Národná rada Slovenskej republiky vyslovila súhlas s Dohodou o spolupráci v oblasti obrany medzi vládou SR a vládou Spojených štátov amerických. Za jej prijatie hlasovalo 79 poslancov zo 140 prítomných. Na vyslovenie súhlasu s dohodou bolo potrebných aspoň 76 hlasov, teda nadpolovičná väčšina zo všetkých 150 poslancov.
Parlament schválil Dohodu o spolupráci v oblasti obrany medzi vládami Slovenska a Spojených štátov. Zo 140 prítomných za hlasovalo 79 poslancov, proti bolo 60 a zdržal sa jeden. Zákonodarcovia ju tak schválili v nadpolovičnej väčšine prítomných.
Detaily hlasovania a pozície politických strán
Proti dohode hlasovali Milan Kuriak a Romana Tabák z klubu Obyčajní ľudia a nezávislé osobnosti (OĽaNO). Z klubu Sme rodina bolo proti šesť poslancov, a to Martin Borguľa, Adriana Pčolinská, Peter Pčolinský, Petra Hajšelová, Igor Kašper a Miloš Svrček. Predseda parlamentu a šéf Sme rodina Boris Kollár sa zdržal hlasovania.
Proti boli aj všetci prítomní poslanci za Smer-SD a ĽSNS, a tiež nezaradení poslanci za Hlas-SD a hnutie Republika.
Pred hlasovaním dostali poslanecké kluby priestor na krátke vyjadrenie stanoviska k hlasovaniu o obrannej dohode. Možnosť využil Smer-SD, ĽSNS, SaS a OĽANO. Smer-SD navrhol odložiť hlasovanie o obrannej dohode. „Zmluva je pre Slovensko nevýhoda a pri zvýšení obrany nezabezpečuje Slovensku nič,“ povedal predseda strany Robert Fico. Návrh však poslanci neschválili.
Michal Šipoš (OĽANO) pred hlasovaním uviedol, že „podpísanie zmluvy považujeme v hnutí za zodpovedný krok.“ Podľa predsedníčky klubu SaS Anny Zemanovej je Slovensko štát, ktorý patrí do NATO a EÚ a ktorý pomôže svojim spojencom. „Slovensko je štát, v ktorom platí zdravý rozum, a preto poslanci SaS budú hlasovať za dohodu.“ Marian Kotleba (ĽSNS) pred hlasovaním hovoril o údajnej vlastizrade. „Dohoda v navrhovanom znení nebude ničím iným ako parlamentom schválenou vlastizradou Slovenskej republiky,“ dodal. Kollára vyzval na stiahnutie bodu z rokovania.
„Ďakujem poslancom za ich odvahu postaviť sa za bezpečnosť Slovenska,“ napísal predseda vlády Eduard Heger (OĽANO) na sociálnej sieti po hlasovaní parlamentu.
Naživo #576: Trump, NATO a Európa – Čo ak by USA opustili NATO? Analýza s Bussim a Lanzarom
Priebeh rokovania a schvaľovania
Poslanci začali o dohode rokovať v utorok 9. februára popoludní. Rozprava bola prerušovaná častým narúšaním poriadku v rokovacej sále a následnými rokovaniami poslaneckého grémia, ako sa bude ďalej postupovať. Ďalšie vystúpenie Petra Osuského (SaS) skončilo predčasne po tom, čo poslanec Stanislav Mizík (ĽSNS) pustil v rokovacej sále sirénu z reproduktorov.
Vláda návrh na uzavretie dohody schválila 12. januára tohto roka. Minister obrany Jaroslav Naď dohodu podpísal 3. februára vo Washingtone s ministrom zahraničných vecí Spojených štátov amerických Antonym Blinkenom. Zmluvu musí ešte ratifikovať prezidentka SR Zuzana Čaputová.
