Tento článok sa zaoberá problematikou nároku hlavného kontrolóra obce na jubilejnú odmenu, pričom zohľadňuje legislatívu Slovenskej republiky a relevantné dokumenty. Pred samotným prechodom k problematike odmeňovania hlavného kontrolóra obce si uvedieme základnú charakteristiku jeho právneho statusu, ktorý sa vyznačuje špecifikami oproti ostatným zamestnancom obce.
Jubilejná odmena vo verejnom záujme
Zamestnávateľ, ktorý pri odmeňovaní zamestnancov postupuje podľa zákona o odmeňovaní niektorých zamestnancov pri výkone práce vo verejnom záujme, je povinný poskytnúť svojim zamestnancom odmenu. Konkrétne, v zmysle Dodatku č. 1 ku Kolektívnej zmluve vyššieho stupňa pre zamestnávateľov, ktorí pri odmeňovaní zamestnancov postupujú podľa zákona č. 553/2003 Z. z. o odmeňovaní niektorých zamestnancov pri výkone práce vo verejnom záujme na rok 2021 (KZVS), je táto odmena v sume 350 eur. Podmienky poskytovania finančných prostriedkov podľa národného projektu zverejneného na webovom sídle Ústredia práce, sociálnych vecí a rodiny sú upravené daným národným projektom, ako aj okruh dotknutých zamestnancov a záväzný termín výplaty poskytnutej odmeny zamestnancom. V zmysle záväzných podmienok týkajúcich sa daných odmien, odmena musí byť zamestnancovi vyplatená v januári 2022, t. j. vo výplate za mesiac december 2021.
Podmienky nároku na odmenu
Podľa Dodatku č. 1 ku Kolektívnej zmluve vyššieho stupňa zamestnávateľ poskytne zamestnancovi, ktorého pracovný pomer trvá ku dňu 31. decembra 2021 najmenej šesť mesiacov, odmenu podľa § 20 ods. 1 písm. a) zákona č. 553/2003 Z. z.
Právne postavenie a odmeňovanie hlavného kontrolóra
Funkcia hlavného kontrolóra obce je postavená na princípe nezávislosti a nestrannosti. Slovenský zákonodarca v ustanovení § 18 ods. 1 posledná veta zákona SNR č. 369/1990 Zb. o obecnom zriadení v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o obecnom zriadení“) uvádza: „Kontrolnú činnosť vykonáva nezávisle a nestranne v súlade so základnými pravidlami kontrolnej činnosti“.
Hlavný kontrolór má plat určený zákonnou normou. Výpočet platu je nastavený na základný vzorec, kde máte len dva ukazovatele. Koeficient pre jednotlivé obce (mestá) je podľa § 18c ods. 1 zákona o obecnom zriadení stále rovnaký (samozrejme, s výnimkou legislatívneho zásahu zo strany slovenského zákonodarcu). V prípade, ak sa bude priemerná mzda meniť na nasledujúce roky, tak sa zo zákona upravuje tiež plat hlavného kontrolóra. Príslušný zamestnanec mzdového oddelenia teda musí sledovať výšku tohto ukazovateľa a v prípade, že nastane zmena, upraví sa aj plat hlavného kontrolóra.
Druhé dôležité pravidlo spočíva v samotnej výške mesačnej mzdy, ktorá sa uplatní iba u takého hlavného kontrolóra, ktorý bol zvolený na plný pracovný čas. Hlavný kontrolór nemusí byť zvolený na plný úväzok. O samotnej dĺžke pracovného času však musí rozhodnúť obecné alebo mestské zastupiteľstvo (ďalej len „zastupiteľstvo“) ešte pred samotným vyhlásením voľby. V priebehu výkonu funkčného obdobia hlavného kontrolóra sa nedá meniť dĺžka pracovného času (či už skracovať alebo predlžovať).
Odmeňovanie hlavného kontrolóra pri kratšom pracovnom čase
Kľúčové je v celom výpočte mzdy hlavného kontrolóra, ktorý je ustanovený na kratší pracovný čas, určiť, čo je pracovný čas zamestnávateľa (danej obce alebo mesta), v akej dĺžke je ustanovený a od tohto sa potom odvíja tiež rozhodnutie zastupiteľstva o určení kratšieho pracovného času, teda o určení kratšieho ako ustanoveného pracovného času v danej obci alebo meste, kde bude hlavný kontrolór vykonávať svoju funkciu. Pri skracovaní pracovného času hlavného kontrolóra a tým aj pri znižovaní jeho mesačnej mzdy sa musí vychádzať z pracovného času, ktorý je zavedený u tohto zamestnávateľa (obce alebo mesta), kde bude daný volený hlavný kontrolór vykonávať svoju funkciu.
