Starostlivosť o rodiča alebo iného člena rodiny so zdravotným postihnutím (ZŤP) je náročná úloha, ktorá si vyžaduje nielen fyzickú, ale aj psychickú silu a čas. Štát sa snaží túto situáciu uľahčiť poskytovaním rôznych príspevkov a pomoci. Tento článok poskytuje komplexný prehľad o podmienkach a príspevkoch spojených so starostlivosťou o ZŤP osobu na Slovensku.
Základná právna úprava
Základná právna úprava problematiky je obsiahnutá v Zákonníku práce (zákon č. 311/2001 Z. z.). Zákonník práce rozoznáva niekoľko druhov prekážok v práci, s ktorými spája aj rôzne nároky - s náhradou, prípadne bez náhrady mzdy. Pre zodpovedanie otázky sú podstatné dôležité osobné prekážky v práci upravené v § 141 ods. 1, 2 a 3 Zákonníka práce.
Ospravedlnenie neprítomnosti zamestnanca v práci
Podľa § 141 ods. 1 Zákonníka práce, zamestnávateľ ospravedlní neprítomnosť zamestnanca v práci za čas jeho dočasnej pracovnej neschopnosti pre chorobu alebo úraz, počas materskej dovolenky a rodičovskej dovolenky (§ 166), karantény, ošetrovania chorého člena rodiny a počas starostlivosti o dieťa mladšie ako desať rokov, ktoré nemôže byť z vážnych dôvodov v starostlivosti detského výchovného zariadenia alebo školy, v ktorých starostlivosti dieťa inak je, alebo ak osoba, ktorá sa inak stará o dieťa, ochorela alebo sa jej nariadila karanténa (karanténne opatrenie), prípadne sa podrobila vyšetreniu alebo ošetreniu v zdravotníckom zariadení, ktoré nebolo možné zabezpečiť mimo pracovného času zamestnanca.
Zákon teda pripúšťa pracovné voľno zamestnancovi, ale bez náhrady mzdy, pričom neupravuje jeho dĺžku. Dĺžka pracovného voľna závisí od potreby ošetrovania chorého člena rodiny. Poskytnutím pracovného voľna sa pracovný pomer zamestnancovi neskončí, takže po skončení ošetrovania sa vráti do práce.
Zamestnanec môže zamestnávateľa požiadať aj o pracovné voľno s náhradou mzdy podľa § 141 ods. 3 písm. c) ZP.
Prekážky v práci s náhradou mzdy
Podľa § 141 ods. 2 písm. a) Zákonníka práce, zamestnanec má nárok na pracovné voľno s náhradou mzdy, ak potrebuje vyšetrenie alebo ošetrenie, a to v rozsahu 7 dní v kalendárnom roku. Toto platí aj pri sprevádzaní rodinného príslušníka do zdravotníckeho zariadenia na vyšetrenie alebo ošetrenie.
Ak ide o sprevádzanie dieťaťa do 15 rokov osamelým zamestnancom, ktorý má toto dieťa zverené výlučne do svojej osobnej starostlivosti, alebo ktorý sám vykonáva rodičovské práva a povinnosti k tomuto dieťaťu, aj ďalších najviac sedem dní v kalendárnom roku.
Platené pracovné voľno musí zamestnávateľ poskytnúť pri náhlom ochorení alebo úraze, ako aj pri sprevádzaní na vopred určené vyšetrenie, ošetrenie alebo liečenie.
Ak zamestnanec vie, že v určitom termíne bude sprevádzať rodinného príslušníka k lekárovi, mal by o poskytnutie pracovného voľna včas požiadať. Inak zamestnávateľa informuje hneď, ako je to možné. Sprevádzanie sa preukazuje potvrdením od zdravotníckeho zariadenia.
Pracovné voľno s náhradou mzdy sa poskytne len jednému z rodinných príslušníkov. Zdravotnícke zariadenie by preto nemalo vystaviť potvrdenie pre zamestnávateľa viac ako jednej sprevádzajúcej osobe.
Platené pracovné voľno sa poskytne na nevyhnutne potrebný čas, najviac na sedem dní v kalendárnom roku. Pri osemhodinovom pracovnom čase na deň (40 hodín týždenne) je to 56 hodín ročne. Do nevyhnutne potrebného času sa započítava nielen samotné vyšetrenie a ošetrenie (a čakanie naň), ale aj cesta do a zo zdravotníckeho zariadenia.
