Prof. PaedDr. Darina Tarcsiová, PhD. je jednou z popredných osobností v oblasti špeciálnej pedagogiky na Slovensku, s hlbokým zameraním na problematiku osôb so sluchovým postihnutím a čiastočne hluchoslepotou. Pôsobí na Pedagogickej fakulte Univerzity Komenského v Bratislave, kde sa na Katedre špeciálnej pedagogiky UK v Bratislave zaoberá komunikáciou, hlavne špecifickými komunikačnými formami.
Profesionálna cesta a osobná motivácia
Darina Tarcsiová je CODA dieťa (Child Of Deaf Adults), čiže počujúce dieťa nepočujúcich rodičov. Toto rodinné zázemie výrazne ovplyvnilo aj jej profesionálne smerovanie. Vyštudovala špeciálnu pedagogiku s jednoznačným cieľom venovať sa pedagogike sluchovo postihnutých, ktorá sa v tom čase nazývala surdopédia. Vzhľadom na to, že doma s rodičmi posunkovali, ovláda fluentne posunkový jazyk a stala sa „mostom“ medzi svetom počujúcich a Nepočujúcich, venujúc sa aj iným činnostiam v rámci komunity Nepočujúcich, napríklad tlmočeniu. Štúdium špeciálnej pedagogiky ukončila štátnicami zo surdopédie, logopédie a psychopédie.
Príčiny vzniku poruchy sluchu
Porucha sluchu môže vzniknúť na základe rozličných faktorov, v rozličnom čase, môže mať rozličný typ, stupeň, ale aj dôsledky. Môžeme ju získať v priebehu celého života, pričom najviac osôb s poruchou sluchu je v seniorskom veku. Pri deťoch, vďaka najnovším výsledkom výskumov v oblasti genetiky, vieme, že cca 50 percent strát sluchu má genetický podklad, pri 25 percentách je príčina straty sluchu neznáma a pri 25 percentách ide o negenetické príčiny. Najčastejšou príčinou sluchu sú genetické príčiny, ale prekvapujúce je, že len asi v 20 % ide o rodičov, ktorí majú sami stratu sluchu.
Väčšina, čiže až 80 % detí s poruchou sluchu, sú deti, ktoré sa narodia dvom počujúcim rodičom, z ktorých ale každý z nich má genetickú predispozíciu. Dnes už vieme, že v takomto prípade ide o tzv. conexin 26 (gén poruchy sluchu), kde rodičia sú prenášačmi poruchy sluchu (aj cez niekoľko generácií), pričom sami sú počujúci. Na základe zákonov genetiky určité percento z ich detí môže mať poruchu sluchu, môžu byť prenášačmi poruchy sluchu, alebo budú zdraví. Táto informácia je v majoritnej spoločnosti málo známa, a preto sa opakovane stretávame s tým, že rodičia sú touto skutočnosťou zaskočení.
Ďalšími príčinami sú ochorenia matky (v minulosti sa najčastejšie spomínala rubeola), toxoplazmóza, cytomegalovírus, ovčie kiahne, pásový opar, úrazy matky, ale aj nesprávna životospráva počas tehotenstva, nízka pôrodná hmotnosť, predčasný pôrod, problémy pri pôrode, silná novorodenecká žltačka, ochorenia dieťaťa a niektoré lieky. Neskôr sú to hlavne choroby a úrazy dieťaťa.
Strata sluchu u detí - príznaky, príčiny a typy straty sluchu
Tabuľka: Príčiny straty sluchu u detí
| Príčina | Podiel | Poznámka |
|---|---|---|
| Genetický podklad | ~50% | 80% detí sa narodí počujúcim rodičom s genetickou predispozíciou (conexin 26) |
| Neznáma príčina | ~25% | |
| Negenetické príčiny | ~25% | Ochorenia matky (rubeola, toxoplazmóza, cytomegalovírus, ovčie kiahne, pásový opar), úrazy matky, nesprávna životospráva v tehotenstve, nízka pôrodná hmotnosť, predčasný pôrod, problémy pri pôrode, silná novorodenecká žltačka, ochorenia dieťaťa, niektoré lieky, choroby a úrazy dieťaťa |
Význam včasnej diagnostiky a špeciálnopedagogickej starostlivosti
Význam včasnej diagnostiky spočíva hlavne v tom, že čím skôr sa strata sluchu zistí, pridelia sa kompenzačné pomôcky a začne sa s dieťaťom pracovať, tým väčšiu šancu má vyvíjať sa podobne ako jeho počujúci rovesníci. Možnosť, že si dieťa s poruchou sluchu osvojí jazyk a reč, je neporovnateľne väčšia ako tomu bolo pred cca 30 rokmi. Raná/včasná diagnostika a využitie kritického obdobia má v tomto procese veľmi dôležitú úlohu. Moderná pedagogika sluchovo postihnutých v zahraničí uznáva tzv. model 1-3-6, ktorý znamená:
- V prvom mesiaci: diagnostika straty sluchu,
- V treťom mesiaci: pridelenie kompenzačných pomôcok,
- V šiestom mesiaci: začiatok špeciálnopedagogickej starostlivosti.
