Rodina je miestom, kde sa mimoriadnym spôsobom zjavuje láska. Je prvou školou ľudských čností a privilegovaným miestom ohlasovania evanjelia. Rodina je základnou bunkou Cirkvi i spoločnosti. Na Slovensku v súčasnosti pociťujeme ohrozenie manželstva a rodiny, ako aj zníženú sociálnu vážnosť hodnoty manželstva.
Pastoračná starostlivosť Cirkvi sa neobmedzuje len na najbližšie kresťanské rodiny, ale rozširujúc svoje obzory podľa miery Kristovho Srdca, bude sa čoraz viac starať o všetky rodiny, no zvlášť o tie, ktoré sa nachádzajú v ťažkom a nenormálnom položení. Cirkev má mať pre všetky rodiny slová plné pravdy, ľudskosti, dobroty, nádeje, živej účasti na ich ťažkostiach, niekedy veľmi dramatických, ktoré na ne doliehajú. Cirkev bude poskytovať všetkým svoju nezištnú pomoc, aby sa mohli priblížiť k takému vzoru rodiny, aký si Stvoriteľ prial už „od počiatku“ a Kristus svojou výkupnou milosťou obnovil. Pastoračná činnosť Cirkvi sa má rozvíjať postupne aj v tom zmysle, že má sledovať rodinu a má ju sprevádzať krok za krokom v rôznych etapách jej utvárania a vývoja.
Kán. 1063 hovorí, že duchovní pastieri sú povinní starať sa, aby vlastné cirkevné spoločenstvo poskytovalo veriacim pomoc, ktorou sa manželský stav má uchovávať v kresťanskom duchu a napredovať v dokonalosti. Preto je potrebné neustále zdôrazňovať, aké dôležité sú pastoračné aktivity Cirkvi na podporu rodiny. Tento článok sa zaoberá metódami a formami pastorálnej starostlivosti o manželstvo, pričom zdôrazňuje dôležitosť prípravy na manželstvo, slávenia manželstva a starostlivosti o už existujúce rodiny.

Príprava na manželstvo: Trojstupňový proces
Mnoho ťažkostí, ktoré sa dnes vyskytujú v rodinnom živote, pochádza z toho, že mladí ľudia v nových podmienkach nielenže strácajú zo zreteľa správnu stupnicu hodnôt, ale im už aj chýbajú pevné normy správania, a preto nevedia čeliť novým ťažkostiam a nevedia ani to, ako ich riešiť. Skúsenosť však učí, že mladí ľudia, ktorí boli dobre pripravení na rodinný život, vo všeobecnosti si počínajú lepšie ako ostatní. Platí to ešte viac pre kresťanské manželstvo, ktoré ovplyvňuje svätosť toľkých mužov a žien.
Preto sa Cirkev musí postarať o lepšie a hlbšie programy prípravy na manželstvo, aby sa, nakoľko je možné, odstránili ťažkosti, ktoré doliehajú na mnohých manželov, a ešte viac preto, aby podporovala vznik a vzrast dobrých manželstiev. Prípravu na manželstvo treba chápať a uskutočňovať ako postupný a trvalý proces. Obsahuje tri hlavné stupne: vzdialenú, blízku a bezprostrednú prípravu.
Vzdialená príprava
Vzdialená príprava sa začína už v detstve, a to múdrou rodinnou výchovou, ktorá vedie deti k tomu, aby objavovali seba samých ako ľudí obdarených bohatými a zložitými duševnými danosťami, ako aj jedinečným darom osobnosti so silnými i slabými stránkami. Je to obdobie, v ktorom treba položiť základy pre úctu ku každej, skutočne ľudskej hodnote, a to tak v medziosobných, ako aj v spoločenských vzťahoch. Má to totiž veľký význam pre vytváranie charakteru, pre ovládanie a správne používanie vlastných náklonností, pre utváranie si názoru na osoby druhého pohlavia a správanie voči nim a podobne. Prvoradou cestou tejto prípravy je príklad a poučenie rodičov a rodín.
