V každej spoločnosti existujú jedinci, ktorí narúšajú jej pravidlá a normy pretransformované do zákonov. Inými slovami, páchajú trestné činy, ktoré môžeme charakterizovať ako činy nebezpečné pre spoločnosť, ktorých znaky sú uvedené v Trestnom zákone. Spoločnosť sa proti trestným činom bráni rôznymi formami, z ktorých najčastejšie sa využíva forma, ktorou na jednej strane spoločnosť páchateľov trestných činov od seba eliminuje a na strane druhej sa ich prostredníctvom nej snaží prevychovávať a zharmonizovať ich s uznávanými spoločenskými hodnotami, aby mohli opätovne žiť život riadneho, samostatného a zodpovedného občana. Je to forma výkonu trestu odňatia slobody.
Tento článok sa zaoberá problematikou penitenciárnej a postpenitenciárnej starostlivosti, pričom sa zameriava na postpenitenciárnu starostlivosť ako jednu z foriem prevencie recidívy trestnej činnosti. V každej spoločnosti existujú jedinci, ktorí narúšajú jej pravidlá a normy, a preto je dôležité venovať pozornosť možnostiam ich resocializácie a reintegrácie do spoločnosti.
Penitenciárna starostlivosť: Náprava počas výkonu trestu
Definovanie penitenciárnej starostlivosti nájdeme v zákone č. 475/2005 Z. z., ktorý upravuje aj ďalšie podmienky výkonu trestu odňatia slobody a zaobchádzania s odsúdenými. Penitenciárna starostlivosť predstavuje systém opatrení a aktivít zameraných na resocializáciu a reintegráciu osôb, ktoré sa dopustili trestných činov a sú umiestnené vo väzenských zariadeniach alebo vykonávajú alternatívne tresty. Cieľom je minimalizovať riziko recidívy, podporovať ich návrat do spoločnosti a zabezpečiť ochranu spoločnosti.
Proces s odsúdenými pozostáva zo súboru zámerných, cieľavedomých a zákonmi vymedzených činností vo vzťahu k odsúdeným. Tieto činnosti sa komplexne zameriavajú na účelné naplnenie spoločenského cieľa výkonu trestu odňatia slobody, ktorý zabezpečuje ochranu spoločnosti, zabraňuje v páchaní ďalšej trestnej činnosti a vytvára podmienky na pre/výchovu. Penintenciárna starostlivosť predstavuje sociálnu starostlivosť, vzdelávanie, zamestnávanie, návštevy, korešpondenčné činnosti, reedukačné činnosti, psychologické a psychiatrické intervencie, terapeutické činnosti, duchovné naplnenie, aktívne trávenie voľného času a kultúrno-osvetové činnosti.
Funkcie penitenciárnej starostlivosti
Výkon trestu odňatia slobody má podľa Raszkovej a Hoferkovej sedem základných funkcií:
- odplatnú
- regulatívnu
- preventívnu
- restoratívnu
- výchovnú
- morálnu
- represívnu
Diferenciácia odsúdených a program zaobchádzania
Dôležitá je vhodná diferenciácia odsúdených, a to ako v rámci vonkajšej diferenciácie (rozdelenie odsúdených podľa skutkovej podstaty trestného činu, ich rizikovosti a miery nebezpečenstva pre spoločnosť do jednotlivých stupňov s rôznou mierou stráženia), tak aj v rámci diferenciácie vnútornej (umiestnenie v otvorených, polootvorených a uzavretých oddeleniach, kde je rôzny rozsah práv a obmedzení).
Okrem toho je potrebné zostaviť kvalitný program zaobchádzania, ktorý je špecifikovaný na konkrétneho odsúdeného s ohľadom na perspektívu jeho nápravy. Ako uvádza Ľ. Gargalovič (2003, s. 18), vypracovanie programu zaobchádzania je „základným prostriedkom na realizáciu individuálnej výchovnej práce s odsúdenými.“ Program zaobchádzania sa zaoberá všetkými oblasťami života odsúdeného, ako sú výchovné a vzdelávacie aktivity, možnosti pracovného zaradenia, voľnočasové aktivity, výchovné postupy, ale aj kontakty s primárnym sociálnym prostredím, korešpondencia, návštevy, vzťahy a väzby v rodine a pod.
