Metodológia výskumu kvality života seniorov: Komplexný pohľad

Úvod do problematiky kvality života seniorov

Starnutie je charakteristické naakumulovaním zmien, ktorým organizmus podlieha v priebehu času. Zmeny v štruktúre a funkciách organizmu sa najčastejšie prejavujú poklesom výkonnosti jedinca, polymorbiditou a jeho zvýšenou zraniteľnosťou. Okrem toho starnutie ovplyvňuje subjektívne vnímanie sociálnej situácie samotných seniorov, aj kvalitu ich života (quality of life - QOL).

Potreba skúmať kvalitu života starších dospelých a identifikácia faktorov, ktoré ovplyvňujú ich život, vychádza z nárastu priemernej dĺžky života svetovej populácie, čo je jedným z najdôležitejších problémov verejného zdravotníctva a štátnej politiky. Súbežným problémom je nevyhnutnosť zabezpečiť dobré životné podmienky pre starších ľudí a udržať kvalitu života aj vo vyšších vekových skupinách.

Kvalita života starších ľudí je komplexný fenomén, ktorý je determinovaný individuálnym, subjektívnym vnímaním vlastného systému hodnôt. U imobilných seniorov sa kvalita života, vplyvom zdravotného postihnutia, môže v niektorých aspektoch líšiť v závislosti od prostredia, v ktorom žijú. Starnutie a problémy s ním spojené sa priamo alebo nepriamo dotýkajú všetkých, a preto je dôležité venovať pozornosť tejto problematike. Neustále sa zvyšujúca veková hranica priemerného veku života nás smeruje k tomu, aby sme venovali pozornosť kvalite života seniorov v domovoch sociálnych služieb.

Kvalita života predstavuje koncept, ktorý v súčasnosti odráža záujem odborníkov pomáhajúcich profesií o dobre prežitý život klientov v daných podmienkach v súčinnosti s ich obmedzeniami.

Teoretické východiská a definície kvality života

Základnou definíciou kvality života je definícia Svetovej zdravotníckej organizácie (WHO) z roku 1996, ktorá opisuje QOL ako subjektívne vnímanie jednotlivca svojej pozície v živote v kontexte kultúry a hodnôt spoločnosti, v ktorej žije, vo vzťahu k jeho cieľom a očakávaniam. Toto vnímanie je ovplyvňované jeho fyzickým a psychickým zdravím, úrovňou nezávislosti, vzťahmi, ale aj environmentálnymi faktormi a osobnými presvedčeniami.

Vo všeobecnosti je kvalita života chápaná ako interakcia mnohých faktorov - sociálnych, zdravotných, ekonomických, environmentálnych, ktoré spoločne ovplyvňujú jednotlivcov i populácie. Pretože sa QOL prelína viacerými disciplínami a má mnoho dimenzií, resp. Odhliadnuc od pomerného počtu definícií, na začiatok je potrebné objasnenie pojmu „kvalita“. Na základe voľnej interpretácie latinského slova „qualis“ (aký?) je možnosť chápať kvalitu života ako to, čím sa vyznačuje život jednotlivca v porovnaní so životom iných jednotlivcov.

Typy definícií kvality života

• Sociologicko-ekonomické: Zameriavajú sa na materiálne podmienky života spoločnosti, spoločenských skupín, regiónov, rodiny a domácnosti jednotlivca, ich základom je výpočet určitých parametrov životnej úrovne, životného štandardu a spôsobu života sledovaných subjektov.
• Psychologické: Vychádzajú z teórie pociťovania kvality života ako subjektívnej individuálnej spokojnosti, resp. nespokojnosti s vlastným životom a jeho jednotlivými oblasťami na základe vlastných predstáv, očakávaní a presvedčení. Subjektívna percepcia v sebe zahŕňa podmienky, okolnosti a sociálne vzťahy, v ktorých človek svoj život prežíva.
• Aplikačné s akcentom na medicínsku a sociálnu oblasť: Sú primárne zamerané na manažment intervencie v konkrétnych krízových zdravotných či sociálnych situáciách jednotlivca a rodiny a na meranie dosiahnutých výsledkov. Dôraz sa kladie hlavne na praktické možnosti a oblasti podpory kvality života klienta, nachádzajúceho sa v konkrétnej životnej situácii.
• Syntetizujúce - teoretické i praktické: Určujú akýsi syntetizujúci model kvality života, ktorý vychádza z predpokladu, že na kvalite života sa podieľajú oblasti kvality života, ako aj vnútorné komponenty v každej z uvedených oblastí.

