Parkinsonova choroba je druhé najčastejšie neurodegeneratívne ochorenie, ktoré postihuje predovšetkým starších ľudí. Charakterizuje sa pozvoľným nástupom, ktorý je v počiatočných štádiách takmer nepozorovateľný. Je to progresívne neurodegeneratívne ochorenie, ktoré aktuálne lekári nevedia vyliečiť, ale vhodne nastavenou liečbou a pravidelným cvičením možno jeho progres spomaliť a predĺžiť samostatnosť pacienta. Na Slovensku s ňou žije takmer 20-tisíc ľudí a ich počet neustále narastá.
Príčinou vzniku je znížená tvorba dopamínu, neurotransmitera, v nervových bunkách bazálnych ganglií mozgu. Tieto gangliá, zhluky sivej hmoty v bielej hmote koncového mozgu, sú zodpovedné za motorickú kontrolu tela. Následkom nedostatku dopamínu sa u pacienta vyskytujú typické príznaky Parkinsonovej choroby, ako sú poruchy pohybu (pomalosť pohybu - bradykinéza), svalová tuhosť, zhoršená koordinácia, rovnováha a celková pohyblivosť, ťažkosti pri chôdzi a pokojový tras (tremor).
Dôležitosť rehabilitácie a cvičenia
Farmakologická liečba má síce vplyv na biologický podklad ochorenia, ale sama o sebe nepostačuje na plný návrat oslabených schopností. Preto je do komplexnej starostlivosti o pacienta okrem liekov zaradená aj rehabilitácia, pravidelné cvičenie a režimové opatrenia. Ich spoločným cieľom je aktívne podchytiť porušené motorické a nemotorické funkcie, ktoré sa dajú efektívne zlepšiť tréningom. Dôsledná rehabilitácia a cvičenie umožňujú pacientovi s Parkinsonovou chorobou opätovne nadobudnúť pohyblivosť, ohybnosť, silu a rýchlosť. Pravidelné denné cvičenie je príležitosťou na uvoľnenie hypertonického svalstva a stuhnutých kĺbov.
Rehabilitácia sa zameriava predovšetkým na ovplyvnenie fyzických schopností, no každý zvládnutý cvik a pokrok sa pozitívne odrazí aj na psychike a nálade pacienta, ktorý tak opätovne nadobúda stratené sebavedomie. Fyzioterapia a pravidelné cvičenie sú pre pacientov s Parkinsonovou chorobou nesmierne dôležitá súčasť liečby. Funguje to na základe neuroplasticity, teda schopnosti mozgu vytvárať nové nervové prepojenia po celý život. Cvičenie tomuto procesu výrazne napomáha a vďaka prekrveniu a okysličeniu mozgu tiež zlepšuje pamäť, myslenie a pozornosť. Fyzické cvičenie takisto prospieva oblastiam mozgu súvisiacim s učením, obzvlášť v skorom štádiu ochorenia. V neposlednom rade má cvičenie neodmysliteľnú rolu aj pri ovplyvnení nálady a psychickej pohody. Pre pacientov je náročné vyjadriť emócie alebo normálne rozprávať, mozog je ako by uväznený v tele, ktoré nedokáže ovládať.
Neurorehabilitácia a jej princípy
Neurorehabilitácia je proces, ktorého cieľom je pomôcť pacientovi pri zotavovaní sa z poškodenia nervového systému a minimalizovať alebo kompenzovať akékoľvek funkčné zmeny vyplývajúce z neho. Funkciu poškodených nervových buniek môžu prebrať iné časti nervového systému. Poškodené mozgové bunky, nebudú už nikdy opäť pracovať tak, ako predtým. Avšak bunky, ktoré zostali, môžu formovať nové spojenia s ostatnými a dokonca zdravé mozgové bunky dokážu pracovať za tie poškodené. Intenzívnu neurorehabilitáciu poskytujeme pre detských aj dospelých pacientov s neurologickými a pohybovými deficitmi. Pri liečbe pacientov poskytujeme intenzívnu neurorehabilitáciu kombináciou roboticky asistovanej rehabilitácie a štandardných rehabilitačných metód.
Základný predpoklad pre využívanie služieb je absolvovanie vstupného vyšetrenia, ktoré zahŕňa prehliadku a rozhovor u FBLR lekára spojený so zhodnotením zdravotného stavu a diagnostikou klienta. FBLR lekár v spolupráci s fyzioterapeutom následne zostaví správny rehabilitačný program. Robot uľahčuje pohyb, ktorý sa pacient snaží naučiť alebo obnoviť. Kombinácia presnosti pohybu s veľkým počtom opakovaní umožňuje vďaka neuroplasticite mozgu vytvárať nové spojenia. Robotika v neurorehabilitácii dovoľuje dlhšie trvanie procedúry a jej častejšiu aplikáciu, čo je pri obnovovaní mozgových synapsií kľúčové.
