzu. V niektorých väčších slovenských mestách už fičia projekty - bikesharing, kde si môžeš požičať bicykel na jednom mieste a vrátiť ho na inom mieste. Môžeš tak skombinovať cestu do práce peši a na bicykli.
6. Konzumujte menej mäsa a neplytvajte potravinami
Podľa ministerstva životného prostredia je dôležité najmä rozumné spotrebiteľské správanie. To v praxi znamená, že je lepšie nakupovať menej často a investovať radšej do kvalitných výrobkov, ktoré sa dajú aj opraviť. Pomáha zmeniť svoje stravovacie návyky a konzumovať viac potraviny, ktoré menej zaťažujú životné prostredie (viac rastlinnej stravy na úkor živočíšnej). V EÚ sa ročne vyhodí až 88 miliónov ton jedla, čo predstavuje 173 kilogramov na osobu.
Živočíšny priemysel patrí k hlavným zdrojom emisií a spôsobuje globálne otepľovanie. Mäso nie je potrebné pre život človeka. Je ľahké ho nahradiť zdravšími zdrojmi bielkovín a ďalších živín. Skúste mäso obmedziť. Ak si bez mäsa neviete predstaviť svoj deň, hľadajte kvalitné zdroje. Robte si nákupný zoznam každý týždeň. Existujú aj rôzne aplikácie, ktoré môžete využiť ako svoj nákupný zoznam, dokonca ho viete zdieľať aj s partnerom, deťmi, rodičmi. Aplikácia Hungry Slovak ponúka nadbytočné porcie jedla z reštaurácií za zvýhodnené ceny! Pomôžete zachrániť jedlo, svoju peňaženku a čo je najdôležitejšie aj našu planétu!
7. Darujte, čo nepotrebujete
Funkčné veci, ktoré nepotrebujete, ponúknite iným. Veci, ktoré už nechcete, nevyhadzujte, ale darujte ich niekomu, kto ich potrebuje - do detského domova, do domova dôchodcov, ľuďom v slabších sociálnych rodinách. Existujú už aj rôzne zberné kontajnery, kam môžete veci odovzdať.
8. Buďte aktívni v ochrane prírody
Nie každý človek sa vie v prírode správať rozumne. Množstvo miest v horách či na lúkach je tak znečistených odpadmi po opekačkách či prechádzkach. Obce i rôzne organizácie čoraz častejšie organizujú zbieranie odpadu dobrovoľníkmi. Jeden deň v roku však prírode väčšinou nestačí, jednoduchým tipom ako pomôcť, je práve vaša aktivita. Keď v lese uvidíte plechovku či fľašu, zoberte ju so sebou a vyhoďte.
9. Podporujte lokálne produkty a ekologické výrobky
Pri nakupovaní uprednostňujte lokálne produkty, ktoré nie sú dovážané z veľkých vzdialeností. Zníži sa tým vplyv dopravy na životné prostredie a predídete tak aj zbytočnému množstvu odpadu z obalov, pretože čím väčšia vzdialenosť, tým viac obalov sa spotrebuje na prevoz. Nepoužívajte agresívne čistiace prostriedky napr. s obsahom chlóru. Pri kúpe pracích prostriedkov uprednostnite tie, ktoré neobsahujú fosfor. Obmedzte používanie avivážnych prostriedkov. Uprednostňujte výrobky, ktoré majú ekologický certifikát. V drogériách sú už bežne dostupné výrobky napríklad s certifikátom Ecolabel.
Príspevok priemyslu k ochrane životného prostredia
Od mája 1997 Slovnaft v celom objeme vyrába nízkosírnu motorovú naftu s obsahom síry do 0,05% hmôt, čo spolu s výrobou výlučne bezolovnatých autobenzínov predstavuje ďalší príspevok k ochrane životného prostredia. V Benzinole, a.s., pokračovalo zosúlaďovanie čerpacích staníc pohonných hmôt s požiadavkami na ochranu životného prostredia v rámci ich rozsiahlej rekonštrukcie a modernizácie. V obchodnom závode Kapušany bola inštalovaná rekuperačná jednotka pre zachytávanie benzínových pár. Vyzbierané opotrebované ropné oleje v množstve 2 860 ton boli prepracované na energetické palivo. Podľa informácií predkladaných v Správe o stave životného prostredia v Slovenskej republike v roku 1999 je možné konštatovať pozitívny posun SR k ozdraveniu životného prostredia, aj keď nie so všetkými dosiahnutými výsledkami sa možno uspokojiť.
tags: #planeta #zem #starostlivost