V súvislosti s vysvätením Matky Terezy sa vynárajú otázky, že prečo práve ona a za akých okolností bol bardejovský hospic poctený jej menom.
Myšlienka výstavby charitného zariadenia v Bardejove vznikla po obnovení činnosti Farskej charity (1992) a táto sa neskôr stala jej prioritou.
Cirkev túto aktivitu uvítala a podporila poskytnutím prinavrátenej budovy bývalej školy s pozemkom v Bardejovskej Novej Vsi.
Z poverenia košického arcibiskupa Mons. Alojza Tkáča sa výstavbou charitného zariadenia začala zaoberať Arcidiecézna charita Košice.
Táto konala v úzkej súčinnosti s vtedajším dekanom - farárom Mons. Jozefom Jurkom a vyčlenenej skupiny nadšencov z Farskej charity.
Po mimoriadne náročnej a zložitej príprave bol položený základný kameň (1977) a začalo sa s výstavbou.
Postupne sa však zmenila aj štruktúra aj účel zariadenia (viaceré vynútené projektové zmeny), ktoré dospelo k rozhodnutiu vybudovať hospic s kapacitou 20 lôžok.
Dielo sa podarilo úspešne dokončiť, skolaudovať a napokon uviesť do prevádzky 1. júla 2003.
Výber názvu pre hospic nebol hneď jednoznačný, nakoľko zriaďovateľ hospicu: Arcidiecézna charita Košice presadzoval názor, že by mu svedčil názov s prímením sv. Alžbety.
Vtedajšia naša farská charita na čele s MUDr. Alicou Válkyovou nástojila, že by to mal byť hospic s názvom Božieho milosrdenstva.
Napokon vzišiel názov terajší, ktorý sa ukázal byť nielen vhodný a vznešený aj preto, lebo onedlho po otvorení hospicu (2003) bola Matka Tereza povýšená na blahoslavenú pápežom, sv. Jánom Pavlom II.
V piatok 16. septembra 2016 sa v Bazilike sv. Egídia sa najskôr konala ďakovná sv. omša sprevádzaná hudbou a spevom v podaní žiakov a pedagógov Cirkevnej ZUŠ sv. Jána Bosca a celebrovaná Mons. Alojzom Tkáčom, diecéznym emeritným arcibiskupom, zásluhou ktorého bardejovský hospic vznikol a po nej sa uskutočnila Slávnostná akadémia, ktorá sa niesla v znamení réžie spomenutej CZUŠ.
Táto spočívala z duchovno-kultúrneho pásma zo života svätice popretkávaného slovom, hudbou i malebným spevom(Bambini di Bosco).
Pútavý program s patričným entuziazmom a láskou pripravili so svojimi žiakmi pedagógovia Mgr. Mária Kertýsová, Mgr. Mária Jevčáková, dr. Vladimír Špurek, Mgr. Jana Pisarčíková a ďalší.
Zo žiakov upútali najmä sólové speváčky Terézie Kertýsová a Lazorová.
Program obohatili modlitby sv.
Toto, pre bardejovskú pospolitosť tak významné podujatie pripravilo vedenie prvého slovenského hospicu - Hospicu Matky Terezy, ktorý sa hrdo pýši jej menom, v spolupráci s RKC, farnosťou sv. Egídia a Cirkevnou ZUŠ sv. Jána Bosca.
Týmto sa hospic skromne zapája do rámca aktivít cirkvi nielen počas Svätého roka milosrdenstva, ale aj v rámci osláv konaných na zvýraznenie svojho patronícia, nakoľko 4. septembra 2016 bola Matka Tereza (v ďalšom MT) svätorečená/kanonizovaná.
Ako je známe, ku kanonizácii človeka sú potrebné dva zázraky.
Ten prvý schválil vtedajší pápež Ján Pavol II., keď na základe modlitieb k MT sa uzdravila nevyliečiteľne chorá Indka/r.1998, v dôsledku čoho bola MT po svojej smrti blahorečená/beatifikovaná.
Druhý zázrak potrebný ku svätorečeniu/kanonizácii sa udial v roku 2008, keď sa po mnohých modlitbách k nej uzdravil istý Brazilčan.
