Pedagogika mentálne postihnutých: Princípy a metódy edukácie dospelých

Pedagogika mentálne postihnutých, známa aj ako psychopédia, je špeciálnopedagogická disciplína, ktorá sa zaoberá výchovou, vzdelávaním a vyučovaním osôb s mentálnym postihnutím. Cieľom je umožniť im, aby sa čo najskôr a najdôkladnejšie vyrovnali so svojím postihnutím a napriek obmedzeniam sa pozitívne prispôsobili a zaradili do spoločnosti.

Tento článok sa zameriava na princípy edukácie mentálne postihnutých, ich špecifiká a metódy, ktoré sa v tejto oblasti využívajú. Objasňuje základné pojmy, kategórie, s ktorými narába, skúma špeciálnopedagogické javy a procesy a objavuje zákony a zákonitosti, ktorými sa riadia.

Definícia a klasifikácia mentálneho postihnutia

Mentálna retardácia je súborné označenie pre výrazne podpriemernú úroveň všeobecnej inteligencie s IQ pod 70, ktorá sa prejavuje už v útlom detskom veku. Špeciálna pedagogika chápe mentálne postihnutie ako nedostatočnú schopnosť transformovať poznané veci do myšlienok a udalostí.

Typy mentálnej retardácie

• Oligofrénia (slabomyseľnosť): Ide o obmedzenie vývinu všetkých psychických funkcií, najmä rozumových, a narušenie intelektu. Oligofrénia je zdedená alebo vrodená, prípadne vzniká v ranom detstve, spravidla do 2. roku života. Tento stav je trvalý a nemožno ho odstrániť. Príčiny môžu byť biologicky podmienené (poškodenie mozgu) alebo sociálne podmienené (extrémna výchovná zanedbanosť).
• Demencia: Je neskôr získaná porucha mentálnych, povahových a duševných schopností. Vzniká ako následok ochorenia alebo úrazu po 2. roku života.

Stupne mentálnej retardácie

Stupeň mentálnej retardácie sa zisťuje pomocou testov inteligencie a vyjadruje sa číselným kvocientom IQ. Za normu sa považuje hodnota IQ okolo 100. Na základe IQ rozlišujeme:

Príčiny môžu byť genetické, v tehotenstve alebo spôsobené ožiarením. Downov syndróm, objavený v roku 1866, je choroba spôsobená chromozómovou chybou - jedným nadpočetným chromozómom u chromozómového páru 21. Túto chorobu nevieme liečiť, ale treba ísť až po najvyššiu možnú hranicu (sú aj na SŠ). Vyžadujú si starostlivosť rodiny a školy. Intelektový rast sa zastavuje okolo 15 roku.

Metodológia pedagogiky mentálne postihnutých

Metodológia pedagogiky mentálne postihnutých je disciplína, ktorá sa zameriava na jej vlastný rozvoj. Predmetom metodológie pedagogiky mentálne postihnutých je objavovanie, skúmanie a interpretácia predpokladaných interakcií medzi javmi a procesmi, ktorých styčnými bodmi sú mentálne postihnutý človek a edukácia či edukatívna (re)habilitácia. Jej úlohou je posúvať hranice poznania v oblastiach, v ktorých sa realizuje výchova, vyučovanie a vzdelávanie mentálne postihnutých jedincov, je teda zameraná na poznávanie psychopedických procesov a javov.

Princípy diagnostikovania

Správne diagnostikovanie je podmienené výberom vhodných diagnostických metód. K požadovaným vlastnostiam diagnostických metód patria reliabilita (spoľahlivosť) a validita (vhodnosť a platnosť metódy).

Súčasne je potrebné, pri špeciálno-pedagogickej diagnostike dodržiavanie princípov diagnostikovania:

1. Princíp komplexnosti: Tímový prístup, diagnostika a z nej diagnóza je platná, ak spolupracuje lekár, psychológ, sociálny pracovník, špeciálny pedagóg.
2. Princíp všestrannosti vyšetrenia: Podchytiť všetky znaky.
3. Princíp dynamickosti: Vyšetrujú sa nielen aktuálne schopnosti, ale aj potencionálne a perspektívne možnosti.