Ak zamestnanec potrebuje ďalšie pracovné voľno (nad rozsah siedmich dní v kalendárnom roku), aby mohol sprevádzať rodinného príslušníka, zamestnávateľ mu ho môže (a nemusí) poskytnúť, ale už len ako neplatené voľno bez náhrady mzdy.
Podmienkou poskytnutia plateného, ako aj neplateného pracovného voľna je, že zdravotnícke zariadenie nebolo možné navštíviť mimo pracovného času (napríklad sa ordinačné hodiny prekrývajú s pracovným časom).
Zamestnávateľ je povinný poskytnúť zamestnancovi platené voľno aj na sprevádzanie zdravotne postihnutého dieťaťa do zariadenia sociálnej starostlivosti alebo špeciálnej školy najviac na desať dní v kalendárnom roku.
Tieto pravidlá sa vzťahujú iba na pracovný pomer uzatvorený na základe pracovnej zmluvy. Nárok na poskytnutie pracovného voľna z dôvodu sprevádzania rodinného príslušníka nemajú ľudia pracujúci na dohodu ani samostatne zárobkovo činné osoby.
Definícia rodinného príslušníka
Zákonník práce charakterizuje rodinného príslušníka v ust. § 40 ods. 5. Za rodinného príslušníka sa na účely tohto zákona považuje manžel, vlastné dieťa, dieťa zverené zamestnancovi do náhradnej starostlivosti na základe rozhodnutia súdu alebo dieťa zverené do pestúnskej starostlivosti, rodič, súrodenec, starý rodič, vnuk. Za rodinného príslušníka sa považuje aj iná fyzická osoba, ktorá so zamestnancom žije spoločne v domácnosti.
Ak spĺňate podmienku spoločného žitia v jednej domácnosti, potom napriek tomu, že nie ste manželia, považujete sa v zmysle ust. cit. § za rodinných príslušníkov voči sebe navzájom. Len poznamenávame, že pri ostatných osobách uvedených v cit. § 40 ods. 5 ZP nie je podmienkou spoločného žitia v jednej domácnosti.
Preukazovanie prekážky v práci
Ak je prekážka v práci zamestnancovi vopred známa, je povinný včas požiadať zamestnávateľa o poskytnutie pracovného voľna. Prekážku v práci a jej trvanie je zamestnanec povinný zamestnávateľovi preukázať. Príslušné zariadenie je povinné potvrdiť mu doklad o existencii prekážky v práci a o jej trvaní. Ustanovenie prvej vety a druhej vety neplatí, ak osobitný predpis ustanovuje iný spôsob preukazovania a potvrdzovania prekážky v práci.
Je samozrejmosťou zamestnávateľovi predložiť doklad o vykonanom vyšetrení a čase jeho vykonania. Zamestnávateľ nesmie od zamestnanca požadovať informácie o jeho rodinných pomeroch, preto si ani nemôže overovať, či sprevádzaná osoba skutočne je príbuzným zamestnanca (napríklad pri rozdielnych priezviskách).
Aktívne počúvanie: najdôležitejšia sociálna zručnosť
Krátenie nároku pri zmene zamestnania alebo ukončení pracovného pomeru
Ak pracovný pomer zamestnanca vznikol v priebehu kalendárneho roka, pracovné voľno s náhradou mzdy z dôvodov uvedených v odseku 2 písm. a) prvom bode a písm. c) prvom bode sa poskytne v rozsahu najmenej jednej tretiny nároku za kalendárny rok za každú začatú tretinu kalendárneho roka trvania pracovného pomeru.
Ak však pracovný pomer trval už od začiatku kalendárneho roka a bude počas roka ukončený, nie je právne možné, aby zamestnávateľ z tohto dôvodu krátil počet dní v súvislosti s prekážkami v práci na strane zamestnanca. Ku kráteniu počtu dní by mohlo dôjsť len v prípade, ak by pracovný pomer vznikol v priebehu kalendárneho roka. Ak to váš budúci zamestnávateľ neurčí, potom platí, že máte nárok na zákonom ustanovený maximálny počet dní (7).