Na základe týchto skutočnosti pápež František dal oficiálny pokyn Kongregácii pre otázky svätorečenia k vyhláseniu Dekrétu o jej kanonizácii.
Následne pápežské konzistórium dňa 15. marca vyhlásilo, že bude zaradená do radov svätých katolíckej cirkvi a stanovilo dátum slávnosti na 4. septembra 2016, v predvečer dňa 19. výročia jej smrti.
Bol to naozaj vhodný spôsob pripomenutia si a vzdať hold tejto jednej z najvýznamnejších a najvýraznejších svetových ženských osobností uplynulého storočia i tisícročia.
Táto, krehká a obdivuhodná žena vlastným menom Agnes Gonxhe Bojaxhiu sa narodila do zámožnej lekárnickej rodiny vo vtedajšom srbskom meste Skopje (dnes 500-tisícové hlavné mesto balkánskeho Macedónska) dňa 26. augusta 1910 a zomrela v najľudnatejšom indickom mesta Kalkata (10,0 miliónov a s aglomeráciou vyše 20,0 miliónov obyvateľov) 5. septembra 1997 a tento deň stanovila vtedy Cirkev vo svojom kalendári s textom : „Blahoslavená Matka Tereza z Kalkaty, panna a rehoľnica“.
Svoj zasvätený život začala v roku 1928, kedy vstúpila do rádu loretánskych sestier v Írsku, s cieľom dostať sa do Indie, lebo nechcela byť mníškou, ale iba pôsobiť v misiách.
Po roku prípravy predsa len odchádza na misie a stáva sa sr. Loretánkou a učí v kláštornej škole v Kalkate (zemepis, dejepis).
Neskôr túto aj riadi.
Tam skladá svoje rehoľné i večné sľuby a prijíma rehoľné meno Tereza.
Učiteľstvo, ktoré je hlavnou náplňou Loretánskeho rádu, ju však nenapĺňa.
Nakoľko okolo seba vidí obrovskú biedu a chudobu, čo ju dennodenne prenasleduje a umára.
V roku 1946 pri neustálych meditáciách dostáva božské vnuknutie, aby založila rád, ktorý by slúžil chorým, opusteným a najchudobnejším z chudobných a tak preto v roku 1948 vystupuje z rádu Loretániek.
Zakladá novú svoju Kongregáciu Missionares of Charity - ľudovo: Misionárky lásky, ktorá oslovila ľudí aj tým, že k pôvodným trom rehoľným sľubom (chudoba, čistota a poslušnosť) pridáva štvrtý - poskytovať horlivú a dobrovoľnú službu tým najúbohejším.
Po obrovských ba až fantastických úspechoch v tejto oblasti bola 1.2.1965 jej kongregácia povýšená na rehoľu s najväčším honorom - pápežskými právami.
Matka Tereza počas svojho požehnaného života zanechala ľudstvu bohatú pozostalosť : v 133 krajinách sveta (Slovensko nevynímajúc) pôsobí t v 610 objektoch vybudovaných v 60. až 80. rokoch minulého storočia (rôzne domovy, školy, hospice), okolo 5000 členiek, ktoré sa starajú o viac ako milión chorých (malomocných, smrteľne chorých a zomierajúcich) a deti (školy, domovy, sirotince).
Z ďalších jej aktivít je založenie kontemplatívnej vetvy a mužskej rehole v Ríme (má cca. 750 členov z radov kňazov a laikov: tzv. „Pátri misionári lásky“, medzi prvými v nej pôsobí aj slovenský kňaz, Peter Kučák z Čadce (pomáhal hospicu pri zadovážení relikvie MT).
Ďalej založila celosvetové Združenie laických misionárov lásky, ktoré neustále rastie (v súčasnosti má cca 1500 členov).
Jej mimoriadne zásluhy o. i. ocenili aj USA, ktoré jej r. 1996 prezidentom W. J.
Svoje posledné obdobie života prežila v kalkatskom charitnom dome Kalighat, neďaleko ktorého sa nachádza nekonečný počet slumov (ošarpané obytné štvrte s chatrčami a brlohmi), v ktorých žijú ľudia najmä hinduistického, islamského ale i budhistického vyznania.