Špecifické problémy s chôdzou u parkinsonikov
Chôdza sa vyznačuje zrýchľovaním, ale aj pomalými, skrátenými, nízkymi a šúchavými krokmi s absenciou pomocných pohybov horných končatín. Vyskytuje sa došľapávanie na celú plosku či cez špičku chodidla. Objavujú sa problémy so zastavením chôdze. Typický je predsun hlavy, ohnutie (flexia) hrudnej chrbtice, predklon trupu zvyšuje predpoklad pádov dopredu. U parkinsonikov sa zmenšuje dôvera v ich rovnovážne a koordinačné schopnosti.
Pohybová liečba a cvičenia
Pravidelná liečba pohybom prináša prekvapivo väčšie výhody z hľadiska fyzického i funkčného výkonu organizmu, než predpokladáme. Rešpektujeme fyzické a poznávacie schopnosti pacienta s nevyhnutným prispôsobením tempa a náročnosti cvičenia - primeranosť, postupnosť. Pri Parkinsonovej chorobe dochádza k svalovej dysbalancii. Cvičením ovplyvňujeme najčastejšie bežné aktivity pacienta - sed, vstávanie zo sedu, stoj, chôdza. Unilaterálne rotačné cvičenia forhendu a bekhendu v rôznych obmenách, realizované v kondičných tréningoch výkonnostných tenistov, uvoľňujú a zároveň posilňujú pletence ramenných kĺbov (svalová dysbalancia - horný skrížený syndróm). Zlepšujú hlboký stabilizačný systém, koordináciu, rovnováhu, rytmické cítenie, prepínanie mozgových hemisfér (krúženie v tvare ležatej osmičky jednoručne, obojručne v stoji na bosu). Na posilnenie oslabených odťahovačov (abduktorov) bedrových kĺbov, extenzorov trupu a dolných končatín využívame širokú škálu cvičení či už so záťažou, alebo bez nej.
Veľmi osožný je balančný tréning (proprioceptívna terapia). Prevenciou pádov u parkinsonikov, ktoré spôsobuje zakopnutie o špičku chodidla, býva posilňovanie prednej časti predkolenia (predný píšťalový sval - m. tibialis anterior, dlhý vystierač palca a dlhý vystierač prstov - m. extensor hallucis longus et m. extensor digitorum longus) a krátkeho vystierača palca a krátkeho vystierača prstov (m. extensor hallucis brevis et m. extensor digitorum brevis). Na tento účel využívame dorzálnu flexiu - ohnutie chodidla a špičky chodidla, napr. v sede na stroji predkopávame s valcom opretým bližšie k špičke.
Na vhodne zvolenom type orbitreku precvičujeme väčšiu dĺžku a výšku krokov, zrýchlenie, spomalenie, koordináciu pohybov s využívaním striedavej aktivizácie mozgových hemisfér. Pozitívne upravujeme horný i dolný skrížený syndróm. Pri cvičení na stacionárnom bicykli zasunieme chodidlá do klipsní na pedáloch, nastavíme slabú aretáciu a rozbehneme otáčky na vyššiu frekvenciu. Doplnili by sme nordic walking (severská chôdza). Použitím trekových palíc zapájame do aktivity strnulé horné končatiny - prevencia zhrbenej postury, striedavým pohybom zlepšujeme hlboký stabilizačný systém, odľahčujeme chrbticu, eliminujeme riziko pádu. Pobytom v horskom teréne spevňujeme členky, kolená, dodávame do tela - mozgu potrebný kyslík.
Za domácu úlohu dávame cvičenia jemnej motoriky - napr. prelaďme na netradičné prostriedky rozvíjania jemnej motoriky prstov a zaraďme do programu perkusný hudobný nástroj kastanety, ktorý sa používa pri flamencu. A čo tak POWERBALL? Skúsme posilňovač zápästia a prstov, ktorý funguje na báze zotrvačníka, gyroskopu, pomáha koordinovať pohyb, rozvíjať mozgové hemisféry a "rozbíjať" trasenie ruky. Najprv používame jednu loptičku, neskôr zaradíme náročnejší variant, kedy držíme loptičku v každej ruke a pohybmi rúk koordinujeme otáčky v rôznych pozíciách paží.
Rehabilitácia v rôznych štádiách Parkinsonovej choroby
Neurologické ochorenia si vyžadujú špeciálny prístup, preto existuje neurologická fyzioterapia. Tá je zameraná na individuálne potreby každého pacienta v závislosti od rozsahu poškodenia, pokročilosti ochorenia a tiež cieľov každého pacienta. Parkinsonova choroba je pomaly postupujúce ochorenie. V začiatkoch nie sú zjavné žiadne príznaky. Symptómy sa môžu prejaviť roky až desaťročia po vypuknutí ochorenia. Čím skôr sa začne liečba, tým viac sa zmiernia prejavy ochorenia. Rozvoj ochorenia a zhoršenie stavu je veľmi individuálne.