Blízka príprava
O tento základ sa opiera neskôr bližšia príprava, ktorá má byť obšírnejšia. Vyžaduje určitý vek a primeranú vhodnú katechézu na spôsob katechumenátu, špecifickú prípravu na prijatie sviatostí, na ich akoby opätovné objavenie. Slovensko v súčasnosti pociťuje ohrozenie manželstva a rodiny, ako aj zníženú sociálnu vážnosť hodnoty manželstva. Najväčšou výzvou sa v tomto ohľade ukazuje posilnenie prípravy na sviatosť manželstva. Preto aj Cirkev na Slovensku vypracovala spôsob prípravy na manželstvo formou kurzov blízkej prípravy. Tento spôsob je biskupmi schválený a odporúčaný pre celé územie Slovenska. Proces aktualizácie metodiky Kurzov prípravy na manželstvo (KPM) sa deje od roku 2022. Nová koncepcia nesie názov „Rásť v láske v logike daru“ a jej cieľom je prehĺbiť prípravu snúbencov, najmä posunúť ju z bezprostrednej prípravy na tzv. blízku prípravu, ktorá by mala začať aspoň rok pred sobášom.
Kurzy prípravy na manželstvo sú odlišné od doterajšieho spôsobu náuk: sú vedené tímom, v ktorom je minimálne manželský pár, kňaz a odborníci. Kurzy sú zaradené do obdobia blízkej prípravy - to je obdobie známosti, keď sa počiatočná zamilovanosť mení na hlbší vzťah s vážnymi úmyslami do budúcnosti, ktorá sa ešte nemusí spájať s presným termínom uzavretia manželstva - čiže približne rok aj viac pred sobášom. Takže snúbenci môžu tento kurz absolvovať s dostatočným predstihom pred sobášom, bez tlaku predsobášneho zhonu. Účastníci prostredníctvom dotazníka najviac ocenili svedectvo života manželských párov, aktivity a možnosť rozhovoru v páre, možnosť neformálneho rozhovoru s kňazom. Viac ako 80% účastníkov vyjadrilo názor, že im kurz pomohol v posilnení vzájomného vzťahu, ako aj vzťahu k Bohu a k Cirkvi. Tí, ktorí zamýšľajú uzavrieť manželstvo (aj v budúcom či nasledujúcich rokoch), nech sa prihlásia čím skôr, aby mohli pokojne absolvovať kurzy prípravy.
5 faktov o manželstve
Bezprostredná príprava
K bezprostrednej príprave na sviatostné slávenie manželstva treba prikročiť v posledných mesiacoch a týždňoch pred sobášom, aby sa tým dal akoby nový význam, obsah a forma takzvanej predmanželskej skúške, ktorú vyžaduje kanonické právo. Takúto prípravu, ktorá je nevyhnutná v každom prípade, potrebujú ešte viac tí snúbenci, ktorí majú nedostatky a medzery vo vedomostiach kresťanskej náuky a v kresťanskom živote. Medzi základné poznatky, ktoré treba mladým ľuďom sprostredkovať na tejto ceste viery, podobnej katechumenátu, patrí aj hlbšie poznanie tajomstva Krista a Cirkvi, význam milosti a úlohy kresťanského manželstva, ako aj príprava na aktívnu a vedomú účasť na sobášnych obradoch.
Biskupské konferencie - podobne ako sa starajú o vhodné podujatia v snahe pomôcť budúcim manželom lepšie si uvedomiť dôležitosť svojho rozhodnutia a duchovným pastierom pomôcť zistiť, či budúci manželia majú náležité dispozície - tak nech sa postarajú o vydanie Direktória pre pastoráciu rodín. V ňom bude treba predovšetkým určiť minimálny obsah, trvanie a metódu „prípravných kurzov“, kde by mali byť vo vzájomnej rovnováhe vieroučné, pedagogické, právne a lekárske zložky, ktoré sa týkajú manželstva, usporiadané tak, aby tí, čo sa pripravujú na manželstvo, popri rozumovom prehĺbení svojich poznatkov chápali aj potrebu včleniť sa do cirkevného spoločenstva. Nevyhnutnosť a záväznosť bezprostrednej prípravy na manželstvo isteže neslobodno podceňovať - čo by sa mohlo stať, keby sa od nej ľahko dišpenzovalo - no táto príprava predsa sa má zaviesť a konať tak, aby jej prípadné zanedbanie nebolo prekážkou pre slávenie sobáša.