A práve vďaka nej v tomto prostredí vzniklo viacero kresťanských oáz či ostrovčekov lásky, kde mnohí tam žijúci ľudia (opustení, chorí a zomierajúci) nachádzajú útočište a konkrétnu pomoc vo svojom trápení cez lásku k blížnemu prostredníctvom misionárok lásky i príležitostných misijných pomocníkov (nechýbajú ani Slováci, ktorí sú tam veľmi žiadaní a robia nám dobré meno ).
Títo všetci sú tomuto Božiemu dielu úplne a celým srdcom, dušou i telom oddaní, lebo ináč by takúto prácu neboli schopní konať takmer zadarmo a v chudobe, majúc k dispozícii iba dvoje pre nich typické rehoľné šaty (biele s troma modrými pruhmi), jedny sandále, skromné jedlo, jednoduché lôžko a strechu nad hlavou.
Za svoju, dá sa povedať ušľachtilú celoživotnú činnosť, bola MT mnoho ráz ocenená.
Aj keď nevynikala výrečnosťou (mnohé jej výroky sú úžasné, napr.: „Som iba ceruzkou v rukách Pána“) svoj život radšej obetovala konaniu skutkov pre nevládnych ľudí.
Zomrela 5.9.1997 v Kalkate, kde je aj pochovaná.
Jej predposledným ocenením, ktoré získala bolo blahorečenie, ktoré sa uskutočnilo iba 6 rokov po jej úmrtí a bolo vyvrcholením osláv 25. výročia pontifikátu pápeža Jána Pavla II. na naozaj preplnenom Vatikánskom, námestí dňa 19. októbra 2003.
Tento proces bol výnimočne jedným z najrýchlejších v novodobej histórii Katolíckej cirkvi.
Podľa zistení vatikánskej Kongregácie pre blahorečenie a svätorečenie, kroky jej požehnaného života riadil Kristov hlas: „Chcem zriadiť rád, ktorý by slúžil najchudobnejším z chudobných“.
Treba ešte spomenúť, že Matka Tereza pri svojich misijných cestách navštívila na radu a pozvanie dnes už nebohých Mons. Jána Ch. Koreca a Mons. Pavla Hnilicu aj Slovensko (1987 - baziliku v Šaštíne) a potom mesto Čadca (1990) a tam počas tejto návštevy slávnostne otvorila prvú slovenskú komunitu Misionárok lásky (14.5.1990 - ostali tam jej 4 pôvodné indické sestričky), čím vznikol I. kláštor tejto rehole na Slovensku ktorý 1.12.1999 presídlil z Čadce do Žiliny (teraz pôsobia aj v Bratislave).
Za zmienku stojí, že v r. 2007, vyšla zbierka jej vzácnej korešpondencie (40 listov) „Poď, buď Mojím svetlom“, ktorá odkrýva aj neznáme zákutia jej života, najmä ticho, opustenosť i tmu, ktoré dal jej duši pocítiť Boh, ktorý však jej dielo nikdy neopustil, ako povedal skvelý pápežský kazateľ Raniero Cantalamessa.
V závere podujatia vystúpila vedúca hospicu Mgr. Martina Proněková, ktorá úprimne poďakovala všetkým, ktorí sa akýmkoľvek dielom pričinili o prípravu a priebeh tejto ojedinelej slávnosti a oznámila možnosť prejaviť úctu relikvii svätice, s prevzatím príhodného obrázku s iniciálami a modlitbou k svätici, ktorý bol vydaný pri tejto príležitosti Občianskym združením HMT.
O zabezpečenie týchto sa s neuveriteľnou náročnou prípravou a problémami zaslúžili: Ing. Ján Basa, PhDr. Jozef Geffert a rod. Krajči.
Všetky pocty preukázané svätej Matke Tereze by boli zbytočné, keby ľudia dobrej vôle, medzi ktorých patria zamestnanci hospicu, členovia OZ HMT i mnohí dobrovoľníci a sponzori nepokračovali v tom čo ona začala.
Jej celoživotné motto: „Vidieť biedu a konať“, osvojené ďalšími, ktorí majú do činenia s činnosťou bardejovského hospicu a hospicov či zdravotníctva vôbec, sa stalo nielen nositeľom jej láskyplnej činnosti.
