Komplexný prehľad parkovacích miest a bezbariérového prístupu pre osoby s ŤZP na Slovensku

Tento článok poskytuje komplexný prehľad o pravidlách, predpisoch a rozmeroch parkovacích miest pre osoby s ťažkým zdravotným postihnutím (ŤZP) na Slovensku. Cieľom je poskytnúť jasné a zrozumiteľné informácie pre osoby s ŤZP, ich rodinných príslušníkov a širokú verejnosť. Parkovanie a bezbariérový prístup sú kľúčové aspekty, ktoré ovplyvňujú kvalitu života osôb s obmedzenou schopnosťou pohybu a orientácie (ZŤP). Tento článok sa zameriava na minimálne rozmery parkovacích miest pre invalidov, normy STN, stavebné úpravy a ďalšie relevantné predpisy, ktoré zabezpečujú ich integráciu do spoločnosti.

Problémy s parkovaním pre osoby s ŤZP

Telesne hendikepovaní vodiči, ale aj ľudia s ťažkým zdravotným postihnutím (ŤZP), ktorých v aute vozí zdravá osoba, majú veľmi často problémy so zaparkovaním. Vozičkári majú špecifické požiadavky vyplývajúce z potreby presadať z auta do invalidného vozíka. A na to potrebujú väčší voľný priestor ako zdravý vodič vystupujúci z auta. Na niektorých parkoviskách vyhradené miesta pre imobilných vodičov vôbec nie sú vytvorené, inde ich je málo.

V poslednom období sa dokonca objavilo niekoľko sťažností na neoprávnenú šírku parkovacích miest pre osoby s preukazom ŤZP, a to najmä v Bratislave. Hoci sú SUV vozidlá čoraz populárnejšie, ich rozmery často balansujú na hranici štandardných parkovacích miest. Bežné rozmery parkovacích miest v Európe, vrátane Slovenska, sú približne 2,4 metra na šírku a 4,8 až 5 metrov na dĺžku. Väčšina SUV modelov má šírku medzi 1,85 a 2 metrami bez spätných zrkadiel, čo znamená, že po zaparkovaní ostáva na oboch stranách len približne 20 až 25 centimetrov priestoru. Táto rezerva často nestačí na pohodlné otvorenie dverí, najmä ak sú na susedných miestach zaparkované ďalšie vozidlá. Navyše, niektoré SUV majú širšie karosérie alebo väčšie dvere, čo nároky na priestor ešte zvyšuje. Problém sa môže zhoršiť aj v starších alebo podzemných garážach, kde môžu byť parkovacie miesta užšie než aktuálne normy. Hoci SUV sa technicky na takéto miesto zmestí, pre bezproblémové vystupovanie je ideálne, ak má parkovacie miesto šírku aspoň 2,6 metra alebo ak sú vedľajšie miesta prázdne.

Legislatíva a normy

Bezbariérový prístup všetkých verejných priestranstiev a obchodov bol na Slovensku legislatívne nariadený až na začiatku 90. rokov 20. storočia. Dovtedy boli ľudia s obmedzenou schopnosťou pohybu a orientácie vo výraznej nevýhode.

Prvého decembra 2002 nadobudla účinnosť Vyhláška Ministerstva životného prostredia SR č. 532/2002 Z. z., ktorou sa ustanovujú podrobnosti o všeobecných technických požiadavkách na výstavbu a o všeobecných technických požiadavkách na stavby užívané osobami s obmedzenou schopnosťou pohybu a orientácie.

Vyhláška Ministerstva životného prostredia SR č. 192/1994 Z. z. ustanovuje všeobecné technické požiadavky na stavby a ich časti tak, aby ich mohli užívať aj osoby s obmedzenou schopnosťou pohybu. Podľa tejto vyhlášky sa postupuje pri obstarávaní, navrhovaní a schvaľovaní územnoplánovacej dokumentácie zóny a pri navrhovaní, umiestňovaní a povoľovaní stavieb:

• bytových domov
• bytov osobitného určenia a bytov v domoch osobitného určenia
• rodinných domov podľa § 2 ods. 4 tejto vyhlášky
• občianskeho vybavenia
• pre výrobu s viac ako dvadsať zamestnancami

Prístup do stavieb uvedených v § 2 ods. 1 je zabezpečený najmenej jedným vstupom na úrovni komunikácie pre chodcov bez vyrovnávacích stupňov. Ak nemožno vstup zabezpečiť podľa odseku 1, vyrovnanie sa vyrieši rampou alebo vonkajším výťahom. Chodníky a cesty pre chodcov, nadchody a podchody sa musia riešiť spôsobom ustanoveným v bode 1 prílohy.