Sviatostné slávenie manželstva
Kresťanské manželstvo vyžaduje slávenie podľa liturgických predpisov. Takéto slávenie zo sociálneho a spoločenského hľadiska má vyjadriť podstatne cirkevnú a sviatostnú povahu manželskej zmluvy medzi pokrstenými a má byť samozrejme platné, dôstojné a plodné. Tu sa otvára široké pole pastoračnej starostlivosti, aby sa dokonale splnili požiadavky vyplývajúce z povahy manželskej zmluvy povýšenej na sviatosť a aby sa tiež verne zachovávali cirkevné predpisy, pokiaľ ide o slobodný súhlas, manželské prekážky, kanonickú formu a sám obrad slávenia.
Pokiaľ ide o sviatostný znak, liturgické slávenie sa má konať tak, aby sa svojím vonkajším prejavom stalo hlásaním Božieho slova a vyznaním viery celého spoločenstva veriacich. Pastoračná starostlivosť sa má prejaviť v múdrej a svedomitej starosti o „liturgiu slova“ a o výchovu k viere tých, čo sa na obrade zúčastňujú, predovšetkým snúbencov.

Manželskú zmluvu, ktorou muž a žena vytvárajú medzi sebou celoživotné spoločenstvo, zamerané svojou prirodzenou povahou na dobro manželov a na plodenie a výchovu detí, povýšil Kristus Pán medzi pokrstenými na hodnosť sviatosti. Dôverné spoločenstvo manželského života a lásky… ustanovil Stvoriteľ a vybavil vlastnými zákonmi… Sám Boh je pôvodcom manželstva. Povolanie na manželstvo je vpísané do samej prirodzenosti muža a ženy, ako vyšli zo Stvoriteľových rúk. … Lebo človek je stvorený na obraz a podobu Boha, ktorý sám „je Láska“ (1 Jn 4, 8. 16). Keďže ho Boh stvoril ako muža a ženu, ich vzájomná láska sa stáva obrazom absolútnej a večnej lásky, ktorou Boh miluje človeka. Sám Boh spečaťuje súhlas, ktorým sa manželia navzájom odovzdávajú a prijímajú. Z ich zmluvy „vzniká z Božieho rozhodnutia trvalá ustanovizeň, a to aj pred spoločnosťou“. Zmluva manželov je začlenená do zmluvy Boha s ľuďmi: „Pravá manželská láska je zapojená do Božej lásky.“
Viera snúbencov a pastoračný prístup
Pri slávení sviatosti sa venuje osobitná pozornosť mravným a duchovným dispozíciám snúbencov, najmä ich viere. V tejto súvislosti si treba všimnúť ťažkosť, na ktorú narážajú duchovní pastieri v našej sekularizovanej spoločnosti. Viera toho, ktorý žiada od Cirkvi, aby mohol uzavrieť manželstvo, môže mať rozličné stupne, a preto je prvoradou povinnosťou duchovných pastierov znova ju vzbudiť, živiť a viesť k zrelosti. Majú však pritom chápať aj dôvody, ktoré vedú Cirkev k tomu, aby prijala na slávenie aj tých, čo nie sú dokonale pripravení.
Sviatosť manželstva má vzhľadom na ostatné sviatosti tú špecifickú vlastnosť, že je sviatosťou takej skutočnosti, ktorá jestvuje už v poriadku stvorenia; je to manželský zväzok ustanovený Stvoriteľom „na počiatku“. Teda rozhodnutie muža a ženy, že uzavrú manželstvo podľa tohoto Božieho plánu, čiže rozhodnutie, že spoja životy neodvolateľným manželským súhlasom v nerozlučnej láske a bezpodmienečnej vernosti, v skutočnosti vyžaduje, aj keď nie celkom uvedomene, ducha hlbokej poslušnosti voči Božej vôli, čo však nie je možné bez jeho milosti. Takíto teda už nastúpili pravú a vlastnú cestu spásy, ktorú slávenie sviatosti a bezprostredná príprava naň môžu doplniť a priviesť k cieľu, pravda, pokiaľ majú pravý úmysel.
