Paliatívna starostlivosť predstavuje komplexný prístup k pacientom a ich rodinám, ktorí čelia život ohrozujúcim ochoreniam. Jej cieľom je zlepšenie kvality života prostredníctvom prevencie a zmierňovania utrpenia, ktoré prinášajú fyzické, psychické, sociálne a spirituálne problémy.
Hoci presná definícia paliatívnej starostlivosti sa môže líšiť v závislosti od zdroja a kontextu, snahou je vždy poskytnúť holistickú starostlivosť zameranú na potreby pacienta. Tento článok sa zameriava na definíciu paliatívnej starostlivosti v kontexte práce Dzurillovej, pričom zohľadňuje aj súvisiace koncepty ako syndróm krehkosti (frailty) a jeho dopad na starostlivosť o seniorov.
Paliatívna medicína je definovaná ako komplexná, aktívna, na kvalitu života orientovaná starostlivosť o pacienta, ktorý trpí nevyliečiteľným, pokročilým, progredujúcim ochorením, a o jeho rodinu.
Paliatívna starostlivosť v ponímaní Dzurillovej
Presná definícia paliatívnej starostlivosti podľa Dzurillovej nie je v poskytnutých materiáloch explicitne uvedená. Avšak, z kontextu dostupných zdrojov a všeobecného chápania paliatívnej starostlivosti môžeme odvodiť, že Dzurillovej prístup zdôrazňuje komplexnú, holistickú starostlivosť zameranú na zlepšenie kvality života pacientov s vážnymi ochoreniami.
To zahŕňa nielen kontrolu bolesti a iných fyzických symptómov, ale aj riešenie psychologických, sociálnych a duchovných potrieb pacienta a jeho rodiny. Paliatívna medicína nie je len o pacientoch, ale aj o blízkych, ktorí sú vystavení extrémne ťažkým životným situáciám a aj úlohám spojeným so starostlivosťou o chorého. Naše prepojenie s rodinami je intenzívne a je súčasťou starostlivosti o chorého.
Dzurillová a jej kolegovia kladú dôraz na to, že paliatívna medicína je v prvom rade o živote a o tom, ako ho prežiť naplno až do konca. Nie je to teda tak, že každý pacient, ktorý prichádza na paliatívne oddelenie, umiera. Pomoc niekedy poskytujeme aj na začiatku ochorenia, keď má pacient vysokú intenzitu príznakov, celý komplex symptómov, a v takom prípade sa vedia oňho starať počas celej dĺžky liečby základného ochorenia.
Pre Dzurillovú je silnou motiváciou pomôcť človeku, aby sa netrápil, aby odišiel dôstojne a s minimalizáciou utrpenia. Rovnako je pre ňu dôležité, ak je mu umožnené, aj vďaka paliatívnej pomoci, dožiť svoj život doma a v kruhu svojich blízkych.
Syndróm krehkosti (Frailty) a paliatívna starostlivosť
Syndróm krehkosti (frailty) je geriatrický syndróm charakterizovaný zníženou fyziologickou rezervou a zvýšenou zraniteľnosťou voči stresorom. U seniorov sa prejavuje zvýšenou náchylnosťou k pádom, hospitalizáciám, závislosti od iných a úmrtiu.
Výskumy (SKLADANÝ, Ľubomír; KÁSOVÁ, Silvia; ŠVÁČ, Juraj, 2019; TOMÍKOVÁ, Eva, 2021; ZRUBÁKOVÁ, Katarína; NOVYSEDLÁKOVÁ, Mária; MAGERČIAKOVÁ, Mariana, 2019) zdôrazňujú, že frailty syndróm komplikuje starostlivosť o seniorov a vyžaduje si špecifický prístup.
