Každý mesiac dostáva na Slovensku dávku z dôvodu práceneschopnosti zhruba 100-tisíc ľudí. Hoci využívanie systému nemocenského poistenia má prísne stanovené pravidlá, nie každý ich dodržiava. Pracovníci Sociálnej poisťovne vykonávajú každoročne desaťtisíce kontrol, počas ktorých odhalia tisíce prípadov porušenia liečebného režimu.
Hmotná zodpovednosť zamestnanca je špecifický druh zodpovednosti, ktorý sa uplatňuje v pracovnoprávnych vzťahoch. Tento článok poskytuje komplexný pohľad na hmotnú zodpovednosť zamestnanca, najmä počas jeho práceneschopnosti (PN).
Úvod do hmotnej zodpovednosti
V prípade zodpovednosti zamestnanca za zverené hodnoty ide o osobitný druh zodpovednosti, tzv. hmotnú zodpovednosť. Pre tento druh zodpovednosti je charakteristické, že sa jedná o tzv. zodpovednosť s prezumpciou (predpokladom) viny zamestnanca.
Zákonník práce upravuje prípady, ak vznikne škoda a túto škodu možno pripísať zamestnancovi. Tzv. všeobecná zodpovednosť za škodu. Podľa ustanovenia § 179 Zákonníka práce: Zamestnanec zodpovedá zamestnávateľovi za škodu, ktorú mu spôsobil zavineným porušením povinností pri plnení pracovných úloh alebo v priamej súvislosti s ním.
Hmotná zodpovednosť zamestnanca sa spája s osobitnou právnou zodpovednosťou zamestnanca ustanovenou v § 182 až § 184 zákona č. 311/2001 Z. z. Zákonník práce v znení neskorších predpisov (ďalej len „Zákonník práce“), ktorou je zodpovednosť zamestnanca za schodok na zverených hodnotách, ktoré je zamestnanec povinný vyúčtovať. Uvedená právna zodpovednosť má svoje obligatórne predpoklady, ktoré musia byť kumulatívne splnené. Pretože ide o právnu zodpovednosť zamestnanca, je jej podstatným prvkom aj zavinenie. V prípade tejto zodpovednosti sa uzatvára aj dohoda o hmotnej zodpovednosti zamestnanca.
V prípade zodpovednosti zamestnanca za zverené hodnoty ide o osobitný druh zodpovednosti, tzv. hmotnú zodpovednosť. Pre tento druh zodpovednosti je charakteristické, že sa jedná o tzv. zodpovednosť s prezumpciou (predpokladom) viny zamestnanca.
Podľa § 182 ods. 1 Zákonníka práce, "Ak zamestnanec prevzal na základe dohody o hmotnej zodpovednosti zodpovednosť za zverené hotovosti, ceniny, tovar, zásoby materiálu alebo iné hodnoty určené na obeh alebo obrat, ktoré je povinný vyúčtovať, zodpovedá za vzniknutý schodok."
V zmysle právneho názoru Najvyššieho súdu SR "Zodpovednosť zamestnanca podľa uvedených ustanovení Zákonníka práce je osobitným druhom pracovno-právnej zodpovednosti za škodu. Zodpovednosť za schodok vzniká, ak zamestnávateľ preukáže, že so zamestnancom uzavrel platnú dohodu o hmotnej zodpovednosti, a že na hotovosti, ceninách, tovare, zásobách materiálu alebo na iných hodnotách, ktoré je povinný vyúčtovať (ďalej len „hodnoty“) vznikol schodok. Pri tejto zodpovednosti zamestnávateľ nie je povinný preukazovať zavinenie zamestnanca (viď § 179 ods. 1 Zákonníka práce). Zavinenie zamestnanca na vzniku schodku sa predpokladá, takže zamestnanec sa zodpovednosti za schodok na zverených hodnotách zbaví celkom, alebo čiastočne, ak preukáže, že schodok vznikol celkom alebo sčasti bez jeho zavinenia (§ 182 ods. 3 ZP)."
Dohoda o hmotnej zodpovednosti
Základným predpokladom vzniku hmotnej zodpovednosti je uzatvorenie dohody o hmotnej zodpovednosti medzi zamestnávateľom a zamestnancom. Ak zamestnanec prevzal na základe dohody o hmotnej zodpovednosti zodpovednosť za zverené hotovosti, ceniny, tovar, zásoby materiálu alebo iné hodnoty určené na obeh alebo obrat, ktoré je povinný vyúčtovať, zodpovedá za vzniknutý schodok.
Formálnou podmienkou platnosti dohody je jej písomná forma (v opačnom prípade je takáto dohoda neplatná) a vlastnoručné podpisy oboch zmluvných strán. „Súčasťou písomnej formy dohody o hmotnej zodpovednosti, ktorá podmieňuje aj jej platnosť, je aj podpis, ktorý nemožno nahradiť mechanickými prostriedkami (napr. pečiatkou).