Mgr.- Ing. Hospic Matky Terezy je prvým hospicom na Slovensku, ktorý sa zameriava na poskytovanie dôstojnej starostlivosti nevyliečiteľne chorým v ich posledných chvíľach života.
V tomto článku sa pozrieme na poslanie tohto zariadenia, jeho aktivity a spôsob, akým prispieva ku kvalite života pacientov a ich rodín.
Poslanie a princípy hospicu
Hospic Matky Terezy sa riadi princípmi paliatívnej starostlivosti, ktorá sa zameriava na zmierňovanie bolesti a utrpenia pacientov.
Cieľom nie je uzdravenie, ale poskytnutie nádeje a zlepšenie kvality života v jeho záverečnej fáze.
Personál hospicu sa snaží vytvárať atmosféru lásky, pokoja a radosti, pričom zachováva dôstojnosť pacienta a rešpektuje jeho právo na život až po prirodzenú smrť.
Hlavné princípy, ktorými sa hospic riadi, sú:
- Zmierňovanie ťažkostí a bolesti pacienta
- Dosiahnutie maximálnej možnej kvality života
- Rešpektovanie slobodného rozhodnutia pacienta pre duchovné potreby
- Sprevádzanie pacienta na ceste do večnosti
Spokojnosť blízkych pacientov je prioritou a starostlivosť o pacientov je považovaná za poslanie.
Paliatívna starostlivosť a jej význam
Paliatívna starostlivosť je holistický prístup, ktorý sa zameriava na uspokojovanie fyzických, psychických, sociálnych a duchovných potrieb pacientov s nevyliečiteľnými ochoreniami.
V hospici Matky Terezy sa paliatívna starostlivosť poskytuje prostredníctvom multidisciplinárneho tímu, ktorý zahŕňa lekárov, sestry, psychológov, sociálnych pracovníkov a duchovných.
Tento tím spolupracuje s pacientom a jeho rodinou, aby vypracoval individuálny plán starostlivosti, ktorý zohľadňuje ich špecifické potreby a preferencie.
Činnosť a služby hospicu
Hospic Matky Terezy poskytuje širokú škálu služieb pre pacientov a ich rodiny, vrátane:
- Ústavná paliatívna starostlivosť: Nepretržitá ošetrovateľská starostlivosť, ošetrovateľská rehabilitácia a služby s nimi súvisiace osobám, ktorých zdravotný stav vyžaduje nepretržité poskytovanie ošetrovateľskej starostlivosti dlhšie ako 24 hodín, pričom si nevyžaduje sústavnú zdravotnú starostlivosť poskytovanú lekárom a nie je možné ju poskytovať v prirodzenom sociálnom prostredí.
- Zmierňovanie bolesti a iných symptómov: Lekári a sestry v hospici majú rozsiahle skúsenosti s liečbou bolesti a iných symptómov, ktoré môžu sprevádzať nevyliečiteľné ochorenia. Používajú rôzne metódy, vrátane liekov, fyzioterapie a alternatívnych terapií, aby pomohli pacientom dosiahnuť maximálne pohodlie.
- Emocionálna a psychologická podpora: Psychológovia a sociálni pracovníci v hospici poskytujú emocionálnu a psychologickú podporu pacientom a ich rodinám. Pomáhajú im vyrovnať sa s diagnózou nevyliečiteľnej choroby, s obavami a strachom z budúcnosti a so smútkom a stratou.
- Duchovná podpora: Duchovní v hospici poskytujú duchovnú podporu pacientom, ktorí to potrebujú. Pomáhajú im nájsť zmysel a nádej v ich situácii a pripraviť sa na smrť.
- Podpora pre rodiny: Hospic Matky Terezy poskytuje aj podporu pre rodiny pacientov. Táto podpora zahŕňa emocionálnu podporu, poradenstvo a vzdelávanie o tom, ako sa starať o svojho blízkeho.
V roku 2023 hospic sprevádzal 67 pacientov.
Občianske združenie Hospic Matky Terezy
Občianske združenie Hospic Matky Terezy je nezávislá organizácia, ktorá podporuje činnosť hospicu.
Združenie bolo založené podľa zákona 83/1990 Zb.
Ciele združenia:
- Zlepšovať a uľahčovať kvalitu života ťažko chorých a umierajúcich.