Návšteva lekára a nerovnomerný pracovný čas
Ak ide o započítanie do fondu pracovného času, podľa § 141 ods. 2 Zákonníka práce, ak zamestnanec čerpá pracovné voľno s náhradou mzdy (napr. návšteva lekára), do fondu pracovného času sa započítava toľko hodín, koľko by ste podľa rozvrhu pracovných zmien v daný deň mali odpracovať. Ak teda máte v rozvrhu na daný deň 10,5-hodinovú smenu a celý deň ste u lekára, zamestnávateľ Vám má započítať do fondu 10,5 hodiny, nie len 8 hodín. Je dôležité, aby ste mali potvrdenie od lekára, že ste boli u lekára počas celej smeny.
Čo sa týka rozsahu plateného voľna na návštevu lekára, Zákonník práce v § 141 ods. 2 písm. a) stanovuje, že zamestnanec má nárok na pracovné voľno s náhradou mzdy na nevyhnutne potrebný čas, najviac však na 7 pracovných dní v kalendárnom roku, ak ide o sprevádzanie rodinného príslušníka. Pri vlastnom vyšetrení alebo ošetrení je to na nevyhnutne potrebný čas, pričom zákon neobmedzuje počet hodín alebo dní, ale vždy ide len o čas, ktorý je objektívne potrebný na vyšetrenie a cestu k lekárovi a späť. Preto neexistuje presný limit 56 alebo 70 hodín na návštevu lekára za rok. Rozhodujúci je počet dní a dĺžka smeny podľa rozvrhu, pričom sa započítava skutočne nevyhnutný čas.
Peňažný príspevok na opatrovanie
Peňažný príspevok na opatrovanie je finančná podpora určená na zabezpečenie pomoci človeku s ťažkým zdravotným postihnutím (ŤZP). Tento príspevok sa vypláca osobe, ktorá sa o osobu s ŤZP stará, čiže tzv. opatrovateľovi. Cieľom príspevku je aspoň čiastočne nahradiť príjem opatrovateľa, ktorý sa často vzdáva zamestnania, aby mohol vykonávať opatrovanie.
Kto môže byť opatrovateľ?
Opatrovateľom môže byť rodinný príslušník osoby so zdravotným znevýhodnením, resp. s ŤZP/ZŤP. Opatrovateľom však môžete byť aj v prípade, ak nie ste rodinným príslušníkom osoby so zdravotným znevýhodnením, resp. s ŤZP/ZŤP. V tomto prípade však musíte žiť s opatrovanou osobou v jednej domácnosti, tzn. ideálne by ste mali mať rovnaký trvalý pobyt.
Podmienky nároku na peňažný príspevok na opatrovanie
Ak je Váš rodinný príslušník (resp. akákoľvek iná osoba s ŤZP/ZŤP) podľa komplexného posudku odkázaný na opatrovanie, tzn. na pomoc inej osoby pri jednotlivých činnostiach (tzn. pri jedení, pití, osobnej hygiene, obliekaní a vyzliekaní, polohovaní, sedení a státí, pri pohybe po schodoch či rovine, potrebujete pomoc s orientáciou v prostredí, dodržiavaním liečebného režimu), pričom rozsah tejto pomoci je minimálne 8 hodín denne, a dohodli ste sa, že mu ju budete poskytovať Vy, máte nárok na peňažný príspevok. Opatrovateľský príspevok na opatrovanie rodiča sa priznáva na základe stupňa odkázanosti osoby na pomoc svojho blížneho - opatrovateľa. Pri opatrovaní rodiča vo veku nad 80 rokov môže byť spomínaný stupeň odkázanosti vysoký aj bez pridruženej vážnej diagnózy.
Finančný príspevok na opatrovanie Vám neposkytnú, pokiaľ dostávate (resp. osoba s ŤZP) peňažný príspevok na osobnú asistenciu. Peňažný príspevok sa vypláca sa len jednej oprávnenej osobe.
Peňažný príspevok na opatrovanie je možné priznať najskôr od začiatku mesiaca, v ktorom bola príslušnému úradu práce, sociálnych vecí a rodiny podaná písomná žiadosť o tento príspevok. Konanie o priznanie peňažného príspevku sa začína na základe písomnej žiadosti. Lehota na rozhodnutie o peňažnom príspevku na kompenzáciu je 30 dní od začatia konania. Peňažný príspevok je možné priznať a vyplatiť aj vtedy, ak opatrovaná osoba zomrela pred vypracovaním integrovaného posudku, ktorý mal byť podkladom rozhodnutia o peňažnom príspevku na opatrovanie.