Rozmery parkovacích miest podľa noriem

Rozmery štandardného parkovacieho miesta určuje predpis STN 73 6058 z roku 1987. Pri kolmom parkovaní je minimálna šírka parkovacieho miesta 2,25 metra v prípade, že ide o miesto určené pre automobil. Predpis STN určuje minimálnu šírku, v praxi sa často stretávame so širšími parkovacími miestami, napríklad dva a pol metra, čo znamená, že medzi dvomi zaparkovanými autami môže byť bočný rozostup aj jeden meter. Na bezpečné vystupovanie z auta a pohyb popri ňom reálne stačí asi tak pol metra. Neplatí to však pri ľuďoch s robustnou postavou a pri ľuďoch s telesnými hendikepmi.

Vyhláška Ministerstva životného prostredia č. 532/2002 Z. z. ustanovuje, že na každom parkovisku musia byť vyhradené minimálne štyri percentá parkovacích miest, najmenej však jedno, pre vozidlo osoby s obmedzenou schopnosťou pohybu. Toto parkovacie miesto musí byť umiestnené čo najbližšie k vchodu do príslušnej budovy, pred ktorou je parkovisko vytvorené, alebo pri výstupe z parkoviska. Podľa tej istej vyhlášky šírka stojiska na odstavnej ploche pre vozidlo osoby s obmedzenou schopnosťou pohybu a orientácie musí byť najmenej 3 500 mm a môže mať sklon najviac 1:20. Miesto na parkovisku určenom pre autá osôb s obmedzenou schopnosťou pohybu a orientácie musí byť s verejnou pešou plochou spojené zošikmeným obrubníkom širokým najmenej 1 000 mm, so sklonom najviac 1:8.

Technické podmienky pre osoby s obmedzenou schopnosťou pohybu a orientácie

Technické podmienky (ďalej TP) stanovujú zásady navrhovania a zhotovovania pozemných komunikácií so zreteľom na osoby s obmedzenou schopnosťou pohybu a orientácie. TP stanovujú požiadavky na návrh debarierizačných opatrení pre osoby s obmedzenou schopnosťou pohybu a orientácie na pozemných komunikáciách v zmysle vyhlášky MV SR č. 9/2009 Z. z. a vyhlášky MŽP SR č. 532/2002 Z. z. V TP sú uvedené podmienky na zabezpečenie pohybu pre osoby s obmedzenou schopnosťou pohybu a orientácie. Na zabezpečenie bezpečného, samostatného a pohodlného pohybu je nevyhnutný dostatočný manipulačný priestor pre uvedené skupiny osôb.

Dôležitou súčasťou debarierizačných opatrení pre osoby s obmedzenou schopnosťou pohybu a orientácie je správne označovanie bariér. Všetky značky (smerové, určujúce pozíciu, názvy ulíc, popisné čísla domov, informačné tabule, a pod.) by mali byť viditeľné, čisté, čitateľné, zrozumiteľné a v noci vhodne osvetlené. Značky by nemali byť umiestnené za sklom, aby sa neleskli. Bezbariérové priestory a zariadenia, komunikácia, verejná plocha, nekryté športové ihrisko, sad a park sa označujú medzinárodným symbolom prístupnosti. Zariadenia pre nepočujúcich by mali byť označené medzinárodným symbolom hluchoty.