Pri stanovení cieľov programu zaobchádzania sa musí prihliadať na stupeň a povahu pozitívnych rezerv osobnosti odsúdeného, na jeho správanie, dĺžku trestu, termín možného podmienečného prepustenia, na možnosti zapojenia do individuálnych a skupinových aktivít, na možnosti a rozsah kontaktov s vonkajším svetom, ako aj na bezpečnostné hľadiská. V programe zaobchádzania sa stanoví jeden hlavný cieľ - perspektívny, ktorý by sa mal počas výkonu trestu odňatia slobody dosiahnuť. Je to vlastne želaný výsledok celého pôsobenia. Ten sa dosahuje postupne cez čiastkové ciele - jednotlivé kroky v nápravnovýchovnom pôsobení.
Na zistenie potrieb odsúdeného vo výkone trestu odňatia slobody absolvuje odsúdený psychologické vyšetrenie osobnosti, podľa ktorého sa vyhotovuje program zaobchádzania. Po zaradení odsúdeného do skupiny a po jeho adaptačnom procese vypracuje sociálny pracovník spolu so psychológom plán výchovného pôsobenia (program zaobchádzania). Pri vytváraní cieľov programu sa musí prihliadať na stupeň a povahu pozitívnych rezerv osobnosti na jeho správanie, dĺžku trestu, termín možného podmienečného prepustenia, možnosti zapojenia do individuálnych alebo skupinových aktivít, ako aj na možnosti a rozsah kontaktov s vonkajším svetom a bezpečnostné predpisy.
Kľúčové aspekty penitenciárnej starostlivosti:
- Diagnostika: Identifikácia individuálnych potrieb, rizík a silných stránok odsúdeného.
- Plánovanie: Vytvorenie individuálneho plánu zaobchádzania, ktorý zohľadňuje potreby a ciele odsúdeného.
- Realizácia: Poskytovanie programov a aktivít zameraných na rozvoj zručností, vzdelávanie, pracovnú prípravu a riešenie problémov.
- Hodnotenie: Monitorovanie pokroku odsúdeného a úprava plánu zaobchádzania podľa potreby.
- Spolupráca: Koordinácia aktivít s ďalšími odborníkmi a inštitúciami, ako sú probační a mediační úradníci, sociálni pracovníci, psychológovia a pedagógovia.
Úloha sociálnych pracovníkov v penitenciárnej starostlivosti
Sociálna práca je profesionálna činnosť a akademická disciplína, ktorá sa zameriava na pomoc jednotlivcom, rodinám, skupinám a komunitám pri zvládaní sociálnych problémov, zlepšovaní ich životných podmienok a dosahovaní sociálnej spravodlivosti. V kontexte penitenciárnej starostlivosti sú úlohy sociálnych pracovníkov kľúčové.
Kľúčové úlohy sociálnej práce v penitenciárnej starostlivosti:
- Sociálna diagnostika: Hodnotenie sociálnej situácie odsúdeného, identifikácia jeho potrieb a rizík.
- Individuálne poradenstvo a podpora: Poskytovanie poradenstva v oblasti bývania, zamestnania, financií, rodinných vzťahov a zdravia.
- Skupinová práca: Vedenie skupinových programov zameraných na rozvoj sociálnych zručností, riešenie problémov závislostí a spracovanie traumatických zážitkov.
- Rodinná terapia: Práca s rodinami odsúdených s cieľom zlepšiť ich vzájomné vzťahy a podporiť reintegráciu odsúdeného do rodiny.
- Spolupráca s komunitou: Koordinácia aktivít s ďalšími odborníkmi a inštitúciami, ako sú probační a mediační úradníci, zamestnávatelia, poskytovatelia bývania a zdravotnícke zariadenia.
- Advokácia: Zastupovanie záujmov odsúdených, presadzovanie ich práv a boj proti stigmatizácii a diskriminácii.
Recidíva trestnej činnosti: Realita a príčiny
Realitou je, že páchatelia trestných činov sa aj napriek snahe odborníkov počas penitenciárneho zaobchádzania po prepustení k trestnej činnosti vracajú. Príčiny recidívy trestnej činnosti môžu byť zapríčinené buď endogénnymi, alebo exogénnymi faktormi. Treba však povedať, že len málokedy sú determinované len jednými z nich, väčšinou ide o kombináciu oboch skupín faktorov.
Endogénne príčiny recidívy
Medzi endogénne príčiny recidívy by sme mohli zaradiť genetickú podmienenosť, mentálne postihnutie, duševné poruchy, či rôzne poruchy osobnosti. Napríklad A. Zradulová (2002) vymedzila 5 základných typov osobnosti páchateľa:
- Mentálne nedostatočný typ: jedinci so zníženými rozumovými schopnosťami na úroveň debility, ktorí sa dopúšťajú prevažne násilnej trestnej činnosti.