Rehabilitácia vo včasnej fáze
Na začiatku je vhodné sa v rehabilitácii venovať zlepšeniu sebavedomia pacienta, nadobudnutia pocitu istoty a schopnosti ovládať vlastné telo v situáciách, pri ktorých by mohlo dôjsť k strate rovnováhy a následne i k pádu (naťahovanie sa za vzdialenejším predmetom, pri domácich prácach, pri cestovaní MHD). V tomto začiatočnom štádiu ochorenia je možné pohybovou aktivitou vďaka neuroplasticite mozgu aktivovať funkčné rezervy CNS a tým zvýšiť potenciál pre nácvik nových motorických zručností.
Rehabilitácia v strednej fáze
Počas strednej fázy ochorenia je vhodné zamerať sa na konkrétne problémy pacienta súvisiace so zhoršením jednotlivých príznakov - problémy s chôdzou, obmedzením aktivít, ktoré pacient pravidelne vykonával.
Rehabilitácia v neskorej fáze
V neskoršom štádiu je vhodné rehabilitáciu uskutočňovať v domácom prostredí pacienta so zameraním na problémy súvisiace s denným fungovaním (chôdza, presuny) pre zlepšenie nezávislosti pacienta v bežných denných činnostiach. Zároveň je dôležité udržanie pohyblivosti z dôvodu prevencie - preležaniny, stuhnutie kĺbov, skrátenie šliach, a pod.
Low-Impact Parkinson's Exercises that Improve Mood and Movement
Kruhový tréning
V Univerzitnej nemocnici L. Pasteura Košice (UNLP) majú pacienti s Parkinsonovou chorobou možnosť absolvovať aj kruhový tréning. Kruhový tréning je forma cvičenia, pri ktorej pacient postupne absolvuje viacero cvičebných stanovíšť zameraných na konkrétne pohybové schopnosti, ako sú chôdza, rovnováha, sila, stabilita a rozsah pohybu. U pacientov s Parkinsonovou chorobou je kruhový tréning zameraný na kombináciu posilňovacích a aeróbnych cvičení s cieľom neuroprotekcie, teda spomalenia progresie ochorenia, zlepšenia kognitívnych funkcií, prevencie rozvoja inaktivity a rezignácie, ako aj zvýšenia celkovej fyzickej kapacity. V kruhovom tréningu je kladený dôraz na cvičenie v skupine a na komplexné precvičovanie viacerých pohybových schopností prostredníctvom rôznych stanovíšť. Kruhový tréning nekonkuruje individuálnemu cvičeniu, ale ho dopĺňa.
Kruhový tréning je určený pacientom so stabilizovaným zdravotným stavom, ktorí sú schopní aktívne sa zapojiť do cvičenia a bezpečne zvládnuť základné pohybové úlohy. Pacient postupne prechádza niekoľkými cvičebnými stanovišťami, z ktorých každé je zamerané na inú pohybovú schopnosť - napríklad chôdzu, rovnováhu, silu, koordináciu pohybu alebo držanie tela. Počas tréningu je pacientom snímaná srdcová frekvencia, ktorá je telemetricky monitorovaná fyzioterapeutom. Ten má v reálnom čase prehľad o reakcii organizmu na záťaž a dohliada na bezpečné submaximálne zaťaženie. V jednej skupine cvičí päť až šesť pacientov v približne rovnakom výkonnostnom stave. Tréning trvá 60 minút vrátane úvodného zahriatia a záverečného uvoľnenia. Kruhový tréning umožňuje komplexné precvičenie celého tela a podporuje funkčné schopnosti potrebné v bežnom živote. Medzi hlavné benefity patrí zlepšenie chôdze a rovnováhy, čím sa znižuje riziko pádov, zvýšenie svalovej sily a vytrvalosti, zlepšenie koordinácie a pohybovej istoty, lepšie držanie tela, stabilita trupu a zvýšenie samostatnosti v každodenných činnostiach.