Riešenie prekážok a debarierizácia

• Prekážky na chodníkoch: Konštrukcie, ktoré bránia bezpečnému a nezávislému horizontálnemu pohybu ľudí s obmedzenou schopnosťou pohybu a orientácie, je potrebné odstrániť, alebo prerobiť tak, aby spĺňali všetky požiadavky, alebo označiť. Všetky prekážky a práce na ulici musia byť riadne označené a zabezpečené proti vstupu nevidiacich a slabozrakých osôb do otvorených výkopov či iných nebezpečných miest.
• Nedostatočná podchodná výška: Zamedzenie vstupu do priestorov, kde nie je zachovaná podchodná výška, je potrebné riešiť zábradlím.
• Stojace autá na chodníkoch, dopravné značky, reklamné tabule, kvetináče a pod.: by vždy mali byť umiestňované mimo peších trás tak, aby bola zachovaná voľná šírka chodníka. Ak to nie je možné, mali by byť prekážky ľahko identifikovateľné a logicky rozmiestnené v jednej línii.
• Parkovacie miesta: Zabezpečiť 4 % vyhradených stojísk, najmenej však jedno stojisko pre vozidlo osoby s obmedzenou schopnosťou pohybu a orientácie. Ak je parkovisko vzdialené viac ako 50 m od bezbariérového vstupu, mali by sa zriadiť vo vzdialenosti do 50 m od bezbariérového vstupu do budovy parkovacie stojiská. Bezbariérové parkovacie stojiská sa zriaďujú vo vnútorných i na vonkajších parkoviskách. Pri viacpodlažných parkoviskách aspoň jedno podlažie musí byť obsluhované bezbariérovým výťahom, rampou, alebo zdvíhacou plošinou.
• Zastávky hromadnej dopravy: Na zastávku je potrebné zabezpečiť prístup cestujúcich bezbariérovou trasou. Zastávky majú byť vybavené varovným pásom pozdĺž celej nástupnej hrany zastávky a signálnym pásom navádzajúcim na miesto nástupu do prvých dverí vozidla. Zastávky by mali byť jasne označené aj pre zrakovo postihnuté osoby s informáciami v Braillovom písme, alebo vystúpeným textom/piktogramom. Zastávky hromadnej dopravy navrhovať a realizovať tak, aby bolo umožnené využívať výhody nízkopodlažných vozidiel. Navrhovať zastávky, ktoré budú môcť bez pomoci druhých osôb používať aj zdravotne postihnuté osoby, hlavne osoby na invalidnom vozíku, nevidiace a slabozraké osoby.
• Pokladne a infocentrá (infopulty): Pokladne a infopulty, automaty, poštové schránky, odpadkové koše a pod. sa musia navrhovať tak, aby boli vhodné a dostupné pre všetky osoby, aj pre osoby s obmedzenou schopnosťou pohybu a orientácie. Tvar a umiestnenie mobiliáru nesmie prekážať voľnému pohybu chodcov na chodníku. Zariadenia pre odpočinok by mali byť navrhnuté tak, aby poskytovali pri lavičkách voľný priestor min. šírky 1 200 mm pre invalidný vozík.
• Toalety: Navrhovať toalety tak, aby boli vhodné pre všetky osoby. Ak je to možné, nevyhovujúce toalety by mali byť upravené tak, aby aspoň jedna kabína bola prispôsobená osobe na invalidnom vozíku. Najmenej jedna záchodová kabína musí byť navrhnutá pre osobu na invalidnom vozíku. Pri väčšom počte záchodových kabín pre verejnosť, na každých začatých desať záchodových kabín, musí byť ďalšia jedna kabína pre osobu na vozíku. Ak je záchod pre osobu na vozíku prístupný priamo z verejného priestoru (chodby alebo haly), nemusí byť oddelene pre ženy a mužov. Kabína pre osoby s obmedzenou schopnosťou pohybu musí byť riadne a viditeľne označená medzinárodným symbolom prístupnosti.
• Rampy a schodiská: Na začiatku aj na konci rampy musí byť varovný pás šírky min. Ak je rampa dlhšia ako 9 m, musí byť prerušená odpočívadlom dĺžky 2 m. Najmenšia priechodná šírka šikmej rampy určenej na verejné užívanie je 1 300 mm. Schodisko a rampa, ktorých šírka neprekračuje 1 200 mm, musia byť vybavené jedným zábradlím s výnimkou kruhového schodišťa, ktoré musí mať dve zábradlia. Schodište a rampa širšie ako 1 200 mm musia byť vybavené dvoma zábradliami alebo držadlami. Schodište a rampa širšie ako 2 200 mm musia byť vybavené doplnkovým zábradlím s držadlom, ktoré ich rozdelí na pruhy široké najviac 2 200 mm.
• Výťahy a WC: Rozmery kabíny min. 1100 mm/1400 mm, pričom dvere majú min. ovládací panel výťahu v max. Zdvíhacia plošina má min. rozmery 850 mm/1400 mm, pričom vstupné dvere na plošinu musia mať šírku min. Ovládací panel je široký min. Horná hrana WC misy by mala byť od podlahy 500 - 550 mm, pričom je tu možnosť zvýšiť hornú hranu WC misy špeciálnym nadstavcom. Ďalej sa dá záchodová misa doplniť o špeciálnu ergonomickú opierku na chrbát.