- Psychotický typ: páchateľ je v stave nepríčetnosti, motív je nezrozumiteľný, väčšinou brutálny.
- Socializovaný typ: trestný čin spácha len výnimočne, chápeme jeho motív, často spôsobí trestný čin z nedbanlivosti.
- Neurotický typ: hrá veľkú úlohu frustrácia, nevyriešený konflikt v rodine.
- Psychopatický typ: osoba je abnormálnym indivíduom, jej charakteristiky sú viac individuálne ako všeobecné a preto sa ďalej člení na podskupiny ako: afektívny psychopat, hypertímny psychopat, paranoidný psychopat, hysterický typ, schizoidný psychopat, anetický psychopat a nezdržanlivý psychopat.
Tu, až na socializovaný typ, je možné vidieť naozaj prítomnosť endogénnych príčin páchania trestnej činnosti, ktoré majú vysoký predpoklad byť prítomné aj po realizácii penitenciárneho zaobchádzania a teda môžu zapríčiniť recidívne správanie.
Exogénne príčiny recidívy
Na druhej strane stoja exogénne príčiny recidívy. Zaradiť by sme medzi ne mohli napríklad zamestnanie (resp. možnosti zamestnať sa), rodinu, spoločenské okolie páchateľa (vrátane tzv. „morálnej nákazy“ počas výkonu trestu od spoluodsúdených), či sociálne vylúčenie. Tieto je možné vo výraznej miere ovplyvniť a tým pôsobiť v oblasti prevencie recidívy pozitívnym smerom. Ovplyvniť ich môžeme v rámci postpenitenciárnej starostlivosti o odsúdeného.
Zamestnanosť ako kľúčový faktor
Uviedli sme, že jedným z exogénnych determinantov, ktoré de facto nútia odsúdeného po výkone trestu odňatia slobody recidivovať, je zamestnanosť, resp. minimálne možnosti odsúdeného zamestnať sa. Byť odsúdený, je biľagom, ktorý klienta sprevádza celý život. Ako uvádza aj L. Vaska (2014, s. 18), medzi negatíva nezamestnanosti môžeme zaradiť „rastúce sociálne napätie, sociálnu krízu, zhoršovanie zdravia, nárast chudoby, krízu rodinného a komunitného života, nárast kriminality a ďalších spoločensky nežiaducich javov - sociálne rizikových fenoménov.“
A odsúdený skutočne má problém aj po výkone trestu nájsť si zamestnanie. Aj keď v rámci výkonu trestu získa isté kvalifikačné predpoklady (prostredníctvom vzdelávania odsúdených, alebo aj pracovným zaraďovaním), často je u zamestnávateľa vyžadovaná trestná bezúhonnosť, čo nášho klienta stavia do pozície neuplatniteľného na trhu práce. Bez príjmu zo zárobkovej činnosti sa však človek znova ocitá, v tomto prípade zotrváva pod hranicou chudoby, čo ho núti „zarobiť“ si na svoje živobytie pre neho jedinou schodnou cestou - kriminalitou.
Riešenie je možné vidieť v liberalizácii požiadaviek zo strany zamestnávateľov na svojich potenciálnych zamestnancov, pričom by nebol podstatný len fakt odsúdenia, ale podstatný by bol konkrétny trestný čin, za ktorý bol páchateľ odsúdený. Pokiaľ charakter odsúdenia nekorešponduje s potrebami výkonu zamestnania, nemal by tento fakt vytvárať na trhu práce pre odsúdeného bariéry. Nezamestnanosť totiž, ako sme uviedli, často vedie k chudobe a chudoba zas tvorí potencionalitu kriminálneho správania.
Rodina a sociálna adaptácia
V rámci exogénnych determinantov recidívy trestnej činnosti sme uviedli aj rodinu klienta. Tu je dôležité si uvedomiť, že práve podpora rodiny, ktorá môže byť aj výsledkom dobre realizovanej postpenitenciárnej starostlivosti, ktorá teda nemusí znamenať len prácu so samotným odsúdeným, ale aj prípravu podmienok na jeho návrat do spoločnosti, môže odsúdenému postaviť základný kameň jeho úspešnej sociálnej adaptácie.