Tokárová (2002) vymedzuje kvalitu života ako „komplexnú kategóriu, ktorá v sebe obsahuje sociálne, biologické, psychologické podmienky života a jej ukazovateľmi sú: fyzická pohoda, materiálna pohoda a kvalita medziľudských vzťahov, sociálne a občianske aktivity, osobnostný rozvoj, sebarealizácia, rekreácia". „Odrazom kvality života je celková životná spokojnosť, ktorá je výsledkom vzťahov človeka k svojmu prostrediu.“ (Frk, 2002 s. 436).

Definovať kvalitu života ľudí vo vyššom veku, stanoviť jej indikátory a riešiť jej teoreticko-praktické otázky je úlohou interdisciplinárnych odvetví. Riešenie tohto aspektu si preto vyžaduje syntézu viacerých hľadísk, mnohých poznatkov a vedeckých prístupov rôznych vedných disciplín. Práve na základe týchto skutočností zohráva teória sociálnej práce veľmi významnú úlohu.

Dimenzie kvality života podľa Džuku (2004)

Na hodnotenie a meranie kvality života občana Džuka (2004) zostavil hlavné dimenzie, a to:

1. objektívne životné podmienky,
2. subjektívnu prosperitu a spokojnosť,
3. osobné hodnoty a ašpirácie.

V uvedených dimenziách sleduje psychickú, materiálnu, sociálnu a emocionálnu stránku života, rozvoj a aktivity. Obsahová náplň ukazovateľov sa získava buď výpoveďami respondentov (subjektívne postoje, hodnotenia) alebo využitím objektívnych údajov (zozbieraných rôznymi inštitúciami). Kategórie, na základe ktorých sa sociálne indikátory združujú, sa nazývajú životné domény, pričom parametre týchto domén sa určujú induktívne alebo deduktívne, sú potvrdené na základe teórie a následne testované alebo empiricky objavené a spojené s teóriou.

Zatura a Goodheart (In: Oliver et al., 1996) vyzdvihli užitočnosť merania kvality života pre oblasť spoločenského prostredia. Na základe ich názorov dobrý život určujú spoločenské normy, zákony a spôsoby, ktoré pomáhajú kvalitu života dosiahnuť a udržať. Sociálne indikátory definujú ako sociálne faktory, ktoré usmerňujú správanie jednotlivca a sú aspektom na vyhodnotenie toho, kde sme a kam smerujeme s ohľadom na naše hodnoty a ciele.

Pri hľadaní aspektov kvality života u seniorov musíme brať do úvahy, že najdôležitejšími faktormi sú jej indikátory, resp. ukazovatele. Rozumieme nimi určité kvalitatívno-kvantitatívne charakteristiky sociálnych procesov, ktoré obsahujú jednotlivé aspekty sociálneho rozvoja jednotlivcov alebo spoločenských skupín. Kvalitu života jednotlivca nemožno určovať nezávisle od neho. Objektívny opis životných podmienok, fungovanie človeka a jeho zdravotný stav sú dôležité, ale nie postačujúce.