Práva a povinnosti držiteľov parkovacieho preukazu ŤZP

Vodič vozidla s parkovacím preukazom osoby s ťažkým zdravotným postihnutím nemusí parkovať iba na mieste vyhradenom pre autá s takýmto preukazom. Môže parkovať aj na iných parkovacích miestach, ak je to pre neho jedinou alebo lepšou možnosťou. Podľa Zákona o cestnej premávke č. 8/2009 musí byť od vozidla s parkovacím preukazom ŤZP pri parkovaní zachovaný odstup najmenej 1,2 metra.

§ 23 Zastavenie a státie (3) Pri zastavení a státí vedľa vozidla s parkovacím preukazom pre fyzickú osobu so zdravotným postihnutím (ďalej len „parkovací preukaz“) podľa § 44 ods. 4 vodič je povinný ponechať bočný odstup najmenej 1,2 m. Zákon pritom neuvádza, či má ísť o odstup iba z jednej alebo obidvoch strán. Keďže ale zákon platí pre každého účastníka premávky, rozumejme tomu tak, že bočný odstup 1,2 metra musí byť zachovaný aj sprava, aj zľava. Ak vedľa seba parkujú dve vozidlá, obe s vyloženým parkovacím preukazom osoby s ŤZP, musí byť rozostup medzi nimi tiež 1,2 metra.

Zákon o cestnej premávke jasne uvádza, že takýto parkovací preukaz môže byť na určenom vozidle iba v prípade, že sa práve používa na prepravu osoby s ťažkým zdravotným postihnutím. Teda v čase, keď sa takto neprevádzkuje, musí byť z auta odobraté (§ 44 ods. 2 a 3). Ak sa parkovací preukaz na viditeľnom mieste nenachádza, vodič druhého vozidla prirodzene nemusí dbať na dodržiavanie bočného odstupu minimálne 1,2 metra.

Výhody držiteľa parkovacieho preukazu ŤZP

Parkovací preukaz umožňuje vodičovi „zjemnenie“ konkrétnych ustanovení zákona č. 8/2009 Z. z.:

• Môže stáť na mieste vyhradenom pre vozidlá prepravujúce osoby s ŤZP.
• Nemusí po nevyhnutne potrebný čas dodržiavať zákaz státia.
• Môže, ak je to nevyhnutné, vchádzať (aj zaparkovať) i tam, kde je dopravnou značkou vjazd povolený len vymedzenému okruhu vozidiel.
• Vojsť (aj zaparkovať) môže i do pešej zóny. Nesmie však ohroziť bezpečnosť cestnej premávky, ani chodcov.
• Používanie diaľnic bez úhrady diaľničnej známky: Je však potrebné, aby si podal žiadosť o oslobodenie. Táto výhoda sa viaže na evidenčné číslo vozidla, nie na parkovací preukaz. Vozidlo zaregistrované ťažko zdravotne postihnutou osobou, ktorá je držiteľom parkovacieho preukazu, je oslobodené od úhrady diaľničnej známky. V praxi to znamená, že vozidlo, ktoré držiteľ parkovacieho preukazu využíva na svoju prepravu, bez ohľadu na to, či je alebo nie je jeho majiteľom, môže jazdiť bezplatne po diaľniciach a spoplatnených rýchlostných komunikáciách.
• Zľavy na PZP: Niektoré poisťovne poskytujú zľavy na PZP pre držiteľov ZŤP. Výška zľavy sa líši v závislosti od poisťovne a stupňa zdravotného postihnutia. Môžete mať nárok na nižšie spoluúčasti, čo znamená menšie náklady pri poistnej udalosti.

Kto má nárok na parkovací preukaz ZŤP?