Dohoda musí presne špecifikovať zverené hodnoty, za ktoré zamestnanec preberá zodpovednosť. Dojednať v dohode spätnú účinnosť nie je v súlade so zákonom.
Pri uzatvorení dohody o hmotnej zodpovednosti sa vykoná inventarizácia, ktorou sa preukáže rozsah (obnos, množstvo) hodnôt preberaných zamestnancom (viacerými zamestnancami v prípade spoločnej hmotnej zodpovednosti) do jeho výlučnej dispozície na celú dobu, na ktorú sa mu zverujú. Dohoda o hmotnej zodpovednosti je platná aj v prípade, ak nebola uskutočnená inventúra, aj keď túto podmienku môžu účastníci uviesť v dohode o hmotnej zodpovednosti ako podmienku jej platnosti.
Hmotne zodpovedným subjektom je zásadne zamestnanec v pracovnom pomere, a to bez ohľadu na to, či ide o plný alebo čiastočný pracovný úväzok. Hmotne zodpovedným nemôže byť mladistvý pred dosiahnutím vekovej hranice 18. roku veku, ale ani zamestnanec, ktorý bol súdom pozbavený spôsobilosti na právne úkony alebo ktorého spôsobilosť na právne úkony bola súdom obmedzená. Dohodu o hmotnej zodpovednosti nemožno uzatvoriť ani so zamestnancom, ktorý na základe trestného rozsudku dostal trest zákazu činnosti, ak sa na vykonávanú činnosť vzťahuje trest zákazu činnosti.
Predmetom dohody môžu byť len hotovosť, ceniny (poštové známky, kolky, stravné lístky), tovar, zásoby materiálu alebo iné hodnoty určené na obeh alebo obrat. Upozornenie: Predmetom hmotnej zodpovednosti nemôže byť napríklad auto, inventár, stroje a podobne. Ide o predmety, ktoré sa používaním opotrebúvajú a teda nezakladajú obrat alebo obeh. V prípade zničenia alebo poškodenia sa na zamestnancov vzťahuje všeobecná zodpovednosť za škodu. Všeobecná zodpovednosť za škodu sa vzťahuje na zamestnancov aj v prípade poškodenia zverených hodnôt.
V dohodách sa môže so zamestnancami súčasne dohodnúť, že ak budú pracovať na pracovisku s viacerými zamestnancami, ktorí uzatvorili dohodu o hmotnej zodpovednosti, zodpovedajú s nimi za schodok spoločne (spoločná hmotná zodpovednosť). Pri spoločnej zodpovednosti za schodok sa jednotlivým zamestnancom určí podiel náhrady podľa pomeru ich priemerných zárobkov, pričom zárobok ich vedúceho a jeho zástupcu sa započítava v dvojnásobnej sume. Tu je však tiež výnimka a podiel náhrady nesmie u jednotlivých zamestnancov okrem vedúceho a jeho zástupcu presiahnuť sumu rovnajúcu sa ich priemernému mesačnému zárobku pred vznikom škody. Ak sa takto určenými podielmi neuhradí celá škoda, zvyšok je povinný uhradiť vedúci a jeho zástupca podľa pomeru svojich priemerných zárobkov.
Práva a povinnosti zamestnávateľa a zamestnanca
Zamestnávateľ je povinný vytvoriť pracovné podmienky, ktoré umožnia zamestnancovi riadne hospodáriť so zverenými hodnotami. Zamestnávateľ musí preukázať existenciu platne uzavretej dohody o hmotnej zodpovednosti a existenciu schodku.
Zamestnanec má právo odstúpiť od dohody o hmotnej zodpovednosti za určitých okolností (preradenie na inú prácu, zaradenie na iné pracovisko, preloženie). Zamestnanec sa môže zbaviť zodpovednosti, ak preukáže, že schodok vznikol celkom alebo sčasti bez jeho zavinenia.
Zamestnanec môže od dohody o hmotnej zodpovednosti odstúpiť, ak sa: preraďuje na inú prácu, zaraďuje na iné pracovisko, prekladá. Pri spoločnej hmotnej zodpovednosti môže zamestnanec od dohody o hmotnej zodpovednosti odstúpiť, ak je na pracovisko: zaradený iný zamestnanec, ustanovený iný vedúci, prípadne jeho zástupca. Oznámenie o odstúpení od dohody o hmotnej zodpovednosti musí byť písomné pričom sa nevyžaduje súhlas zamestnávateľa. Dňom odstúpenia od dohody o hmotnej zodpovednosti alebo skončenia pracovného pomeru táto dohoda zaniká.
Hmotná zodpovednosť a práceneschopnosť (PN)
Počas práceneschopnosti zamestnanca jeho pracovné povinnosti sú pozastavené. To však neznamená, že automaticky zaniká jeho hmotná zodpovednosť za zverené hodnoty.