Manželstvo nie je udalosť, ktorá by sa týkala len tých, čo ho uzatvárajú. Svojou povahou je aj spoločenskou udalosťou, ktorá manželov zaväzuje pred spoločnosťou. Jeho slávenie bolo vždy sviatkom, ktorý spájal navzájom rodiny a priateľov. Je preto zrejmé, že pri žiadosti o sobáš v kostole sa stretávajú spoločenské dôvody s osobnými. Tu sa nesmie zabúdať na to, že tí, čo takto vstupujú do manželstva, sú už v dôsledku svojho krstu skutočne zapojení do Kristovej zásnubnej zmluvy s Cirkvou a že svojím úprimným úmyslom už prijali Boží plán o manželstve, a teda aspoň zahrnute súhlasia s tým, čo sleduje Cirkev, keď slávi manželstvo. A preto prípadné odmietnutie slávenia zo strany duchovných pastierov len preto, že v ich žiadosti sú aj spoločenské dôvody, nemožno schvaľovať.

Duchovní pastieri by mali podporovať tú vieru, ku ktorej snúbenci už smerujú silou svojho pravého úmyslu a ktorú iste podporuje a posilňuje Kristova milosť. Ak by sa stanovili iné kritériá na povolenia sláviť cirkevné manželstvo, ktoré by brali zreteľ na stupeň viery snúbencov, mohlo by to priniesť veľké nebezpečenstvá. Predovšetkým nebezpečenstvo nepodloženého a diskriminujúceho posudzovania; ďalej vzbudenie pochybností o platnosti už skôr uzavretých manželstiev, čo by bolo veľkou škodou pre kresťanské komunity, a vznikol by nový, neoprávnený nepokoj vo svedomí manželov; a napokon nebezpečenstvo, že sa bude popierať alebo spochybňovať sviatostný ráz mnohých manželstiev tých bratov, ktorí žijú v odlúčení od úplného spoločenstva s katolíckou Cirkvou, čo sa prieči cirkevnej tradícii.
Ale ak napriek všetkým námahám snúbenci otvorene a výslovne dávajú najavo, že odmietajú to, čo Cirkev sleduje, keď slávi manželstvo pokrstených, duchovný pastier ich nemôže pripustiť na slávenie manželstva. Hoci nerád, je povinný vyvodiť dôsledky z takej situácie, a tým, ktorých sa to týka, má dať na vedomie, že za takýchto okolností nie Cirkev, ale oni sami zabraňujú slávenie, o ktoré žiadajú.
Starostlivosť o riadne založenú rodinu
Pastoračná starostlivosť o riadne založenú rodinu konkrétne znamená, že celé miestne cirkevné spoločenstvo má povinnosť pomáhať manželskej dvojici, aby chápala a prežívala svoje nové povolanie a poslanie. Aby sa rodina čím viac stávala spoločenstvom lásky, treba pomáhať všetkým jej členom a vychovávať ich, aby si plnili úlohy a aby si vzhľadom na nové problémy, ktoré sa vyskytujú, vzájomne pomáhali a mali živú účasť na rodinnom živote. To platí najmä pre mladé rodiny, ktoré sú v spojitosti s novými hodnotami a úlohami viac vystavené, najmä v prvých rokoch manželstva, prípadným ťažkostiam, napríklad tým, ktoré pochádzajú z prispôsobovania sa spoločnému životu a zrodu detí. Mladí manželia nech úprimne prijímajú a vážia si rozumnú ľudskú a veľkodušnú pomoc iných manželských dvojíc, ktoré majú dlhší čas skúsenosti s manželským a rodinným životom.