Diagnostické metódy

Podľa kritéria „ako zisťovať“ rozdeľujeme metódy na:

• Metódy pozorovania: Systematické sledovanie správania jedinca v rôznych situáciách.
• Exploračné metódy: K nim patria dotazník, rozhovor a riadený rozhovor. Pri dotazníku je nutné brať do úvahy problémy, ktoré súvisia s úrovňou porozumenia písanej reči. Pri rozhovore má experimentátor možnosť verifikovať adekvátnosť reakcie mentálne postihnutej osoby.
• Metóda diagnostického skúšania: Používanie rôznych testov a úloh na posúdenie schopností.
• Metóda testov: Ide o štandardný súbor otázok, či úloh a odpovedí, alebo ich riešení. V psychopedických výskumoch sa používajú hlavne testy vedomosti, motoriky, laterality a logopedické testy.
• Kazuistická metóda - Case study: Zahŕňa štúdium všetkých dostupných, písomných aj iných materiálov, ktoré súvisia s problémom výskumu (anamnestické údaje, lekárske, psychologické vyšetrenia, pedagogické denníky, súdne spisy…).
• Rozbor výsledkov činnosti: Ide o produkty činnosti skúmanej osoby, ktoré môžu byť dôležitými údajmi pre špeciálnopedagogický výskum, napr. hodnotenie písomných prác, výtvarných, pracovných a iných produktov činnosti skúmaného mentálne postihnutého jednotlivca.
• Experiment: Výskumník môže aktívne zasahovať do špeciálnopedagogických javov a procesov, vopred sa určia podmienky a overujú sa hypotézy.
• Prístrojové metódy: Používajú sa na skúmanie empirických údajov, aj keď veľmi zriedka.

Edukácia mentálne postihnutých

Edukácia mentálne postihnutých si vyžaduje špecifický prístup, ktorý zohľadňuje ich individuálne potreby a možnosti. Dôležité je rozvíjať kognitívne činnosti a celú osobnosť mentálne postihnutých jedincov. Edukácia, najmä edukácia mentálne postihnutých, prechádza neustálym vývojom a je predmetom sústredenej pozornosti spoločnosti. Dôraz sa kladie na inovácie a modernizáciu prístupov.

Zásady edukácie

Medzi základné zásady edukácie patria:

• Zásada primeranosti: Všetko musí byť primerané stupňu postihnutia.
• Zásada názornosti: Požiadavka, aby sa vyučovanie zakladalo na zmysluplnom vnímaní, na porovnaní predmetov a javov. Je to najdôležitejšia zásada (hluché dieťa - zrak, hmat). Ak ju pedagóg nedodrží, zbavuje sa predpokladu na úspech.
• Zásada systematickosti/sústavnosti: Požiadavka, aby učivo tvorilo takú didaktickú sústavu, ktorá by umožnila žiakom osvojenie potrebných vedomostí. Sústavnosť sa prejavuje v tom, že sa postupuje: známe → neznáme, konkrétne → abstraktné, jednoduché → zložité.
• Zásada individuálneho prístupu: Zohľadňovať individuálne potreby a možnosti každého jedinca.
• Zásada trvácnosti: Trvalé osvojenie vedomostí formou opakovania, spojenie teórie s praxou.
• Zásada uvedomelosti: Požiadavka, aby aj vedomosti detí so ŠVVP boli výsledkom ich aktívnej práce, riadenej učiteľom.

Špeciálne metódy edukácie

Vašek uvádza nasledujúce špeciálne metódy:

• Metóda viacnásobného opakovania
• Metóda nadmerného zvýraznenia informácie
• Metóda zapojenia viacerých kanálov
• Metóda optimálneho kódovania
• Metóda intenzívnej spätnej väzby

Inovatívne prístupy k edukácii

Inovatívne prístupy zdôrazňujú potrebu zmeniť systém vzdelávania a pojem inovatívny je zastrešujúcim pojmom zmien v edukácii, ktoré silnejú od konca 20. storočia. Moderná edukácia stavia do centra žiaka a docenenie žiaka ako osobnosti. Edukačný proces mu poskytuje priestor pre sebarealizáciu tak, aby boli využité jeho potenciality. Veľmi významná je aj spolupráca žiakov, čo sa v realite prejavuje v rôznych formách.