Paliatívna starostlivosť zohráva kľúčovú úlohu v manažmente krehkých seniorov. Zameriava sa na zmierňovanie symptómov, zlepšovanie funkčnej schopnosti a podporu kvality života. Nefarmakologické metódy, ako napríklad cvičenie, nutričná podpora a psychosociálna intervencia, sú dôležitou súčasťou starostlivosti o krehkých seniorov (ZRUBÁKOVÁ, Katarína; NOVYSEDLÁKOVÁ, Mária; MAGERČIAKOVÁ, Mariana, 2019).
Evaluácia a prevencia syndrómu frailty
Včasná identifikácia a evaluácia syndrómu frailty sú kľúčové pre efektívne plánovanie starostlivosti. HUDÁKOVÁ, Anna; MAJERNÍKOVÁ, Ľudmila; OBROČNÍKOVÁ, Andrea; DŽURŇÁKOVÁ, L. (2020) sa vo svojej práci venovali evaluácii syndrómu frailty v rámci fyzickej schopnosti u seniorov.
Prevencia syndrómu frailty je dôležitou súčasťou udržania kvality života seniorov. HUDÁKOVÁ, Anna; MAGUROVÁ, Dagmar (2024) sa venujú prevencii syndrómu frailty u seniorov. Ich práca zdôrazňuje význam zdravého životného štýlu, pravidelnej fyzickej aktivity, vyváženej stravy a sociálnej interakcie pre prevenciu frailty.
Sarkopénia a krehkosť v manažmente cirhózy
VRBOVÁ, Petra; KOLLER, Tomáš (2021) poukazujú na význam sarkopénie (strata svalovej hmoty a sily) a krehkosti v manažmente cirhózy. Pacienti s cirhózou sú často krehkí a trpia sarkopéniou, čo zhoršuje ich prognózu a kvalitu života. Paliatívna starostlivosť môže pomôcť zmierniť symptómy cirhózy, zlepšiť nutričný stav a podporiť funkčnú schopnosť pacientov.
Manažment artériovej hypertenzie u seniorov
GAŠPAR, Ľudovít (2021) sa zaoberá prínosom 2018 ESC/ESH odporúčaní pre manažment artériovej hypertenzie pre klinickú prax. Hypertenzia je častým ochorením u seniorov a môže prispievať k rozvoju frailty a iných komplikácií. Správny manažment hypertenzie je preto dôležitý pre udržanie zdravia a kvality života seniorov.
Koncept KGH v klinickej praxi
HUDÁKOVÁ, Anna; MAGUROVÁ, Dagmar; TKÁČOVÁ, Ľubomíra (2023) predstavujú koncept KGH v klinickej praxi. Bohužiaľ, konkrétny význam skratky KGH nie je v poskytnutých materiáloch definovaný. Avšak, vzhľadom na kontext autoriek a ich záujem o geriatrickú problematiku, je pravdepodobné, že KGH predstavuje koncept súvisiaci so starostlivosťou o krehkých seniorov. Ďalší výskum by bol potrebný na presné určenie významu KGH a jeho aplikácie v paliatívnej starostlivosti.
Detabuizácia umierania a paliatívna starostlivosť na Slovensku
Zástupkyňa primárky Paliatívneho oddelenia v Národnom onkologickom ústave v Bratislave, doktorka Lucia Dzurillová, zdôrazňuje, že by sme mali stránku ľudskej existencie, akou je umieranie, detabuizovať. Za posledných sto rokov sme rozvojom zdravotníctva dospeli k tomu, že umieranie schovávame za múry nemocníc a tvárime sa, že neexistuje.
Kedysi s ňou boli ľudia zžití, pretože sa zomieralo doma. Avšak tým, že sme prirodzenú smrť a umieranie od seba odsunuli, nechceme o nej nič počuť, žijeme v nereálnom svete. A potom zrážka s realitou a vlastnou smrteľnosťou býva niekedy veľmi, veľmi tvrdá. Keby sme ju pustili k sebe bližšie, tak by sme sa jej možno menej báli.