Parkovací preukaz ZŤP je určený pre osoby s ťažkým zdravotným postihnutím, ktoré sú odkázané na individuálnu dopravu motorovým vozidlom alebo majú zdravotné postihnutie uvedené v prílohe č. 18 zákona č. 447/2008 Z. z. o peňažných príspevkoch na kompenzáciu ťažkého zdravotného postihnutia. Konkrétne ide o osoby s:

• Ťažkým zdravotným postihnutím, ktoré sú odkázané na individuálnu prepravu osobným motorovým vozidlom.
• Zdravotným postihnutím uvedeným v prílohe č. 18 zákona č. 447/2008 Z. z.

Medzi ortopedické ochorenia, ktoré môžu oprávňovať na získanie preukazu patria:

• Anatomické straty končatín - dolné od predkolenia vyššie, horné od predlaktia vyššie.
• Funkčné straty - strata opornej funkcie dolnej končatiny.
• Postihnutie panvy sprevádzané ťažkými parézami končatín alebo závažnou instabilitou panvového prstenca.
• Postihnutie chrbtice sprevádzané ťažkými parézami končatín.
• Ťažké deformity chrbtice spojené s poruchou exkurzií hrudníka.
• Stuhnutie jednotlivých úsekov chrbtice s koreňovým dráždením.

Ako získať parkovací preukaz ŤZP?

O vystavenie parkovacieho preukazu treba požiadať oddelenie posudkových činností úradu práce sociálnych vecí a rodiny podľa miesta trvalého pobytu. Žiadosť môže byť podaná písomne na predpísanom formulári alebo aj elektronickými prostriedkami so zaručeným elektronickým podpisom oprávnenej osoby. Formulár žiadosti poskytne žiadateľovi úrad práce. Parkovací preukaz môže byť vydaný aj osobe mladšej ako 18 rokov. V takom prípade oň žiada zákonný zástupca dieťaťa. Žiadosť musí žiadateľ osobne podpísať.

K žiadosti je potrebné priložiť nasledovné dokumenty:

• Aktuálny lekársky nález: Nie starší ako šesť mesiacov, ktorý vyplní obvodný lekár.
• Ďalšie lekárske nálezy z odborných vyšetrení: Napríklad psychiatrické, neurologické, interné a iné.
• Identifikačný preukaz: Občiansky preukaz, pas alebo povolenie na pobyt.
• Fotografia: Veľkosti 3 × 3 cm.
• Rozhodnutie súdu: O pozbavení/obmedzení spôsobilosti na právne úkony a ustanovení opatrovníka (ak je relevantné).
• Komplexný posudok: Ak osobe s ŤZP nebol v konaní o peňažnom príspevku na kompenzáciu vydaný komplexný posudok, resp. nevyplýva z neho odkázanosť osoby s ŤZP na individuálnu prepravu osobným motorovým vozidlom, avšak má záujem o parkovací preukaz, je potrebné písomne požiadať príslušný úrad práce sociálnych vecí a rodiny.

Úrad práce rozhoduje o vydaní parkovacieho preukazu na základe komplexného posudku. Pokiaľ žiadateľ nemá komplexný posudok vypracovaný, úrad môže rozhodnúť aj na základe aktuálneho lekárskeho nálezu, ktorý vyplní ošetrujúci lekár. K žiadosti je potrebné priložiť aj lekárske nálezy z odborných vyšetrení. Lehota na vypracovanie komplexného posudku je 60 dní od začatia konania. Lehota na vyhotovenie rozhodnutia o parkovacom preukaze, ktorého podkladom je komplexný posudok, je 15 dní od vypracovania tohto posudku. Ak príslušný orgán vzhľadom na okolnosti prípadu nemôže rozhodnúť v stanovenej lehote, môže Ústredie práce predĺžiť čas na vydanie rozhodnutia najviac do 30 dní.

Vlastnosti a platnosť parkovacieho preukazu ZŤP

Parkovací preukaz má rozmery 106 mm na výšku a 148 mm na šírku. Je bledomodrej farby s výnimkou bieleho symbolu užívateľov vozíka, ktorý má tmavomodré pozadie. Parkovací preukaz obsahuje ochranný prvok (hologram) a je pokrytý plastickou hmotou. Parkovací preukaz:

• Môže ho používať iba osoba, ktorej bol vydaný.
• Používa sa na vozidle, ktoré prepravuje držiteľa preukazu.
• Môže byť umiestnený na viditeľnom mieste vo vozidle len počas prepravy osoby, ktorá je jeho držiteľom.

