Práca na dohodu patrí medzi obľúbené pracovnoprávne vzťahy na Slovensku, ktoré ponúkajú kratšie zmluvy, menšiu byrokraciu a šancu privyrobiť si popri štúdiu či penzii. Tieto dohody sa vykonávajú mimo pracovného pomeru, a preto ich možno považovať za formu flexibilnej práce.
Konkrétne podmienky práce na dohodu v rámci legislatívy upravuje Zákonník práce. Sú nastavené tak, aby nedochádzalo k zneužívaniu práce na dohodu zamestnávateľmi, keďže zákon hovorí, že zamestnávateľ by mal prácu na dohodu využívať len výnimočne. Firmy by dohodami nemali nahrádzať trvalý pracovný pomer.
Pracovať na dohodu môžu aj ľudia, ktorí sú zamestnaní inde alebo dokonca v tej istej firme. Dohodu je možné uzavrieť aj na pár dní či hodín, bez skúšobnej doby a s krátkou výpoveďou.

Druhy dohôd
-
V prípade, že ide o prácu, ktorá je vymedzená výsledkom, uzatvára sa dohoda o vykonaní práce. Pri tejto dohode je možné odpracovať najviac 350 hodín u jedného zamestnávateľa ročne. Zamestnanec dostane odmenu až po odovzdaní výsledku práce.
-
Pri príležitostných činnostiach vymedzených druhom práce sa uzatvára dohoda o pracovnej činnosti či o brigádnickej práci študentov. Odpracovaný limit je 10 alebo 20 hodín týždenne. Pri klasickej práci na základe dohody o pracovnej činnosti sa mzda vypláca najneskôr mesiac po skončení odpracovaného mesiaca.
Pri dohodách platí minimálna mzda a v tomto roku nesmú dohodári zarábať menej ako 4,69 eura za hodinu. Dohodárom firma nemôže nariadiť pracovnú pohotovosť ani nadčasy. Pri dohodách tiež platí, že sa nemôžu uzatvárať na činnosti chránené autorským zákonom. Mladí ľudia do 15 rokov veku alebo aj starší, ktorí ešte nedokončili povinnú školskú dochádzku, môžu robiť len ľahké práce.
Nárok dohodárov na príplatky a dovolenku
Dohodári majú nárok na rovnaké víkendové, nočné či sviatočné príplatky ako zamestnanec pracujúci na trvalý pomer. Tieto sa vyplácajú, ak niekto pracuje v sobotu, nedeľu, cez noc a počas sviatku.
Dohodári však nemajú nárok na platenú dovolenku, odstupné ani príplatok za nadčasovú prácu.
Zmluvná práca verzus práca na plný úväzok – mali by ste zvážiť prácu dodávateľa?
Odvody pri práci na dohodu
Práca na dohodu má svoje špecifiká aj pri platení odvodov. Rozdiel v ich výbere je hlavne v tom, či ide o dohodu s pravidelnou alebo nepravidelnou odmenou. Dohodárom sa strhávajú odvody v rovnakej výške ako pri zamestnancoch.
-
Pravidelný príjem je typický pre dohody o pracovnej činnosti. Ak má dohodár z nej pravidelný mesačný príjem zo závislej činnosti a nemá priznaný starobný dôchodok, invalidný dôchodok, invalidný výsluhový dôchodok, resp. výsluhový dôchodok po dovŕšení dôchodkového veku, je povinne nemocensky a dôchodkovo poistený a povinne poistený v nezamestnanosti.
-
Nepravidelný príjem sa vypláca spravidla pri dohode o vykonaní práce. Pri nepravidelnom príjme nemá dohodár nárok na nemocenské dávky ani podporu v nezamestnanosti.
DÔLEŽITÁ INFORMÁCIA: Fyzická osoba, ktorá uzatvorila zmluvu o výkone činnosti športového odborníka (s účinnosťou od 1. 1. 2022), je pri zúčtovaní príjmu počas trvania povinného poistenia zamestnanca do ôsmeho dňa kalendárneho mesiaca nasledujúceho po kalendárnom mesiaci, v ktorom bol príjem zúčtovaný na výplatu.
Odvodová úľava pre študentov a dôchodcov
Ušetriť na odvodoch môžu študenti a dôchodcovia, ktorí si môžu uplatniť odvodovú úľavu vo výške 200 eur mesačne. V praxi to znamená, že ak študent alebo penzista zarobí z dohody menej ako 200 eur mesačne, neplatí z tejto sumy žiadne sociálne odvody. Odvody sa potom platia len zo sumy, ktorá presiahne stanovenú hranicu 200 eur.
Túto výhodu si môžu uplatniť vždy len pri jednom zamestnávateľovi. Ak má žiak/študent alebo dôchodca uzatvorené viaceré dohody, v jednom kalendárnom mesiaci si môže určiť na neplatenie poistného iba jednu z nich. Dohodu na uplatnenie odvodovej odpočítateľnej položky (OOP) si dohodár určuje u zamestnávateľa a v predloženom tlačive zamestnávateľovi čestne vyhlásiť, že si v tom istom kalendárnom mesiaci neuplatňuje výnimku súčasne u iného zamestnávateľa.
Vďaka odvodovej úľave môžu na dohodu pracovať aj predčasní penzisti. Ak nezarobia viac ako 2 400 eur ročne, môžu poberať súčasne predčasnú penziu i plat. No akonáhle by zarobili viac, Sociálna poisťovňa im pozastaví vyplácanie predčasného dôchodku.

