Zrážky zo mzdy a z iných príjmov sú dôležitou súčasťou pracovnoprávnych vzťahov, ktoré môžu vzniknúť v dôsledku rôznych záväzkov zamestnancov voči zamestnávateľom alebo tretím stranám. Tieto záväzky vznikajú hlavne zo zmlúv a dohôd upravených Zákonníkom práce, napríklad z pracovnej zmluvy, z dohôd o prácach vykonávaných mimo pracovného pomeru, z dohody o zodpovednosti za schodok na zverených hodnotách, ktoré je zamestnanec povinný vyúčtovať.
V praxi sa bohužiaľ veľmi často stáva, že zamestnanec sa dostane do situácie, keď nie je schopný riadne a včas splácať svoje záväzky. Výsledkom toho celého je exekúcia, a to spravidla zrážkami zo mzdy. Za správny výpočet zrážok zo mzdy je zodpovedný zamestnávateľ. Pri výpočte a realizácii zrážok postupuje najmä v súlade so zákonom č. 311/2001 Z. z. Zákonník práce v znení neskorších predpisov (ďalej len „Zákonník práce“) a v súlade s nariadením č. 268/2006 Z. z. o rozsahu zrážok zo mzdy pri výkone rozhodnutia v znení neskorších predpisov (ďalej aj „nariadenie vlády o rozsahu zrážok zo mzdy“).
Exekučné zrážky a dôchodkové dávky
Exekučné zrážky je možné vykonať aj z dôchodku vyplácaného Sociálnou poisťovňou. Poberatelia dôchodkových dávok majú pri uspokojovaní pohľadávok osobitné postavenie, ktoré spočíva v tom, že majú zvýšenú exekučnú ochranu. Ide o poberateľov dôchodkových dávok podľa § 13 ods. 2, § 267 a § 268 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov (dôchodkové dávky zo starobného poistenia, napr. starobný dôchodok, predčasný starobný dôchodok, vdovský a vdovecký dôchodok, sirotský dôchodok a dôchodkové dávky z invalidného poistenia, napr. invalidný dôchodok, vdovský a vdovecký dôchodok, sirotský dôchodok), ďalej o poberateľov dôchodkov starobného dôchodkového sporenia podľa § 29 zákona č. 43/2004 Z. z. o starobnom dôchodkovom sporení a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, doplnkového výsluhového dôchodku podľa § 15 písm. b) zákona č. 650/2004 Z. z. o doplnkovom dôchodkovom sporení a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov alebo poberateľov dávok výsluhového zabezpečenia podľa § 30 písm. d) až h) zákona č. 328/2002 Z. z. o sociálnom zabezpečení policajtov a vojakov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.
Zmeny v nariadení o rozsahu zrážok zo mzdy
Zmenou nariadenia o rozsahu zrážok zo mzdy pri výkone rozhodnutia s účinnosťou od 1. 11. 2013 zamestnávateľ vykonával zamestnancovi neoprávnene vyššie zrážky zo mzdy vzhľadom na to, že zamestnanec je poberateľom invalidného dôchodku. Rozsah zrážok pri výkone rozhodnutia upravuje nariadenie vlády Slovenskej republiky č. 268/2006 Z. z. o rozsahu zrážok zo mzdy pri výkone rozhodnutia, ktoré sa s účinnosťou od 1. januára 2022 mení v prospech dlžníkov, a to tak, že sa zvýšila tzv. nezraziteľná suma zo 100% na 140% životného minima platného ku dňu, ku ktorému sa zrážky vykonávajú. Nezraziteľná suma je zásadne nižšia (len 60% zo životného minima), ak ide o vymáhanie pohľadávky výživného voči povinnej osobe.
Zmeny, ktoré v roku 2026 ovplyvnia každé podnikanie
Pri výpočte a realizácii zrážok pri výkone rozhodnutia postupuje zamestnávateľ v súlade so Zákonníkom práce a s nariadením vlády SR č. 268/2006 Z. z. o rozsahu zrážok zo mzdy pri výkone rozhodnutia. V zmysle prvej novely nariadenia vlády (č. 469/2008 Z. z.) účinnej od 1. 1. 2009 bol ustanovený spôsob zaokrúhľovania parametrov, ktoré sa používajú pri výpočte zrážok zo mzdy. Druhá novela (č. 216/2013 Z. z.) zaviedla od 1. 11. 2013 pre poberateľov dôchodkových dávok vyššiu exekučnú ochranu a treťou legislatívnou úpravou (č. 292/2015 Z. z.) bolo od 1. 1. 2016 zmenené nariadenie vlády. Od 1. 1. 2022 je účinná novela č. 390/2021 Z. z.
Nepostihnuteľné sumy pri exekúciách
Nepostihnuteľné sumy sú časť príjmu, ktorú exekútor nemôže zobrať ani pri exekúcii. Ide o zákonom chránené minimum, aby zamestnancovi po zrážkach zostali peniaze na základné životné potreby. Od 1.1.2022 predstavuje 140 % hodnoty platného životného minima, plus ďalšie sumy na vyživované osoby (manžel, manželka, dieťa). Vyživované osoby sú všetky osoby, ku ktorým má dlžník vyživovaciu povinnosť podľa Zákona o rodine. Nepostihnuteľná časť na vyživované osoby sa násobí ich počtom, nedá sa však uplatniť na dieťa alebo manžela/ku, v prospech ktorého sa vykonáva exekúcia. Manžel a manželka sú považované za vyživované osoby aj v prípade, ak poberajú vlastný príjem bez ohľadu na jeho výšku.