Pri dodržaní týchto termínov je zrejmé, že v oblasti reči môžeme zachytiť veľmi dôležité obdobie napodobňujúceho džavotania (6 - 8 mesiac života), v ktorom sa nám začínali deti so stratou sluchu líšiť od ich intaktných rovesníkov. Vzhľadom na svoju stratu sluchu nemohli, resp. nemohli dostatočne napodobňovať zvuky, ktoré sa okolo nich prezentovali, a preto sa začínali oneskorovať v osvojovaní si jazyka a reči. Výsledky u detí sú veľmi heterogénne (v závislosti od mnohých faktorov), nie je možné povedať, že všetky dosiahnu požadovanú úroveň, ale predpoklady na to sú oveľa lepšie ako v minulosti.
Reakcie rodičov na diagnózu
Reakcie rodičov sú v odbornej literatúre veľmi dobre popísané a sú podobné ako aj u iných skupín detí so zdravotným znevýhodnením. Ide o nasledovné reakcie: šok - popretie - úzkosť a strach - vina - hnev - depresia - prijímanie reality. Negatívne reakcie strácajú na sile a následne začínajú rodičia vnímať aj silné stránky svojho dieťaťa a riešiť oblasti, ktoré sú dôležité pre ich dieťa (odborníci, starostlivosť, kontaktovanie iných rodín…). Rodičia musia prejsť všetkými týmito reakciami, ale u každého z nich môžu trvať jednotlivé časti rozlične dlho a mať rozličný charakter.
V prípade, ak rodičia „očakávali“ vzhľadom na priebeh tehotenstva nejaké problémy, niekedy môže byť pre nich dokonca upokojujúca informácia, že ide „len“ o stratu sluchu. Iné je to samozrejme v prípade, ak išlo o bezproblémové tehotenstvo aj pôrod. V súčasnosti, keď sa prvé informácie o možnosti, že sluch nebude v poriadku, dostávajú už v pôrodnici, rodičia prechádzajú týmito procesmi hneď na začiatku, čiže dieťa do toho nie je priamo „akoby vtiahnuté“. Prirodzene, reakcie rodičov na danú situáciu môžu byť rozličné, súvisia s vyššie spomenutými reakciami a rodičia môžu v určitej etape cítiť zlosť a hnev voči svojmu dieťaťu, cítiť to ako vlastné zlyhanie.
Program Mobilný pedagóg
Prof. Darina Tarcsiová je od roku 2015 garantom programu Mobilný pedagóg, ktorý sa realizuje už 5 ročníkov prostredníctvom nadácie PONTIS. Ide o podporu rodín s deťmi so stratou sluchu priamo v rodine. Počas 10 mesiacov chodí do rodín špeciálny pedagóg a rodičia majú dve stretnutia, úvodné a záverečné, kde sa stretávajú, vzájomne spoznávajú, vymieňajú si skúsenosti zo starostlivosti o takéto dieťa. V posledných ročníkoch sa podarilo dostať do programu už niekoľkomesačné deti, čiže rodiny mali možnosť začať veľmi skoro špeciálnopedagogickú podporu.
Tým, že sa podpora realizuje doma, rodičia vidia, že nemusí ísť len o cielené cvičenia, ale že dieťa môžu rozvíjať počas každodenných aktivít a môžu pri tom používať bežné pomôcky, ktoré majú doma (napr. hrnce, varešky). Veľmi dôležité je aj to, hlavne ak ide o malé deti, že s nimi nemusia cestovať, že čas, kedy k ním špeciálny pedagóg príde, sa prispôsobí rytmu dieťaťa (napr. podľa toho, kedy chodí poobede spať).
Publikácia „Máme dieťa s poruchou sluchu“
Prof. Darina Tarcsiová je jednou z autoriek dvojdielnej publikácie „Máme dieťa s poruchou sluchu“ (autori: Silvia Hovorková, Martina Rzymanová, Darina Tarcsiová). Hlavným cieľom publikácií bolo poskytnúť rodičom informácie o strate sluchu a o všetkom, čo s ňou súvisí, práve v súvislosti s prvými rokmi života. Na druhej strane sa zužitkovali všetky skúsenosti, ktoré sa počas programu Mobilný pedagóg nadobudli. Cieľom bolo, aby rodičia nemuseli informácie hľadať na rozličných miestach, ale mali k dispozícii materiály, kde sa všetko dôležité dozvedia. Veľmi dôležité bolo aj to, že boli k dispozícii výpovede rodičov, ktoré sprostredkovali ich prežívanie tejto situácie, a aj informácie o konkrétnych možnostiach, ktoré v podmienkach Slovenska existujú. Kniha je k dispozícii všetkým rodičom, pedagógom, odborníkom alebo študentom a možno ju získať na stránke DobraKrajina.sk pod projektom „Máme dieťa s poruchou sluchu“ za odporúčaný príspevok.
Problematika učenia sa cudzieho jazyka u žiakov so sluchovým postihnutím
Problematika učenia sa cudzieho jazyka u žiakov so sluchovým postihnutím je veľmi dôležitá a začalo sa jej viac pozornosti venovať až s procesom integrácie a inklúzie žiakov so špeciálnymi výchovno-vzdelávacími potrebami do bežných škôl. Príspevok prináša výsledky 116 dotazníkov žiakov so sluchovým postihnutím navštevujúcich bežné aj špeciálne školy pre sluchovo postihnutých, s cieľom priniesť informácie o situácii vo vyučovaní cudzieho jazyka pred povinným zavedením predmetu cudzí jazyk aj pre túto skupinu žiakov. V súvislosti s novým školským zákonom v Slovenskej republike a príležitosťami v integrovanom/inkluzívnom školskom prostredí sa tejto téme venuje veľká pozornosť.
tags: #pedagogika #sluchovo #postihnutych #doc #paeddr #darina