Modely komfortu a kvality života

• Dvojdimenzionálny model komfortu: Hrozenská (2008) vysvetľuje tento pojem slovami Kolcabu, ktorý zavádza pojem komfort ako pozitívne kritérium ošetrovateľskej starostlivosti. Komfort znamená pre Kolcabu uspokojovanie základných ľudských potrieb, úľavu, pohodlie a transcedencie vyplývajúce z konkrétnej zdravotnej situácie.
• Trojdimenzionálny model na meranie výsledkov v rehabilitácii: Autorka odkazuje na Testu a kol., ktorí zaviedli v súvislosti s kvalitou života ako kritérium pre účely terapeutického rozhodovania a plánovania starostlivosti termín, ktorý zahŕňa rôzne oblasti spojené s fyzickým, funkčným, psychologickým a sociálnym zdravím človeka.

Kováč dodáva, že „pojem kvalita života je multi-úrovňový a multi-dimenzionálny fenomén, v ktorom prevláda viac-menej integratívny prístup.“

Nástroje WHO pre meranie kvality života seniorov

Svetová zdravotnícka organizácia (WHO) definovala kvalitu života tým, ako človek vníma svoje postavenie v živote v kontexte kultúry, v ktorej žije vo vzťahu ku svojim cieľom, očakávaniam, životnému štýlu a záujmom. WHO vytvorila na začiatku deväťdesiatych rokov skupinu WHOQOL (World Health Organization Quality of Life Group) a vytvorila štandardizované dotazníky pre meranie kvality života. WHO teda nielenže definovala kvalitu života, ale vyvinula dotazníky v základnej i modifikovanej podobe na meranie kvality života seniorov.

Dotazník WHOQOL-OLD

WHOQOL-OLD je špeciálny modul pre starší vek. Dotazník WHOQOL-OLD je štandardizovaným dotazníkom, ktorý vznikol v rámci projektu Svetovej zdravotníckej organizácie: „Meranie kvality života seniorov a jej vzťah k zdravému starnutiu: WHOQOL-OLD“. Projekt prebiehal v rokoch 2001 až 2004 a zúčastnilo sa ho 23 výskumných centier zo 4 kontinentov. Za Slovenskú republiku sa uvedeného výskumného projektu zúčastnilo Psychiatrické centrum Praha, ktoré vykonalo výskum kvality života z výberového súboru staršej pražskej populácie. Cieľom projektu bolo vytvorenie inštrumentu na meranie kvality života v starobe pre zdravú aj chorú staršiu populáciu. Základom boli už existujúce dotazníky kvality života Svetovej zdravotníckej organizácie.

„Inštrument WHOQOL-OLD nie je určený pre samostatné použitie, ale iba ako dodatkový modul k dotazníkom kvality života WHOQOL-100 alebo WHOQOL-BREF, čo je skrátená verzia WHOQOL-100.“ (Dragomerická, Prajsová, 2009 s. V súvislosti so starobou sa pojem kvality života objavuje pomerne často, avšak predmetom výskumu býva skôr životná spokojnosť, dôkazom toho je, že neexistuje mnoho realizovaných výskumov na tému kvalita života v starobe. Aj z týchto dôvodov vyvinul medzinárodný výskumný tím WHOQOL-OLD inštrument pre meranie kvality života u osôb vyššieho veku.

Inštrument sa skladá zo šiestich domén:

• fungovanie zmyslov,
• nezávislosť,
• naplnenie,
• sociálne zapojenie,
• postoj k smrti a umieranie,
• blízke vzťahy.

Každá uvedená oblasť (doména) obsahuje 4 položky, dotazník má teda 24 položiek, ktoré sú hodnotené na päť bodových Likertových škálach.

Dotazník WHOQOL-BREF

Dotazník WHOQOL-BREF je skrátenou verziou dotazníka WHOQOL-100, pričom prihliada s ohľadom na skúmané osoby (dlhodobo chorí, seniori, osoby so zdravotným znevýhodnením a pod.). Pozostáva zo štyroch domén (obsahujúcich 24 otázok) a z dvoch otázok zameraných na hodnotenie kvality života a spokojnosti so zdravím:

• fyzický stav (do domény sú zahrnuté aj 4 otázky súvisiace s nezávislosťou),
• prežívanie (doména obsahuje aj otázku zameranú na spiritualitu),
• sociálne vzťahy,
• prostredie.