Sociálne poistenie pre dôchodcov
Dôchodca, ktorý má uzatvorenú dohodu o vykonaní práce alebo dohodu o pracovnej činnosti a má priznaný starobný dôchodok, invalidný dôchodok, invalidný výsluhový dôchodok alebo výsluhový dôchodok po dovŕšení dôchodkového veku, či už s pravidelným mesačným príjmom alebo s nepravidelným príjmom, platí nasledovné odvody:
| Typ poistenia | Výška odvodu z vymeriavacieho základu (VZ) | Poznámka |
|---|---|---|
| Starobné poistenie | 14 % z VZ | Ak nie je sporiteľ na starobné dôchodkové sporenie |
| Starobné poistenie | 10 % z VZ | Ak je sporiteľ na starobné dôchodkové sporenie a nevypláca sa mu starobný dôchodok alebo predčasný starobný dôchodok z II. piliera |
Nárok na dovolenku v plnom pracovnom pomere
Úpravu dovolenky nájdeme v Zákonníku práce. Na dovolenku majú nárok zamestnanci bez ohľadu na to, či poskytujú zdravotnú starostlivosť prostredníctvom spoločnosti s ručením obmedzeným alebo živnosti.
Základná výmera dovolenky
Základná výmera dovolenky podľa aktuálne platného Zákonníka práce sú najmenej štyri týždne za celý kalendárny rok. V tejto súvislosti rozlišujeme niekoľko nárokov:
-
Dovolenka za kalendárny rok: Zamestnanec má nárok na dovolenku v dĺžke štyroch týždňov, ak bol v nepretržitom pracovnom pomere u toho istého zamestnávateľa a vykonával uňho prácu aspoň šesťdesiat dní v kalendárnom roku. Za odpracovaný deň sa pritom považuje každý deň, v ktorom zamestnanec odpracoval prevažnú časť svojej zmeny.
-
Pomerná časť dovolenky: Zamestnanec má na dovolenku nárok aj v prípade, ak neodpracoval celý rok (dvanásť mesiacov), ale splnil podmienku aspoň šesťdesiatich odpracovaných dní. Vtedy hovoríme o nároku na pomernú časť dovolenky.
-
Dovolenka za odpracované dni: V prípade ak vášmu zamestnancovi nevznikol nárok na dovolenku za kalendárny rok, ani jej pomernú časť z dôvodu, že nevykonával v kalendárnom roku u toho istého zamestnávateľa prácu v trvaní minimálne šesťdesiat dní, patrí mu nárok na dovolenku za odpracované dni.

Dodatková dovolenka
Zamestnanec, ktorý počas celého kalendárneho roka vykonáva práce, ktoré sú zdraviu škodlivé, má nárok na dodatkovú dovolenku v dĺžke jedného týždňa. V praxi pôjde o zamestnancov, ktorí:
- pracujú na pracoviskách s infekčnými materiálmi a sú vystavení priamemu nebezpečenstvu nákazy,
- pracujú na pracoviskách, kde sa ošetrujú chorí s nákazlivou formou tuberkulózy a syndrómom získanej imunitnej nedostatočnosti (HIV/AIDS),
- pracujú pri priamom ošetrovaní alebo pri obsluhe duševne chorých alebo mentálne postihnutých,
- alebo napríklad vykonávajú prácu, pri ktorej sú vystavení pôsobeniu škodlivých chemických alebo fyzikálnych vplyvov v takom rozsahu, že môžu vo významnej miere nepriaznivo pôsobiť na zdravie zamestnanca (za určitých okolností napríklad rtg).
Podrobný zoznam prác, pri ktorých patrí zamestnancovi dodatková dovolenka, môžete nájsť vo vyhláške č. 500/2006 Z. z. Ministerstva zdravotníctva Slovenskej republiky.
tags: #patri #dovolenka #dohodarovi #dochodcov