Na Slovensku je dostupnosť paliatívnej medicíny nízka, a to z dôvodu nedostatku financií, v ktorejkoľvek podobe - nejde len o mobilné hospice, ale aj možnosti ambulantnej starostlivosti a obmedzené kapacity v nemocniciach. Do ambulancie Paliatívneho oddelenia NOÚ v Bratislave jazdia onkologickí pacienti z celého Slovenska, napríklad až z Bardejova.
Financovanie a úloha tretieho sektora
Mobilné hospice na Slovensku pribúdajú, a je to aj vďaka grantom z Eurofondov (Operačný program Ľudské zdroje, Prioritná os: 8). Príjemcom je MZ SR, užívateľmi spomenuté ADOSy a mobilné hospice. Avšak faktom je, že dopyt rodín vysoko prevyšuje súčasné možnosti jazdiť za pacientami domov. Paliatívna starostlivosť je zo strany zdravotných poisťovní extrémne podfinancovaná. Nedávno to potvrdil aj Úrad pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou, že ani len tie peniaze, ktoré podľa zákona mali byť zo zdravotných poisťovní alokované, nedosiahli plnú výšku a prišli ešte aj neskoro.
Prakticky to znamená, že mobilné hospice, ktoré by mohli jazdiť za pacientmi domov a tak im zmysluplne pomáhať a uľahčovať život, to môžu robiť len vo veľmi obmedzenom rozsahu. A ani tie mobilné hospice, ktoré sme už v niektorých okresoch vytvorili, ak by mali fungovať len zo zdrojov zdravotných poisťovní, tak nemajú šancu prežiť ani deň.
Občianske združenia, ako je Liga proti rakovine, Plamienok a ďalšie, sú extrémne dôležité najmä preto, že peniaze zo štátneho zdroja alebo zo strany platiteľov, teda poisťovní, nie sú dostatočné. Hospice, či už lôžkové alebo aj mobilné, sa musia spoliehať aj na peniaze z tretieho sektora, inak by neprežili. Preto úvahy zobrať občianskym združeniam dve alebo tri percentá daní, boli šokujúce a extrémne krátkozraké. Akonáhle by štát tento krok urobil, tak tieto dôležité organizácie a ich pomoc pacientom, zaniknú. No potreby chorých ľudí zostanú a kto ich bude financovať?
Zákonné úpravy
Novela zákona č. 576/2004 Z. z. mení a dopĺňa existujúci zákon, čím sa snaží o stabilizáciu a rozvoj nástrojov paliatívnej starostlivosti, vrátane mobilných hospicov. Zmeny nadobúdajú účinnosť od 1. Operačný program Ľudské zdroje a výzvy na podporu hospicov sú súčasťou úsilia o zlepšenie situácie. Výnos MZ SR zo 17. septembra 2010 č. S20737-2022-OL, ktorý sa mení a dopĺňa, je ďalším krokom v regulácii a podpore paliatívnej starostlivosti.
Rozvoj paliatívnej medicíny
Keď sa na Slovensku povie paliatívna medicína v onkológii, asi každému sa vybaví meno jej priekopníčky MUDr. Kristíny Križanovej, nositeľky mnohých štátnych i spoločenských ocenení. V jednom rozhovore povedala, že ona v paliatíve vyšliapala len úzku cestičku, a je na ďalšej generácii lekárov, aby ju ďalej rozširovali.
Dzurillová verí, že hoci všetko ide pomalšie, akoby sme chceli, lekárov so záujmom o paliatívnu medicínu pribúda každým rokom. Chvíľu to ešte potrvá, než ich bude toľko, koľko slovenskí pacienti potrebujú. Pre ňu je veľkou cťou, že zažila primárku Kristínku Križanovú v čase jej aktívnej lekárskej kariéry a bola veľmi rada, že ju mohla sledovať pri práci. Myslí si, že je to kľúčové, lebo medicína, okrem toho, že je založená na dôkazoch a vedeckých faktoch, tak je aj o práci s ľuďmi.
tags: #paliativna #starostlivost #dzurillova