Kolektívna zmluva vyššieho stupňa na rok 2012 pre zamestnávateľov, ktorí pri odmeňovaní postupujú podľa zákona NR SR č. 553/2003 Z. z. o odmeňovaní niektorých zamestnancov pri výkone práce vo verejnom záujme a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, ešte nie je uzavretá, ale pre rok 2011 upravovala možnosť skrátiť pracovný čas zamestnanca na 37,5 hod./týždeň a odkazovala pritom na možnosť takéhoto skrátenia v kolektívnej podnikovej zmluve.
Hlavný kontrolór pre viaceré obce
Zákon o obecnom zriadení sa vysporadúva aj so situáciou, ak jedna osoba vykonáva funkciu hlavného kontrolóra pre dve a viaceré obce. Nevyhnutnou podmienkou na vznik takéhoto právneho stavu je dohoda dotknutých obcí vo forme zmluvy podľa § 20a zákona o obecnom zriadení. Táto zmluva vyžaduje písomnú formu a tiež obsahové náležitosti, ktoré sú vo vyššie spomínanom ustanovení § 20a uvedené.
Hlavný kontrolór viacerých obcí je odmeňovaný v každej zo zúčastnených obcí zvlášť a je v pracovnom pomere k všetkým z daných obcí, ktoré sú v Zmluve o zriadení spoločného hlavného kontrolóra zúčastnené. Na výpočet mzdy sa uplatní pravidlo uvedené v ustanovení § 18c ods. 3 zákona o obecnom zriadení, podľa ktorého platí, „ak hlavný kontrolór obce vykonáva činnosť pre viaceré obce, každá obec mu určí plat podľa odseku 1 v závislosti od dĺžky dohodnutého pracovného času.“ Odsek 1 je už zmieňovaná tabuľka s koeficientmi, ktoré sa odvíjajú od počtu obyvateľov danej obce (mesta).
Na to, aby hlavný kontrolór mohol vykonávať svoju funkciu vo dvoch a viacerých obciach súčasne, musí sa uzatvoriť medzi dotknutými obcami už spomínaná zmluva podľa § 20a zákona o obecnom zriadení. I keď zákon o obecnom zriadení nedefinuje za absenciu Zmluvy o zriadení spoločného hlavného kontrolóra žiadnu sankciu, mohlo by sa na príjem, ktorý hlavný kontrolór dostáva, hľadieť ako na bezdôvodné obohatenie, pretože pre nesplnenie obligatórnej zákonnej podmienky nastáva neplatnosť aj neskorších aktov (v našom prípade pracovných zmlúv medzi obcou a hlavným kontrolórom), a teda vzniká bezdôvodné obohatenie z titulu prijatého plnenia (mzdy) z neplatného právneho úkonu.
Obmedzenia iného príjmu a zárobkovej činnosti
Zákonodarca celkom striktne obmedzil hlavného kontrolóra v tom, aký ďalší príjem okrem platu za výkon svojej činnosti môže mať. Podľa ustanovenia § 18 ods. 1 tretia a štvrtá veta zákona o obecnom zriadení „Hlavný kontrolór nesmie bez súhlasu obecného zastupiteľstva podnikať alebo vykonávať inú zárobkovú činnosť a byť členom riadiacich, kontrolných alebo dozorných orgánov právnických osôb, ktoré vykonávajú podnikateľskú činnosť (tretia veta). Toto obmedzenie sa nevzťahuje na vedeckú činnosť, pedagogickú činnosť, lektorskú činnosť, prednášateľskú činnosť, prekladateľskú činnosť, publicistickú činnosť, literárnu alebo umeleckú činnosť a na správu vlastného majetku alebo správu majetku svojich maloletých detí.“ (štvrtá veta).
Teda, ak bude chcieť napríklad hlavný kontrolór vykonávať funkciu konateľa v súkromnej spoločnosti, potrebuje na to súhlas zastupiteľstva. Bez tohto súhlasu nemôže takúto funkciu vykonávať a mať z nej príjem. Zákon o obecnom zriadení presne definuje, na čo sa obmedzenie iného príjmu nevzťahuje, inak uvedené, čo môže hlavný kontrolór robiť aj bez súhlasu zastupiteľstva. Všetky z daných výnimiek sú vyššie uvedené a sú bez známok výkladových nejasností, až na jedno z týchto pravidiel - a tým je správa vlastného majetku.
V praxi sa vyskytuje otázka, či potrebuje hlavný kontrolór na výkon svojej funkcie aj pre inú obec súhlas zastupiteľstva tak, ako to ustanovuje § 18 ods. 1 tretia veta zákona o obecnom zriadení? Pretože však zákonodarca upravil osobitne a odlišne od súhlasu s inou zárobkovou činnosťou režim pre osobu, ktorá je hlavným kontrolórom vo dvoch a viacerých obciach (znenie § 18b zákona o obecnom zriadení), z logického a systematického výkladu týchto dvoch noriem plynie nepochybne záver, že na výkon funkcie hlavného kontrolóra aj pre inú obec nepotrebuje hlavný kontrolór dosiahnuť súhlas zastupiteľstva podľa § 18 ods. 1 tretia veta zákona o obecnom zriadení.