Na význam rodiny v tejto súvislosti upozorňuje aj L. Suchá (2012, s. 590), ktorá uvádza, že rodina, ktorá má člena po výkone trestu odňatia slobody, by sa mala zamerať na svoje nové rodinné usporiadanie, opätovné včlenenie odsúdeného do každodenného rodinného života a do spoločnosti, mala by pracovať na svojich vzťahoch s odsúdeným a snažiť sa odpustiť mu, mala by umožniť odsúdenému vrátiť sa do svojej role v rodine a k z nej vyplývajúcim povinnostiam a pod. Práve pomoc a podpora zo strany rodiny môže asi najvýraznejšie ovplyvniť sociálno-adaptačný proces odsúdeného po prepustení z výkonu trestu odňatia slobody.
Spoločenské okolie a sociálne vylúčenie
Spoločnosť kriminálnikov z pochopiteľných dôvodov stavia na svoj okraj. Má strach z toho, že sa ľahko môžu navrátiť k trestnej činnosti, že je v nich akoby „zakódovaná“ a pritom si často ani neuvedomuje, že práve týmto prístupom ich odsudzuje na recidívne konanie. Spoločnosťou odmietnutý odsúdený, ktorý si svoj trest aj odpykal, nemá potom inú možnosť, len integrovať sa do sociálneho prostredia, ktoré ho príjme a to je z veľkej miery také, ktoré je tvorené tiež ľuďmi s narušenou schopnosťou sociálnej adaptácie. V takomto prostredí je pre jeho člena prirodzené správanie odporujúce všeobecne prijatým normám majoritnej spoločnosti, čo zvádza klienta k opätovnému páchaniu trestnej činnosti ako výsledku adaptácie sa do jediného prostredia, ktoré ho prijíma.
Úlohou postpenitenciárnej starostlivosti by malo byť práve vynímať odsúdených po výkone trestu z rizikových prostredí a snažiť sa integrovať ich v intaktnej populácii. Znova je ale potrebné uviesť, že je to možné len spojením práce s odsúdeným s prácou so spoločenským prostredím, do ktorého sa má navrátiť.
Postpenitenciárna starostlivosť: Definícia a ciele
Zavŕšenie resocializačného procesu a možnosť overenia jeho úspešnosti prichádza práve v podobe postpenitenciárnej starostlivosti. Postpenitenciárna starostlivosť nie je na Slovensku povinná, prepustený ju môže ale nemusí využiť.
Postpenitenciárna starostlivosť predstavuje súbor aktivít a opatrení zameraných na pomoc a podporu osobám po prepustení z výkonu trestu odňatia slobody pri ich opätovnom začlenení do spoločnosti. Jej hlavným cieľom je znížiť riziko recidívy a umožniť bývalým odsúdeným viesť riadny a produktívny život. Postpenitenciárnu starostlivosť môžeme charakterizovať ako komplexné využívanie rôznych foriem, metód a techník pomoci, ktoré slúžia na pozitívnu adaptáciu do spoločnosti a opätovnú socializáciu osoby po prepustení, rešpektujúc jej individualitu.
Podmienečné prepustenie je ako skúšobné obdobie, v rámci ktorého máte dokázať, kto ste a kým sa chcete stať. Práca na vhodnom správaní sa a na lepšom spôsobe života je nikdy nekončiacim procesom pre každého z nás. No pre niektorých je tento proces oveľa náročnejší, ako sa na prvý pohľad môže zdať.
Formy postpenitenciárnej starostlivosti
Medzi formy postpenitenciárnej starostlivosti patria:
- Sociálna kuratela
- Probačná a mediačná služba
- Projekt ŠNN a integrácia penitenciárnej a postpenitenciárnej starostlivosti
Sociálna kuratela
Podstatné miesto v postpenitenciárnej starostlivosti má aj sociálna kuratela. Tá je upravená v Zákone č. 305/2005 o sociálnoprávnej ochrane detí a sociálnej kuratele. Ten ju definuje ako „súbor opatrení na odstránenie, zmiernenie a zamedzenie prehlbovania alebo opakovania porúch psychického vývinu, fyzického vývinu a sociálneho vývinu dieťaťa a plnoletej fyzickej osoby a poskytovanie pomoci v závislosti od závažnosti poruchy a situácie, v ktorej sa nachádza dieťa alebo plnoletá fyzická osoba.“ (§1/3)
Podobne vymedzuje sociálnu kuratelu aj L. Lešková (2012, s. 600), podľa ktorej je úlohou kurátora pôsobenie zacielené na riešenie vzniknutých problémov, ak aj spoločne s klientom hľadať adekvátne riešenia na neutralizáciu alebo aj úplné odstránenie problémov. Vzhľadom na problematiku nášho príspevku sa však zameriame prioritne na osoby po prepustení z výkonu trestu odňatia slobody. Práca sociálneho kurátora s takouto osobou je vymedzená do niekoľkých oblastí. Prvou je sociálne poradenstvo zamerané hlavne na poskytovanie informácií o možnostiach riešenia sociálnej situácie. Tiež je v rámci sociálnej kurately potrebné pomôcť klientovi pri návrate do rodiny, pokiaľ ju má, na čo sme už poukázali, keď sme o rodine prepustených odsúdených hovorili ako o objekte postpenitanciárnej starostlivosti.