- Napomáhať zriaďovateľovi hospicu pri činnostiach smerujúcich k rozšíreniu pôsobnosti zariadenia hospic s orientáciou na mobilný hospic, agentúru domácej ošetrovateľskej starostlivosti, domov sociálnych služieb.
- Pre tieto účely iniciovať a vyvíjať aktivity smerujúce k zvýšeniu lôžkovej kapacity a to prestavbou resp.
- Organizovať stretnutia, školenia a iné podobné aktivity pre svojich členov, rodiny chorých, dobrovoľníkov a personál hospicu.
- Propagovať Združenie a zariadenie hospic rôznymi formami.
- Spolupracovať s dostupnými médiami, vydávať vlastné bulletiny a pod.
Členstvo v združení je dobrovoľné a otvorené pre fyzické osoby staršie ako 18 rokov a právnické osoby.
Členovia združenia sa podieľajú na jeho činnostiach a prispievajú k dosahovaniu jeho cieľov.
Finančné zabezpečenie a podpora
Náročná práca v hospici si vyžaduje nielen profesionálny multidisciplinárny personál, ale aj finančné zázemie a podporu partnerov.
Hospic Matky Terezy je financovaný z rôznych zdrojov, vrátane:
- Príspevky od štátu a samosprávy: Mesto Bardejov a iné verejné inštitúcie prispievajú na prevádzku hospicu.
- Dary od jednotlivcov a organizácií: Hospic prijíma dary od jednotlivcov, firiem a iných organizácií, ktoré podporujú jeho činnosť.
- Granty a dotácie: Hospic sa uchádza o granty a dotácie od rôznych nadácií a organizácií, ktoré podporujú paliatívnu starostlivosť.
- Členské príspevky Občianskeho združenia Hospic Matky Terezy: Členovia združenia prispievajú k finančnej stabilite hospicu prostredníctvom členských príspevkov.
História a vývoj hospicu
Myšlienka výstavby charitného zariadenia v Bardejove vznikla po obnovení činnosti Farskej charity v roku 1992.
Cirkev túto aktivitu uvítala a podporila poskytnutím budovy bývalej školy s pozemkom v Bardejovskej Novej Vsi.
Z poverenia košického arcibiskupa Mons. Alojza Tkáča sa výstavbou charitného zariadenia začala zaoberať Arcidiecézna charita Košice.
Táto konala v úzkej súčinnosti s vtedajším dekanom - farárom Mons. Jozefom Jurkom a skupiny nadšencov z Farskej charity.
Po mimoriadne náročnej a zložitej príprave bol položený základný kameň a začalo sa s výstavbou hospicu s kapacitou 20 lôžok.
Dielo sa podarilo úspešne dokončiť, skolaudovať a napokon uviesť do prevádzky 1. júla 2003.
Výber názvu pre hospic nebol hneď jednoznačný, nakoľko zriaďovateľ hospicu navrhol aj sv. Alžbetu, farská charita nástojila, že by to mal byť hospic Božieho milosrdenstva a napokon bol v hre návrh, ktorý preferoval Matku Terezu.
Onedlho po otvorení hospicu v roku 2003 bola Matka Tereza povýšená na blahoslavenú pápežom, sv. Jánom Pavlom II.
V piatok 16. septembra 2016 sa v Bazilike sv. Egídia sa konala ďakovná sv. omša sprevádzaná hudbou a spevom v podaní žiakov a pedagógov Cirkevnej ZUŠ sv. Jána Bosca.
Celebrantom bol Mons. Alojz Tkáč, ktorý stál pri zrode hospicu.
Po sv. omši sa uskutočnila Slávnostná akadémia.
Táto spočívala z duchovno-kultúrneho pásma zo života svätice.
V závere podujatia vystúpila vedúca hospicu Mgr. Martina Proněková, ktorá úprimne poďakovala všetkým, ktorí sa akýmkoľvek dielom pričinili o prípravu a priebeh tejto ojedinelej slávnosti.
Prítomní mali možnosť prejaviť úctu relikvii sv.
Sociálna pomoc a služby v meste Bardejov
Mesto Bardejov aktívne podporuje svojich obyvateľov v rôznych sociálnych situáciách prostredníctvom rôznych služieb a príspevkov.