Vyhradené parkovanie pri obydlí

Vybaviť vyhradené parkovanie pri svojom obydlí nie je žiadna veda, no podmienky sa môžu líšiť v rámci jednotlivých miest, obcí či mestských častí. Povolenie sa vydáva na rok, vyžaduje sa trvalý pobyt. Povolenie k vyhradeniu parkovacieho miesta na dobu 1 roka je možné vydať pre osobné motorové vozidlo, ktorého ste vlastníkom alebo držiteľom. Vo väčšine prípadov sa vyžaduje trvalý pobyt alebo sídlo alebo miesto podnikania v mestskej časti v lokalite, v ktorej vyhradené parkovisko žiada. Parkovacie miesto sa vydáva na jeden kalendárny rok.

Ak žiadateľ nepožiada o predĺženie parkovania (v rámci platnosti pôvodného povolenia), je vyzvaný na odstránenie značenia. Ak ide o nové parkovacie miesto, tak je povinnou prílohou žiadosti situačný projekt. Mestská časť predloží projekt organizácie dopravy na odsúhlasenie v operatívnej komisii. Po jeho odsúhlasení príslušný cestný správny orgán určí použitie dopravného značenia pre vyhradené parkovanie. Parkovacie miesto je mestská časť povinná zabezpečiť najneskôr do 30 dní.

Pre žiadosť o vyhradené parkovacie miesto je potrebné uviesť lokalitu, ulicu, parkovisko, na ktorom sa vyhradené parkovisko žiada, resp. situačný nákres. Predložiť platný občiansky preukaz, preukázať trvalý pobyt, čestné prehlásenie, že v lokalite parkoviska nevlastní garáž, odstavné stojisko v garážovom dome, prípadne nemá garáž alebo garážové odstavné stojisko v prenájme. Vyplniť musíte Žiadosť o povolenie vyhradeného parkovania pre právnicke a fyzické osoby, prípadne Žiadosť o povolenie vyhradeného parkovania pre ZŤP.

Službu nemožno poskytnúť takému žiadateľovi, ktorý v lokalite parkoviska vlastní garáž, odstavné stojisko v garážovom dome, prípadne má garáž alebo garážové odstavné stojisko v prenájme. Finančné náklady na označenie a zrušenie miesta znáša žiadateľ.

Označenie vyhradeného parkovacieho miesta

Parkovacie miesto musí byť označené predpísaným dopravným značením zvislým (dopravná značka), ktoré je doplnené vodorovným dopravným značením, aby bolo jasne vymedzené, na ktorý priestor sa parkovanie vzťahuje. Laicky povedané, plechová značka s ikonkou vozičkára a na zemi biely kríž. V súčasnosti je prechodné obdobie a existujúce parkovacie miesto môže byť označené podľa dvoch rôznych predpisov.

Parkovacie miesto vyhradené podľa 9/2009 Z. z.

Vyhradené parkovanie sa označuje dopravnou značkou IP16 s dodatkovou tabuľkou pre koho je miesto vyhradené. Vozidlá sú identifikované EČV alebo číslom parkovacieho preukazu, ktorý treba mať počas parkovania za čelným sklom. To či použiť identifikáciu podľa EČV alebo podľa parkovacieho preukazu, záleží na žiadosti a okolnostiach a na záver ako rozhodne príslušný správny orgán. Každý spôsob identifikácie má výhody aj nevýhody. Ak je parkovacie miesto vyhradené EČV, tak tam môže parkovať len vozidlo s daným EČV. Ak na vyhradenom parkovacom mieste zaparkuje vozidlo s inou EČV alebo bez príslušného parkovacieho preukazu, tak to na základe podnetu alebo automatickej kontroly rieši polícia, prípade mestská polícia. Najprv skontroluje správnosť dopravného značenia. V prípade, že je zvislé a vodorovné dopravné značenie jednoznačné, tak uloží pokutu alebo nariadi odtiahnutie. Ak obdobie prenájmu parkovacieho miesta sa skončí, tak správca, v tomto prípade Mestská časť prelepí vyhradené parkovacie boxy a parkovať na nich môže hocikto. Po právnej stránke ide o rezervovanie pre všetkých. Ak príde k ukončeniu vyhradenia pre všetky vozidlá uvedené na dodatkovej tabuľke, tak sa dodatková tabuľka demontuje úplne. Správne by ma správca cesty vymeniť celé dopravné značenie, ale to chvíľu trvá, respektíve predpokladá, že prídu nový záujemcovia.