V prípade dlhodobej PN zamestnanca (napríklad dlhšej ako jeden mesiac) je vhodné vykonať inventarizáciu zverených hodnôt. Cieľom je zistiť aktuálny stav a prípadný schodok, za ktorý by bol zamestnanec zodpovedný po návrate do práce.
Ak zamestnanec počas PN poruší liečebný režim, môže to mať vplyv na jeho nárok na nemocenské dávky. Porušenie liečebného režimu však nemá priamy vplyv na jeho hmotnú zodpovednosť, pokiaľ toto porušenie neviedlo k vzniku schodku na zverených hodnotách.
Zamestnávateľ má právo (prostredníctvom Sociálnej poisťovne) požiadať o kontrolu dodržiavania liečebného režimu zamestnanca počas PN. Podnet na kontrolu dodržiavania liečebného režimu zamestnancov počas ich dočasnej pracovnej neschopnosti môže dať Sociálnej poisťovni aj ich zamestnávateľ. Ak má zamestnávateľ podozrenie, že jeho práceneschopný zamestnanec porušuje liečebný režim, môže požiadať Sociálnu poisťovňu o vykonanie takejto kontroly.
Všeobecná zodpovednosť za škodu
Podľa ustanovenia § 179 Zákonníka práce: Zamestnanec zodpovedá zamestnávateľovi za škodu, ktorú mu spôsobil zavineným porušením povinností pri plnení pracovných úloh alebo v priamej súvislosti s ním. Podmienkami zodpovednosti sú: porušenie povinností zamestnanca pri plnení pracovných úloh alebo v priamej súvislosti s ním, vznik škody zamestnávateľovi, príčinná súvislosť medzi porušením povinností a vznikom škody, a zavinenie zamestnanca (úmysel alebo nedbanlivosť).
Pri škode spôsobenej z nedbanlivosti môže zamestnávateľ požadovať od zamestnanca náhradu maximálne do výšky štvornásobku jeho priemerného mesačného zárobku pred porušením povinnosti, ktorým spôsobil škodu. Pri úmyselne spôsobenej škode môže zamestnávateľ požadovať okrem skutočnej škody aj náhradu ušlého zisku.
Postup pri zistení schodku
Schodok je rozdiel medzi skutočným stavom zverených hodnôt a údajmi v účtovnej evidencii. Zamestnávateľ je povinný najneskôr do jedného mesiaca odo dňa, keď sa zistilo, že škoda vznikla a že za ňu zamestnanec zodpovedá, prerokovať so zamestnancom požadovanú náhradu škody a oznámiť mu jej výšku. Ak zamestnanec uzná svoj záväzok nahradiť škodu v určenej sume, zamestnávateľ je s ním povinný uzatvoriť písomnú dohodu o spôsobe jej úhrady. Ak nedôjde k dohode, zamestnávateľ môže uplatniť nárok na náhradu škody súdnou cestou.
Ako sa brániť proti neoprávnenému nároku na náhradu škody
Ak zamestnávateľ uplatňuje nárok na náhradu škody z titulu všeobecnej zodpovednosti, je povinný preukázať zavinenie zamestnanca. Ak má zamestnanec podpísanú dohodu o hmotnej zodpovednosti, môže sa zbaviť zodpovednosti preukázaním, že schodok vznikol bez jeho zavinenia. Ak zamestnávateľ uplatňuje nárok na náhradu škody po uplynutí premlčacej doby (3 roky), zamestnanec môže namietať premlčanie.
Zodpovednosť zamestnanca za stratu zverených predmetov
V tomto prípade ide od druh zodpovednosti za stratu nástrojov, ochranných pracovných prostriedkov a iných podobných predmetov, ktoré zamestnávateľ zveril zamestnancovi na základe písomného potvrdenia. Zamestnávateľ a zamestnanec neuzatvárajú novú dohodu upravujúcu zodpovednosť, ale zodpovednosť zamestnanca za stratu napríklad nástroja (píly) vzniká na základe písomného potvrdenia - výdajky zo skladu náradia. Zodpovednosť za stratu môže zamestnanec prebrať len za predmety, ktoré pri práci opakovane používa (nespotrebúvajú sa), sú jednoznačne identifikované a používa ich výlučne on sám. Spoločná zodpovednosť za stratu zverených predmetov nie je možná.
Aj v tomto prípade platí prezumpcia viny pri podpísaní písomného potvrdenia. Dôkazné bremeno zbavenia sa zodpovednosti za stratu úplne alebo sčasti je na zamestnancovi. Zamestnávateľ musí preukázať platnosť písomného potvrdenia o prevzatí daného predmetu a jeho stratu. Povinnosťou zamestnávateľa je vytvoriť pracovné podmienky umožňujúce chrániť zverený predmet. V praxi sú to napríklad uzamykateľné pracovné stoly, montážne vozíky, do ktorých môže zamestnanec zverený predmet bez rizika odložiť.
Dátum publikácie: 30. 10.
tags: #hmotna #zodpovednost #pocas #pn