Tieto služby sú zamerané na pomoc jednotlivcom a rodinám, ktoré sa ocitli v nepriaznivej situácii, a na zabezpečenie ich základných životných potrieb.
Sociálne poradenstvo a pomoc v hmotnej núdzi
Oddelenie sociálne poskytuje základné sociálne poradenstvo pre občanov mesta, ktorí sa ocitli v nepriaznivej sociálnej situácii.
Základné sociálne poradenstvo sa definuje ako posúdenie povahy problému fyzickej osoby, rodiny alebo komunity, poskytnutie základných informácií o možnostiach riešenia problému a podľa potreby aj odporúčanie a sprostredkovanie ďalšej odbornej pomoci.
Mesto Bardejov poskytuje jednorazovú dávku v hmotnej núdzi (JDHN) do výšky preukázaných skutočných nákladov, najviac do výšky trojnásobku sumy životného minima pre jednu plnoletú fyzickú osobu.
Služba je určená občanovi, ktorý je v hmotnej núdzi, na úhradu mimoriadnych výdavkov najviac raz ročne, s trvalým pobytom v meste Bardejov.
Finančné príspevky a dotácie
Mesto Bardejov poskytuje finančný príspevok na uľahčenie osamostatnenia sa mladému dospelému, ktorému vznikol nárok na poskytnutie príspevku od centra.
Mladý dospelý požiada písomnou žiadosťou Mestský úrad Bardejov, sociálne oddelenie o poskytnutie príspevku na osamostatnenie sa.
Dotácia na podporu výchovy k stravovacím návykom a školským potrebám je štátna dotácia, ktorá pomáha zabezpečiť stravu pre deti v materských, základných a stredných školách.
Zriaďovatelia škôl, ktoré sú v pôsobnosti Mesta Bardejov, môžu požiadať o túto dotáciu v súlade so zákonom, pričom cieľom je podporiť zdravé stravovacie návyky a pomôcť rodičom s nákladmi na školskú stravu a školské potreby.
Bývanie a sociálne služby
Mesto Bardejov poskytuje nájomné byty a finančné prostriedky na rozvoj bývania a sociálneho bývania.
Mestské detské jasle boli zriadené ako zariadenie sociálnych služieb s cieľom zosúladiť ich existenciu v súlade s platnou legislatívou.
Opatrovateľky detí cielenými aktivitami rozvíjajú jemnú a hrubú motoriku, rečový prejav, sociálne zručnosti a hygienické návyky v súlade s vekom dieťaťa, zdravotným stavom a individuálnymi potrebami a schopnosťami.
Starostlivosť o seniorov a osoby so zdravotným postihnutím
Mesto Bardejov poskytuje komplexnú starostlivosť seniorom, ktorí dosiahli dôchodkový vek a sú odkázaní na pomoc inej osoby.
Pobytovú službu v zariadení pre seniorov poskytujú verejní a neverejní poskytovatelia sociálnych služieb.
V dennom stacionári sa poskytuje sociálna služba fyzickej osobe, ktorá je odkázaná na pomoc inej fyzickej osoby a stupeň odkázanosti je najmenej II. a je odkázaná na sociálnu službu v zariadení len na určitý čas počas dňa.
Odľahčovacia služba sa poskytuje na celé dni, najviac 30 dní v kalendárnom roku, osobám, ktoré opatrujú osobu s ťažkým zdravotným postihnutím a poberajú za jej opatrovanie peňažný príspevok na opatrovanie.
Terénna sociálna práca a komunitná sociálna práca
Mesto Bardejov vykonáva terénnu sociálnu prácu a komunitnú sociálnu prácu.
Cieľom terénnej sociálnej práce je zvyšovať úroveň kvality ľudského života a pomáhať napĺňať základné potreby všetkých ľudí a obzvlášť venovať pozornosť tým, ktorí sú zraniteľní, utláčaní a žijú v chudobe.
Cieľom komunitnej sociálnej práce je poskytovať odbornú a kvalitnú pomoc zraniteľným ľuďom a prispievať k zmierňovaniu dopadov chudoby a sociálneho vylúčenia.
Podpora neziskových organizácií
Mesto pri svojej rozsiahlej činnosti podporuje aj aktivity neziskových organizácii a občianskych združení a to formou poskytovania dotácií.