Vo svojej pastoračnej činnosti zameranej na mladé rodiny Cirkev bude musieť venovať zvláštnu pozornosť ich výchove k zodpovednej manželskej láske vzhľadom na požiadavky vzájomného spoločenstva a služby životu, k tomu, aby uvádzali do súladu svoj súkromný domáci život so spoločnou a veľkodušnou prácou na budovaní Cirkvi a ľudskej spoločnosti.

Manželský katechumenát: Nová mentalita
Katolícka cirkev na Slovensku prichádza s najväčšími zmenami v oblasti prípravy na sviatosť manželstva za posledných takmer dvadsať rokov. Pastoračné usmernenie Konferencie biskupov Slovenska k príprave na sviatosť manželstva na Slovensku nastavuje novú mentalitu prístupu k uzatváraniu manželstva v Katolíckej cirkvi. Tento slovenský materiál pritom vychádza z požiadaviek, ktoré poslední pápeži vyjadrili v rôznych dokumentoch, hlavne z posynodálnych exhortácií pápeža Jána Pavla II. Familiaris consortio (1981) a pápeža Františka Amoris laetitia (2016), a ide tiež o premietnutie požiadaviek z Katechumenátnych itinerárov pre manželský život, ktoré v roku 2022 vydalo Dikastérium pre laikov, rodinu a život.
Za kľúčovú myšlienku možno označiť návrh na zavedenie manželského katechumenátu, teda aby sa príprava na sviatosť manželstva podobala príprave na iné sviatosti, napríklad na krst. Táto idea sa spomína v Katechumenátnych itinerároch pre manželský život. Podľa vatikánskeho dokumentu „je úlohou každej diecézy/eparchie vypracovať alebo premyslieť vlastný itinerár prípravy na manželstvo inšpirovaný predkrstným katechumenátom“. Pápež František bol veľkým obhajcom katechumenátu pre budúcich manželov, argumentoval aj rastúcim počtom vyhlásení o anulácii manželstiev.
„Rovnako ako je krstný katechumenát pre dospelých súčasťou sviatostného procesu, má sa stať súčasťou procesu aj pri sviatosti manželstva, aby sa zabránilo množeniu vyhlásení nulity alebo nekonzistentného uzavretia manželstiev,“ uviedol František v príhovore k Rímskej róte v januári 2017. Manželský katechumenát by mal obsahovať štyri etapy: čas prijatia kandidátov; ďalej nasleduje katechumenátna fáza, ktorá zahŕňa tri etapy: blízku prípravu (v rámci nej kurz prípravy na manželstvo), bezprostrednú prípravu a sprevádzanie v prvých rokoch manželstva. Dôvodom takého prístupu je snaha vnímať prípravu na manželstvo ako postupný a dlhodobejší proces a takisto ako proces sprevádzania.
Kompetentní v cirkvi si uvedomujú, že je veľký nepomer medzi prípravou na niektoré sviatosti, ktorá trvá celé mesiace (birmovka, prvé sväté prijímanie, predkrstný katechumenát), a prípravou na manželstvo, kde „stačí“ jedna víkendovka. Cieľom je, aby rozhodnutie pre sobáš a spoločný život ľudsky dozrelo v plnom vedomí a slobode. Etapou prijatia kandidátov sa začína „čas rozlišovania a overovania“ povolania, „čas na očisťovanie od nejednoznačnej motivácie“ a čas na „vedomé rozhodnutie“.