Všetky aspekty sú následne operacionalizované do jednotlivých položiek.

Metodológia výskumu kvality života seniorov

Cieľom práce bolo posúdiť kvalitu života seniorov žijúcich v komunitnom zariadení. Kvalita života sa posudzovala prostredníctvom dotazníka WHOQOL-BREF. Vzorku tvorilo 40 seniorov, z toho bolo 20 žien (priemerný vek 75,7 ± 4,9) a 20 mužov (74,7 ± 5,6 roka). Seniori žijúci v domove dôchodcov mali celkovo priemernú kvalitu života.

Ďalší výskum si kládol za cieľ overenie spokojnosti s kvalitou života a zdravím u starších dospelých (60+) žijúcich doma a v sociálnych zariadeniach pred pandémiou, počas pandémie COVID-19, resp. Zber údajov bol realizovaný pomocou Dotazníka kvality života seniorov, ktorý vznikol v rámci projektu AURORA - Active aging-healthy lifestyle - medzinárodná trilaterálna spolupráca s Univerzitou Palackého v Olomouci a Univerzitou Rovira i Virgili v Španielsku. Vyplnenie dotazníka bolo dobrovoľné a plne anonymné. Do databázy boli zaradené len dotazníky, ktoré mali uvedené vek a pohlavie respondenta. Výslednú vzorku tvorili respondenti s vekom nad 60 rokov.

V dotazníku sme sledovali demografické údaje, zmenu životného štýlu, kvality života a zdravia. Otázky týkajúce sa komponentov kvality života boli formované do troch časových období: pred pandémiou, v čase lockdownu a po ukončení lockdownu (v súčasnosti). Dáta sme zbierali formou online distribúcie dotazníkov (google forms) pomocou Asociácie univerzít tretieho veku od apríla 2022 do začiatku júna 2022. Respondenti navštevujúci UTV v našej vzorke reprezentujú staršiu dospelú populáciu žijúcu vo svojom domove. Druhá fáza zberu prebiehala od júla do novembra 2022 priamo v sociálnych zariadeniach, v ktorých sú seniori ubytovaní, resp. v seniorskom centre voľného času.

Typ a popis dotazníka

Pre hodnotenie spokojnosti s kvalitou života a zdravím mali respondenti k dispozícii položky likertovského typu: veľmi nespokojná/ý - nespokojná/ý - ani spokojná/ý ani nespokojná/ý - spokojná/ý - veľmi spokojná/ý. Keďže sme nepracovali so štandardizovanými likertovými škálami, pracovali sme s jednotlivými položkami ako s poradovými premennými s využívaním neparametrickej štatistiky. V prípade, že respondent neuviedol, alebo nechcel uviesť odpoveď na určitý typ otázky, pracovali sme s daným počtom odpovedí, preto sa aj v niektorých parametroch vyskytujú rozdielne celkové počty.

Štatistické spracovanie dát

Databázu sme spracovali v programe IBM SPSS Statistics. Rozdiely medzi jednotlivými obdobiami (pred pandémiou, v čase lockdownu, v súčasnosti) testovaných premenných (spokojnosť so zdravím a s kvalitou života) sme overovali Friedmanovým testom s následným použitím Wilcoxonovho testu. Pre posúdenie faktorovej analýzy sme aplikovali Kaiser-Meyer-Olkin (KMO) meranie vzorky ako aj Bartlettov test sféričnosti. Pre zistenie normality rozloženia obidvoch skupín v podtestoch funkčnej zdatnosti, doménach kvality života, života v prítomnosti i selektovaných somatických ukazovateľov sme použili Shepiro-Wilkovov W-test.