Nakoľko často odsúdení disponujú nízkou kvalifikačnou úrovňou (a to aj napriek tomu, že majú počas výkonu trestu možnosť vzdelávania sa s cieľom pripraviť ich na uplatnenie sa na trhu práce po prepustení z výkonu trestu odňatia slobody), mal by sociálny kurátor spolu s odsúdeným hľadať aj možnosti pri pokračovaní prípravy na povolanie. Odsúdení často po prepustení na slobodu disponujú len minimom prostriedkov a ocitajú sa v hmotnej núdzi. Nakoľko však niekoľko rokov až desaťročí žili v sociálnej izolácii, často nevedia, ako môžu tento svoj problém riešiť. Okrem toho môže sociálny kurátor na uľahčenie resocializácie osôb po prepustení z výkonu trestu odňatia slobody alebo z výkonu väzby poskytnúť resocializačný príspevok. Mal by byť použitý hlavne na účel vybavenia osobných dokladov a zabezpečenia nevyhnutných vecí osobnej potreby.
Požiadať oň môže odsúdený, ktorého výkon trestu odňatia slobody alebo výkon väzby trval viac ako 30 po sebe nasledujúcich dní, pričom sa musí uchádzať aj o pomoc orgánu sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately pri začlenení do života. Žiadosť musí podať do ôsmich pracovných dní odo dňa prepustenia z výkonu trestu odňatia slobody alebo z výkonu väzby. Jeho suma je maximálne vo výške 40 % sumy životného minima. Nemusí sa však vždy poskytnúť len v peňažnej forme. Ak je to pre naplnenie jeho účelu výhodnejšie, môže sa využiť jeho vecná, alebo kombinovaná forma.
Probačná a mediačná služba
Popri sociálnej kuratele má svoje miesto v postpenitenciárnej starostlivosti aj probačná a mediačná služba. Ako uvádza D. Květenská (2009, s. 227), táto má dve hlavné oblasti činnosti - probáciu (dohľad) a mediáciu (sprostredkovanie).
V našom trestnom kódexe je ochranný dohľad a probačný dohľad riešený v § 76 a v §119. „(1) Ochranný dohľad uloží súd páchateľovi, ktorého odsudzuje za obzvlášť závažný zločin na nepodmienečný trest odňatia slobody.“ Oproti minulosti je to zmena, nakoľko ochranný dohľad v tomto poňatí sa zabezpečuje len pre veľmi úzku skupinu delikventov. Existuje aj probačný dohľad podľa § 119 Trestného zákonníka, ktorý sa ukladá v súvislosti s podmienečným odkladom výkonu trestu. Tento dohľad vykonáva probačný a mediačný úradník súdu.
Projekt Šanca na návrat (ŠNN)
Cieľom projektu ŠNN je v rámci znižovania vplyvu rizikových faktorov sociálneho vylúčenia postupný ústup od preferovania neefektívnej koncepcie oddeleného odstraňovania rizikových faktorov sociálneho vylúčenia v rámci penitenciárnej a postpenitenciárnej starostlivosti na integrovanejší systém. Dnešnou realitou je, že resocializácia po prepustení z výkonu trestu zlyháva z pohľadu zainteresovaných subjektov na schopnosti vybudovať si vzťah s klientom, ktorý by viedol k cielenej práci pri riešení sociálnych problémov.
Prvé dni po prepustení z výkonu trestu odňatia slobody sú z pohľadu napĺňania základných životných potrieb (ubytovanie, strava, základná osobná hygiena) mimoriadne kritické. Je preto potrebné, aby prepustená osoba mala k dispozícii aktuálne a komplexné informácie o poskytovateľoch sociálnych služieb krízovej intervencie. Mapa aktualizovaná v určitých periódach bude slúžiť ako jednoduchý informačný zdroj pre sociálnych pracovníkov ústavov na výkon trestu odňatia slobody (pracujúcich s odsúdenými pred ich prepustením), prepúšťaných odsúdených a ich najbližších.
tags: #penitenciarna #a #postpenitenciarna #starostlivost #definicia