Pedagogika sluchovo postihnutých, známa aj ako SURDOPÉDIA (AKUPÉDIA), sa zameriava na komplexnú výchovu a vzdelávanie osôb s narušeným sluchovým analyzátorom. Táto oblasť špeciálnej pedagogiky sa zaoberá širokým spektrom jednotlivcov, od tých, ktorí sú od narodenia nepočujúci a v dôsledku toho aj nemí, cez osoby ohluchlé so zvyškami sluchu, až po jedincov nedoslýchavých. Hlavným cieľom surdopédie je minimalizovať dopady sluchového postihnutia na rozvoj reči, psychiky a celkovú integráciu jednotlivca do spoločnosti.
Charakteristika a klasifikácia sluchového postihnutia
Prejavy sluchového postihnutia sú najvýraznejšie v oblasti reči a psychiky. Nedostatky sú rôznorodé a závisia od stupňa a času, kedy došlo k strate sluchu. Sluchovo postihnutí ľudia nemajú možnosť zachytiť zvuk, čo ovplyvňuje ich vnímanie okolitého sveta. Napríklad, môžu vidieť les, ale nepočujú šum. Sluchový analyzátor sa skladá z troch hlavných častí: ucho, dostredivá dráha a centrum. Poškodenie môže nastať vo vonkajšom analyzátore alebo vo vnútorných častiach.
Vyšetrenie sluchu
Pre správnu diagnostiku a klasifikáciu sluchového postihnutia je kľúčové dôkladné vyšetrenie sluchu. Pri jednoduchom orientačnom vyšetrení sa vyšetrovaný postaví bokom k vyšetrujúcemu, ktorý si stane do vzdialenosti 8 metrov. Jedno ucho sa upchá vatou a ruka sa dá pred seba, aby vyšetrovaný nevidel na ústa vyšetrujúceho. Následne vyšetrovaný opakuje slová, ktoré mu vyšetrujúci hovorí.
- Z 10 metrov - je v norme, ak počuje hlasnú reč.
- Šepkaná reč je v norme zo 6 metrov.
Najskôr sa vyšetruje šepkaná reč. Ak osoba nepočuje nízke tóny (napr. lúka, hudba), ide o poškodenie stredného ucha. Ak nepočuje vysoké tóny (napr. sykavky), je chyba vo vnímaní.
Typy nedoslýchavosti
Rozlišujeme tri hlavné typy nedoslýchavosti:
- Percepčný: poškodenie vnútorného ucha alebo sluchového nervu.
- Zmiešaný: kombinácia percepčného a prevodového typu.
- Prevodový: poškodenie vonkajšieho alebo stredného ucha.
Úroveň sluchu sa často zaznamenáva skratkami ako Ľ P (ľavé ucho) a V (hlasitá reč). Napríklad, Ľ P 5 V 3 znamená, že na ľavé ucho počuje z 5 metrov a na pravé z 3 metrov. Ak dieťa nepočuje ani zblízka, nastupuje hlasitá reč, označuje sa len V.
Klasifikácia a špecifické formy sluchového postihnutia
Dedičná vnútroušná nedoslýchavosť (DVN)
Táto forma nedoslýchavosti je lokalizovaná v strednom uchu, pričom vonkajšie ucho, bubienok a stredné ucho sú bez zmien.
Ohluchlosť
Ohluchlosť predstavuje stratu sluchu, ktorá vzniká v priebehu vývoja reči, alebo keď už bol vývin reči ukončený.
Kôrová hluchota
Pri kôrovej hluchote dochádza k poškodeniu horných spánkových závitov oboch hemisfér v dôsledku chorobného vývinu.
Psychická hluchota
Psychická hluchota je spôsobená poškodením MUNKOVEJ OBLASTI, kde sa uskutočňuje analýza a syntéza sluchových podnetov. Postihnutý počuje tóny a zvuky reči, ale nerozumie slovám. Tento stav sa nazýva SENZORICKÁ AFÁZIA (slovná hluchota).
Zvyšky sluchu
Zvyšky sluchu sa definujú v rozsahu od 81 do 90 Dcb a predstavujú neúplnú stratu sluchu, ktorá môže byť vrodená alebo získaná. Tieto zvyšky síce nestačia na vnímanie hovornej reči, ale dajú sa efektívne využiť pri výchove zvukovej reči a umožňujú sluchové vnímanie na základe výstavby reči.