Sprevádzanie po sobáši
Pastoračné usmernenie KBS inšpirované pápežskými dokumentmi prichádza aj s ideou, že sobášom sa sviatosť manželstva nekončí. Práve naopak. „Sobáš nie je totiž izolovaným aktom, ale vstupom do ,permanentného stavu‘, ktorý si preto vyžaduje špecifickú ,permanentnú formáciu‘,“ uvádza dokument vatikánskeho dikastéria. Ten istý dokument prízvukuje, že „už od začiatku manželského života je dôležité, aby (manželia) dostávali konkrétnu pomoc na pokojné prežívanie medziosobného vzťahu. Musia sa učiť veľa nových vecí: prijímať odlišnosť druhého, ktorá vychádza na povrch; nemať nereálne očakávania od života vo dvojici a považovať ho za cestu rastu; zvládať konflikty, ku ktorým nevyhnutne dôjde; poznať rozličné fázy, ktorými prechádza každý vzťah; viesť dialóg, aby nadobudli rovnováhu medzi osobnými požiadavkami a požiadavkami manželov a rodiny; nadobúdať zdravé každodenné návyky; vytvoriť si správny vzťah k pôvodným rodinám hneď od začiatku; začať pestovať spoločnú manželskú spiritualitu; a ešte veľa ďalších vecí“. Ide vlastne o výzvu vyjadrenú slovami: „Staňte sa tým, čím ste! Pán požehnal a ,naplnil‘ milosťou váš zväzok, prinášajte teda ovocie tejto milosti!“
Rada KBS pre rodinu plánuje pripraviť zoznam odporúčaných formačných programov na sprevádzanie manželov v prvých rokoch manželstva, ako aj zoznam inštitúcií a centier, na ktoré sa môžu kresťanskí manželia obrátiť pri prevencii i riešení kríz v manželstve a pri raste manželskej lásky.
5 faktov o manželstve
Kľúčové zásady pre múdre a požehnané manželstvo
Sestra Lucia z Fatimy v liste kardinálovi Caffarovi napísala: „Posledný zápas medzi Pánom Ježišom a kráľovstvom satana bude o manželstvo a rodinu.“ A my vidíme, že tieto slová sa skutočne vypĺňajú. Všetci z tímu Slovenského dohovoru za rodinu - organizácie, ktorej hlavným cieľom je chrániť rodinu - to môžeme aj reálne potvrdiť. Tak ako nikdy predtým vidíme obrovský až zúrivý útok na sviatosť manželstva. Diabol útočí skutočne rafinovane a bohužiaľ sa mu v tom darí. Prichádzajú očividné útoky ako presexualizovaná spoločnosť - hriech necudnosti, smilstva a cudzoložstva nielen že je tolerovaný, ale v modernej spoločnosti stavaný na piedestál ako cnosť. Konzumizmus nás naučil, že môžeme mať všetko a to hneď. Keď sa niečo pokazí alebo nás to už nebaví, jednoducho to zahodíme a kúpime si nové. Z hmotných vecí sme tento vzorec správania bohužiaľ preniesli aj do vzťahov.
Diabol však pracuje vo viacerých rovinách. Aj v normálnych veriacich rodinách, ktoré sa skutočne snažia žiť svoj život s Bohom mnohokrát vidíme, že to škrípe. A pozor - nevravím o problémoch, ktoré sú úplne normálnou a bežnou súčasťou každého manželstva - ako o tom budeme písať nižšie. Chcem poukázať na to, že diabol pracuje skutočne rafinovane. Dosiahol to, že ženy aj muži zabudli na to, čo znamená byť ženou - mužom. Aké správanie sa od nás očakáva a aké úlohy máme plniť na to, aby sme konali v našom manželstve v súlade s Božou vôľou - tak aby sme mohli byť už tu na zemi šťastní.