Výskumná vzorka

Výslednú výskumnú vzorku tvorilo 436 dotazníkov od seniorov navštevujúcich UTV, voľnočasové centrum a seniorov žijúcich v sociálnych zariadeniach. Z celkového počtu 436 respondentov bolo 330 žien a 96 mužov. Priemerný vek respondentov je 72 rokov (SD 7,34), z toho u žien je priemerný vek 71,95 (SD 7,42; min 60; max 99) a u mužov 72,18 (SD 7,07; min 61; max 93). Najvyšší podiel tvorili osoby so stredným vzdelaním (46,8 %) a s vysokoškolským vzdelaním (39,2 %). V partnerskom zväzku žilo 62,8 % respondentov (vydaté/ženatí, partnerský zväzok); 37,2 % bolo nezadaných (slobodné/í, žijú oddelene, rozvedené/í, ovdovené/í). Viac ako dve tretiny respondentov (68,1 %) žilo stále vo svojom domácom prostredí, a 31,9 % žilo v sociálnom zariadení.

Výsledky výskumu a diskusia

Kvalita života v rôznych obdobiach

Zisťovali sme, či počas lockdownu došlo u seniorov k zhoršeniu spokojnosti s kvalitou života a so zdravím, a či je v súčasnosti spokojnosť s kvalitou života a so zdravím u seniorov lepšia ako počas lockdownu. Výsledky Friedmanovho testu pre spokojnosť s kvalitou života nám odhalili, že je prítomný štatisticky významný rozdiel medzi obdobiami (QOL pred pandémiou > v súčasnosti > v dobe lockdownu; priemerné hodnotenie 2,41 > 2,05 > 1,54; p=0,000).

Následné testovanie ukázalo, že signifikantné rozdiely v spokojnosti s kvalitou života sú prítomné medzi všetkými tromi obdobiami. Prítomné rozdiely v spokojnosti s kvalitou života pred pandémiou, počas lockdownu a v súčasnosti sú štatisticky významné (p=0,000).

Spokojnosť so zdravím

Z analýzy vyplynulo, že rozdiely v spokojnosti so zdravím pred pandémiou, v dobe lockdownu a v súčasnosti sú prítomné (Zdravie pred pandémiou > v súčasnosti > v dobe lockdownu; priemerné skóre 2,24 > 1,91 > 1,86; p=0,000). Následný test odhalil štatisticky významné rozdiely iba medzi obdobiami pred pandémiou - v lockdowne a pred pandémiou - v súčasnosti. Rozdiely v spokojnosti so zdravím medzi lockdownom a súčasnosťou boli štatisticky nevýznamné. Podľa očakávaní sa teda subjektívna spokojnosť so zdravím počas lockdownu znížila (p=0,000), a následne v súčasnosti sa zvýšila, výsledok však nie je signifikantný (p=0,075). Zároveň je zdravie v súčasnosti hodnotené signifikantne nižšie ako pred pandémiou.

Vplyv miesta pobytu

Spokojnosť s kvalitou života a so zdravím v jednotlivých obdobiach sme porovnali u starších dospelých aj podľa toho, či žijú doma (sami alebo s rodinou) alebo v zariadení pre seniorov (ZPS). Zdá sa, že kvalita života sa signifikantne líšila podľa miesta pobytu iba pred pandémiou COVID-19 (p=0,000), v prospech bývania vo svojom domácom prostredí. Zdravotné hodnotenie respondentov sa však signifikantne líšilo vo všetkých troch obdobiach (p=0,000, resp. p=0,011). Seniorky a seniori, ktoré/í žili doma, hodnotili svoje zdravie lepšie ako tí/tie, ktorí/é žijú v sociálnom zariadení pre seniorov.

Naše predpoklady sa potvrdili iba čiastočne. Predpokladali sme, že počas lockdownu sa zmenila spokojnosť s QOL k horšiemu, a následne sa zlepšila v súčasnosti. To sa skutočne potvrdilo, respondenti udávali horšiu spokojnosť s kvalitou života počas lockdownu ako pred pandémiou, aj ako v súčasnosti. Kvalita života v súčasnosti sa ale nezlepšila až na úroveň spokojnosti pred pandémiou. Subjektívne zdravotné hodnotenie sa počas jednotlivých období menilo. Signifikantne sa spokojnosť so zdravím zmenila k horšiemu počas lockdownu. A aj keď sa v súčasnosti mierne zlepšila oproti lockdownu, výsledok nie je štatisticky významný.