Nepostihnuteľné sumy na účely výpočtu zrážok na základe núteného výkonu rozhodnutia sa určujú ako príslušné % zo sumy platného životného minima - platného v mesiaci, za ktorý sa vykonávajú zrážky. Z uvedeného vyplýva, že základom pre ich výpočet je aktuálna výška životného minima. V súlade so zákonom č. 601/2003 Z. z. o životnom minime a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov sa sumy životného minima valorizujú každoročne k 1. júlu daného roka.
Od 1. 7. 2021 sa na základe opatrenia Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny SR č. 244/2021 Z. z. o úprave súm životného minima zvýšila suma životného minima na jednu plnoletú fyzickú osobu na sumu 218,06 eur, a od tejto sumy sa odvodila aj výška nepostihnuteľných súm platných od 1. 7. 2021. Nepostihnuteľné sumy sú určené ako príslušné % zo sumy platného životného minima a zaokrúhľujú sa na eurocent smerom nadol.
Ak exekútor prikazuje vykonať exekúciu zrážkami zo mzdy niekoľkým platiteľom mzdy (napr. zamestnávateľovi, ktorý vypláca zamestnancovi príjem zo závislej činnosti a súčasne Sociálnej poisťovni, ktorá vypláca tomu istému zamestnancovi dôchodkovú dávku), určí im jednotlivo, akú časť základnej sumy nemajú zrážať. Keby príjem povinného nedosahoval u niektorého platiteľa mzdy ani uvedenú časť základnej sumy, platiteľ mzdy je povinný oznámiť to exekútorovi. Ak sa zrážky zo mzdy vykonávajú z miezd oboch manželov, započíta sa nepostihnuteľná suma na vyživovanú osobu (na dieťa, ktoré spoločne vyživujú), každému z nich osobitne (§ 1 ods. 3 nariadenia vlády).
Nepostihnuteľná suma na vyživovanú osobu sa počnúc 1. 1. 2022 uplatní aj na osobu, v ktorej prospech trvá výkon rozhodnutia na vymoženie pohľadávky výživného (vypustenie § 1 ods. 4 nariadenia vlády s účinnosťou od 1. 1. 2022).
Tabuľka: Nepostihnuteľné sumy pri exekúciách
| Popis | Povinný nie je poberateľ dôchodku | Povinný je poberateľ dôchodku |
|---|---|---|
| Základné nepostihnuteľné sumy na povinného (140 % životného minima plnoletej FO) | 397,78 eura | 397,78 eura |
| Na vyživovanú osobu (25 alebo 50 % zo základnej sumy na povinného) | 99,45 eura | 198,89 eura |
| Pri pokutách za priestupky na povinného (50 % životného minima plnoletej FO) | 142,07 eura | 142,07 eura |
| Na vyživovanú osobu (25 % životného minima plnoletej FO) | 71,03 eura | 71,03 eura |
| Pri zrážke výživného na maloleté dieťa na povinného (70 % zo 60 % životného minima plnoletej FO) | 119,34 eura | 119,34 eura |
| Na vyživovanú osobu (70 % z 25 % alebo 50 % životného minima plnoletej FO) | 49,72 eura | 99,45 eura |
| Pri zrážke prednostných pohľadávok na povinného (100 % životného minima plnoletej FO) | 284,13 eura | 284,13 eura |
| Na vyživovanú osobu (25 alebo 50 % životného minima plnoletej FO) | 71,03 eura | 142,07 eura |
| Suma, nad ktorú sa zráža bez obmedzenia (300 % základnej sumy na povinného) | 1 193,34 eura | 1 193,34 eura |
Postup pri výpočte exekučných zrážok zo mzdy
Zrážky sa vykonávajú z čistej mzdy zamestnanca, do ktorej sa započítavajú aj čisté odmeny za vedľajšiu činnosť, náborový príspevok a hodnota naturálií. Nezapočítava sa sem prídavok na dieťa a sumy poskytované ako náhrada nákladov spojených s pracovným výkonom. Pri určení zvyšku čistej mzdy postupuje zamestnávateľ tak, že od čistej mzdy odpočíta „nepostihnuteľné sumy“, ktoré sa zamestnancovi nesmú zraziť; ide o nepostihnuteľnú sumu na povinného a nepostihnuteľnú sumu na vyživovanú osobu.
Tretinový systém zrážok zo mzdy
Pri uplatňovaní zrážok sa používa tzv. tretinový systém. To znamená, že pri výpočte sa z čistej mzdy odpočíta základná nepostihnuteľná suma a zvyšok čistej mzdy sa zaokrúhli na eurocenty smerom nadol na sumu deliteľnú tromi. Ak je po odpočítaní nepostihnuteľných častí zvyšok čistej mzdy zaokrúhlenej na eurocenty smerom nadol menší ako 300 % základnej sumy na povinného (t.j. 1 150,74 eur), táto suma sa delí na tretiny. Ak zvyšok presahuje 300 % základnej sumy na povinného, tak sa suma presahujúca túto hodnotu zrazí bez obmedzenia a hodnota 1 150,74 eur sa rozdelí na tretiny.
Pri rozhodovaní, aká časť (tretina) sa zo mzdy zrazí, je nevyhnutné rozlišovať, o aký typ pohľadávky ide:
- neprednostná pohľadávka - exekútor môže zraziť najviac jednu tretinu zo zvyšku čistej mzdy,
- prednostná pohľadávka - exekútor môže zraziť dve tretiny, je to napr. úhrada výživného, poistného, dane, súdne pohľadávky.
Prednostné pohľadávky sa uspokojujú najprv z druhej tretiny, a ak táto nestačí na úhradu, uspokojujú sa spolu s ostatnými pohľadávkami z prvej tretiny. Tretia tretina sa z mesačnej mzdy nezrazí, ale ostáva povinnému. Platiteľ mzdy prestáva vykonávať zrážky zo mzdy v okamihu splatenia pohľadávky.