Parkovacie miesto vyhradené podľa 30/2020 Z. z.

Zmenili sa dve veci. Prvá, že jediná značka IP16 - parkovanie réservé, sa nahradilo značkou 270 - zákaz zastavenia a dodatkovou tabuľkou 531 - vyhradené parkovanie. Druhý, že šípky označujúce začiatok a koniec platnosti nie sú na samostatných dodatkových tabuľkách, ale kreslia sa do samotnej značky zákaz zastavenia. Hore je začiatok, dole koniec a ak sú obe tak ide o priebežný úsek. Ale len v prípade, že sú potrebné, čo pri kolmom státi nie je. Identifikácia pre koho je parkovacie miesto sa nezmenila. Ostala možnosť vyhradenia na EČV aj na parkovací preukaz. Ak nie je uvedené pre koho je takéto miesto vyhradené, tak tam môže parkovať hocikto. Ale pozor ak prenájom parkovacieho miesta sa skončí, treba demontovať len dodatkovú tabuľku s EČV, respektíve s parkovacím preukazom, lebo ak sa demontuje aj dodatková tabuľka „531 - vyhradené parkovanie“, tak sa zmení význam dopravného značenia a na danom mieste bude zakázané zastaviť a stáť pre všetkých. Do 31.3.2022 treba všetko staré dopravné značenie nahradiť novým.

PAAS v Bratislave a ŤZP

V Bratislave v zónach PAAS prebieha pravidelná kontrola zaparkovaných vozidiel, je v tomto prípade potrebné aktivovať si parkovací lístok. V rámci PAAS môžete požiadať o vydanie zľavovej parkovacej karty pre ŤZP a parkovať s 90% zľavou. Zľava 90% z hodinového parkovného sa viaže na motorové vozidlo, teda na konkrétne EČV, na ktoré bola vydaná Zľavová parkovacia karta - ŤZP. Následne, pri zakúpení parkovacieho lístka vám bude vždy vyrátané parkovné už s prislúchajúcou zľavou, či si zakúpite parkovné v parkomate alebo pomocou aplikácie. Pre získanie takejto karty je potrebné sa zaregistrovať v informačnom systéme. Parkovacie miesta vyhradené pre osoby s ťažkým zdravotným postihnutím (ŤZP), označené zvislým dopravným značením, zostávajú aj po zavedení systému PAAS bezplatné a v pôvodnej podobe.

Zneužívanie parkovacích preukazov ZŤP a vyhradených miest

Bohužiaľ, dochádza aj k zneužívaniu parkovacích preukazov ZŤP a vyhradených parkovacích miest. Niektorí vodiči používajú preukazy neoprávnene, napríklad ak nevezú osobu, ktorej preukaz patrí. Iní falšujú preukazy alebo si ich kupujú. Podvody pri dopravnom značení podľa 9/2009 Z. z. boli jednoduché. Keď Mestská časť prelepila na dodatkovej tabuľke EČV, ktorému nájom skončil, tak daný človek po týždni až mesiaci prelepenie strhol a tváril sa, že prelepenie odpadlo vplyvom počasia. Ak mestská časť nevykonávala pravidelne kontroly z dôvodu zlého vedenia úradu alebo všimného, tak mal daný človek vyhradené miesto bezplatne a to až do nejakej významnej zmeny. Podvody pri dopravnom značení podľa 30/2020 Z. z. sú zložitejšie, lebo sa neprelepuje ale demontuje dodatková tabuľka s EČV, respektíve identifikáciou parkovacieho preukazu, keďže každý parkovací box má svoju tabuľku.

Situácia s parkovaním je v každom väčšom meste kritická a nejeden vodič pochopiteľne zápasí s pokušením zaparkovať na vyhradenom mieste. Ak sa tak rozhodne urobiť pred nákupným centrom, kde vďaka nelogickej platnej vyhláške vzniká prebytok vyhradených parkovacích miest, nemusí telesne postihnutej osobe znemožniť zaparkovať. Lenže pred nemocnicami nastáva práve pre tú istú nedomyslenú vyhlášku presne opačný extrém: zúfalý nedostatok vyhradených parkovacích miest. A to len preto, že matematika zvíťazila nad logikou.

tags: #parkovacie #miesto #vozickar #norma