K podobným záverom prišli aj Colucci et al. (2022), lockdown počas COVID-19 mal negatívny vplyv na kvalitu života starších ľudí, vnímané zdravie a pohodu. Ďalej sme predpokladali, že QOL sa bude štatisticky významne odlišovať u seniorov žijúcich v sociálnych zariadeniach a u seniorov žijúcich doma. To však platilo iba pre QOL pred pandémiou. Kvalita života sa štatisticky významne nelíšila medzi staršími dospelými žijúcimi vo svojom domácom prostredí a v inštitucionálnej starostlivosti počas lockdownu ani v súčasnosti.

Výsledky si vysvetľujeme tak, že vplyv, ktorý má miesto pobytu na kvalitu života, je pravdepodobne pre našich respondentov menší ako vplyv lockdownu počas pandémie COVID-19. Preto pri hodnotení spokojnosti s QOL počas pandémie pravdepodobne miesto pobytu nebolo významným determinujúcim faktorom pre naše respondentky a respondentov. Negatívny vplyv protipandemických opatrení mohol prekryť potenciálny negatívny vplyv miesta pobytu. Je však otázne, prečo sa toto hodnotenie nelíši v súčasnosti.

Ďalšie zistenia a porovnania

Aj Kubíčková et al. (2019) pozorovali, že životná spokojnosť českých seniorov závisí od miesta pobytu jednotlivca, konkrétne negatívny vplyv má pobyt v zariadení pre seniorov alebo v sociálnom zariadení. Okrem toho je dôležitým faktorom to, či žijú sami. Najhoršie sú na tom tí jednotlivci, ktorí žijú v sociálnych zariadeniach a žijú sami. Trybusińska, Saracen (2019) uvádzajú, že až 40 % obyvateľov domovov dôchodcov prejavuje pocit osamelosti, pričom čím väčšia je osamelosť, tým nižšia je kvalita života.

Podľa Talarskej et al. (2018) faktory ako ťažkosti s pohybom mimo domova, inkontinencia moču a zábudlivosť ovplyvňovali potrebu 24-hodinovej starostlivosti, mieru nezávislosti, riziko pádov a kvalitu života. Z tohto hľadiska je pochopiteľné, že kvalita života môže byť u starších dospelých žijúcich v inštitucionálnej starostlivosti horšia ako u tých, ktorí žijú doma a sú v lepšom zdravotnom stave. A naopak senior, ktorý je na tom zdravotne dobre, nemá potrebu 24-hodinovej starostlivosti ani bývania v ZPS. Aj napriek tomu, že sa rozdiel v kvalite života medzi seniormi a seniorkami žijúcimi doma a v sociálnom zariadení potvrdil iba pred pandémiou, je potrebné preskúmať, ktoré determinanty sú zodpovedné za to, že k tomu dochádza, a implementovať intervencie pre zníženie nerovností, nakoľko nie je vylúčené, že tieto nerovnosti stále pretrvávajú.

Naše výsledky ukázali, že v súlade s inými štúdiami sa spokojnosť s kvalitou života a so zdravím počas pandémie COVID-19 zhoršila.

Obmedzenia výskumu

Hlavnou limitáciou našej práce je prierezový dizajn štúdie, ktorý mohol spôsobiť skreslenie vo výpovediach respondentov pri potrebe spätnej reflexie na obdobie počas lockdownu a pred pandémiou. Okrem toho, na Slovensku bolo vyhlásených viacero lockdownov, a v dotazníku nebola možnosť konkrétnej špecifikácie tohto obdobia. Ďalšou nevýhodou je, že respondenti/ky nemuseli odpovedať na každú otázku, resp. každé obdobie, a teda vznikajú pri analýze rôzne počty odpovedí.

tags: #specifikacia #skumania #qol #u #seniorov