Prehľad štádií Parkinsonovej choroby
Mnoho lekárov používa na klasifikáciu jej stupňov stupnicu Hoehn a Yahr.
| Štádium | Charakteristika |
|---|---|
| I. štádium | Najmiernejšia forma, bez viditeľných príznakov. |
| II. štádium | Môže trvať mesiace alebo roky. Svalová stuhnutosť môže komplikovať každodenné úlohy, ale problémy s rovnováhou sú nepravdepodobné. Príznaky sa môžu objaviť na oboch stranách tela. |
| III. štádium | V tomto strednom štádiu príznaky dosiahnu bod obratu. Pohyby sú znateľne pomalšie a problémy s rovnováhou sa stávajú významnejšími. |
| IV. štádium | Veľké ťažkosti so státím bez chodítka alebo pomocného zariadenia. Reakcie a pohyby svalov sa výrazne spomaľujú. |
| V. štádium | Najpokročilejšia fáza, nevyhnutná je nepretržitá pomoc. Pravdepodobne bude potrebný invalidný vozík. Môže sa objaviť zmätok, bludy a halucinácie. |
Podpora rodiny a spoločnosti
Neobyčajne dôležitým predpokladom úspešného boja pacienta s chorobou je podpora, ktorej sa mu dostáva od rodiny, a zároveň aj od celej spoločnosti. Keďže jednou z typicky udávaných charakteristík Parkinsonovej choroby je náchylnosť pacienta k nečinnosti, depresívnemu naladeniu a uzatváraniu sa do seba, malo by to byť práve jeho okolie, ktoré ho podnieti zapojiť sa do spoločenských a rodinných aktivít. Svoju rolu zohráva aj okolie, ktoré týchto ľudí často vníma ako dementných, preto ich neraz podceňuje a nemotivuje. Pravdou však je, že mnoho pacientov s Parkinsonom netrpí poruchami kognície až do vysokého štádia ochorenia.
Úprava denného režimu a tvorba náhradných stereotypov
Súčasťou starostlivosti o pacienta s Parkinsonovou chorobou je aj úprava denného režimu a tvorba náhradných stereotypov. Základným princípom režimových opatrení je snaha o zachovanie maximálnej možnej sebestačnosti pacienta za účelom dosiahnutia čo najvyššej možnej kvality jeho života. Ergoterapia pomáha pacientom so zvládnutím bežných činností, ako je obliekanie alebo každodenná hygiena. Liečba prácou má v prípade ergoterapie iný význam než fyzická alebo duševná práca v zamestnaní. Jej náplňou sú špeciálne vybrané činnosti, aby sa ich vykonávaním u pacienta trénovali práve problematické pohyby alebo zručnosti.
Dychové cvičenia a rečová rehabilitácia
Hlboké bránicové dýchanie je efektívnym spôsobom, ako zlepšiť pohyblivosť ochabnutej hrudnej steny a zvýšiť dychovú kapacitu pľúc. Dýchanie má pozitívny vplyv aj na rečové schopnosti, lebo uvoľňuje stuhnuté medzirebrové svaly, následkom ktorých vzniká u pacientov s Parkinsonovou chorobou typická tichá reč. Odborne sa tichšia, menej zreteľná alebo menej obratná reč u parkinsonikov označuje ako hypokinetická dysartria. "Obratnosť" jazyka je vhodné cvičiť denno-denne - treba sa zamerať najmä na rozprávanie alebo hlasné čítanie dlhších úsekov textu. Je možné využiť napr. rytmickú hudbu z rádia alebo použiť walkman (MP3 apod.). Mozog vníma tieto rytmické signály a dokáže prekvapujúco zlepšiť chôdzu (ktorá má jasne rytmický charakter).
Súčasťou rečovej rehabilitácie sú i dychové cvičenia - reč je u parkinsonikov totiž často tichá nie kvôli poruche v hlasových ústrojoch, ale pre stuhnutosť medzirebrových svalov tvoriacich výdych. Okrem tréningu rozprávania je vhodné „trénovať“ i spev, tj. občas si zaspievať. Spev výrazne ovplyvňuje rečový a hlasový prejav. Pod muzikoterapiou však nenájdeme len spev, ale tiež počúvanie hudby a tanec resp. rytmický pohyb na hudbu. Hudba parkinsonikom svojim rytmom môže dodávať potrebný impulz (na začiatok pohybu alebo na pravidelnosť rytmických pohybov - napr. chôdzu).
Ďalšie aspekty liečebnej rehabilitácie
Dôležitá je logopedická starostlivosť a starostlivosť o chodidlá, ktoré tvoria základ opory ľudského tela. V pokročilejších štádiách môže prísť na rad aj chirurgický zákrok. Základom je každodenný pohyb, ktorý pomáha udržať svalovú silu a telo v kondícii. Cieľom cvičení je kompenzovať poruchy hybnosti. Kúpeľná liečba môže taktiež významne pomáhať v zlepšení pohybových a výkonnostných schopností parkinsonikov. Parkinsonova choroba je zaradená podľa platných zákonov o zdravotnom poistení v tzv. zozname diagnóz typu B, tj. pri týchto ochoreniach zdravotná poisťovňa prepláca len liečebné procedúry a rehabilitačné výkony. Znamená to, že pri kúpeľnej liečbe si pacient musí platiť ubytovanie a stravu v kúpeľoch.
tags: #parkinsonova #choroba #rehabilitacia #chodze