Nedoslýchavosť
Nedoslýchavosť, definovaná v rozsahu 41 - 80 Dcb, je čiastočná strata sluchu. Deti s touto diagnózou sa prostredníctvom sluchovej výchovy učia rozvíjať svoje sluchové schopnosti.
Prečo se vyhýbat infekcím
Výchova a vzdelávanie sluchovo postihnutých detí
Výchova sluchovo postihnutých detí vyžaduje špecifický prístup. V bežnej škole by mal sluchovo postihnutý žiak sedieť vpredu a učiteľ by nemal chodiť po triede. Pri diskusiách v triede je potrebné upozorniť ho, že sa rozpráva s ostatnými deťmi. Cieľom sluchovej výchovy je naučiť deti:
- Vnímať hudobné i nehudobné zvuky.
- Reagovať na zvukový podnet.
- Vnímať vibrácie hmatom i sluchom.
- Poznať a rozlišovať bicie a rytmické nástroje (so zrakom a bez zraku).
- Rozoznať, kedy hudba znie a kedy neznie.
- Vnímať a rozlišovať rýchle a pomalé tempo.
- Vnímať a rozoznávať silu zvuku (hudby).
- Vnímať a rozlišovať dlhý a krátky zvuk.
- Rozlíšiť počet zvukov (málo - veľa).
- Lokalizovať zvuk, určiť jeho zdroj.
- Počúvať hudbu (zrakom, hmatom, sluchom).
- Vnímať a rozlišovať rečové prejavy.
U ťažko sluchovo postihnutých, ako aj u nedoslýchavých detí, je potrebné najskôr vzbudiť záujem a pozornosť o akustické javy a hovorenú reč. Dieťa sa musí naučiť vnímané akustické javy spoznať, rozlišovať, znovuspoznať a vedieť akustické vnemy a zážitky v určitých situáciách k predmetom a javom priradiť. Nakoniec sa má dieťa naučiť počuté slová a odlišné akustické javy porovnávať a zovšeobecňovať (Program výchovnej práce, 1995, s. 37).
Sluchové cvičenia
Pre rozvoj sluchových schopností sa využívajú rôzne sluchové cvičenia:
- Chôdza podľa rytmu bubna.
- Rozpoznávanie zvukov hudobných nástrojov a hračiek, zvukov rozozvučaných predmetov a hlasov zvierat.
- Určovanie zvukovej hračky na obrázku na základe počutia.
- Rozozvučanie hudobných nástrojov a zvukových hračiek.
- Prekladanie predmetov z jedného miesta na druhé na zvuk bubna.
- Rozlišovanie slov podľa zvuku bez odzerania.
- Využívanie magnetofónových nahrávok každodenných zvukov života (buchnutie dverí, zvuk idúceho auta, krik) s možnosťou zvýšenia intenzity zvuku (Program výchovnej práce, 1995, s. 38).
Rytmicko-pohybová výchova
U detí s poruchami sluchu sa vytvorili základné biologické rytmy, ktoré môžu byť východzou bázou pri budovaní rytmu reči, rytmu motoriky a rytmu kultivovaného pohybu. Keďže sa rytmus realizuje v rôznorodých formách pohybu, je potrebné vychádzať zo sústavného vytvárania a upevňovania stereotypu uvedomeného spájania rytmu s pohybom. Vnímanie rytmu je sprostredkované prostredníctvom sluchovej, zrakovej, taktilnej, pohybovej a vibračnej stimulácie. „Systematickým uplatňovaním prvkov rytmicko-pohybovej výchovy sa vytvára pohybová harmónia, odstraňuje sa pohybová strnulosť, neskôr sa rytmicko-pohybové prvky trasponujú do pohyblivosti artikulačných orgánov, rytmizácie vdychu a výdychu a vytvára sa možnosť pre budovanie modulačných faktorov reči v neskoršom veku“ (Krahulcová-Žatková, 1993, s. 12).
tags: #pedagogika #sluchovo #postihnutych #krahulcova #zatkova #1993