EVIDENCIA TRŽIEB: AKO SA PRIPRAVIŤ NA KONTROLU A ĎALŠIE DÔLEŽITÉ INFORMÁCIE
Vplyv zákona NR SR č. 553/2003 Z. z.
Posledným dôležitým faktorom, ktorý ovplyvňuje postavenie hlavného kontrolóra, je zákon NR SR č. 553/2003 Z. z. o odmeňovaní niektorých zamestnancov pri výkone práce vo verejnom záujme a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon o odmeňovaní“). Hlavný kontrolór je zamestnancom obce (mesta) a na jeho status sa teda vzťahujú tie právne predpisy, ktoré určujú a ovplyvňujú postavenie zamestnancov miest a obcí. Jeho vzťah k zákonu o obecnom zriadení sa viaže na princíp špeciality, teda „lex specialis derogat legi generali“, ktorý je vyjadrený v ustanovení § 1 ods. 3 písm. a) zákona o odmeňovaní tým, že tento zákon (myslené zákon o odmeňovaní) sa nevzťahuje na hlavného kontrolóra obce. Teda vidíte, že plat hlavného kontrolóra, vrátane inej zárobkovej činnosti, je striktne zákonom upravený a obmedzený.
Zákon o obecnom zriadení však pozná jeden inštitút, ktorým dokáže obecné (mestské) zastupiteľstvo ovplyvniť výšku (pozitívne) platu hlavného kontrolóra. Je ním odmena pre hlavného kontrolóra. Na odmenu nemá hlavný kontrolór nárok. Nárok vznikne iba vtedy, ak ju zastupiteľstvo odsúhlasí, pričom to nie je jeho povinnosť. Zastupiteľstvo môže rozhodnúť o odmene ako o jednorazovej zložke platu (teda vyplatí sa napríklad iba jedenkrát do roka) alebo sa môže uzniesť, že každý mesiac dostane hlavný kontrolór odmenu, a to až do času, pokým zastupiteľstvo toto svoje rozhodnutie nezmení (buď zníži alebo úplne zruší vyplácanie odmeny každý mesiac).
Prehľad príkladov odmeňovania
Na základe dostupných informácií z praxe a legislatívy možno ilustrovať rôzne situácie súvisiace s odmeňovaním hlavných kontrolórov.
Príklad z praxe: Schválenie a zníženie mesačnej odmeny
Hlavnému kontrolórovi v obci bola uznesením Obecného zastupiteľstva (OcZ) schválená mesačná odmena vo výške 30 % z mesačného platu hlavného kontrolóra obce. V roku 2024 však zastupiteľstvo rozhodlo o znížení mesačnej odmeny na 10 %.
Ak hlavný kontrolór čerpá napríklad v mesiaci júl 10 pracovných dní dovolenku a 10 dní odpracuje: tak za odpracované dni mu bude vyplatená mzda podľa zákona č. 369/1990 Zb. o obecnom zriadení v znení neskorších predpisov (súčin priemernej mesačnej mzdy zamestnanca v hospodárstve SR za predchádzajúci kalendárny rok a koeficientu podľa počtu obyvateľov obce k 31. decembru predchádzajúceho kalendárneho roka podľa údajov Štatistického úradu SR, ktorý je uvedený v § 18c ods. 1 zákona č. 369/1990 Zb.).
Letná a vianočná odmena
Má byť hlavnému kontrolórovi obce poskytnutá letná a vianočná odmena, ak platia tieto podmienky:
- vyplatenie letnej aj mesačnej odmeny je zakotvené v kolektívnej zmluve,
- odmena nie je viazaná na plnenie pracovných povinností,
- nejde o "mesačnú odmenu", ako je uvedené v § 18c odseku 5) zákona č. 369/1990 Zb. o obecnom zriadení v znení neskorších predpisov.
V tomto prípade je rozhodujúce, či je odmena zakotvená v kolektívnej zmluve a či nejde o "mesačnú odmenu" v zmysle zákona o obecnom zriadení. Napriek tomu, že hlavný kontrolór je zamestnancom obce, zákon o odmeňovaní sa na neho nevzťahuje, čo znamená, že jeho nárok na odmeny sa posudzuje individuálne a na základe rozhodnutia zastupiteľstva.
Jubilejná odmena starostu a hlavného kontrolóra
Má starosta obce nárok na vyplatenie jubilejnej odmeny pri dožití 50, respektíve 60 rokov života, ako to vyplýva pre zamestnancov verejnej správy z Vyššej kolektívnej zmluvy? Táto otázka sa líši od prípadu hlavného kontrolóra, pretože platové podmienky starostu sú upravené zákonom č. 253/1994 Z.z. o právnom postavení a platových pomeroch starostov a primátorov miest v znení neskorších predpisov, zatiaľ čo odmeňovanie hlavného kontrolóra je špecifické a vyžaduje súhlas zastupiteľstva na vyplatenie odmien.