Medzi inovatívne prístupy patrí napríklad:

• Problémové učenie
• Skupinové učenie
• Tímové učenie
• Diferencované učenie
• Angažované učenie
• Zážitkové učenie
• Situačné vyučovanie

Zážitková pedagogika

Zážitková pedagogika je jedným z najefektívnejších prostriedkov osvojovania si nových vedomostí a zručností. Ide o prístup k vzdelaniu založený na vyššej schopnosti ľudskej pamäte vstrebávať informácie, ktorých vnímanie je sprevádzané intenzívnou emóciou. Zážitková pedagogika pracuje so zážitkom ako s prostriedkom na ovplyvňovanie dieťaťa. Pedagogika zážitku alebo výchova zážitkom je výchova postavená primárne na vlastnej skúsenosti vychovávaného. Zážitok je každý duševný stav, ktorý jedinec prežíva. Je vždy vnútorný, subjektívny, citovo sprevádzaný.

Za otca zážitkovej pedagogiky je považovaný nemecký politik a pedagóg Kurt Hahn. Organizácia Outward Bound sformulovala desať princípov výchovy:

1. prvoradosť sebapoznania
2. rozvoj predstavivosti
3. zodpovednosť za učenie
4. dôvernosť a záujem
5. úspech a neúspech
6. spolupráca a súťaženie
7. rozmanitosť a rôznorodosť
8. prírodné prostredie
9. služba a účasť
10. osamelosť a reflexia

Základným princípom zážitkovej pedagogiky je orientácia a sociálne učenie. Ďalšími princípmi sú výzva (prekonávanie zóny komfortu), riadenie skupiny, akcia a reakcia, prihliadnutie na najslabšieho jedinca, metóda učenia, animovanie a prístup pedagóga (nie direktívny, ale partnerský).

Nové programy práce so žiakmi s viacnásobným postihnutím (VNP)

Program W. Strassmeiera

Ide o screeningový a zároveň podporný program, ktorý obsahuje niekoľko na seba nadväzujúcich krokov. Vzťahuje sa na 5 základných oblastí vývinu: jemná motorika, hrubá motorika, sebaobsluha a sociálny rozvoj, myslenie a vnímanie, reč. Je vhodný pre deti s postihnutím od narodenia do 5 rokov. Program obsahuje 260 cvičení a námetov pre rozvoj jednotlivých vývinových oblastí v rôznych vekových kategóriách.

Bazálna stimulácia

Bazálna stimulácia je koncepcia podpory ľudí v krízových životných situáciách, u ktorých sú výmenné a regulačné kompetencie značne znížené alebo trvalo obmedzené. Je to forma celostnej, na telo sa vzťahujúcej komunikácie u ľudí s výraznými obmedzeniami. Základnou požiadavkou bazálnej stimulácie je celistvosť. V rámci bazálnej stimulácie možno vyčleniť ponuky podnetov v dvoch rovinách: základné podnety (somatické, vestibulárne a vibračné) a rozširujúca stimulácia (taktilno-haptické, chuťové, čuchové, sluchové a zrakové).

Vekové obdobia v pedagogike mentálne postihnutých

Pedagogika mentálne postihnutých sa zaoberá osobami s mentálnym postihnutím v rôznych vekových obdobiach, od ranného veku až po starobu:

• Ranný vek: V tomto období je dôležitá včasná diagnostika a intervencia, zameraná na stimuláciu vývoja a podporu rodiny.
• Predškolský vek: Cieľom je rozvíjať kognitívne, sociálne a emocionálne zručnosti, pripraviť dieťa na vstup do školy.
• Školský vek: Dôraz sa kladie na vzdelávanie a rozvoj praktických zručností, ktoré umožnia dieťaťu úspešné zvládanie školských požiadaviek. Edukácia prebieha v špeciálnych základných školách, variant C, s prípravným ročníkom a desiatimi ročníkmi, podľa individuálneho vzdelávacieho programu.

Socializácia a integrácia mentálne postihnutých

Socializácia je proces začleňovania jednotlivca do spoločnosti. Je to proces, v ktorom sa človek stáva plnohodnotnou sociálnou bytosťou a aktívne sa zúčastňuje na spoločenskom a kultúrnom živote. V socializácii zohrávajú dôležitú úlohu rodina, škola a postoj spoločnosti.

Integrácia (úplné zapojenie postihnutého do spoločnosti zdravých ľudí) je najvyšší stupeň socializácie. Jednotlivec sa stáva úplne nezávislý a samostatný. Ďalšie stupne socializácie sú adaptácia (prispôsobenie postihnutého spoločenskému prostrediu), utilita (zaradenie postihnutého do spoločnosti za predpokladu celoživotnej spoločenskej ochrany a pomoci) a inferiorita (neschopnosť pracovného a spoločenského zaradenia).

tags: #pedagogika #mentalne #dospelych