Zmeny v peňažnom príspevku na opatrovanie
- Od 1. januára 2023: Zrušenie krátenia peňažného príspevku na opatrovanie na základe príjmu opatrovanej osoby. Zvýšila sa aj podpora pre opatrovateľov nezaopatrených detí s ťažkým zdravotným postihnutím - výška príspevku sa zvýšila o 200 € mesačne. Opatrovatelia nezaopatrených detí tak môžu získať až 815,50 € mesačne (pri opatrovaní jedného dieťaťa s ŤZP).
- Od 1. januára 2025: Príspevok na opatrovanie sa už neznižuje o zvýšený dôchodok pre bezvládnosť.
- Od 1. decembra 2024: Dôchodcovia a invalidní dôchodcovia môžu poberať opatrovateľský príspevok bez krátenia príspevku na základe ich príjmu. To znamená, že opatrovatelia dostávajú príspevok v plnej výške bez ohľadu na výšku ich dôchodku.
Príjem a práca opatrovateľa
Ak opatrovateľ pracuje alebo má iný príjem, môže to ovplyvniť nárok na príspevok. Preventívne pripomíname, že nárok na opatrovateľský príspevok máte aj pokiaľ ste popri opatrovaní ZŤP osoby zamestnaný. Avšak Váš mesačný príjem zo zamestnania nesmie byť vyšší ako dvojnásobok sumy životného minima, inak sa príspevok na opatrovanie znižuje.
Môžete súbežne poberať podporu v nezamestnanosti a opatrovateľský príspevok.
Ako požiadať o peňažný príspevok na opatrovanie
Žiadosť o peňažný príspevok na opatrovanie (resp. všetky potrebné tlačivá) nájdete na oficiálnej stránke Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny alebo priamo na Úrade práce, sociálnych vecí a rodiny. Ideálne je ozvať sa priamo na Váš Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny a informovať sa, aké všetky dokumenty musíte ku žiadosti predložiť. Často bývajú veľmi nápomocnými aj obvodní lekári, ktorí už s podávaním takýchto žiadostí majú skúsenosti.
Kto je poistencom štátu?
Osoba, ktorá poberá opatrovateľské dávky, je aj v roku 2025 poistencom štátu. To znamená, že štát za ňu platí zdravotné poistenie. Poistencom štátu môžete byť aj v prípade povinného dôchodkového poistenia. Pozor, štát za opatrovníka neplatí nemocenské poistenie a ani poistenie v nezamestnanosti.
Kalkulačka peňažného príspevku na opatrovanie
Pre jednoduchý orientačný výpočet môžete použiť kalkulačku peňažného príspevku na opatrovanie, ktorá vám pomôže odhadnúť výšku vášho príspevku. Finálna suma, ktorú Vám budú mesačne vyplácať, závisí od viacerých skutočností (či ste v produktívnom alebo v dôchodkovom veku, či zamestnaný, koľko ZŤP osôb odkázaných na opatrovanie opatrujete, či sú medzi nimi aj nezaopatrené deti a pod.).
Ošetrovné (OČR)
Ošetrovné je nemocenská dávka určená ako náhrada príjmu počas obdobia, kedy opatrujete rodiča alebo iného člena rodiny po operácii alebo z dôvodu choroby, pri ktorej si pacient vyžaduje osobnú a celodennú starostlivosť. Ošetrovné pri opatrovaní rodičov sa rozdeľuje na krátkodobé, ktoré je možné poberať maximálne 14 dní, a dlhodobé, ktoré je možné poberať maximálne 90 dní.
V prípade hospitalizácie dieťaťa má rodič nárok na ošetrovné (OČR) podľa zákona o nemocenskom poistení. OČR je možné čerpať, ak je dieťa hospitalizované alebo potrebuje ošetrenie a o túto skutočnosť požiada ošetrujúci lekár.
Žiadosť o ošetrovné
Žiadosť o ošetrovné vám vystaví oprávnený lekár pri zistení potreby osobného a celodenného ošetrovania alebo osobnej a celodennej starostlivosti. Žiadosť o ošetrovné z dôvodu choroby ošetrovanej osoby potvrdzuje lekár ošetrovanej osoby.