Obsah a význam dohody
Prezidentka dohodu podporila. Rovnako sa v interpretačnom vyhlásení píše, že dohoda na území SR neumožňuje prítomnosť jadrových, biologických alebo chemických zbraní vzhľadom na to, že by to bolo v rozpore s medzinárodnými záväzkami SR.
Zmluva vytvára právny rámec pre posilnené partnerstvo a spoluprácu medzi obidvomi krajinami. Upravuje podmienky prítomnosti príslušníkov amerických ozbrojených síl na Slovensku a štandardizuje spoluprácu medzi ozbrojenými silami SR a USA. Dohoda vytvára predpoklad pre čerpanie investícií na vojenskú infraštruktúru. USA by mali na Slovensku investovať 100 miliónov amerických dolárov.
Ďalšie schválenia parlamentu: Rozpočet EÚ
Parlament schválil aj dlhodobý rozpočet EÚ na roky 2021-2027, na ktorom sa vopred dohodli so zástupcami Rady, pomerom hlasov 548 (za): 81 (proti): 66 (zdržalo sa hlasovania).
Finančné prostriedky a programy
Parlamentu sa počas vyjednávaní so zástupcami členských štátov podarilo zaistiť 16 miliárd eur nad rámec sedemročného rozpočtu dohodnutého hlavami štátov a vlád EÚ počas júlového samitu Európskej rady. Približne 15 miliárd eur by sa malo prostredníctvom vyššej podpory kľúčových programov EÚ vynaložiť na ochranu obyvateľov pred následkami pandémie ochorenia COVID-19, na rozšírenie príležitosti pre budúce generácie a na ochranu európskych hodnôt. 11 miliárd eur dodatočných výdavkov by malo byť pokrytých najmä príjmami z pokút v oblasti hospodárskej súťaže, ktoré sú ukladané spoločnostiam porušujúcim pravidlá EÚ. Tento prístup zodpovedá dlhodobej požiadavke EP, aby prostriedky získané na úrovni Únie zostali v rozpočte EÚ.
Plán splácania dlhu a nové príjmy
Vyjednávači EP a Rady sa počas rokovaní dohodli, že strednodobé a dlhodobé výdavky súvisiace so splácaním dlhu z fondu obnovy nepôjdu na úkor zavedených investičných programov v rámci Viacročného finančného rámca a nepovedú k výraznému zvýšeniu príspevkov členských štátov založených na hrubom národnom dôchodku. Tento plán počíta od roku 2021 s poplatkom za plasty, ktorý sa bude odvíjať od množstva nerecyklovaného plastového odpadu v danom členskom štáte.
Monitorovanie a klimatické ciele
Parlamentu sa podarilo presadiť pravidelné stretnutia troch inštitúcií (EP, Rada, Komisia) zamerané na hodnotenie vynakladania prostriedkov na základe článku 122 Zmluvy o fungovaní EÚ. Právnym základom nástroja obnovy EÚ pre budúce generácie je práve čl. 122 Zmluvy o fungovaní EÚ, ktorý Európskemu parlamentu nepriznáva formálnu úlohu v procese čerpania prostriedkov. Parlamentným vyjednávačom sa však podarilo dohodnúť so zástupcami členských štátov na novom postupe takzvaného konštruktívneho dialógu medzi EP a Radou. Ten by mal prebiehať v nadväznosti na hodnotenia rozpočtových dôsledkov právnych aktov navrhnutých na základe čl. Zákonodarcovia chcú zlepšiť monitorovanie vývoja v oblasti biodiverzity a klímy a zaistiť, aby sa na podporu klimatických cieľov EÚ vynaložilo aspoň 30% celkového rozpočtu Únie a fondu obnovy EÚ pre budúce generácie. Nariadenie o VFR a medziinštitucionálnu dohodu musí po Európskom parlamente odobriť aj Rada (ministrov) EÚ. Následne budú zverejnené v Úradnom vestníku EÚ. Do platnosti by mali vstúpiť 1.
tags: #parlament #odsuhlasil #dochodok