Múdre a požehnané manželstvo tvorí muž a žena, ktorí sa rozhodli postaviť Boha na prvé miesto v ich vzťahu a plniť Božiu vôľu. Múdre a požehnané manželstvo nie je zvyčajne dokonalé, manželia sa však snažia uplatniť zásady a hodnoty, ktoré im umožnia žiť v harmónii a väčšinu času sa tešiť jeden z druhého. Nie sú múdri od prvého dňa, ale pokorne uznajú, že sa musia celý život učiť a pracovať sami na sebe aj na svojom manželstve. Manželstvo - to nie je svadobný obrad a potom očakávanie, že všetko bude perfektné a dokonalé (vrátane manželského partnera). Manželstvo je aj o zmene - svojho života aj seba samého. Je o hľadaní niečoho cennejšieho ako je zlato a striebro - múdrosti, ktorá môže prísť len od Boha. „…lebo múdrosť pochádza od Boha: chvála sluší tomu, komu dal Boh múdrosť, v ústach verného muža je ona hojná a Vladár ju dá iba takémuto. Nehovor: „Božou (vinou) jej nemám,“ - ale nerob to, čo má v nenávisti. Nehovor: „On ma zviedol do bludu!“ - Lebo on nepotrebuje bezbožných. Pán nenávidí každú ohavnosť, ani tí ju neobľubujú, ktorí sa ho boja. Na počiatku stvoril Boh človeka a ponechal mu možnosť rozhodnúť sa. Dal mu svoje príkazy a ustanovenia. Ak chceš zachovávať príkazy, zachovajú ťa, a máš mu večne preukazovať žiadanú vernosť. Položil pred teba vodu a oheň: čiahni rukou po tom, čo si vyvolíš. Pred človekom leží život a smrť, dobro a zlo: dostane to, čo sa mu ľúbi. Božia múdrosť je preveľká, on je silný mocou a neprestajne sleduje všetko. Jeho oči hľadia na tých, ktorí sa ho boja.“
- Muži, milujte svoje manželky: „Muži, milujte manželky, ako aj Kristus miluje Cirkev a seba samého vydal za ňu, aby ju posvätil očistným kúpeľom vody a slovom, aby si sám pripravil Cirkev slávnu, na ktorej niet škvrny ani vrásky, ani ničoho podobného, ale aby bola svätá a nepoškvrnená. Tak sú aj muži povinní milovať svoje manželky ako vlastné telá. Kto miluje svoju manželku, miluje seba samého. Veď nik nikdy nemal v nenávisti svoje telo, ale živí si ho a opatruje, ako aj Kristus Cirkev, lebo sme údmi jeho tela. Preto muž zanechá otca i matku a pripúta sa k svojej manželke a budú dvaja v jednom tele. Toto tajomstvo je veľké; ja hovorím o Kristovi a Cirkvi. Ale aj vy, každý jeden nech miluje svoju manželku ako seba samého.“ Muž je predurčený na to, aby viedol svoju rodinu. Je to prirodzený poriadok, ktorý ustanovil Boh. Pochopenie svojej mužskosti a ženskosti, podriadenie sa Božej vôli a plnenie si svojich úloh prináša do rodín pokoj a požehnanie.
- Žena je srdcom rodiny: S láskou pomáha svojmu manželovi, stará sa o deti, jej dôležitou úlohou je vnášať do rodiny lásku, porozumenie, pokoj. Feminizmus silne zasiahol do našich predstáv o fungovaní v rodine - čo bohužiaľ vedie k mnohým neporozumeniam, hádkam a rozvodom. Ženy v dnešnej dobe častokrát preberajú úlohu mužov, čo má za následok, že ženy síce dokážu byť perfektné v práci, postarať sa o svoje deti a domácnosť na 100% a robiť množstvo vecí, ktoré by mal robiť manžel. No takto rýchlo vyhoria, sú mrzuté, smutné a nahnevané, necítia sa milované a nedokážu ani lásku dávať. Muži sa pri takejto žene zvyknú stiahnuť - nebudú sa s ňou neustále hádať a taktiež spohodlnejú a vyhovuje im, že sa o nič starať nemusia, zároveň však žena pre nich stráca sexepíl.
- Spoločná modlitba: Každý deň sa spoločne modlia a trávia čas s Bohom. „Rodina, ktorá sa spolu modlí, zostáva jednotná. Posvätný ruženec sa svojou dávnou tradíciou ukázal zvlášť účinný ako modlitba, v ktorej rodina nachádza sama seba.“
- Odpúšťanie: Rýchlo prosia o odpustenie a ešte rýchlejšie odpúšťajú (v manželskom živote sa človek nevyhne zraneniam - je preto dôležité odpustiť si a na chyby zabudnúť t.j. nevyťahovať ich stále, nevyčítať, netrápiť sa preto).
- Ochota meniť sa: Sú ochotní meniť svoje zlé návyky, alebo návyky, ktoré zraňujú a poškodzujú ich vzťah.
tags: #pastoracna #starostlivost #o #manzelstvo