Žiadosťou o ošetrovné z dôvodu uzavretia školy, predškolského zariadenia alebo zariadenia sociálnych služieb, ktorú vyplníte ako poistenec, ak žiadate o ošetrovné z dôvodu starostlivosti o dieťa do dovŕšenia 11. roku veku alebo o dieťa do dovŕšenia 18. roku veku s dlhodobým nepriaznivým zdravotným stavom, ktoré nemôže navštevovať školu/predškolské zariadenie/zariadenie sociálnych služieb, v ktorých sa poskytuje dieťaťu starostlivosť, keďže boli rozhodnutím príslušných orgánov uzavreté alebo v nich bolo nariadené karanténne opatrenie príslušným regionálnym úradom verejného zdravotníctva. Žiadosť vyplníte a odošlete na adresu príslušnej pobočky Sociálnej poisťovne. V žiadosti vyplníte časť A. Žiadosť dáte potvrdiť v časti B. škole/predškolskému zariadeniu/zariadeniu sociálnych služieb, ktoré vaše dieťa navštevuje.
Preukazovanie dlhodobo nepriaznivého zdravotného stavu dieťaťa: na účely preukázania dlhodobo nepriaznivého zdravotného stavu dieťaťa je potrebný posudok príslušného úradu práce, sociálnych vecí a rodiny o dlhodobo nepriaznivom zdravotnom stave alebo rozhodnutie o ťažkom zdravotnom postihnutí dieťaťa.
Peňažný príspevok na prepravu
V súčasnosti sa peňažný príspevok na prepravu poskytuje výlučne za podmienok ustanovených zákonom č. 447/2008 Z. z. o peňažných príspevkoch na kompenzáciu ťažkého zdravotného postihnutia.
Osobná asistencia vs. Opatrovanie
Peňažné príspevky môže poberať iba ťažko zdravotne postihnutý, ktorý je na takúto pomoc odkázaný. Ak v dôsledku svojej choroby potrebuje človek pomoc inej osoby s vykonávaním niektorých úkonov, môže mu byť poskytnutý peňažný príspevok na osobnú asistenciu, alebo osoba, ktorá sa o neho stará, môže poberať príspevok na opatrovanie.
Rozdiel medzi nimi je v tom, že osobný asistent má ťažko zdravotne postihnutému pomôcť začleniť sa do života - študovať, pracovať, cestovať, navštevovať kultúrne podujatia, zatiaľ čo úlohou opatrovateľa je starať sa o hygienu a sebaobsluhu ťažko zdravotne postihnutého a vykonávať v jeho domácnosti domáce práce. Príspevok na osobnú asistenciu poberá ťažko zdravotne postihnutý, ktorý potom vypláca asistenta. Príspevok na opatrovanie poberá sám opatrovateľ.
Príspevky sa odlišujú aj postavením rodinného príslušníka. Člen rodiny ťažko zdravotne postihnutého môže byť jeho osobným asistentom iba v rozsahu štyri hodiny denne, vo zvyšnom čase asistenciu vykonáva iná osoba.
Príspevky na pomôcky a úpravy bývania
Ak je osoba s ŤZP podľa posudku odkázaná na pomôcku, môže jej byť poskytnutý príspevok na kúpu pomôcky, príspevok na výcvik používania pomôcky a príspevok na úpravu pomôcky. Pomôckou je vec alebo zariadenie, ktoré umožňuje ťažko zdravotne postihnutému vykonávať činnosti spojené so starostlivosťou o seba alebo o svoju domácnosť, ktoré by inak nemohol vykonávať, alebo by mu išli len veľmi ťažko. Ide pritom o iné veci, ako sú zdravotnícke pomôcky preplácané zdravotnou poisťovňou.
Príspevok na úpravu bytu, príspevok na úpravu rodinného domu a príspevok na úpravu garáže slúži na to, aby sa byt, dom alebo garáž stali bezbariérovými. Aj človek s onkologickým ochorením môže byť odkázaný na takúto úpravu. Žiadateľ musí mať v byte alebo dome trvalý pobyt a ak ide o garáž, musí byť jej vlastníkom. Z príspevku sa môže zabezpečiť úprava existujúceho zariadenia bytu, domu, garáže, nie však vybudovanie nového objektu alebo zariadenia. Príspevok sa neposkytne, ak osoba s ŤZP dokáže prekonať bariéry v týchto priestoroch za pomoci zdravotníckych pomôcok, ktoré prepláca zdravotná poisťovňa. S realizáciou úprav je možné začať až na základe právoplatného rozhodnutia úradu o priznaní peňažného príspevku.